Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoCsp-39-2020.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoCsp/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. pri Y. č. XXX, XXX XX R. Q. T., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08.07.2020, č. k. 20Csp/60/2020-42, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
,,I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.9.2014 uvedená v bode 6 zmluvy „poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 99 Eur„ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu."
2. Vychádzal z ustanovení § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 až 3,5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).
3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vo vzťahu k zmluvnej podmienke týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru dospel k záveru, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže nie je reálnym plnením zo strany dodávateľa a spotrebiteľ za tento poplatok nič nedostane. V skutočnosti tento poplatok slúži iba záujmom dodávateľa. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj s celkovou primeranosťou ceny za služby na jednej strane oproti plneniu v prospech spotrebiteľa na strane druhej, pričom dospel k záveru, že táto primeranosť bola narušená. Okrem toho ustanovenie úverovej zmluvy, ktorá bola v zmluve predformulovaná a ktorej obsah nemohla žalobkyňa ovplyvniť, umožňujúce veriteľovi inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru je neprijateľné.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. V súvislosti so záverom súdu, že poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľná podmienka, lebo zo zmluvy nevyplýva, čo predstavuje reálne protiplnenie poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/17, Gyula Kiss proti CIB Bank Zrt., Emilovi Kissovi, Gyuláné Kissovej, z ktorého vyplýva, že Súdny dvor EÚ odmietol názor vyjadrený súdom prvej inštancie v napádanom rozsudku, že zmluva o úvere so spotrebiteľom musí obsahovať definovanie konkrétnych služieb ako protihodnoty. Pritom v prípade poplatku za poskytnutie úveru je už z jeho označenia zrejmé, že ide o poplatok za poskytnutie úveru. To, že žalobkyňa má v konaní tvrdiť, že jej nebolo poskytnuté protiplnenie je nepravdivé, pretože poskytnutie úveru ani len nebolo popreté alebo sporné. Konštatoval, že z napádaného rozsudku nevyplýva jediný skutkový a právny záver, pre ktorý sa pri posudzovaní poplatku za poskytnutie úveru nezaoberal tým, že samotný názov definuje protiplnenie. Namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s procesnou obranou žalovaného, v rámci ktorej žalovaný poukazoval na to, že zákonnosť uplatňovania poplatku za poskytnutie úveru potvrdila aj Národná banka Slovenska (pripojený list zo dňa 29.01.2016). Postup súdu považoval za porušenie legitímneho očakávania, pretože ak jeden štátny orgán dospeje v rámci svojej dohľadovej činnosti k záveru o legitimite poplatku ako takom, potom prijatie iného záveru takým postupom, ktorý ani nezohľadňuje a nevyporiadava sa relevantne so skorším posúdením (ktoré vyslovil kompetentný orgán) a s argumentáciou žalovaného, zjavne porušuje akúkoľvek mieru, v akej sa dohliadaný subjekt/ žalovaný vlastne na výsledok dohľadovej činnosti príslušného štátneho orgánu môže spoliehať. V prípade poplatku ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Ust. § 499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Okrem uvedeného žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, pretože napádaný rozsudok v žiadnom smere nedáva odpoveď ani na jeden z vyššie uvedených argumentov žalovaného. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingového úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2014. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 990 eur, so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach vo výške 31,30 eura. V bode 6. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je upravený poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu vo výške 99 eur. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že právny vzťah žalobkyne a žalovaného založený na základe tejto zmluvy je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
9. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetná Zmluva o revolvingovom úvere bola vyhotovená veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb, bez možnosti žalobkyne privodiť jej zmenu, ktorá tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom, vrátane poplatkov. Táto zmluvná podmienka je zakomponovaná do textu zmluvy, teda je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy a podľa názoru súdu nebola so žalobkyňou individuálne dojednaná. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok
za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
10. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice 93/13 ako nekalú.“
11. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.
12. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 99 eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).
13. Vo vzťahu k ustanoveniu § 499 Obchodného zákonníka je nutné konštatovať, že predmetné ustanovenie upravuje možnosť dojednania odplaty za tzv. „rezervovanie“ prostriedkov veriteľa pre dlžníka, ide o odplatu za to, že veriteľ od uzavretia zmluvy o úvere s týmito nemôže disponovať a čaká na to, kedy, v akej výške a či vôbec ich dlžník reálne bude čerpať. V danej veci však už priamo v zmluve o revolvingovom úvere je žalovaným predformulovaná žiadosť dlžníka o prevod čiastky úveru na jeho účet (bod 11. zmluvy), teda žalovanému je už v čase uzavretia zmluvy zrejmé, že dlžník žiada o čerpanie finančných prostriedkov okamžite, t. j. momentom uzatvorenia zmluvy, a to v plnej výške určenej zmluvou. Obdobie „rezervácie“ prostriedkov tak v danom prípade nenastáva, a preto dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadne protiplnenie. V danom prípade odplatu za poskytnutie úveru predstavuje dojednaný úrok ako cena úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ako ani ďalšie plnenie toho istého charakteru a účelu, len pod iným názvom.
14. Z neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovanému nevznikol nárok na plnenie voči žalobkyni, keďže neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
15. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej inštancie jasne a zreteľné vysvetlil, z akých dôvodov považoval poplatok za poskytnutie úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
16. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).