Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.04.2021 v Kežmarku takto

rozhodol:

Obžalovaní

C. F., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvalé bydlisko T., Ž. XXX/XX, okr. Kežmarok,

G.. Y. F., nar. 13.05.2004 v Kežmarku, trvalé bydlisko T., Ž.Y. XXX/XX, okr. Kežmarok,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

dňa 12.10.2019 v čase okolo 14.00 až 14.36 hod. v T., okr. Kežmarok, v rómskej osade, po predchádzajúcich nedorozumeniach, obž. ml. Y. F. hodil kameň a drevenú palicu do sklenenej výplne okna chatrče bez popisného a orientačného čísla, nachádzajúcej sa na ulici Ž., v ktorej bývajú poškodení L.U. D. s družkou A. D. a následne obž. ml. Y. F. spoločne po vzájomnej dohode s obžalovaným C. F.Y. a mal. R..A., U.. XX.X.XXXX, cez rozbité okno a cez dvere vošli do chatrče, kde napadli všetci spoločne fyzicky poškodeného L.Á. D. údermi rúk, pričom L. D. bránila jeho družka A. D., ktorú pri incidente niektorý z nich udrel do chrbta a aj napriek tomu, že ich A. D. opakovane vyzývala, aby z chatrče odišli, na výzvu nereagovali a až keď počuli, že ide polícia, tak z chatrče vybehli von, pričom spôsobili poškodenému L. D. drobné poranenia okolo úst bez potreby lekárskeho ošetrenia a poškodenej A. D. neboli spôsobené žiadne poranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie alebo práceneschopnosť a rozbitím sklenej výplne okna tak spôsobili pre poškodenú A. D. škodu na zariadení v sume 11,- €,

t e d a

spoločne neoprávnene vnikli do obydlia iného, neoprávnene tam zotrvali, čin spáchali najmenej s dvoma osobami a prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu,

č í m s p á c h a l i

prečin porušovania domovej slobody podľa , písmeno b/, písmeno c/ formou spolupáchateľstva podľa .

obž. G.. Y. F.

Podľa s použitím súd podmienečne u p ú š ť a od potrestania obžalovaného.

Podľa súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Z a t o s a o d s u d z u j e

obž. C. F.

Podľa s použitím , , a na trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 19.03.2020 obžalobu pod sp. zn. -18 na obžalovaných C. F. a mladistvého Y. F. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa , , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa a ktorého sa mali títo obžalovaní dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Obaja obžalovaní boli na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.06.2020 poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v . Po tomto poučení obžalovaný C. F. urobil vyhlásenie v zmysle a to, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Obžalovaný ml. Y. F. urobil vyhlásenie v zmysle a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd vo vzťahu k tomuto obžalovanému postupoval primerane podľa , , , a a ml. obžalovaný Y. F. na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle súd zistil stanovisko prokurátora, zákonného zástupcu obžalovaného, obhajcu obžalovaného a poškodených, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie tohto obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného ml. Y. F. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania tohto obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine tohto obžalovaného. Následne v zmysle rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k tomuto obžalovanému vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Nakoľko obžalovaný Ján Tišer vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných, poškodených, svedkov, oboznámením obsahu listinných dôkazov, pripojeného spisu a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný C. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa bil s poškodeným L. D. vonku na ulici, kde je rigol ale v dome poškodených nebol. S poškodeným sa udierali rukami a príčinou ich bitky bolo požičaných 20,- Eur. V dome poškodených bol iba jeho brat Y. a mal. R. D.. To videla jeho mama A. F., strýko G. D. a B. G., ktorý ho zobral domov a potom už bol tento obžalovaný iba pri svojom dome. Uvedené videl aj A. Š.. Poškodená A. D. bola v dome, odkiaľ kričala. R. D. sa vonku tiež bil a hádzal kamene. Čo robil jeho brat Y., nevie. Potvrdil, že mal v teň vypitý alkohol.

