Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-240-2019.pdf
PDF · 102.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/240/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne F. D., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom 9. mája 3, C., právne zast. určenou advokátkou A.. Ivetou Horváthovou, so sídlom Boženy Němcovej 1, Brezno, proti žalovanému M., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom U., v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1C/21/2018 - 148 zo dňa 22. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „okresný súd“, alebo aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozhodol tak, že z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľný majetok, teda zariadenie domácnosti, ktoré žalovaný fakticky užíva (I. výrok). Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné vyrovnanie v sume 20.000,- Eur, v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (II. výrok). O náhrade trov konania rozhodol, že tieto priznal žalobkyni voči žalovanému a to v rozsahu 45,70% (III. výrok).
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/45/2016 - 52 zo dňa 22. 11. 2016 o rozvode manželstva, právoplatného dňa 30. 12. 2016.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 143, § 149 ods. 1, 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že do zaniknutého BSM je potrebné zaradiť aj nehnuteľnosti zapísané vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to byt č. XX, na 9. posch., vo vchode č. XX, v bytovom dome súp. č. XX, evidovaný na LV č. XXXX (ďalej len „byt“), ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29. 04. 2015. Tvrdenia žalovaného, že predmetný byt nadobudol zo svojich výlučných finančných prostriedkov nemal prvoinštančný súd za preukázané. Naopak z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ BR 72/2-VYS-BR-2016 (ďalej len „vyšetrovací spis“), okresný súd zistil, že finančné prostriedky na kúpu tohto bytu si žalovaný požičal, a to sumu 7.000,-
Eur od syna, sumu 5.000,- Eur od exmanželky a sumu 3.000,- Eur ako pôžičku od Poštovej Banky. Nakoľko predmetný byt nekúpil zo svojich výlučných prostriedkov a nadobudol ho za trvania manželstva so žalobkyňou, tak tento byt patrí do BSM.
5. Pri hodnote bytu vyhádzal z navrhovanej hodnoty bytu uvedenej žalobkyňou vo výške 40.000,- Eur, ktorú považoval za nespornú, keďže žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobkyne výslovne nepoprel.
6. Vo vzťahu k žalobkyňou navrhovaného zaplatenia sumy 14.900,- Eur, ktorá mala byť vynaložená z jej výlučného vlastníctva na spoločný majetok dospel okresný súd k záveru, že síce žalobkyňa získala z predaja nehnuteľností, ktorých bola výlučnou vlastníčkou sumu 25.000,- Eur, avšak mal za to, že táto bola spotrebovaná na bežnú osobnú spotrebu a v čase zániku BSM už neexistovala.
7. Súd prvej inštancie v súlade s návrhom žalobkyne prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného zriadenie domácnosti s nulovou hodnotou, ktoré žalovaný aj fakticky užíval, pričom tento nenavrhoval iný spôsob jeho vyporiadania.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 27.450,- Eur na vyrovnanie, pričom jej bola priznaná suma 20.000,- Eur, čo predstavuje úspech 72,85% a teda jej priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 45,70% (72,85% - 27,15%).
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (ďalej tiež „odvolateľ“). Podľa názoru žalovaného odvolaním napadnuté rozhodnutie trpelo vadami podľa § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Vo vzťahu k trovám konania navrhol, aby odvolací súd žiadnej zo strane nepriznal náhradu trov konania.
10. Odvolateľ uviedol, že žalobkyňa prešla osobným bankrotom, a preto sa BSM malo riešiť v rámci konkurzu a nie v súdnom konaní.
11. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o vyplatení žalobkyne z bytu. Poukázal na to, že v marci 2019 musel predať byt za sumu 14.900,- Eur, aby tak vyrovnal dlhy ešte z roku 2015. Vytýkal okresnému súdu, že nezohľadnil vyrovnanie spoločných manželských dlhov z jeho strany, kvôli čomu predal aj predmetný byt.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Citovala ustanovenie § 153 ods. 1 až 3 CSP, pričom v tomto smere poukázala na povinnosť strany sporu uplatniť prostriedky procesného úroku a obrany včas a na sudcovskú koncentráciu konania.
13. Žalovaný v rámci odvolacej repliky zopakoval to, že ak existovali ku dňu zániku BSM aktíva vo forme bytu, tak potom existovali aj dlhy, ktoré bolo potrebné vyporiadať, a ktoré ku dňu zániku manželstva existovali. Rovnako považoval za významnú skutočnosť aj to, že na žalobkyňu bol vyhlásený konkurz. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.
14. Žalobkyňa po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa v rámci odvolacej dupliky a predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie, zaslala prostredníctvom prvoinštančného súdu písomné podanie označené ako „Žiadosť a vyjadrenie proti odvolaniu C. D. ohľadne BSM“. Z obsahu predmetného podania okrem iného vypláva, že žalobkyňa žiada, aby odvolací súd prešetril majetkové pomery žalovaného, ale aj jeho bývalej manželky p. C.D., ktorá kúpila predmetný byt od žalovaného. Bola toho názoru, že odvolanie žalovaného sa nezakladá na pravde a ním uvádzané tvrdenia sú vyložené klamstvá. Vo zvyšku reagovala na osobu žalovaného a nevyjadrovala sa k meritu veci.
15. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 13. 10. 2020 sa žalovaný vyjadril k podaniu žalobkyne. V predmetnom podaní sa vyjadril predovšetkým k osobným vyjadreniam žalobkyne, ktoré považoval za nepravdivé, a ktoré ani nesúvisia s konaním vo veci samej.
16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nie len dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými a právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
20. Podané odvolanie nebolo dôvodné. Odvolateľ žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
21. Aby odvolací súd neopakoval na zdôraznenie svojho rozhodnutia logické argumenty a závery prvostupňového súdu, ktoré prvostupňový súd už vyslovil v odôvodnení svojho rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľa uvedené v jeho odvolaní.
22. Predmetom konania bolo vyporiadanie zaniknutého BSM sporových strán v predmetnom konaní. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný, ktorý ťažiskovo namietal nezahrnutie pôžičiek do masy majetku BSM a jeho povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 20.000,- Eur.
23. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
24. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
25. Odvolací súd poukazuje na to, že občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje vlastnícke práva manželov k veciam, ktoré títo nadobudli počas trvania manželstva. Pre BSM je charakteristické to, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci, čím sa odlišuje bezpodielové spoluvlastníctvo od podielového spoluvlastníctva. Bezpodielovosť účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi manželmi, ku ktorým patria aj zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na nadobúdaní práv. V zmysle zákona vzniká bezpodielové spoluvlastníctvom manželov dňom uzavretia manželstva a to ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich nadobudol za trvania manželstva, okrem zákonom uvedených výnimiek uvedených v ustanoveniach § 143 a § 143a OZ. Vznik, trvanie a zánik BSM sú zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva. Predmetom BSM sú všetky hmotné veci, hnuteľné i nehnuteľné, ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným
spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vytvorením a pod.) za trvania manželstva s výnimkou veci získaných ako dedičstvo, dar a vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí ani majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov pred uzavretím manželstva. Rozhodujúcim je okamih vzniku vlastníctva v právnom slova zmysle k získanej veci. Použitie spoločných prostriedkov prípadne výlučných prostriedkov nemôže nič zmeniť na vlastníctve už raz nadobudnutom, ale možno k nim prihliadnuť pri prípadnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Veci získané výmenou za vec, alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (tzv. transformácia veci). Všetky ostatné veci zásadne patria do BSM. Ide najmä o všetky príjmy a úspory z príjmov z pracovného pomeru alebo z podnikateľskej činnosti, príjmy zo sociálneho zabezpečenia, úspory, výhry z lotérií, z výherných vkladných knižiek, výnosy z majetku manželov a pod.. Do BSM nepatrí napríklad bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia niektorého z manželov. Ani autorské diela vzniknuté za trvania manželstva, teda za trvania BSM. Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených vo vyššie citovanom ustanovení § 150 OZ. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého BSM, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov, vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva (tzv. vyporiadanie v širšom zmysle). Predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu vecí ako je napr. ich vek, miera opotrebenia a pod. Pri určení ceny vecí je rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie.
26. V danej veci nebolo sporné, že BSM vzniklo uzavretím manželstva strán sporu dňa 30. 08. 2008 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/45/2016 - 52 zo dňa 22. 11. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12. 2016. Z uvedeného je zrejmé, že všetko čo strany sporu nadobudli v období do 30. 08. 2008 do 30. 12. 2016 nadobudli do BSM okrem vecí, ktoré sú v zmysle ustanovení § 143 a 143a OZ vylúčené z predmetu BSM.
27. V zmysle zákonnej fikcie podľa § 143 OZ patrí do BSM všetko čo môže byť predmetom vlastníctva, a čo nadobudol niektorý z manželov počas jeho trvania.
