Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-66-2020.pdf
PDF · 95.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: V. E., J.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, dieťa rodičov - matka: Z. Z., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX XX V. G. X, práv. zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7, otec: V. E., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XX, XXX XX G., na návrh otca v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.
II. Matke priznáva voči otcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Otec je povinný zaplatiť právnej zástupkyni matky, JUDr. Martine Vnenčákovej, advokátke so sídlom Čučmianska dlhá 7, Rožňava, náhradu trov konania matky, titulom trov právneho zastúpenia, v sume 432,96 eur, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.03.2020 otec podal návrh na zníženie výživného na maloletého.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že je toho času vo väzbe, tzn., že ostal bez finančných prostriedkov a nedokáže plniť vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Navrhol znížiť výživné do 16.02.2020, kedy nastúpil do väzby. Výšku výživného navrhol určiť v minimálnej sume, nakoľko jeho príjem bude minimálny.
3. K návrhu otca sa vyjadrila matka podaním doručeným súdu dňa 03.06.2020. Uvádza, že s návrhom otca nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný. Apeluje na uplatňovanie princípu potencionality príjmov povinného rodiča na platení výživného, ktorej uplatňovanie má prednosť pred princípom fakticity príjmov rodiča. Aktuálna situácia otca je výsledkom zavineného konania a nezodpovedá objektívnym príčinám. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 236/2018 zo dňa 20.02.2019.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a prečítaním listín zo súdneho spisu a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený nasledovný skutkový a právny stav.
5. Súd uskutočnil pojednávanie dňa 29.04.2021 v neprítomnosti rodičov maloletého, ktorých neúčasť bola ospravedlnená.
6. Právna zástupkyňa matky dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 29.04.2021 uviedla nasledovné: Žiadame návrh otca zamietnuť, jednak v čase podania, máme za to, že nebol dôvodný, oprávnené výdavky na maloletého sa naopak zvyšujú, nie znižujú, bolo by na mieste skôr rozhodovať o zvyšovaní výživného na toto konkrétne mal. dieťa. V súčasnosti stav je taký, že otec bol prepustený z ÚVTOS, vykonáva tú istú prácu u toho istého zamestnávateľa, s nadštandardným príjmom, teda máme za to, že nie sú tu dôvody na zníženie výživného tak ako to otec navrhuje. Žiadame návrh zo strany otca zamietnuť a zároveň žiadame, aby súd rozhodoval aj o trovách konania v zmysle ust. § 55 CMP, a to s poukazom na okolnosti na strane otca, kedy máme za to, že zavinil začatie tohto konania a rozhodnúť o trovách konaniach v prospech matky.
7. Zo správy zamestnávateľa otca - spol. Slovenské plavby a prístavy a.s., zo dňa 11.05.2020 vyplýva, že za 12 mesiacov v roku 2019 mal otec príjem v súčte 17.451,51 eur v čistom. Za január 2020 mu bola vyplatená mzda v sume 1.042,88 eur. Toho času je otec vo väzbe, t.j. od 16.02.2020. Pracovné hodnotenie je kladné.
8. Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska 5, Bratislava, zo dňa 11.05.2020 vyplýva, že menovaný V. E. sa nachádza v tamojšom ústave od 16.02.2020, bez pracovného zaradenia.
9. Zo správy zamestnávateľa matky - Slovenskej pošty a.s. zo dňa 14.02.2020 bolo zistené, že menovaná Z. Z. je zamestnaná v spoločnosti a jej pracovný pomer je uzavretý na neurčitý čas. Priemerná mesačná mzda v období od 5/2019 - 4/2020 je 625,58 eur.
