Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/214/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Q.. V. X., H. XX, I., zastúpeného advokátom Q.. X. Š., K. Q.. Y.. Š.K. XX, I., proti žalovanej: P. X., T.. X. Q. XX, Q., o zaplatenie 42.159,12 eura, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 09.05.2019, č.k. -588, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.909,49 eura, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,66%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42.159,12 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 04.01.2010 domáhal voči žalovanej zaplatenia polovice z hodnoty členského podielu družstevného 3- izbového bytu č. XX v Q. na ulici X. Q., na 3. poschodí (ďalej len „byt“). Dôvodil, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 07.02.1991, č.k. -43, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.1991. Počas manželstva im bol ako členom bytového družstva daný do užívania byt, vo vzťahu ku ktorému Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 25.04.2006, č.k. V-2-7C/116/1992-220, zrušil právo spoločného nájmu a za nájomníčku tohto bytu a členku družstva určil žalovanú. Členský podiel v družstve sa ako pôvodné spoločné majetkové právo manželov stalo vo vzťahu ku družstvu majetkovým právom žalovanej, avšak ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) bol majetkovým právom oboch manželov, ktoré ostalo nevysporiadané a k jeho vyporiadaniu došlo v zmysle (ďalej len „“). Toto právo preto žalobca žiadal vyporiadať so zohľadnením zásad pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uvedených v , pričom pri stanovení jeho hodnoty navrhol vychádzať z ceny, ktorú možno získať za prevod členského podielu v rozhodnej dobe, t.j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.04.2006 č.k. V-2-7C/116/1992-220. Žalobca sa po zmene žaloby, ktorú konajúci súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.02.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 42.159,12 eura, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 07.02.1991, č.k. -43, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.1991. Počas manželstva im bol ako členom bytového družstva daný do užívania byt, vo vzťahu ku ktorému Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 25.04.2006, č.k. V-2-7C/116/1992-220, zrušil právo spoločného nájmu manželov a za nájomníčku tohto bytu a členku družstva určil žalovanú. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2009. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a spoluvlastníčkou podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, všetko na základe zmluvy o prevode družstevného bytu, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 24.01.2018, pod č. B.-XXXX/XXXX. Darovacou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. B.-XXXX/XXXX, právoplatným dňa 28.03.2019, žalovaná darovala predmetný byt svojim dvom deťom, a to V. X.S. a G. Z., ktorí ho nadobudli do podielového spoluvlastníctva.

4. Znaleckým dokazovaním konajúci súd zistil, že znalec H.. V. A. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 13.10.2011 stanovil hodnotu členského podielu bytu sumou 64.500 eur. Podľa znaleckého posudku znalca H.. R. W. č. 04/2015 predstavovala všeobecná hodnota bytu bez vložených investícii do rekonštrukcie v roku 2009 sumu 53.818,98 eura a v roku 2015 sumu 47.896,52 eura, keď jeho hodnota so zohľadnením vložených investícii v danom roku predstavovala sumu 67.220,04 eura; vplyv zhodnotenia bytu rekonštrukciou v roku 2015 ustálil znalec sumou 19.323,52 eura. Súdny znalec v znaleckom posudku č. XXX/XXXX stanovil všeobecnú hodnotu bytu so zohľadnením vložených investícii v roku 2018 na sumu 105.888,93 eura, keď ohodnotil investície vložené do rekonštrukcie sumou 21.570,70 eura, potom všeobecná hodnota členského podielu k bytu bez vložených investícii do rekonštrukcie predstavovala ku dátumu 10.12.2018 sumu 84.318,23 eura.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že po zániku manželstva strán sporu sa tieto nedohodli na vyporiadaní BSM, ku ktorému nedošlo ani rozhodnutím súdu, a preto ostala nevyporiadaná i hodnota členského podielu k bytu, ktorý ako majetkové právo patril do BSM. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.04.2006 č. k. V-2 -220, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2009, sp. zn. , bolo zrušené právo spoločného nájmu bytu, pričom za nájomníčku tohto bytu a členku družstva bola určená žalovaná. Následne konštatoval, že v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu sa súd môže riadiť iba platnou hmotnoprávnou úpravou ( a ), a preto v tomto konaní nie je daný zákonný podklad na finančné vyrovnanie hodnoty členského podielu bytu. Rozhodnutie podľa veta druhá o ďalšom nájme družstevného bytu tak nie je viazané na rozhodnutie o vyporiadaní spoločných majetkových práv bývalých manželov, i keď sa súčasným určením toho, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať, rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve. S konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu teda nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota predstavujúca majetok tvoriaci BSM, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z tohto majetku nadobudne, na ktorý záver nemá vplyv skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená v .

