Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1PP/273/2020

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Frátrika a prísediacich Bc. Romana Pavlíka a Jaroslava Straku, v trestnej veci odsúdeného V. L., narodeného XX. mája XXXX v Z., trvale bydliskom X. O., E. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín („NOO a ÚVTOS Trenčín"), na verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Trenčín 29. apríla 2021 rozhodujúc o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto

rozhodol:

Podľa , , , sa odsúdený V. L., narodený XX. mája XXXX podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 02.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 29.02.2016.

Podľa odsúdenému určuje skúšobnú dobu 6 (šesť) rokov.

odôvodnenie:

22.12.2020 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného V. L. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v jeho návrhu dôvodil, že spĺňa formálnu podmienku na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu.

Uznesením z 21.01.2021 súd návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Uznesením z 23.03.2021 sťažnostný súd (Krajský súd v Trenčíne) uznesenie z 21.01.2021 zrušil a vec tunajšiemu súdu vrátil, aby v nej znovu konal a rozhodol.

Sťažnostný súd v odôvodnená jeho rozhodnutia skonštatoval, že podľa jeho názoru tunajší súd v čase vydania napadnutého uznesenia nemal zabezpečené všetky podklady na to, aby mohol na daný prípad správne aplikovať príslušné ustanovenia upravujúce inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného považoval za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne

prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. K otázke posudzovania preukázania polepšenia považoval za potrebné poukázať na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie povinnosti sú síce neopomenuteľnými, nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno usudzovať na páchateľovo polepšenie. Aby bolo možné zodpovedne posúdiť, či odsúdený preukázal polepšenie, je nevyhnutné poznať, čo bolo u odsúdeného príčinou páchania trestnej činnosti. Základným zdrojom týchto poznatkov je podľa jeho právneho názoru práve v tomto smere rozhodná časť spisového materiálu, týkajúceho sa odsúdenia odsúdeného (viď aj R 62/1965). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd v prejednávanej veci v rozpore s vyššie uvedenou ustálenou súdnou praxou si nezadováži! spisový materiál týkajúci s odsúdení odsúdeného, pre ktoré vykonáva a v minulosti vykonával trest odňatia slobody, prípadne časti spisov nevyhnutných pre rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie, z ktorého dôvodu okresný súd objektívne nemohol mať k dispozícii všetky podklady potrebné pre zodpovedné posúdenie stupňa prevýchovy odsúdeného a možnosti očakávania, či v budúcnosti povedie riadny život. V tejto súvislosti poukázal na to, že nesplnenie povinnosti zabezpečiť si spisový materiál a všetky podklady nevyhnutné na správnu aplikáciu príslušných zákonných ustanovení malo za následok aj nasledovné odôvodnenie napadnutého uznesenia: „Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou bolo dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, tj. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je vzhľadom k jeho trestnej minulosti riziko jeho recidívy podľa názoru súdu, príliš veľké. Aj napriek kladnému hodnoteniu ústavu a odporúčaniu odsúdeného podmienečne prepustiť, súd poukazuje na to, že menovaný už bol doposiaľ celkom 5-krát súdne trestaný a z toho 2-krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Odsúdený bol dokonca vo veci Okresného súdu Bánovce nad Bebravou , kde mu pôvodne bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 10 rokov a 6 mesiacov za zločin týrania blízkej a zverenej osoby dňa 23.05.2006 podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná 4 roky, pričom trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu v súčasnosti, sa dopustil v období od decembra 2008 do 08.09.2009, teda v čase plynutia skúšobnej doby. Odsúdenému tak bola daná viacnásobne možnosť preukázať spoločnosti svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život, avšak odsúdený túto možnosť nevyužil, nakoľko sa aj naďalej dopúšťal ďalšej trestnej činnosti, navyše v počas určenej skúšobnej doby. Vzhľadom na uvedené možno charakterizovať osobu odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, od ktorej páchania ho neodradili ani viaceré odsúdenia, vykonané tresty odňatia slobody či hrozba neosvedčenia sa v skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Z týchto dôvodov sa preto súd nestotožnil s odporúčajúcim stanoviskom ústavu. Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a vzhľadom na ústav so stredným stupňom stráženia, v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život." K uvedeným záverom, ktoré nemajú oporu ani v predloženom spisovom materiáli bez zabezpečenia si základných spisov, dospel okresný súd aj napriek tomu, že podľa zápisnice o verejnom zasadnutí bol ako listinný dôkaz prečítaný aj odpis z registra trestov a hodnotenie odsúdeného riaditeľom Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody - Otvoreného oddelenia Trenčín. Pokiaľ teda okresný súd poukazoval na odsúdenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou , uvedené v registri trestov, je potrebné dať za pravdu odsúdenému, že ide o odsúdenie za trestné činy podľa . Keďže okresný súd v zmysle vyššie uvedených právnych východísk nemal k dispozícii nevyhnutné podklady, z ktorých by mohol správne zistiť východiská pre ďalšie závery o tom, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie v zmysle Ti zák., sťažnostný súd považoval závery okresného súdu za predčasné. Uložil tunajšiemu súdu zabezpečiť si relevantný obsah spisového materiálu týkajúceho sa odsúdení odsúdeného vo vzťahu k trestnej činnosti, pre ktorú je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj vo vzťahu k trestnej činností, pre ktorú bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody a po oboznámení sa s nimi v kontexte ostatných vykonaných dôkazov opätovne vo veci rozhodnúť, pričom je potrebné v rámci posudzovania preukazovania polepšenia a zisťovania možnosti očakávania, či odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, zaoberať sa aj príčinami páchania trestnej činnosti odsúdeným. Pre náležité posúdenie splnenia podmienok pre podmienečné prepustenie bude úlohou okresného súdu zaoberať sa aj v sťažnosti