10. Zo správy ÚPSVaR Rožňava zo dňa 15.05.2020 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Rožňave pod sp. zn. 7P/300/2015 - 297 zo dňa 06.09.2018 súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5P/123/2013-43 zo dňa 29.07.2013 a to tak, že otcovi zvýšil výživné na mal. dieťaťa na sumu 150,00 eur mesačne do rúk matky. Vo výroku II. rozsudku, súd zaviazal otca zaplatiť aj nedoplatok na výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 01.09.2015 do 31.08.2018 v úhrnnej sume 3 510,00 eur v mesačných splátkach po 50,00 eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku. Predmetným rozsudkom boli upravené aj styky otca s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin v mesiaci júl a august a tiež počas zimných prázdnin. Voči uvedenému rozsudku otec dieťaťa podal odvolanie, avšak odvolací súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 8CoP/2/2019-358 zo dňa 28.06.2019 rozsudok prvej inštancie potvrdil. Dňa 11.05.2020 bola matka dieťaťa telefonicky kontaktovaná a v predmetnej veci uviedla, že otec dieťaťa sa v súčasnej dobe zdržiava v Ústave na výkon väzby odňatia slobody Bratislava, avšak nedokázala uviesť z akých dôvodov. V rozhovore uviedla, že do toho času si svoju vyživovaciu povinnosť plnil vo výške 150,00 eur a preto mu vznikol nedoplatok na výživnom cca 300,00 eur, nakoľko otec neuhrádzal súdom určený nedoplatok vo výške 3.510,00 eur, ktorý mu bol umožnený uhrádzať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným v splátkach po 50,00 eur. Uvádza, že otec sa s dieťaťom stretol naposledy v mesiaci august 2019. Matka telefonicky otca kontaktovala, že sa s dieťaťom bude zdržiavať v G. u príbuzných a ponúkla mu možnosť stretnutia so synom, ktorú otec využil. Matka sa v rozhovore vyjadrila, že od posledného súdneho konania sa jej pomery nezmenili, s rodinou býva v 4 izbovom rodinnom dome na adrese V. G. Č.. X v spoločnej domácnosti s druhom I. A.. Okrem maloletého V.G. matka zabezpečuje starostlivosť aj o maloletú N. A., J.. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z ich spoločného vzťahu. Je naďalej zamestnaná ako doručovateľka pošty u zamestnávateľa Pošta Rožňava, s čistým mesačným príjmom cca 500,00 eur. Maloletý V. v súčasnej dobe navštevuje 5. ročník na ZŠ Pionierov, Rožňava. Stravuje sa v školskej jedálni. Poplatky za obedy v školskom zariadení matka v súčasnej dobe opäť uhrádza vo výške 21,00 eur.
11. Zo správy Sociálnej poisťovne - ústredia, so sídlom v Bratislave, zo dňa 05.06.2020, vyplýva, že otec dieťaťa nie je poberateľom dávok nemocenského poistenia a dávok v nezamestnanosti.
12. Otec vo svojom vyjadrení dourčenom súdu dňa 08.07.2020 uvádza, že momentálne nemá k dispozícii žiadne prostriedky, avšak po prepustení z väzby nastúpi do práce a svoje záväzky si bude plniť. Podotkol, že na syna prispieval.
13. Z podania Okresnej prokuratúry Bratislava II dňa 13.11.2020 bolo zistené, že prípravné konanie bolo ukončené dňa 08.07.2020, a to podaním obžaloby na obvineného V. E. pre prečin nebezpečného
vyhrážania (§ 360 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona). Menovaný sa aktuálne nachádza vo väzbe.
14. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 6T/69/2020 zo dňa 15.12.2020 vyplýva, že otec dieťaťa V. E. sa uznáva za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Za to sa odsudzuje k trestu odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov.
15. Súd sa na pojednávaní konanom dňa 29.04.2021 oboznámil s podaním otca, doručeného súdu dňa 27.04.2021, v zmysle ktorého otec žiada, aby súd uzavrel rodičovskú dohodu, na ktorej sa s matkou mal. V. telefonicky dohodli, a to nasledovne: „Od podania žiadosti o zníženie výživného sa znižuje suma mesačných alimentov na sumu 100,00 eur mesačne - slovom sto eur. Styk s maloletým sa neupravuje. Dlžné výživné bude splácané postupne, v rámci finančných možností otca. V prípade, že rodičovská dohoda nebude potvrdená zo strany matky maloletého V. E., žiadam, aby súd rozhodol bezodkladne, keďže návrh bol podaný v roku 2020, t.j. pred 13 mesiacmi, bez akýchkoľvek náznakov diskriminácie a znevýhodňovanie mojich dvoch ďalších maloletých detí. Mesačné výživné na dve maloleté deti mám určené OS Bratislava II., po 2 x 80,00 eur, právoplatným rozsudkom z roku 2020.