6. Súd prvej inštancie, odvolávajúc sa na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku vo veci sp. zn. dospel k záveru, že ak do 3 rokov od zániku BSM nedošlo k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu bývalými manželmi podľa a k vysporiadaniu členského podielu k bytu v rámci vysporiadania BSM, spadá jeho vysporiadanie pod režim , ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom, čoho dôsledkom je, že o vyporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec, keď medzi stranami sporu nedošlo k vyporiadaniu BSM a ani k zrušeniu ich práva spoločného nájmu bytu v lehote 3 rokov od zániku BSM, mal za to, že právo na vyporiadanie členského podielu sa nemohlo premlčať skôr než došlo k zrušeniu spoločného členstva v bytovom družstve. Všeobecná premlčacia doba na vyporiadanie hodnoty členského podielu potom v súlade s ustanovením začala plynúť dňom nasledujúcim po tom, ako došlo k zrušeniu práva spoločného nájmu bytu, t.j. právoplatnosťou rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu dňa 24.11.2009. Pokiaľ žalobca podal žalobu na vyporiadanie tohto majetkového práva dňa 04.01.2010, podal ju v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení členstva k družstevnému bytu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania vznesenú

žalovanou za nedôvodnú. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že členský podiel v družstve sa stal podielovým spoluvlastníctvom strán sporu, s tým, že ich podiely na ňom boli rovnaké; v takom prípade jeho vyporiadanie podlieha ustanoveniu .

7. Pri vyporiadaní súd prvej inštancie zohľadnil, že pod všeobecnou hodnotou členského podielu v bytovom družstve sa rozumie cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, plochy, vybavenia, veku a podobne, pričom obvykle sa táto cena zisťuje ako cena trhová, z už zrealizovanej kúpy a predaja podobných bytov v danom čase a mieste. Všeobecná cena veci, či práva je teda ekvivalent, za ktorý možno získať vec alebo právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka a dopyt stretnú. Keďže členstvo v bytovom družstve je spojené s presne špecifikovaným bytom, pokiaľ sa prevádzajú (alebo prechádzajú) členské práva a povinnosti viazané k bytu, prevádza sa vo svojej podstate právo dispozície ku konkrétnemu bytu. Vychádzajúc z týchto skutočností ustálil súd prvej inštancie za rozhodnú všeobecnú hodnotu členského podielu určenú znaleckým posudkom znalca H.. R. W. Č.. XXX/XXXX sumou 105.888,93 eura, od ktorej odpočítal hodnotu investícií vložených do bytu žalovanou v sume 21.570,70 eura; všeobecná hodnota členského podielu bytu potom predstavovala sumu 84.318,23 eura. Žalobcovi v zmysle patrila polovica z tejto hodnoty, t.j. suma 42.159,12 eura. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti namietala, že predmetný byt už stratil charakter družstevného bytu, nakoľko ho odkúpila do osobného vlastníctva a jeho cena bola rozdielna od ceny družstevného bytu, konajúci súd jej námietku nepovažoval za dôvodnú. Podľa jeho mienky hodnota členského podielu družstevného bytu sa fakticky rovná hodnote bytu v osobnom vlastníctve, a teda oba byty možno odpredať v danom čase a mieste za rovnakú hodnotu. Konajúci súd následne uzavrel, že v zmysle (ďalej len „“) je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a preto za rozhodujúcu považoval všeobecnú hodnotu členského podielu bytu stanovenú v čase jeho rozhodovania. Na uvedenom základe, za súčasnej aplikácie ustanovení , , , , , a , až 3, , zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 42.159,12 eura žalobcovi.

8. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že sa nezaoberal písomnými vyjadreniami strán sporu ohľadne ich vzájomných vzťahov v rodine pred a po rozvode ich manželstva, vrátane vzťahov k spoločným deťom, ani k finančným otázkam týkajúcich sa splatenia členského podielu k bytu, nadobúdania ich majetku a jeho rozdeľovania po rozvode manželstva, nakoľko tieto mali byť predmetom iných konaní, resp. predmetom konania o vyporiadanie BSM. Z rovnakého dôvodu neprihliadal na námietku žalovanej založenú na tom, že žalobca sa z bytu odsťahoval ešte počas manželstva a neprispieval na úhrady za užívanie bytu, vrátane jej argumentácie, že priznanie práva na výplatu polovice členského podielu by bolo v rozpore so zákonom.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s a a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu podľa Zopakovala, že manželstvo so žalobcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 07.02.1991, č.k. -43, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.1991. Počas trvania manželstva dostali ako členovia bytového družstva do užívania byt, vo vzťahu ku ktorému požiadala žalobou zo dňa 05.05.1992 o zrušenie práva spoločného nájmu. Okresný súd Malacky (správne má byť Okresný súd Bratislava III - pozn. odvolacieho súdu) rozsudkom vo veci sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2009, sp. zn. , zrušil spoločný nájom manželov k predmetnému bytu a ona sa stala nájomníčkou bytu ako členka bytového družstva. Žalobca sa žalobou podanou na súd až dňa 04.01.2010 domáhal zaplatenia sumy zodpovedajúcej polovici členského podielu k bytu, určenej podľa znaleckého posudku. Žalovaná zdôraznila, že vo veci boli vypracované tri znalecké posudky, a to č. 196/2011 od súdneho znalca H.. A., a č. XX/XXXX a č. XXX/XXXX, oba od súdneho znalca H.. R. W., z ktorého posledného napokon konajúci súd pri rozhodovaní o veci vychádzal, bez vysporiadania sa s otázkou, prečo sa pri určení hodnoty členského podielu priklonil práve k tomuto znaleckému posudku; vo vzťahu k uvedenému znaleckému posudku pritom namietala, že ním bol sporný byt posudzovaný ako družstevný len do 17.02.2017.

11. V ďalšom žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie pri posudzovaní veci nezohľadnil niektoré relevantné ustanovenia právnych predpisov, ako i judikatúru. Vytýkala mu, že i keď bolo predmetom konania vyporiadanie členského podielu k družstevnému bytu, v odôvodnení rozhodnutia sa odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , ktoré sa však tohto konania netýkalo, rovnako ako rozhodnutie Okresného súdu Martin vo veci sp. zn. a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , na ktorý poukazoval žalobca. V priebehu konania dala konajúcemu súdu do pozornosti závery rozsudku veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. , podľa ktorého pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve je potrebné vychádzať zo stavu (bytu) i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, a teda zisťovať hodnotu členského podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva v družstve, ktorým rozhodnutím sa súd prvej inštancie nezaoberal.

12. Podľa mienky žalovanej súd prvej inštancie nezohľadnil ani právne závery rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 28.01.2008, vo veci sp. zn. , potvrdeného i rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , podľa ktorých v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu súd rozhodne i o ďalšom nájme predmetného bytu. Zároveň sa neriadil ňou citovanou časťou uznesenia Krajského súdu v Košiciach, vo veci sp. zn. , v zmysle ktorého hodnota členského podielu družstevného bytu patriaceho do spoločného nájmu manželov patrí do aktív BSM, a preto finančné vyrovnanie hodnoty členského podielu k nemu je vecou vyporiadania BSM. Samostatné rozhodovanie súdov o zrušení práva spoločného nájmu bytu spravidla predchádza vyporiadaniu BSM a pri jeho vyporiadaní sa potom členský podiel určí tomu, kto zostal ďalším nájomcom bytu a súčasne jediným členom družstva; hodnota členského podielu sa potom vyporiadava v rámci vyporiadania celého BSM. Pokiaľ však nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a nedošlo ani k vyporiadaniu BSM dohodou, platí nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania podľa zásad v ustanovení ; pre členský podiel v bytovom družstve potom platí režim podielového spoluvlastníctva. Keď v takom prípade v konaní o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu podľa veta druhá dochádza aj k zániku spoločného členstva bývalých manželov v družstve a jeden z nich prestáva byť členom družstva, je to obdobná situácia ako pri zrušení podielového spoluvlastníctva, s ktorým je zo zákona spojené i jeho vyporiadanie. Pri analogickom použití ustanovenia znamená určenie, kto zostane členom družstva vlastne prikázanie členského podielu jednému zo spoluvlastníkov, takže je potrebné rozhodnúť aj o primeranej náhrade pre odstupujúceho spoluvlastníka. S ohľadom na názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach, treba mať podľa žalovanej za to, že zo zákona je konanie o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu spojené s konaním o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k členskému podielu.