odsúdeného uvádzanou skutočnosťou, že od prepustenie z väzby v roku 2010 do nástupu výkonu trestu odňatia slobody v roku 2016 mal viesť riadny život.

Súd zistil, že V. L. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 02.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 29.02.2016 za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák. a pokračovací zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Výkon trestu odňatia slobody nastúpil 29.02.2016 a predpokladane ho má vykonať 14.09.2023. Lehota na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu mu plynie od januára 2021.

Z hodnotenia NOO a ÚVTOS Trenčín vyplynulo, že odsúdený je rozvedený, aktuálne bez partnerského vzťahu, otec dvoch detí. Vzdelanie má ukončené stredné odborné bez maturity, odbor elektromechanik. Pred výkonom trestu pracoval ako automechanik. Trvalé bydlisko má v obci X.. Odsúdený bol štyrikrát súdne trestaný, z toho vykonal dva tresty. Na výkon trestu bol predvedený zo slobody 29.02.2016 do ÚVTOS a ÚVV Ilava. Počas umiestnenia v nástupnom oddiele nie sú v záznamoch evidované žiadne negatívne poznatky na adresu menovaného. Disciplinárne riešený nebol. 12.04.2016 bol premiestnený na výkon trestu do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Správanie a vystupovanie odsúdeného bolo dlhodobo na požadovanej úrovni. Časový rozvrh dňa a ústavný poriadok dodržiaval. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny mal osvojené, v osobných veciach si udržiaval náležitý poriadok. K príslušníkom sa správal úctivo a slušne, konflikty nevyhľadával. Voľný čas trávil sledovaním televízie, počúvaním rozhlasu, čítaním kníh a časopisov, hraním spoločenských hier. Do športových aktivít sa zapájal, venoval sa hraniu stolného tenisu. Odsúdený sa zapájal tiež do prác na zlepšenie prostredia ústavu a pomocných prác pre potreby oddielu. Pracovne bol zaradený na pracovisku - práčovňa, kde zastával funkciu krajčíra. Nadriadení boli s jeho pracovnou morálkou spokojní. K plneniu pracovných povinností pristupoval zodpovedne, bol ochotný pracovať i nad rámec svojich povinností. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiaval. Sociálny kontakt udržiaval zo svojou primárnou rodinou (rodičia, súrodenci, dcéra a neter) formou korešpondencie, telefonovania a pravidelných návštev. Formu návštev povolených riaditeľom ústavu využil aj na kontakt s dlhoročným priateľom, s ktorým udržiaval aj pravidelnú korešpondenciu. Disciplinárne odmenený bol trikrát, a to 14.11.2016 mimoriadnym povolením návštevy za plnenie pracovných povinností, 07.06.2017 povolením prijať balík do hmotnosti 5 kg za plnenie pracovných povinností a 18.05.2018 povolením prijať balík do hmotnosti 5 kg za plnenie pracovných povinností. Disciplinárne potrestaný nebol. Svojim prístupom k plneniu povinností a celkovým správaním postupne preukazoval snahu o polepšenie vďaka čomu, mu bol 02.11.2018 Okresným súdom Trnava pod zmenený spôsob výkonu trestu odňatia slobody zo stredného stupňa stráženia na minimálny. 13.11.2018 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Správanie a vystupovanie odsúdeného bolo slušné vo vzťahu k príslušníkom i odsúdeným. Pri dodržiavaní ústavného poriadku, časového rozvrhu dňa a zásad čistoty a hygieny neboli u neho zaznamenané žiadne nedostatky. Odsúdený využíval voľný čas aktívne a zmysluplne. Aktívne a pravidelne športoval, hrával futbal, stolný tenis, čítal dennú tlač a časopisy, počúval rozhlas, sledoval televíziu, tiež využíval ponuku ústavnej knižnice a zapájal sa do akcií v rámci kultúrno-osvetovej činnosti odsúdených. Pracovne bol zaradený na pracovisko s dohľadom mimo ústavu Drevopal Ladce, kde riadne vykonával pridelenú prácu, príkazy a nariadenia plnil, bezpečnosť pri práci dodržiaval. Aktívne sa zapájal tiež do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného zameraných na čistiace a upratovacie práce a práce pri úprave zelene v ústave a jeho okolí. Vonkajšie sociálne kontakty udržiaval naďalej intenzívne s blízkymi osobami s predchádzajúceho ústavu všetkým dostupnými zákonnými možnosťami. Odsúdený bol počas výkonu trestu vo vyššie uvedenom ústave disciplinárne odmenený dvakrát, a to 04.10.2019 mimoriadnym povolením návštevy za rozvoj osobnosti a 06.12.2019 mimoriadnym voľnom na opustenie ústavu, za plnenie programu zaobchádzania. Disciplinárne potrestaný nebol. Do Otvoreného oddelenia v Opatovciach NOO a ÚVTOS Trenčín bol zaradený komisiou a premiestnený 29.01.2020. Na špecifické podmienky oddelenia sa menovaný dokázal plynulo prispôsobiť. V evidencií nie sú zaznamenané žiadne negatívne poznatky počas adaptácie. Správanie a vystupovanie odsúdeného pri kontakte s inými osobami je slušné, dodržiava bežne zaužívané spoločenské pravidlá a konvencie. Rešpektuje ústavný poriadok, interné a zákonné normy, ako aj pokyny a príkazy príslušníkov. V osobnom voľne sa menovaný pravidelne zúčastňuje edukatívnych aktivít, ktoré sú zamerané na právne a sociálne vedomie, zdravovedu a protidrogovú a protialkoholovú osvetu. V rámci aktivít diskusnej skupiny sa zúčastňuje stretnutí, ktoré