Obžalovaný Y. F. využil svoje právo a ako obžalovaný odmietol vypovedať. Preto súd na návrh prokurátora v zmysle prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 13.02.2020. V tejto výpovedi obžalovaný uviedol, že dňa 12.10.2019 bol poškodený L. D. opitý a prišiel sa hádať k ich domu kvôli 20,- Eurám, ktoré mu dlhoval jeho brat M.. Jeho otec ho udrel a obžalovaný poškodeného kopol. Poškodený L. D. potom odišiel a vrátil sa so sekerou, chcel ho udrieť ale otec obžalovaného udrel poškodeného lopatou. Potom poškodený L. utiekol domov. On začal hádzať kamene a tiež hodil do okna domu poškodeného palicu, čím mu na dome rozbil okno. On a R. D., ktorý je jeho sused, vošli do domu, v ktorom býva L. D. a to cez dvere, pričom nie je pravda, že dovnútra vošli cez okno. Dvere boli v tom čase otvorené. Dnu bol poškodený L. D., ktorého začali biť a potom

utiekli cez dvere von. Obžalovaný dnu nevidel poškodenú A.Z. D. a ani E., pretože asi utiekli. Podľa tohto obžalovaného nie je pravda, že by obžalovaný C. F. bol vnútri v dome poškodených, pretože bol vonku pri kanáli.

Svedkyňa - poškodená A. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej manžel Kristián išiel pre peniaze k F., aby mu vrátili 20,- Eur a potom ho začali biť. Obžalovaný Y. F. rozbil okno tým, že do okna hodil kameň a potom aj palicu. Následne obaja obžalovaní a R. D. vošli do ich domu, v ktorom bola v tom čase ona aj s manželom. E.K. L. v dome nebola, lebo keď jej rozbili okno, vzala dieťa a utekala do domu jej mamy. Keď všetci traja menovaní vošli do domu, bili svedka - poškodeného L. D. a ona ho bránila. Do domu ich nepozývala a opakovane na nich kričala, aby išli preč. Oni odišli dverami až keď počuli, že ide polícia. Dnu obžalovaní vošli oknom, ktoré je jednosklenné a o veľkosti asi 1 x 1 meter.

Svedok - poškodený L. D. vypovedal, že v ten deň išiel k M. F., ktorému požičal 20,- Eur a žiadal, aby mu ich vrátil. Tišerovci ho však začali biť a tak ho bili až do jeho domu, v ktorom boli v tom čase dve malé deti. Najprv sa bili vonku s obžalovanými a ich otcom C. F. ale potom ho jeho manželka - poškodená A. D. vtiahla dovnútra domu. Do domu cez okno, ktoré predtým obžalovaní rozbili, vošli obaja obžalovaní a R. D., vnútri domu ho zbili a odišli až potom, keď počuli, že ide polícia. Jeho manželka A. D. ho bránila a jeho teta E. L. zobrala deti a išli k susede. Tým trom útočníkom poškodený hovoril, že on sa nechce biť a chce len peniaze, ktoré im požičal. Manželka na nich kričala, aby išli von.

Súd tiež vypočul svedka C. F., otca oboch obžalovaných, ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa to všetko začalo pre 20,- Eur, ktoré predtým L. D. požičal jeho synovi M. D. a ktorých vrátenia sa poškodený L. D. domáhal od neho. Svedok mu nechcel nič dať lebo mu nič nedlhoval. Poškodení L. a A. D. začali nadávať na jeho mamu a jeho manželku. Svedok dostal nervy a udrel poškodeného L. D. lopatou po chrbte, na čo poškodený išiel pre sekeru a chcel sa biť. Svedok zobral lopatu a spolu s poškodeným L. sa bili. Spolu s ním sa bil aj jeho syn obžalovaný Y. F.. Obžalovaný C.U. F. v tom čase spal a keď sa dozvedel, že sa svedok s poškodeným bijú, prišiel k domu poškodeného L. D. a tam poškodeného raz udrel a poškodený mu to vrátil. Obžalovaný C. F. ešte spadol do rigola a tým sa to všetko skončilo. Obžalovaný C. F. v dome poškodených nebol ale svedok priznal, že jeho syn - obžalovaný Y. F. v dome poškodených bol spolu s kamarátom R. D.. V tom čase stál svedok na chodníku. Obžalovaný C. F. po tom, čo spadol do kanála išiel domov, kam potom prišiel aj jeho syn obžalovaný Erik. Na mieste videl aj B. G. a G. D., ktorí stáli na chodníku ako on a pozerali sa. Potom obaja menovaní odišli domov.

