Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoCsp-43-2020.pdf
PDF · 101.94 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, na ul. Hodžovej č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému L. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v J., na ul. H. č. XXXX/X, právne zastúpenému JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom v Žiline, na ul. Pavla Mudroňa č. 1191/5, o zaplatenie sumy 7.247,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08.06.2020 č.k. 20Csp 222/2019-188 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie sumy 115,04 eur s prísl. zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 885,28 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 72,88 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu dňa 07.03.2018 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na jej základe mal žalobca poskytnúť žalovanému úver vo výške 8.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 104,81 eur. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 400 eur. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté poistenie vo výške 2,57 eur mesačne. Listom zo dňa 27.05.2019 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 7.409,28 eur. Podľa prehľadu splácania, žalovaný uhradil celkovú sumu 1.206,66 eur.
3. V priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 115,04 eur s prísl. späť. Súd prvej inštancie preto v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
4. Zmluva zo dňa 07.03.2018 je spotrebiteľskou zmluvou, a preto bola ex offo podrobená kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy. Zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 a v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14 ustálil výklad celkovej výšky úveru tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ako to vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, žalovanému bol okamžite započítaný poplatok vo výške 400 eur. Nesprávne uvedená celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávne výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru.
5. Zmluva ďalej neobsahuje údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010, a to adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Tento údaj sa v zmluve nenachádza. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je na mieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť tohto údaja a tento údaj musí byť obsahom zmluvy, ku ktorej účastníci zmluvy pristúpia a potvrdia ho svojím podpisom.
6. V zmluve absentujú predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) vyžadoval v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Spotrebiteľ by inak nemohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené sa poskytnutý úver pokladal za bezúročný a bez poplatkov a žalobca mohol od žalovaného požadovať iba zaplatenie istiny.
8. Žalobca listom zo dňa 22.03.2019 upozornil žalovaného, že je v omeškaní so splátkami vo výške 204,70 eur. Listom zo dňa 27.05.2019 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 27.05.2019. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.. Ku dňu 27.05.2019 bolo splatných 15 splátok spolu vo výške 1.226,10 eur, pričom pri výške splátky sa vychádzalo zo sumy 7.600 eur, ktorá bola vydelená počtom splátok s pripočítaním poistenia vo výške 2,57 eur mesačne (81,74 eur x 15 = 1.226,10 eur). Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.206,66 eur, a teda nebol v omeškaní so splácaním splátky viac ako 3 mesiace. Vzhľadom na uvedené nedošlo k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
9. Nakoľko nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a úver sa pokladal za bezúročný a bez poplatkov, žalobca mohol od žalovaného požadovať iba splatné splátky istiny spolu s dohodnutým poistením ku dňu vyhlásenia rozsudku. Ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo splatných 27 splátok, spolu vo výške 2.206,98 eur. Keďže žalovaný poukázal úhrady v celkovej výške 1.321,70 eur, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 885,28 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
10. Žalovaný mal uhrádzať splátky do 20. dňa v mesiaci, a preto sa nasledujúci deň dostal do omeškania. Preto žalobcovi bol priznaný i zákonný úrok z omeškania z priznaných splatných splátok, pričom žalovaný sa vzhľadom na úhrady dostal do omeškania prvýkrát až so sumou 19,44 eur (časť splátky) dňa 21.05.2019. Zároveň boli zohľadnené i úhrady žalovaným realizované po 21.05.2019.
11. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods.2 C.s.p. v spojení s ust. § 256 ods. 1 C.s.p.
12. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené, okrem časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zmluva obsahuje správny údaj o celkovej výške úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovanému bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 8.000 eur, z ktorého žalobca časť finančných prostriedkov vo výške 400 eur použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru započítaním v deň posunutia úveru žalovanému v zmysle bodu 3.3 článku 3. Obchodných podmienok pre úvery občanom. Použitie časti poskytnutej sumy na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve nijako nespochybňuje výšku sumy úveru ani neznižuje istinu dlhu. Poplatok za poskytnutie úveru
je uhrádzaný na zákonnom základe a tvorí zložku ceny predmetu plnenia. Právny základ poplatku za poskytnutie úveru vyplýva z ust. § 499 Obchodného zákonníka. Hlavným predmetom plnenia podľa úverovej zmluvy, z ktorej nároky si žalobca uplatňuje v tomto konaní, bolo poskytnutie úveru. Zo znenia ust. § 499 Obchodného zákonníka vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru možno dojednať ako jeden z dvoch nárokov na protiplnenie za poskytnutie hlavného predmetu plnenia - úveru. Žiadať tento poplatok je však možné len v prípade, ak veriteľ poskytuje úvery v rámci predmetu svojho podnikania. Poplatok pritom nemožno zamieňať ani stotožňovať s úrokom. Poplatok za poskytnutie úveru je riadnou tradičnou a zákonnou časťou ceny úveru. Nejde teda o cenu za internú službu vykonávanú bankou alebo službu, ktorú poskytuje banka ako súčasť hlavného predmetu plnenia bez toho, aby ju mohol spotrebiteľ ovplyvniť. Žalobca postupoval pri určení poplatku za poskytnutie úveru v súlade s právnymi predpismi a od spotrebiteľa nevyžadoval za poskytnutie finančných prostriedkov neprimerané plnenie. V danom prípade bola výška úveru dohodnutá v sume 8.000 eur a do nákladov bol zahrnutý aj ďalší záväzok žalovaného v sume 400 eur, a to poplatok za poskytnutie úveru, čo sa prejavilo aj v určení celkovej čiastky, ktorú mal žalovaný uhradiť žalobcovi, t.j. poplatok za poskytnutie úveru v sume 400 eur tvorí súčasť nákladov na ťarchu žalovaného. Záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutý úver mal byť splnený splátkami a v časti úhrady poplatku za poskytnutie úveru bol zánik tohto záväzku dohodnutý aj vo forme zápočtu. Takýto spôsob plnenia dlhu vo forme zápočtu nie je zákonom zakázaný. Je zákonom predpokladaný. Započítanie je zákonom dovolený legálny prostriedok zániku peňažného záväzku iným spôsobom ako reálnou úhradou. Celková čiastka úveru bola dohodnutá v sume 8.000 eur a reálne vyplatenie v čiastke 7.600 eur je zohľadnením a výsledkom dohodnutého spôsobu plnenia časti peňažného záväzku započítaním zo strany žalovaného, pričom poplatok 400 eur je podľa obsahu zmluvy o úvere zahrnutý do celkových nákladov žalovaného.
