Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Cb-35-2021.pdf
PDF · 77.62 KB
Case nature
Subarea
30Cb/35/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa : VERUM, spol. s r.o. Košice, Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 175 854, zast.: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti odporcovi : KISS rádio production, družstvo, Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 47 974 273, v konaní o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.03.2021 domáhal vydania poverenia na výkon súpisu hnuteľných vecí patriacich družstvu KISS rádio production, družstvo, Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 47 974 273, nachádzajúcich sa v nebytových priestoroch m.č. Vila 2.02 až Vila 2.12 so všetkými súčasťami a príslušenstvom nachádzajúce sa na 2. nadzemnom podlaží v časti Vila Objektu Athrium, vo výmere nebytových plôch 139,95 m2, t.j. v nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Y. Okresným Ú. F., F. S., S. F. A., J. S. F. - R. H., F.. Ú.B. : R. H., osobou poverenou súdom. Zároveň žiadal priznať proti nájomcovi nárok na náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tak, že navrhovateľ uzatvoril dňa 31.3.2015 s nájomcom ( odporcom ) zmluvu o nájme nebytových priestorov HV0051/2015. Zmluva o nájme bola na dobu určitú. V zmysle čl. VI: bod 2 zmluvy o nájme sa nájom obnovoval vždy na dobu jedného roka. Predmetom uzatvorenej zmluvy o nájme bol nájom priestorov m.č. Vila 2.02 až Vila 2.12 so všetkými súčasťami a príslušenstvom nachádzajúce sa na 2. nadzemnom podlaží Objektu Athrium, vo výmere nebytových plôch 139,95 m2, v nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Y. Okresným Ú. F., F. S., S. F. A., J. S. F. - R. H., kat. územie : Stredné mesto. Po uzatvorení zmluvy o nájme následne došlo medzi zmluvnými stranami k dohode o zmenách podmienok uzatvorenej zmluvy o nájme. Uzavreli Dodatok č.1, č.2, č.3. V zmysle zmluvy bol nájomca povinný mesačne uhrádzať za predmet nájmu nájomné a úhrady za energie a služby spojené s užívaním nájmu sumu vo výške 2.042,15 € s DPH, a to v lehote splatnosti, ktorá je do 15 dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý má byť nájomné uhradené na účet navrhovateľa - prenajímateľa. Nájomca si však povinnosť plynúcu zo zmluvy o nájme neplní, a splatné nájomné a úhrady za energie a služby riadne nehradí. Splatné nájomné a úhrady za energie a služby za obdobie mesiaca september 2020 uhradil nájomca len čiastočne prenajímateľovi, a to dňa 25.8.2020 vo výške 1.021,08 €. Splatné nájomné a úhrady za energie a služby na obdobie mesiacov január 2021 až marec 2021 neboli žalobcovi ako prenajímateľovi zo strany žalovaného ako nájomcu k mesiacu marec 2021 uhradené. Celkový dlh žalovaného voči žalobcovi k mesiacu marec 2021 predstavuje istinu vo výške 7.147,52 €.
3. Zádržné právo je vecno -právny inštitút slúžiacim na zabezpečenie záväzku, tzn. splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa. Predmetom uzatvorenej zmluvy o nájme bol nájom vyššie špecifikovaného predmetu nájmu. V tomto predmete nájmu sa nachádzajú hnuteľné veci, o ktorých súpis navrhovateľ týmto podaním žiada. Nájomca preukázateľne porušil svoju povinnosť platiť dohodnuté nájomné. Nájomné, ako ani jeho úhrada, nie je zabezpečené a predmet nájmu je nájomcom naďalej využívaný, avšak vzhľadom na správanie nájomcu, spočívajúce v porušovaní jeho povinností vyplývajúcich mu z uzatvorenej zmluvy o nájme existuje dôvodná obava, že nájomca odstráni veci z prenajatých priestorov. Prenajímateľ na zabezpečenie svojej splatnej pohľadávky zadržal veci nachádzajúce sa v predmete nájmu.
4. Podľa ust. § 672 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
5. Podľa ust. § 672 ods.2 cit. zákona, Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
6. Podľa ust. § 161 ods. 1, 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa ust. § 1 CSP Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
8. Podľa ust. § 3 CSP Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
9. Podľa ust. § 9 CSP, Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 10. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Existencia neodstrániteľnej vady konania v dôsledku absencie procesnej podmienky nevyhnutne vedie k zastaveniu civilného súdneho konania. Pod právomocou súhrnne rozumieme sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho ( decízneho ) charakteru orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických a právnických osôb.
11. Podľa § 193 ods.1 z.č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( exekučný poriadok ) Exekútor môže v rámci ďalšej činnosti, a) spisovať do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie, b) prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s výkonom exekúcie, c) doručovať súdne písomnosti, ak ho o doručenie požiada súd a mimosúdne písomnosti, ak to ustanovuje osobitný predpis, d) vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.
12. Keďže na súdoch už nevykonávajú činnosť súdny vykonávatelia, zákonodarca mal logický zámer (prezentovaný v dôvodovej správe k návrhu zákona) zveriť vykonanie zabezpečenia dôkazu súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na už uvedené však treba konštatovať, že sa mu ho nepodarilo dosiahnuť, keďže v Civilnom sporovom poriadku, ktorý upravuje procesný postup súdu v konaní, nie je upravená možnosť súdu poveriť súdneho exekútora konkrétne vykonaním zabezpečenia dôkazu.
13. Z procesného hľadiska zase civilná právomoc súdov predstavuje procesnú podmienku ( podmienku konania ), ktorej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania. Absencia civilnej právomoci má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci. V danej veci podľa názoru súdu je nedostatok právomoci rozhodnúť o takomto návrhu navrhovateľa, nakoľko chýba procesný predpis a postup, akým
spôsobom by bolo vykonateľné navrhované uznesenie navrhovateľa. Súdu sa javí ako dosiahnuť želaný výsledok návrhu navrhovateľa - vykonanie súpisu hnuteľných vecí postupom podľa nižšie uvedených bodov 14. a 15. tohto uznesenia.
14. Podľa § 3 ods.1 z.č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, 1) Notárskou činnosťou je a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 54), b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64), c) konanie vo veciach notárskych úschov (ďalej len "úschov") (§ 65 až 68), d) konanie vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73k), e) činnosť osvedčujúcej osoby. Podľa ods.2 cit. zákona, Ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon, 1a) notár vykonáva aj ďalšie činnosti.
15. Podľa § 56 ods. 1 cit. zákona, Osvedčovanie právne významných skutočností, Na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia podľa písm. h) o iných skutočnostiach. Výpočet jednotlivých druhov osvedčení uvedených v tomto ustanovení nie je taxatívny, notár môže osvedčiť aj iné druhy skutočností za podmienky, že by mohli byť podkladom na uplatnenie práv alebo by mohli spôsobiť právne následky.
16. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP. Zastavenie konania v tomto prípade nastalo ex lege a to tým, že žalobca žiadal prejednať vec v konaní, kde nie je ustanovená právomoc súdu. Žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Preto súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)