Svedok B. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný C. F. v dome D. nebol a v tom čase sa s poškodeným L. D. bili vonku pri rigole pre 20,- Eur. V dome bol iba obžalovaný Y. F. a R. D.. Pri odstraňovaní rozporov v jeho výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedol, že si už nepamätá, či niekto vošiel do domčeka, v ktorom býva poškodený L. D. a že si nepamätá, že tam vošli obžalovaní a R. D., svedok B. G. uviedol, že trvá na tom, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní a o tom, že obžalovaný C. F. nebol v dome poškodených, hovorili všetci v osade. Vtedy tam bolo plno ľudí. Potvrdil, že iba videl, ako sa obžalovaný C. F. bil s poškodeným L. D. vonku a potom už nevidel nič lebo odišiel a to v čase, keď sa obžalovaný s poškodeným ešte bili vonku.

Svedok R. D., bratranec obžalovaných, využil svoje práv a odmietol vypovedať. Nakoľko tento svedok bol v prípravnom konaní vypočutý pred vznesením obvinenia obžalovaným, ku ktorým má príbuzenský pomer odôvodňujúci odmietnutie výpovede, súd napriek poučeniu o práve odmietnuť vypovedať v prípravnom konaní nemohol uvedenú výpoveď prečítať, pretože toto právo svedok nemohol využiť voči konkrétnym obžalovaným, ktorí sú jeho blízkymi príbuznými. Preto súd návrh prokurátora na prečítanie tejto výpovede z prípravného konania odmietol.

Svedkyňa A. F., mama obžalovaných, ktorú súd považoval sám za potrebné vypočuť nebola schopná porozumieť poučeniu a vyjadriť sa k práve svedkyne odmietnuť vypovedať. Preto súd upustil od jej výsluchu, ktorý z vyššie uvedeného dôvodu nemohol byť vykonaný zákonným spôsobom.

Svedok G. D., strýko obžalovaných na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 12.10.2019 okolo 14.00 hod. sa pobili obžalovaný C. F. a poškodený L. D. a on potom obžalovaného C. F. vzal k sebe domov. Videl, ako do domu D. vošiel obžalovaný Y. F. a R. D. ale nevidel, ako obžalovaný Y. F. rozbil okno. Na

mieste videl B. G. ale nevie, čo tam robil. Obžalovaný C. F. bol u nich doma 5 až 10 minút a potom odišiel k sebe domov.

Z obsahu konfrontácii vykonaných v prípravnom konaní medzi poškodenými L. D., A. D. a svedkom C. F. st. a medzi poškodenými L. D., A. D. a obžalovaným C. F. ml. vyplynuli tie isté skutočnosti, o ktorých vypovedali títo svedkovi, resp. obžalovaný C.U. F. na hlavnom pojednávaní s tým, že poškodení tvrdili, že v ich dome boli obaja obžalovaní a svedok C. F. st. a obžalovaný C. F. ml. tvrdili, že dnu bol iba obžalovaný Y. F. ale obžalovaný C.Á. F. dnu nebol.

Zo zápisnice o obmedzení osobnej slobody vyplýva, že obžalovanému C. F. bola osobná sloboda obmedzená dňa 12.10.2019 o 16.00 hod. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vykonanej dňa 12.10.2019 v čase od 17.30 hod. do 18.35 hod. vyplýva opis miesta pred domom poškodených a interiér ich domu, kde bol na zemi nájdený kus kvádra a lopata, pričom v dome bolo rozbité okno. Súd tiež oboznámil obsah fotodokumentácie obsahujúcej 22 farebných fotografií zachytávajúcich predmet ohliadky a zaistené vecné stopy - kus kvádra a zlomenú lopatu. Zo záznamu o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného C. F. dňa 13.10.2019 o 09.42 hod. vyplýva, že u neho nebola zistená prítomnosť alkoholu v dychu. Z odborného vyjadrenia D. D. - Sklenárstvo vyplýva, že hodnota 1 ks sklenenej tabule do okna o rozmeroch 0,68 m x 1 m je 11,- Eur.