13. V ďalšom žalovaná konajúcemu súdu vytýkala, že i keď v konaní predložila dôkazy, a to písomné výpovede svojich rodičov, výpoveď žalobcovej matky a darovaciu zmluvu potvrdzujúcu, že peniaze na byt dostali od jej rodičov, ktorí sa dlhodobo podieľali i na úhrade nájomného a inkasných platieb, a teda dôkazne preukázala, že žalobca na chod a udržanie domácnosti neprispieval, konajúci súd tieto skutočnosti nevzal pri rozhodovaní o veci do úvahy. Rovnako sa nevysporiadal s jej námietkou o prikázaní členského podielu k bytu bez finančného vyrovnania. V nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. pritom platí, že pri vyporiadaní spoločnej veci podľa nie je vylúčené, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, napríklad i prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby ho zaviazal finančne sa s druhým vysporiadať. Žalovaná v tejto súvislosti poprela tvrdenia žalobcu, že zaplatil za členský podiel k bytu sumu 25.688 Kčs (852,69 eura), ako i odstupné v sume 42.000 Kčs (1.394,14 eura) predchádzajúcemu užívateľovi bytu, ktoré tvrdenia žalobca nijako nepreukázal.

14. Vo vzťahu k ňou uplatnenej námietke premlčania žalovaná uviedla, že BSM strán sporu a právo spoločného nájmu družstevného bytu vzniklo za právnej úpravy platnej pred 01.01.1992, a teda pred účinnosťou novely S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. , zdôraznila, že ak zaniklo BSM pred 01.01.1992, je potrebné v konaní aplikovať

ustanovenia V takom prípade nemožno na vec vzťahovať iný, v tom čase neexistujúci právny predpis a zásadne ani v tom čase neexistujúcu judikatúru. Z porovnania v znení účinnom do 31.12.1991 s jeho znením od 01.01.1992 badať podľa mienky žalovanej zreteľný zámer zákonodarcu nevylúčiť právo nájmu bytu, ktoré nahradilo právo osobného užívania bytu, z majetkových práv, ktoré sa premlčujú. Majetková povaha spoločného členstva manželov v bytovom družstve je vyjadrená okrem iného aj tým, že členský podiel ako majetkové právo tvorí súčasť BSM.

15. A napokon sa žalovaná vyjadrila i k postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré od jeho začiatku do 09.05.2019 trvalo 19 rokov, nebolo právoplatne skončené. Zdôraznila, že žalobca sa nedostavil ani na jedno súdne pojednávanie, nepredložil žiadosť o jeho odročenie, kým ona sa dožadovala vytýčenia termínu pojednávania, vždy sa osobne zúčastnila nariadeného pojednávania a dokonca sa obrátila i na predsedu Okresného súdu Malacky so žiadosťou o ukončenie sporu. Konanie súdu prvej inštancie hodnotila ako inštitucionálne psychické týranie, ktorým porušoval jej základné ústavné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 . Navrhla preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej i primerané finančné zadosťučinenie v sume 66.000 eur.

16. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že jej odvolanie je čiastočne dôvodné, a preto je potrebné napadnutý rozsudok zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.04.2021 ( v spojení s ).