sa tematicky orientujú na gamblerstvo, domáce násilie a stres. Číta dostupné knihy a časopisy, sleduje TV vysielanie, počúva rozhlas a pravidelne cvičí v ústavnej posilňovni. Zapája sa do aktivít ponukového listu kultúrno-osvetových činností, ako sú kartové hry, kvízy alebo športové súťaže. Je prihlásený do športového a údržbárskeho krúžku. V osobnom voľne sa zapája tiež do brigádnických prác pre potreby oddelenia. V mimopracovnom čase sa stará aj o režijný úsek. Prístup a kvalitu práce hodnotím pozitívne. Pracovne je zaradený na nestrážené pracovisko mimo ústavu s voľným pohybom, kde vykonáva pomocné práce pri kovovýrobe. Adekvátne využíva pracovný čas, dodržiava zásady BOZP a OPP, používa ochranné prostriedky. Priebežnými kontrolami neboli zistené žiadne nedostatky. Z aktuálneho pracoviska bol doručená tiež pochvalný list od objednávateľa práce. Aj z predchádzajúcich pracovísk, kde bol zaradený, boli adresované pozitívne poznatky na odsúdeného. Kladne hodnotené je jeho správanie, pracovitosť, ústretovosť a ochota pri plnení pracovných úloh. Extramurálne vzťahy nadviazal s dcérou, rodičmi, sestrami a neterou. Využíva telefonický kontakt, príležitostne návštevy. Korešpondenciu a videonávštevy nevyužíva. Frekvencia kontaktu je pravidelná. Vzťahy sú na dobrej úrovni. Odsúdený má umožnený kontakt aj s inými osobami, ten je bez zaznamenaných negatívnych vplyvov. Doposiaľ mu boli umožnené štyri vychádzky mimo ústavu za účelom podpory vonkajších vzťahov minimalizácie vplyvu prizonizácie. Vrátil sa včas. V otvorenom oddelení bol odsúdený disciplinárne odmenený doposiaľ raz, a to 20.07.2020 mimoriadnym voľnom na opustenie ústavu, za plnenie programu zaobchádzania. Disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený sa dopustil zločinu krádeže, zločinu spáchaného formou účastníctva, zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. K trestnej činnosti má kritický postoj. Uvedomuje si svoju chybu, pozná dôvody svojho konania a aj následky. V budúcnosti chce viesť riadny život. Program zaobchádzania odsúdeného, ktorý menovaný plní vo všetkých bodoch, je zameraný na rozšírenie právneho a sociálneho vedomia, upevňovanie pracovných návykov a podporu vonkajších sociálnych vzťahov. Riziko sociálneho zlyhania bolo vyhodnotené ako nízke a resocializačná prognóza u odsúdeného ako priaznivá. Záverom hodnotenia NOO a ÚVTOS Trenčín konštatuje, že odsúdený spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie a podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odporúča.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ celkom 5-krát prejednávaný súdom v trestnom konaní, a to pre rôznorodú trestnú činnosť. V roku 1995 bol Okresným súdom Prievidza pod odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa , Tr. , za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 12 mesiacov so skúšobnou dobou 24 mesiacov, v ktorej sa osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Následne bol v roku 2000 Okresným súdom Trenčín pod odsúdený za trestné činy krádeže podľa , Tr. , marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. a podielnictva podľa , Tr. , za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 6 rokov v II. nápravnovýchovnej skupine. Toto odsúdenie však bolo zrušené v dôsledku ukladania súhrnného trestu v roku 2003 (v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín z roku 2006) Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod BN , a to za spáchanie trestných činov neposkytnutia pomoci podľa Tr. a ublíženia na zdraví s následkom smrti na viacerých osobách podľa Tr. , za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody 10 rokov a 6 mesiacov v II. nápravnovýchovnej skupine. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený 23.05.2006, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil. Pred aktuálne vykonávaným trestom bol ešte v roku 2014 Okresným súdom Prievidza odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest, ktoré odsúdenie však bolo zrušené v dôsledku ukladania súhrnného trestu, ktorý aktuálne vykonáva.