Zo správy o povesti obžalovaných vypracovanou obcou Huncovce dňa 22.01.2020 vyplýva, že obžalovaný C. F. žije v spoločnej domácnosti s družkou U. L. a synom C.. Rodina obýva murovanú chatrč v rómskej osade, ktorá je zariadená bežným vybavením bez sociálneho zariadenia. Tento obžalovaný je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku. Vyznačuje sa spoločenským a nekonfliktným správaním. Má dobré komunikačné schopnosti a dokáže sa rozhodovať samostatne. Nemá problémy s rešpektovaním autorít a svoj voľný čas trávi v rámci komunity, kde je pomerne obľúbený. Je občasným konzumentom alkoholických nápojov. Mladistvý obžalovaný Y. F. žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a piatimi súrodencami. Je žiakom špeciálnej základnej školy. Otec je zamestnancom obce, matka je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Mladistvý nemá problémy s rešpektovaním autorít. Vyznačuje sa nekonfliktnou povahou, je pomerne obľúbený a málo komunikatívny. Spojená škola Veľká Lomnica vo svojej písomnej charakteristike obžalovaného ml. Y. F. zo dňa 21.01.2020 uviedla, že obžalovaný je žiakom 9. triedy. Jeho intelektové schopnosti zasahujú pásmo ľahkej duševnej zaostalosti. Je pokojnej, zodpovednej povahy, rešpektuje príkazy učiteľa, v kolektíve je obľúbený a rád pomáha mladším spolužiakom. Patrí k žiakom s dobrým prospechom. Školu navštevuje upravený a čistý. Spolupráca s rodinou je na dobrej úrovni a rodičia sa pravidelne zúčastňujú ZRPŠ. Nemá žiadne vymeškané hodiny. Nie je známe, aby bol v minulosti disciplinárne postihnutý. Zo správy zo zistenia pomerov ml. obžalovaného Y. F. vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 13.02.2020 vyplýva, že mladistvý obžalovaný pochádza z úplnej rodiny s nízkou socioekonomickou úrovňou. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami. V domácnosti je zavedená elektrika, prívod vody nie je. Hygiena domácnosti je na dobrej úrovni. Rodinné prostredie ponúka obžalovanému dostatok psychosociálnych podnetov pre zdravý rozvoj jeho osobnosti. Rodičovská autorita je dostatočná a mladistvý Erik nemá problémy s jej rešpektovaním. V rodine a ani u mladistvého nebolo zistené požívanie alkoholických nápojov. Obžalovaný bol predvolaný na pohovor, kam sa dostavil v sprievode matky. Ku skutku sa priznal.

Z výpisov z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR týkajúcich sa oboch obžalovaných vyplýva, že ml. obžalovaný Y. F. nebol doposiaľ priestupkovo postihnutý. Obžalovaný C. F.Y. bol v období od 10.03.2016 do 30.01.2020 pred spáchaním trestného činu celovo desať krát priestupkovo postihnutý, z toho 6 krát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch a tiež 2 krát za priestupky proti verejnému poriadku podľa o priestupkoch. Súd v súvislosti s týmto výpisom týkajúcim sa obžalovaného C. F. oboznámil obsah troch rozhodnutí o priestupkoch vydaných Okresným úradom Kežmarok, odborom Všeobecnej vnútornej správy a to týkajúcich sa priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch zo dňa 10.3.2016, zo dňa 12.05.2016 a zo dňa 10.3.2016.

Z aktuálnych odpisov registra trestov SR týkajúcich sa oboch obžalovaných vyplýva, že obžalovaný ml. Y. F. nebolo doposiaľ súdne trestaný a obžalovaný C. F. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný a to v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. a . Z aktuálnej lustrácie

Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že voči obžalovaným sa v súčasnej dobe nevedie iné trestné stíhanie. Súd pripojil s oboznámil podstatný obsah spisu sp. zn. , z obsahu ktorého vyplýva, že na obžalovaného C. F. a iných obžalovaných podal dňa 09.02.2017 prokurátor obžalobu pre skutok, ktorý vo vzťahu k tomuto obžalovanému právne kvalifikoval ako pokračujúci zločin krádeže podľa , . Rozsudkom zo dňa 06.06.2017 súd uznal obžalovaného C. F. za vinného zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov a súčasne zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. , ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. V rámci uloženého probačného dohľadu súd uložil tomuto obžalovanému povinnosť, aby sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom zúčastnil programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu. Skúšobná doba tak po započítaní skúšobnej dobe plynúcej v konaní vedenom pod sp. zn. , ku ktorému došlo uznesením zo dňa 27.12.2018 uplynula dňa 11.01.2020. Zo záverečnej správy o priebehu probácie vypracovanej probačnou a mediačnou úradníčkou s pôsobnosťou na Okresnom súde Kežmarok dňa 24.03.2021 vo vzťahu k probačnému dohľadu uloženému obžalovanému C. F. v konaní vedenom pod sp. zn. vyplýva, že počas skúšobnej dobe sa obžalovaný zúčastňoval na probačnom dohľade celkovo 10 krát, s probačným úradníkom spolupracoval, na stretnutia sa dostavoval včas a v dohodnutých termínoch. Obžalovaný probačnej a mediačnej úradníčke v rámci dohľadu uviedol, že je slobodný a dňa 28.04.2019 sa mu narodil syn, ktorého má s družkou U. L.. Povinnosť uloženú v rámci probačného dohľadu obžalovaný nesplnil, pretože nespĺňal predpoklady na absolvovanie sociálneho výcviku a to minimálne stredoškolské vzdelanie (má ukončené iba základné vzdelanie). Lustráciou boli v priebehu skúšobnej doby zaznamenané dva priestupky a v súčasnosti sa voči obžalovanému s výnimkou prejednávanej trestnej veci nevedie žiadne iné trestné stíhanie.

Súd odmietol návrh prokurátora na čítanie zápisnice o výsluchu obžalovaného C. F. z prípravného konania, kde bol vypočutý ako podozrivý, jednak preto, že C. F. na hlavnom pojednávaní v pozícii obžalovaného vypovedal, teda neboli splnené podmienky na čítanie zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania v zmysle . Navyše nie je možné stotožňovať postavenie podozrivého s procesným postavením obvineného, ktorý má vo vzťahu k predmetu obvinenia právo odoprieť vypovedať, na rozdiel od podozrivého, ktorý toto právo nemôže vo vzťahu ku konkrétnemu obvineniu uplatniť. Na čítanie tejto zápisnice ako listinného dôkazu podľa podmienky splnené nie sú, pretože táto zápisnica nemá povahu listinného dôkazu.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania, resp. ktoré sám považoval za nevyhnutné vykonať na to, aby na ich základe mohol rozhodnúť o tom, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa znaky niektorého z trestných činov uvedených v a ak áno, akého a či tento trestný čin spáchal aj obžalovaný C. F.. Okrem toho súd vykonal aj dôkazy potrebné pre náležité a spravodlivé posúdenie otázky druhu a výšky trestu. Súd pritom hodnotil všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce jednotlivo, avšak zároveň aj v ich vzájomnom kontexte, ktorý spoločne vytvárajú.

Obžalovaný ml. Y. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu a preto súd bez ďalšieho dokazovania týkajúceho sa jeho viny, uznal tohto obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný C. F. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu popieral s tým, že v ten deň v dome poškodených D. nebol a bil sa vonku s poškodeným L. D. a po bitke išiel k sebe domov. Uvedené tvrdenie obžalovaného, ktoré je z hľadiska priebehu skutkového deja podporované svedkom C. F. st. je však nepravdivé a v rozpore s inými dôkazmi, ktoré boli súdom na hlavnom pojednávaní vykonané. Preto súd toto tvrdenie obžalovaného C. F. hodnotí len ako účelovú obranu realizovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie. Vzhľadom na vzťah tohto obžalovaného a jeho otca C. F. st. je len pochopiteľné, že tento svedok tvrdeniam obžalovaného dosvedčuje. Rovnako možno chápať aj výpoveď obžalovaného ml. Y. F., ktorý poprel, že by obžalovaný C. F. bol s ním a R. D. v dome poškodených a je potrebné ju vnímať ako ochranu svojho brata pred následkami tohto jeho konania v podobe trestu, ktorý mohol ako recidivista za spáchanie trestného činu očakávať.

Obžalovaného C. F. zo spáchania žalovaného prečinu usvedčujú predovšetkým výpovede oboch svedkov - poškodených L. D. a A. D., ktorí bez podstatných rozporov s ich výpoveďami z prípravného konania na hlavnom pojednávaní zhodne vypovedali, že do ich domu vošli obaja obžalovaní a R. D., pričom obžalovaný Y. F. predtým rozbil okno kameňom, čo len potvrdzuje nález kvádra vo vnútri domu pri jeho ohliadke. Poškodený L. D. nepopieral, že sa predtým s obžalovanými Y. F. a C. F.Y. a ich otcom C. F. st. vonku bili ale potom vošiel do domu, kde obaja obžalovaní išli za ním, aby pokračovali v útokoch na jeho osobu. Uvedené konanie obžalovaných je len logickým vyústením ich predchádzajúceho konfliktu. Obaja poškodení jednoznačne potvrdili, že obžalovaní vo vnútri ich domu, do ktorého sa dostali cez rozbité okno, napádali poškodeného L. D. a ani na výzvy poškodených z domu neodišli. Urobili tak až potom, keď počuli, že ide polícia.