18. Odvolací súd udáva, že je nepochybné, že v uvedenej veci je predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie polovice hodnoty členského podielu k bytu, ktorý patril pôvodne do BSM, avšak v dôsledku toho, že medzi stranami sporu nedošlo k jeho vyporiadaniu v lehote 3 rokov po zániku BSM, či už dohodou alebo rozhodnutím súdu, spadal tento v zmysle do režimu podielového spoluvlastníctva strán sporu, s veľkosťou podielu každej v jednej polovici; táto skutočnosť napokon nebola medzi stranami sporná. Keďže predmetom sporu nebolo vyporiadanie BSM, nebola dôvodná námietka žalovanej, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosti uvedené v ustanovení a nezaoberal sa jej argumentáciou, že byt jej darovali de facto rodičia, žalobca sa z neho odsťahoval ešte v roku 1988, neplatil výživné na deti, nestaral sa o spoločnú domácnosť, a preto je na mieste prikázať členský podiel k bytu bez finančného vyrovnania, ktoré skutočnosti by mohol súd skúmať a na ne prihliadať v inom konaní. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry pritom platí, že ak do 3 rokov od zániku BSM nedošlo k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu podľa , ani k vyporiadaniu členského podielu k bytu v rámci vyporiadania BSM, spadá jeho vyporiadanie pod režim ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom. Toto právo sa vyporiadava podľa zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( ), a nie za použitia ustanovenia (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ). So zreteľom na uvedené vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalovanej založenú na tom, že súd prvej inštancie opomenul prihliadať na skutočnosti uvedené v ustanovení za nedôvodnú.

19. Odvolací súd nemohol priznať úspech ani námietke žalovanej, ktorou konajúcemu súdu vytýkala nesprávne právne posúdenie ňou vznesenej námietky premlčania.

20. V prvom rade odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nespochybnil, že právo na vyporiadanie hodnoty členského podielu k bytu podlieha premlčaniu, a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle , ako zrejme mienila naznačiť žalovaná v odvolaní poukazom na zmenu právnej úpravy účinnej od 01.01.1992. Súd prvej inštancie následne správne konštatoval, že konanie o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o určení, kto bude ako nájomca bytu a člen družstva ďalej byt

užívať, nie je spojené s konaním o vyporiadanie hodnoty členského podielu k bytu. Konanie podľa veta druhá nie je viazané na súčasné rozhodnutie o vyporiadaní spoločných majetkových práv bývalých manželov. Je nepochybné, že určením, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať, sa rieši otázka členského podielu v bytovom družstve; avšak otázka, či a akú sumu je nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť druhému z manželov, sa v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu nerieši. S konaním o zrušenie práva spoločného nájmu teda nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú predstavoval majetok tvoriaci BSM bývalých manželov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z tohto majetku nadobudne. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená v . Je tomu tak i z dôvodu, že súd pri rozhodovaní podľa veta druhá prihliada na celý komplex rozhodujúcich okolností (najmä na záujem maloletých detí, stanovisko prenajímateľa, sociálnu, zdravotnú, finančnú situáciu, príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, mieru, ktorou sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu a oprávnené potreby účastníkov), do rámca ktorého však nepatria skutočnosti, ktoré sú významné pri vyporiadaní ich spoluvlastníctva, aj podielového (k tomu aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ). Preto v konaní o zrušení práva spoločného nájmu bytu nemohlo dôjsť súčasne k vyporiadaniu hodnoty tohto členského podielu a v nadväznosti na to, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu práva žalobcu na jeho vyporiadanie, tak ako nesprávne namietala žalovaná.

21. V nadväznosti na to je zjavné, že o vyporiadaní hodnoty členského podielu k bytu možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve ( ), či už dohodou bývalých manželov alebo rozhodnutím súdu. Do tej doby totiž toto právo trvá ako spoločné a nie je ani známe, kto sa stane výlučným nájomcom bytu, a teda nemožno ani stanoviť, komu patrí náhrada za stratené spoločné právo; do doby zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v družstve nemožno teda vyporiadanie ohľadom tohto majetkového práva vykonať (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ). Preto pokiaľ žalobca doručil dňa 04.01.2010 žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia polovice hodnoty členského podielu bytu, uplatnil svoje právo na súde v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdov o zrušení práva spoločného nájmu bytu (24.11.2009), t.j. v lehote podľa , ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