Zástupca ÚVTOS Trenčín na verejnom zasadnutí uviedol, že „Od vypracovania hodnotenia u odsúdeného nedošlo k žiadnym zmenám. “

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol: „Vychádzajúc z vykonaného dokazovania bola preukázaná skutočnosť, že odsúdenému už v minulosti bola daná šanca, pričom sa ďalej dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti, a preto vychádzajúc hlavne z uvedeného existuje pochybnosť, či pri jeho podmienečnom prepustení povedie riadny život, a preto navrhujem, aby súd žiadosti odsúdeného nevyhovel a túto zamietol.“

Odsúdený na verejnom zasadnutí na otázku predsedu senátu, aby sa vyjadril k príčinám páchania trestnej činnosti, a to tak pri predošlých odsúdeniach, za ktoré už v minulosti vykonal trest odňatia slobody, ako aj vo vzťahu k aktuálnemu odsúdeniu, uviedol: „Ja v prvom rade poukazujem na to, že mne prvý nepodmienečný trest bol za trestnú činnosť spáchanú v roku 1995. Pokiaľ ide o dôvody páchania trestnej činnosti, ja sa presne k dôvodom vyjadriť neviem, ale považujem to za určitú mladícku nerozvážnosť, mal som vtedy 23 rokov. Išlo o zabezpečenie si finančných prostriedkov ani nie na živobytie, ale na akési prilepšenie. Pokiaľ ide o ďalšie odsúdenie Okresným súdom Bánovce nad Bebravou , kde bol uložený súhrnný trest 10 rokov aj 6 mesiacov tam bol skutok spáchaný 04.09.2000, išlo o ťažkú ujmu na zdraví s následkom smrti. Skutok sa stal tak, že som išiel večer na aute a pred Bánovcami nad Bebravou išli chodci po pravej strane a ešte aj 0,6 metra vo vozovke a boli traja a ja som ich zrazil, bolo to vo večerných hodinách. Spáchanie tohto skutku veľmi ľutujem, určite som nechcel, aby to tak dopadlo. Tam mi bol uložený nepodmienečný trest tak ako som uviedol a z toho som bol podmienečne prepustený v roku 2006 a bola mi uložená skúšobná doba a tam som sa osvedčil. Pokiaľ ide o aktuálne vykonávaný trest odňatia slobody tak tam išlo o legalizáciu príjmu z trestnej činnosti nazval by som to „šliapnutie vedľa“ a bola to akási zhoda náhod. Ja som vtedy pracoval v autoservise, práca ma bavila, pričom do vozidiel boli montované nie originálne súčiastky, tie boli kradnuté. O páchaní trestnej činnosti som vedel. Tu išlo čisto o finančné hľadisko, chcel som si privyrobiť. V tom období som sa sám staral o dcéru a chcel som, aby mala všetko, a teda takýmto spôsobom som zabezpečoval nejaké finančné prostriedky navyše. Išlo o trestnú činnosť páchanú v roku 2009.