16. Právna zástupkyňa matky dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 29.04.2021 svoju výpoveď doplnila o nasledovné: Tak ako sme uvádzali v našich pís. podaniach a ako som aj uviedla na dnešnom pojednávaní, žiadame, aby návrh otca bol ako nedôvodný zamietnutý v celom rozsahu a matke mal. dieťaťa bol priznaný nárok na náhradu trov konania a to v nasledovnom rozsahu za tri právne úkony v roku 2020 - 1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 29.05.2020, 2/ písomné podania dňa 29.05.2020 a 3/ písomné podanie dňa 11.12.2020, k týmto dvom úkonom žiadame režijný paušál v rozsahu 10,62 eur, keďže jeden úkon sa uskutočnil v totožný deň a 1x režijný paušál vo výške 10,87 eur a zároveň za pojednávanie dnešný deň teda dňa 29.05.2021, celkom za 4 úkony právnej služby a tri režijné paušály spolu vo výške 360,80 eur a keďže právny zástupca matky je platcom DPH, uplatňujeme si plus 72,16 eur ako 20% DPH. Teda dokopy žiadame, aby otec mal. dieťaťa bol zaviazaný na náhradu trov matky mal. dieťaťa vo výške 432,96 eur.
17. Kolízny opatrovník maloletého na pojednávaní konanom dňa 29.04.2021 uviedol nasledovné: Stotožňujeme sa s návrhom matky, teda aby návrh otca bol zamietnutý. Nie sú tu závažné dôvody na strane otca, prečo by malo dôjsť k zníženiu výživného na mal. dieťa vzhľadom na vek mal. dieťaťa, jeho odôvodnené potreby. Sme toho názoru, aby naďalej bolo plnené výživné v stanovenej výške a to tak, ako bolo určené naposledy súdnym rozhodnutím vo výške 150,00 eur mesačne.
18. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
20. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. V tejto súvislosti súd uvádza, že každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že v čase podania návrhu na zníženie výživného bol trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin, prečin nebezpečného vyhrážania podľa podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Za tento skutok bol následne vzatý do väzby dňa 16.02.2020, a dňa 15.12.2020 bol odsudzujúcim rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 6T/69/2020, uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania a odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. V tejto súvislosti súd uplatnil princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého pri uplatnení uvedeného princípu osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018 - pozn. súdu). Na zníženie, resp. stratu príjmu povinného rodiča, v tomto prípade otca, ktorý podal návrh, by súd prihliadol za predpokladu, že táto okolnosť nastala z objektívnych dôvodov bez zavinenia povinného rodiča. Keďže je otec trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin, túto okolnosť nie je možné považovať za objektívnu, ktorá nastala bez jeho pričinenia. Podľa názoru súdu, úmyselné konanie otca, pre ktoré bol následne vzatý do väzby a odsudzujúcim rozsudkom uznaný vinným pre úmyselný trestný čin, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a s tým spojené zníženie jeho príjmu, nemôže byť pričítané na ťarchu dieťaťa, ktoré jednak nie je schopné sa samé živiť, ako aj voči ktorému má povinný rodič zákonnú povinnosť usporiadať svoje majetkové pomery tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Odhliadnuc od vyššie spomenutého, otec je v súčasnosti prepustený z ústavu na výkon väzby a opätovne vykonáva prácu pre zamestnávateľa spol. N. K. M. K. M..N.. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že otec nepreukázal skutočnosti odôvodňujúce zníženie súdom určeného výživného na maloletého, a preto návrh otca maloletého zamietol ako nedôvodný.
23. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
24. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
25. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Súd o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol podľa § 55 CMP, v zmysle ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V tomto smere súd vzhliadol na okolnosti, ktoré predchádzali podaniu návrhu otca, a to úmyselné protiprávne konanie otca, v dôsledku ktorého sa otec zbavil možnosti plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému, a teda ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú a návrh zamietol. Súd preto považoval za spravodlivé priznať matke náhradu trov voči otcovi, ktorý zapríčinil začatie konania zo subjektívnych dôvodov.
27. Súd priznal matke náhradu trov v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), titulom trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky: 1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 29.05.2020 v sume 81,69 eur, 2. písomné podania dňa 29.05.2020 v sume 81,69 eur, 3. písomné podanie dňa 11.12.2020, spolu 328,69 eur, s prislúchajúcim režijným paušálom § 16 ods. 3 vyhlášky v rozsahu 2 x 10,62 eur, 1x 10,87 eur, spolu 32,11 eur. Keďže je právny zástupca matky platcom DPH, súd priznal trovy konania zvýšené o 20 % DPH, t.j. 432,96 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.