22. Za dôvodnú však uznal odvolací súd námietku žalovanej ohľadne ustálenia výšky hodnoty členského podielu, ktorú konajúci súd stanovil ku dňu svojho rozhodovania, vychádzajúcu pritom zo súdnej praxe v konaniach o vyporiadanie BSM. V danom prípade však treba zohľadniť, že pokiaľ je predmetom vyporiadania členský podiel v bytovom družstve, ktorý už pripadol na základe rozhodnutia súdu iba jednému z manželov ako výlučnému členovi družstva (v danej veci žalovanej), pri jeho oceňovaní nemožno vychádzať z ceny tohto podielu v dobe jeho vyporiadania, ale je potrebné zohľadniť povahu obsahu konštitutívnych účinkov rozhodnutia súdu pri jeho vyporiadaní. V prípade členského podielu v bytovom družstve jeho majetkovú hodnotu získava rozvedený manžel už právoplatnosťou rozsudku, ktorým súd rozhodol o zrušení práva spoločného užívania družstevného bytu a spoločného členstva a o určení, ktorý z rozvedených manželov bude naďalej ako člen družstva byt užívať. Výlučný člen družstva môže členským podielom ako majetkovou hodnotou disponovať, a to už okamihom zrušenia spoločného členstva v družstve. V tomto okamihu je už jasné, aká majetková hodnota sa dostala v dôsledku zrušenia spoločného členstva jednému z bývalých manželov, pričom je rovnako zrejmé, o čo sa majetok druhého zmenšil. Preto pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve treba vychádzať zo stavu (stavu družstevného bytu) i obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , vo veci sp. zn. ).

23. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právo spoločného nájmu k bytu bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.04.2006, č.k. V-2 -220, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2009, sp. zn. , ktorým zároveň súdy určili za nájomníčku bytu a členku družstva žalovanú; rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2009. Týmto okamihom prešli členské práva a povinnosti v bytovom družstve na žalovanú a od tohto momentu bolo zrejmé, o čo sa jej majetok zvýšil a zároveň o akú hodnotu sa znížil majetok žalobcu. Súd prvej inštancie mal preto správne zisťovať hodnotu majetkového nároku žalobcu

k dátumu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu. Z obsahu súdneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že konajúci súd vykonal zistenie ohľadne tejto skutočnosti, keď konštatoval, že zo znaleckého posudku č. X/XXXX, v ktorom súdny znalec ustaľoval všeobecnú hodnotu členského podielu bytu, ktorou je cena, za akú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia a veku, zistil, že ku dátumu právoplatnosti rozsudku súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu predstavovala hodnota členského podielu k bytu sumu 53.818,98 eura, bez vložených investícií do rekonštrukcie; z údajov, ktoré mal znalec k dispozícii pri spracovaní znaleckého posudku pritom vyplývalo, že k zhodnoteniu bytu investíciami od žalovanej došlo až po uvedenom dátume. Vychádzajúc z takto znalcom stanovenej hodnoty členského podielu bytu v sume 53.818,98 eura, predstavoval podiel žalobcu v jednej polovici sumu 26.909,49 eura, na ktorej zaplatenie vzniklo žalobcovi v konaní právo.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalovanej odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky predpoklady pre vyhovenie žalobe žalobcu len v časti zaplatenia sumy 26.909,49 eura, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v časti, ktorou zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 26.909,49 eura v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil ako vecne správny podľa C.s.p a vo zvyšnej časti ho podľa zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

25. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala existenciu prieťahov v konaní a v tejto súvislosti žiadala o priznanie primeraného zadosťučinenia (v sume 66.000 eur), odvolací súd udáva, že nedisponuje oprávnením preskúmavať konanie súdu prvej inštancie z hľadiska porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 , ktoré prislúcha výlučne Ústavnému súdu Slovenskej republiky, a preto jej námietky v tomto smere nepovažoval za relevantné. Za neopodstatnenú vyhodnotil i odvolaciu argumentáciu, ktorou žalovaná vytýkala konajúcemu súdu, že sa nezaoberal ňou citovanými rozhodnutiami okresných a krajských súdov, keďže rozhodnou vo veci bola ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky) a ňou prijaté závery, ktoré konajúci súd v miere potrebnej aplikoval na prejednávanú vec. Správne pritom aplikoval i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd ustálil, že všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne, pričom obvykle sa táto trhová hodnota zisťuje porovnaním s už zrealizovanými prevodmi členských podielov, podobných bytov, v danom čase a mieste.

26. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v spore celkovo v rozsahu 27,66%, keď mal úspech v časti zaplatenia sumy 26.909,49 eura, čo predstavuje 63,83% z celkovo uplatnenej sumy 42.159,12 eura, a neúspech v časti zaplatenia sumy 15.249,63 eura, čo predstavuje 36,17%, (a zároveň ide o úspech žalovanej), priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 27,66% (63,83% - 36,17%).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).