13. V zmluve sa nachádzajú všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a týmito predpokladmi sú výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. Zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť, čo žalobca splnil. Zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus alebo vynucovanie náležitosti zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku. V tohto smere všetky náležitosti uvedené v zmluve boli dostatočné.
14. Tvrdenie, podľa ktorého zmluva neobsahuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. je nepravdivé. Táto náležitosť je uvedená v článku 3. ods. 3.2 úverovej zmluvy.
15. Rovnako nesprávnym je záver, podľa ktorého nedošlo účinne k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a že žalobca môže požadovať od žalovaného iba splatné splátky istiny ku dňu vyhlásenia rozsudku. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo v súlade so zákonom a zmluvou a boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky ku dňu vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Žalobca má nárok na celú v konaní uplatnenú dlžnú sumu. Žalovanému bol poskytnutý úver, ktorý mal splácať k 20-temu dňu v mesiaci vo výške 104,81 eur mesačne a splatiť ho najneskôr do 20.02.2026, ako to vyplýva zo zmluvy. Žalovaný sa pred zosplatnením úveru k 27.05.2019 dostal do omeškania s úhradou splátok splatných k 20.02.2019 (splátka uhradená iba čiastočne), 20.03.2019, 23.04.2019 a 20.05.2019 (splátky neuhradené ani čiastočne). Teda vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky splatnej k 20.02.2019 bol ku dňu zosplatnenia 27.05.2019 v omeškaní so zaplatením tejto splátky dlhšie než tri mesiace. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky pre úvery občanom a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v obchodných podmienkach. Možnosť predčasného zosplatnenia zo strany veriteľa bola upravená v príslušných ustanoveniach obchodných podmienok účinných v rozhodnom čase. Obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy, a to jednak vzhľadom na text zmluvy, ktorý obchodné podmienky uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorým textom zmluvy žalovaný vyslovil súhlas svojim podpisom a tiež s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016.
16. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje s výnimkou záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku absencie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť vyplývajúca z ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je uvedená priamo v článku 3. ods. 3.2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.03.2018. V zmysle tohto ustanovenia klient môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť písomne poštou na adresu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina alebo e- mailom na adresu info@primabanka.sk alebo osobne počas prevádzkovej doby v ktorejkoľvek pobočke. Napriek uvedenému je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
19. Za správny je potrebné považovať záver, podľa ktorého zmluva neobsahuje údaj spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
20. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.
21. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 20.09.2018, vydaný vo veci C-448/17, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že článok 4 ods. 2 Smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, táto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle uvedeného ustanovenia.
22. Súdny dvor EÚ v tejto súvislosti dodal, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa musí posudzovať situácia, keď zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.
23. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 11 ods. 1 spájal následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
24. Z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom vyplýva ďalšia podstatná skutočnosť majúca vplyv na správnosť v zmluve uvedenej RPMN. V prípade úveru vo výške 8.000 eur suma 400 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady
spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
25. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovanému bol teda poskytnutý úver v skutočnosti nie vo výške 8.000 eur, ale vo výške 7.600 eur.
26. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej výšky úveru. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
27. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48/EHS, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v článku 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „ súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, do celkovej výšky úveru nemala byť zahrnutá suma 400 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca tak poskytol žalovanému úver iba vo výške 7.600 eur a nie vo výške 8.000 eur. Celková výška spotrebiteľského úveru ako náležitosť vyplývajúca z ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nebola uvedená správne a teda tiež pre absenciu tejto náležitosti je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).
29. Správnym je i záver, podľa ktorého ku dňu 27.05.2019 nedošlo k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Pri bezúročnom a bezpoplatkovom úvere poskytnutom reálne vo výške 7.600 eur, po zohľadnení 96 -tich mesačných splátok stanovených na jeho splácanie a poistného dohodnutého na sumu 2,57 eur mesačne, celková výška mesačnej splátky určenej na splácanie predstavovala sumu 81,74 eur. K 27.05.2019 malo byť splatených 15 splátok v celkovej výške 1.226,10 eur (81,74 eur x 15). Ku dňu 27.05.2019 žalovaný uhradil celkovo čiastku 1.206,66 eur a ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol v omeškaní iba s časťou splátky splatnej dňa 20.05.2019. V čase zosplatnenia žalovaný s touto splátkou nebol v omeškaní viac ako 3 mesiace, a preto k uplatneniu práva vyplývajúceho z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu došlo predčasne. V zmysle tohto ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
30. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
31. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).