“ Na otázku predsedu senátu, aby sa vyjadril, pokiaľ aj v sťažnosti uvádzal, že od roku 2010 do roku 2016 viedol riadny život, ako teda žil, uviedol: „Už pred tým ako som bol vzatý do väzby, to bolo v roku 2010 v apríli, bola mladšia dcéra u mňa, pričom v čase, keď som bol vo väzbe, bola dcéra u mojich rodičov. Keď som bol následne z väzby prepustený, dcéra bola naďalej u mňa. Ja som sa ihneď zamestnal. Robil som v spoločnosti SARGUMI cez agentúru One Trust plus, tam som riadne pracoval. Tam som pracoval asi do roku 2015. Potom som bol zamestnaný v spoločnosti Stavozemix SK, ktorá robila kanalizácie v dedinách a potom som išiel pracovať do autoservisu Kastrel a pracoval som tam až do nástupu trestu, k čomu predkladám potvrdenie od sociálnej poisťovne. Ja som sa v tomto období staral o dcéru. V čase, keď som bol v práci a potom sa o ňu starali aj moji rodičia. Ja som teda riadne pracoval a plnil si svoje rodičovské povinnosti. Aj z odsudzujúcich rozhodnutí je zrejmé, že som nebol trestne stíhaný od roku 2010 do 2016. V tomto období bolo jedno marenie. K tomu uvádzam, že sestra dostala defekt, volala mi, ja som jej ho išiel opraviť. Po výmene kolesa počas akejsi skúšobnej jazdy prišla policajná hliadka, ja som nemal vtedy vodičské oprávnenie, a teda išlo o marenie výkonu úradného rozhodnutia.“ Na otázku predsedu senátu, aby sa vyjadril, kde bude žiť, pracovať, ako bude prebiehať starostlivosť o deti v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu, uviedol: „Budem žiť na mojom trvalom pobyte. Je to nehnuteľnosť rodičov. Je to rodinný dom. Mám tam dve zariadené izby, ktoré som využíval aj pred tým. Pokiaľ ide o zamestnanie, tam som už počas predošlého verejného zasadnutia predložil potvrdenie zamestnávateľa Autoservis Kastrel, že po návrate z výkonu trestu so mnou počítajú. Aj z odpisu zo sociálnej poisťovne je zrejmé, že som tam stále zamestnaný. O maloleté dieťa sa zatiaľ stará bývalá družka. S dcérou som v dennodennom kontakte a tá prezentuje vôľu vrátiť sa ku mne. Ja mám v pláne sa o ňu riadne starať, zabezpečovať jej výživu a výchovu. V prípade podmienečného prepustenia sa už žiadnej trestnej činnosti nedopustím, budem viesť riadny život, to aj prisahám. Tiež poukazujem na to, že už mám starších rodičov, otec má 76 rokov a matka 74 rokov. Otec má dva vývody. V takomto veku aj zo zdravotných dôvodov potrebujú pomoc okolo chalupy. Teda nebudem ma ani čas páchať trestnú činnosť. Budem pracovať, starať sa o dcéru, o rodičov a o nehnuteľnosť.“ Na otázku prokurátora, aby sa vyjadril, prečo sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti napriek tomu, že mu plynula skúšobná doba podmienečného prepustenia, uviedol: „Ja toto neviem ani vysvetliť. Je mi to strašne ľúto.“ Na otázku prokurátora, aby sa vyjadril, pokiaľ ide o dopravnú nehodu z roku 2000, či poškodeným poskytol pomoc, uviedol: „Nie, zľakol som sa. Bol tam stres, ale následne som v priebehu prípravného konania, resp. už na druhý deň riadne spolupracoval.“ Na otázku prokurátora, pokiaľ z odpisu z registra trestom vyplýva, že sa marenia výkonu úradného rozhodnutia dopustili dvakrát, aby sa k tomu vyjadril, uviedol: „Nepamätám si.“ Na otázku prokurátora, aby sa vyjadril, kedy sa stalo to druhé marenie, uviedol: „Bolo to asi v roku 2013.“

Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Tr. zák. je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to že: 1. odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody (formálna podmienka),

2. vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie (prvá materiálna podmienka) a 3. môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, tj. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy (druhá materiálna podmienka). § 66 ods. 1 Tr. zák. pritom vyjadruje najmä požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného (dve materiálne podmienky), ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a ktorá pritom musí vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného. Očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom odsúdeného a odpisom z registra trestov odsúdeného, dospel súd k záveru, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone tohto trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a dôvodne sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Bola u neho teda splnená tak formálna ako aj obe materiálne podmienky jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Návrh odsúdeného je teda spĺňajúc podmienky podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. plne dôvodný.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky, toto mal súd preukázané zo skráteného výpisu.

Splnenie oboch materiálnych podmienok mal súd preukázané z hodnotenia NOO a ÚVTOS Trenčín, keď tento odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. S týmto záverom NOO a ÚVTOS Trenčín sa súd plne stotožnil a ohľadne splnenia materiálnych podmienok naň v podrobnostiach odkazuje. Pritom tiež zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie je potrebné vychádzať aj zo záverov hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie spochybňovali.

Odsúdený pri výkone trestu preukázal svoje polepšenie, bol celkom šesťkrát disciplinárne odmenený a disciplinárny trest nevykazuje. Je potrebné poukázať na to, že hodnotenie NOO a ÚVTOS Trenčín vyznieva mimoriadne pozitívne, nie je v ňom odsúdenému vytýkaný žiaden nedostatok. Tiež je z hodnotenia ústavu zrejmé, že voľný čas vie tráviť zmysluplne, má vytvorené riadne (i pracovné) návyky. Konštatovanie NOO a ÚVTOS Trenčín, že odsúdený bol do pracovného procesu postupne zaradený najskôr na pracovisku - práčovňa, kde zastával funkciu krajčíra, pričom nadriadení boli s jeho pracovnou morálkou spokojní, k plneniu pracovných povinností pristupoval zodpovedne, bol ochotný pracovať i nad rámec svojich povinností, zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiaval, následne na pracovisku s dohľadom mimo ústavu Drevopal Ladce, kde riadne vykonával pridelenú prácu, príkazy a nariadenia plnil, bezpečnosť pri práci dodržiaval, aktívne sa zapájal tiež do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného zameraných na čistiace a upratovacie práce a práce pri úprave zelene v ústave a jeho okolí a napokon na nestrážené pracovisko mimo ústavu s voľným pohybom, kde vykonáva pomocné práce pri kovovýrobe, pričom adekvátne využíva pracovný čas, dodržiava zásady BOZP a OPP, používa ochranné prostriedky, priebežnými kontrolami neboli zistené žiadne nedostatky a navyše z aktuálneho pracoviska bol doručený tiež pochvalný list od objednávateľa práce a aj z predchádzajúcich pracovísk, kde bol zaradený, boli adresované pozitívne poznatky na odsúdeného, svedčí o vytvorení si kvalitných pracovných návykov ako predpokladu, po výkone trestu odňatia slobody sa riadne zamestnať a tým predchádzať trestnej činnosti. Odsúdený taktiež plní vo všetkých bodoch stanovený program zaobchádzania a k trestnej činnosti je plne kritický. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že z hodnotenia NOO a ÚVTOS Trenčín vyplýva, že odsúdený s vonkajším prostredím udržiava kontakt všetkými možnými spôsobmi, čo z hľadiska resocializácie odsúdeného je treba považovať za pozitívne a rovnako, že podľa vlastného vyjadrenia má zabezpečené bývanie pre prípad podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a tiež motiváciu viesť riadny život, keď chce pokračovať v osobnej starostlivosti o jeho maloletú dcéru, ktorú aj pred výkonom trestu odňatia slobody mal v osobnej starostlivosti. Súd preto uzatvára, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že výkon trestu odňatia slobody bol odsúdenému nepochybne dostatočným ponaučením, aby v budúcnosti

viedol riadny život, zaradil sa do spoločnosti a venoval sa svojej rodine. Na konštatovaní súdu, že možno od odsúdeného dôvodne očakávať, že dobudúcna povedie riadny život, nič nemení ani to, že v minulosti už raz bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, keď je zrejmé, že sa pri minulom podmienečnom prepustení v skúšobnej dobe osvedčil Prihliadnuc na všetky uvádzané skutočnosti a ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel súd k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Preto súd aplikujúc § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Tr. zák. vyhovel návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a súčasne mu podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu 6 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok. Sťažnosť nemôže podať ten, kto sa práva na jej podanie výslovne vzdal.