28. Je nesporné, že predmetný byt bol nadobudnutý počas trvania BSM, nakoľko vklad údajov do katastra nehnuteľností bol z kúpnej zmluvy v prospech žalovaného povolený dňa 27. 05. 2015 t. j. počas trvania BSM. Okresný súd mal správne za preukázané, že na zaplatenie kúpnej ceny boli použité spoločné finančné prostriedky, ktoré boli získané z pôžičiek od exmanželky žalovaného vo výške 5.000,- Eur, od syna žalovaného vo výške 7.000,- Eur a úver z Poštovej banky vo výške 3.000,- Eur. Z tohto dôvodu žalovaný nemohol nadobudnúť byt počas trvania BSM do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko na zaplatenie kúpnej ceny nepoužil svoje výlučné finančné prostriedky, ale prostriedky, ktoré si požičal od tretích subjektov. Správny bol preto aj záver súdu prvej inštancie o jeho povinnosti vyplatiť žalobkyni sumu 20.000,- Eur ako 1 z hodnoty bytu vo výške 40.000,- Eur ku dňu zániku BSM, ktorá nebola sporná. Prvoinštančný súd síce nesprávne konštatoval, že predmetný byt bol v čase jeho rozhodnutia zapísaný vo výlučnom vlastníctve žalovaného, keďže už v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci okresným súdom, bol tento byt zo strany žalovaného na základe kúpnej zmluvy prevedený do výlučného vlastníctva jeho exmanželky - p. XX. X (dňa 29. 03. 2019 bol povolený vklad údajov z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností pod V - 668/2019), avšak uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku nemala žiaden vplyv na správnosť jeho rozhodnutia. Napriek tomu, že došlo k prevodu vlastníckych práv k bytu, tento však patril do masy zaniknutého BSM a existoval v čase jeho zániku, a preto súd prvej inštancie správne vysporiadal hodnotu tohto bytu a z titulu vyporiadania zaviazal žalovaného k povinnosti vyplatiť žalobkyni sumu 20.000,- Eur ako polovicu hodnoty tohto bytu ku dňu zániku BSM.
29. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa nevyporiadania záväzkov, ktoré vznikli počas trvania BSM t. j. pôžičky od exmanželky, syna a úver od Poštovej banky, odvolací súd uvádza, že vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán sporu a ich spoločného hospodárenia. Z tohto dôvodu súd môže vyporiadať nie len aktívna, ale aj pasíva zaniknutého BSM, pričom na ich vyporiadania sa okrem procesného návrhu vyžaduje aj to, aby pasíva, ktoré sa majú
vyporiadať existovali v čase zániku BSM. V danom prípade nielenže chýbal samotný návrh na ich vyporidania pred súdom prvej inštancie zo strany žalovaného, ale tieto už v čase zániku BSM ani neexistovali. O uvedenom svedčí samotná výpoveď žalovaného zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 09. 05. 2016 (z pripojeného vyšetrovacieho spisu), kde uviedol: „Byt v ktorom teraz bývam som ja kúpil za peniaze, ktoré som si požičal od rodiny a to od môjho syna Q. sumu 7 000,-Eur, bývalej manželky B. sumu 5 000,- Eur a z Poštovej banky sumu 3 000,- Eur......Môj pôvodný jednoizbový byt som predal a z takto získaných peňazí som vyplatil pôžičky. Uvedenú skutočnosť týkajúcu sa splatenia týchto záväzkov potvrdili nezávisle od seba vo svojich výpovediach aj exmanželka žalovaného a jeho syn. Z tohto dôvodu nemohli byť tieto záväzky predmetom vyporiadania BSM. Tvrdenia žalovaného boli v tomto smere nepravdivé a účelové a zároveň neuniesol dôkazné bremeno o tom, žeby existovali nejaké iné záväzky ku dňu zániku BSM, ktoré by malo byť predmetnom vyporiadania BSM.
30. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že je pravdou, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4OdK/461/2019 zo dňa 02. 05. 2019, ktorý bol uverejnený v Obchodnom vestníku č. 90/2019 dňa 13. 05. 2019 vyhlásil konkurz na majetok žalovanej, avšak uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku nebránila tomu, aby odvolací súd vo veci konal a rozhodol. Z uznesenia o vyhlásení konkurzu okrem iného vyplýva, že tento bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie (II. výrok), za správcu bol ustanovený JUDr. Daniel Janšto, so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, Banská Bystrica (III. výrok) a zároveň súd oddlžil žalobkyňu ako dlžníka a túto zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurznom konaní v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktorú sú vylúčené z uspokojenia (V. výrok). Odvolací súd však zistil, že dňa 30. 10. 2020 bolo v Obchodnom vestníku č. 210/2020 uverejnené oznámenie správcu o ukončení konkurzu voči žalobkyni ako dlžníčke v zmysle § 167v ods. 1 ZKR, čím sa konkurz zrušil. Odvolací súd uvádza, že vyhlásením konkurzu dochádza k zániku dlžníkovho BSM v zmysle § 167i ods 1 ZKR. Nakoľko však v tomto prípade došlo k zániku BSM právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, nemohli nastať účinky predpokladané v zmysle § 167i ods. 1 prvá veta ZKR. Keďže dlžníkom v konkurznom konaní bola žalobkyňa, malo byť síce konanie prerušené až do momentu, kým pohľadávka z titulu vyporiadania BSM prestane podliehať konkurzu. Keďže v konkurznom konaní nedošlo k predaju predmetného bytu a konkurz bol zrušený, prestal tento byt ako aj ďalší majetok podliehať konkurzu, v dôsledku čoho odpadla procesná prekážka pre konanie a odvolací súd mohol pokračovať v konaní so žalobkyňou a vo veci rozhodnúť.
31. S ohľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie použijú aj na odvolacie konanie). Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná; v dôsledku jej úspechu jej krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§262 ods. 2 CSP).
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).