Aj výpovede svedkov B. G. a G. D. verziu obžalovaného C. F. potvrdzujú iba na prvý pohľad. B. G. na hlavnom pojednávaní nevedel odstrániť rozpor s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, kde tvrdil, že nevidel, kto vošiel do domu poškodených a či tam vošli obaja obžalovaní. Na hlavnom pojednávaní najprv vypovedal, že obžalovaný C. F. dnu v dome poškodených nebol ale ako neskôr na otázky sudcu vypovedal, z miesta bitky pred domom, kde sa bili obžalovaný C. F. a poškodený L. D. odišiel domov ešte počas ich bitky. Teda hoci tvrdil, že na hlavnom pojednávaní vypovedá pravdu, logicky nemohol vidieť, kto po bitke vošiel do domu poškodených, ako to tvrdil v spontánnej časti výpovede na hlavnom pojednávaní. Z uvedených rozporov je badateľná snaha svedka pomôcť obžalovanému C. F., hoci je zrejmé, že to, kto bol v dome poškodených mohol počuť iba od iných ľudí presne tak, ako to tvrdil vo výpovedi v prípravnom konaní, na obsahu ktorej najprv na začiatku výsluchu zotrval a potom už nie, podľa toho, ako sa to hodilo jeho švagrovi - obžalovanému C. F. do jeho verzie udalostí.

Obžalovaný G. D., opäť príbuzný obžalovaných (ich strýko) vypovedal, že videl, ako do domu poškodených vošiel obžalovaný Y. F. a R. D., pričom on obžalovaného C. F. vzal k sebe domov, kde bol obžalovaný asi 5 až 10 minút, po ktorých od neho odišiel. Uvedené tvrdenie svedka však nezodpovedá verzii samotného obžalovaného C. F., ktorý vo svojej výpovedi tvrdil, že videl brata Y. F. ako sa bil ale ako vošiel do domu poškodených už nevidel, lebo bol preč. Teda ak svedok G. D. odviedol obžalovaného C. F. ako tvrdí hneď po bitke, nie je možné, aby svedok videl, ako obžalovaný Y. F. vošiel do domu poškodených spolu s R. D. a obžalovaný C. F. to nevidel, lebo sa to malo stať až po jeho odchode. Obžalovaný C. F. uviedol, že ho strýko G. D. odviedol domov, hoci tento svedok uviedol, že ho vzal domov k sebe a nie domov k obžalovanému. Navyše obžalovaný tvrdí, že domov ho odviedol aj svedok B. G., čo tento svedok ale poprel s tým , že on odišiel k sebe domov sám počas bitky obžalovaného C. F. s poškodeným L. D.. Svedok C. F. st. vypovedal, že obžalovaný C. F. išiel domov s ním a vôbec nespomínal svedkov B. G. a G. D. ako tých, ktorí mali jeho syna odviesť domov. O ich správaní uviedol, že boli iba na mieste bitky a potom odišli každý z nich do svojich domovov. Všetky uvedené rozpory vo výpovediach svedkov B. G. a G. D. vedú súd k nutnosti vyslovenia záveru, že ich výpovede sú účelové a majúce za cieľ pomôcť svojmu príbuznému - obžalovanému C. F. v získaní alibi. Uvedená logické ako aj faktické rozpory v ich výpovediach však vedú súd k záveru o ich nedôveryhodnosti a to na rozdiel od výpovedí poškodených, ktoré sú bez akýchkoľvek rozporov a umožňujú tak súdu vysloviť záver o tom, že skutok tak, ako je opísaný v obžalobe prokurátora sa stal a že sa ho dopustili obaja obžalovaní ako spolupáchatelia v zmysle .

Preto súd uznal oboch obžalovaných za vinných zo spáchania skutku, ktorého sa dopustili tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Obaja obžalovaní spoločným konaním opísaným v skutkovej vete neoprávnene vnikli do obydlia poškodených L. D. a A. D. bez ich súhlasu, neoprávnene tam zotrvali, pričom obaja čin spáchali najmenej s dvoma osobami (kedy tam s nimi bol aj mal. R. D.). Zároveň sa tohto konania dopustili prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť ich vniknutiu, za ktorú je nutné považovať dvere a okno, ktoré otvorili, resp. okno predtým rozbili. Tým naplnili všetky zákonné znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa , , spáchaného formou spolupáchateľstva podľa . Obaja obžalovaní konali z hľadiska subjektívnej stránky vo forme priameho úmyslu, pretože chceli spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený , ktorých je ochrana nedotknuteľnosti obydlia garantovaného aj SR / /.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov

spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Obžalovaný mladistvý Y. F. sa k spáchaniu prečinu priznal, jeho spáchanie oľutoval a prejavil účinnú snahu po náprave. Súd zároveň zohľadnil jeho osobu, kedy tento obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý, vedie bezúhonný rodinný život a aj z miesta bydliska ako aj zo školy je hodnotený pozitívne. Z uvedeného je zrejmé, že v jeho prípade ide o prvé vybočenie z riadneho spôsobu života, ktorý doposiaľ viedol. Preto súd u neho, ako u mladistvej osoby, zvýrazňujúc výchovný účel trestu dospel k záveru, že vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a jeho doterajší život možno dôvodne očakávať, že už jeho prejednanie pred súdom postačí na jeho nápravu. Vzhľadom na pomerne vysokú závažnosť jeho konania, ktoré bolo sprevádzané aj fyzickým násilím voči poškodenému L. D., súd považuje za potrebné po dobu 10 mesiacov sledovať jeho správanie. Preto súd tomuto mladistvému obžalovanému trest neuložil ale v zmysle za splnenia podmienok v zmysle podmienečne upustil od jeho potrestania. Súd vyjadruje presvedčenie, že už samotné prejednanie veci pred súdom bude viesť tohto obžalovaného k tomu, aby si dostatočne uvedomil dôsledky svojho konania a podobnému konaniu sa v budúcnosti vyhýbal.

U obžalovaného C. F. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v . Na strane druhej je zrejmé, že tento obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Z tohto dôvodu súd v neprospech obžalovaného pričítal jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle , a to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Preto pri prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami 1:0, súd trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v v rozpätí od jedného roka až do piatich rokov upravil v zmysle tak, že zvýšil jej dolnú hranicu o jednu tretinu. Pri ukladaní trestu tak vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 2 rokov a 4 mesiacov až do 5 rokov.

Obžalovaný C. F. sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čo vylučuje možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody / /. Zároveň však súd aj bez splnenia tejto zákonnej prekážky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovaný C. F. bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný a 10 krát postihnutý za priestupky, medzi ktorými sú najmä priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a priestupky proti verejnému poriadku. Obžalovaný je teda trestnoprávnym ako aj priestupkovým recidivistom, ktorého ani predchádzajúce odsúdenia neviedli k tomu, aby si uvedomil následky svojho konania pre spoločnosť a pre konkrétnych poškodených. Prostredie, v ktorom obžalovaný žije, požívanie alkoholu a zjavná ignorácia noriem spoločnosti vedú súd k nutnosti uloženia trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme, ktorý dokáže zabezpečiť jednak ochranu spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného a na strane druhej bude viesť obžalovaného k tomu, aby si počas výkonu trestu hlbšie uvedomil, že trestnou činnosťou násilného charakteru vedie štát reprezentovaný súdom k ukladaniu prísnejších trestov, ktoré už zasahujú aj do jeho rodinného života, ako otca maloletého dieťaťa. Trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 28 mesiacov je podľa presvedčenia súdu spravodlivou a náležitou odpoveďou na jeho trestnú činnosť.

Nakoľko obžalovaný C. F. doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd za splnenia podmienok uvedených v tohto obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko poškodení A. D. a L. D. si náhradu škody neuplatnili, súd v tomto konaní o škode nerozhodoval. spoločne neoprávnene vnikli do obydlia iného, neoprávnene tam zotrvali, čin spáchali najmenej s dvoma osobami a prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.