Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-33-2023.pdf
PDF · 102.15 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183, proti žalovanému D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Priznáva žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov 100%, ktoré je povinná žalovanému zaplatiť žalobkyňa.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 20.10.2023 domáhala proti žalovanému vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce Ižkovce, okres F., vedené na LV č. XXX a to parc. č. 358/40 o výmere 862 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. 358/41 – záhrada o výmere 1518 m2 a rodinného domu č.súp. XX, postaveného na parc. č. 358/40 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela na predmetné nehnuteľnosti nájomnú zmluva dňa 04.05.2011. Žalovaný dlhodobo užíval predmet nájmu v rozpore s nájomnou zmluvou, čo vyústilo do rozhodnutia žalobkyne od nájomnej zmluvy odstúpiť v zmysle článku VIII. nájomnej zmluvy. Predmetné odstúpenie zo dňa 28.07.2023 spolu s výzvou na vysťahovanie zaslala žalobkyňa žalovanému doporučene avšak zásielku si žalovaný v odbernej lehote neprevzal. Žalovaný aj napriek tomu, že nemá k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vlastnícke a ani toho času žiadne užívacie právo, tak býva v uvedenom rodinnom dome súp. č. 44, ktorého výlučným vlastníkom je žalobkyňa. Nakoľko žalovaný nerešpektoval výzvu žalobkyne na vypratanie nehnuteľností, tak jej neostala iná možnosť ako sa v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva pred neoprávneným užívaním jej nehnuteľností, obrátiť na súd.
2.Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila súdu nájomnú zmluvu, výpoveď z nájmu, výzvu na vysťahovanie zo dňa 7.8.2023 a zo dňa 4.8.2023, doklad zo žiadosti o zrušenie trvalého pobytu, odstúpenie od nájomnej zmluvy, výpis z LV č. XXX k.ú. C. a rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, č. OU-MI-OVVS-2023/014336-004 zo dňa 28.9.2023.
3.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Vyjadril sa iba čiastočne k predmetu konania na pojednávaní konanom dňa 20.3.2023.
4.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom žalobkyne a zo žaloby a vyjadrenia žalovaného zistil tento skutkový stav:
5.Z LV č. XXX k.ú. C. bolo zistené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti tam evidovaných a to: parc. č. 358/40 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 862 m2, parc.č. 358/41 – záhrada o výmere 1518 m2 a rodinného domu č.súp. XX, postaveného na parc. č. 358/40 a to od roku 2009 titulom kúpy.
6.Dňa 4.5.2011 uzavrela žalobkyňa ako prenajímateľka a žalovaný ako nájomca nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne ako prenajímateľky prenechať nájomcovi do užívania trojizbový dom, špajzu, chodbu, verandu, kuchyňu, kúpeľňu a garáž č. súp. 44. Dom je postavený na parcele č. 358/40 – zastavané plochy a nádvoria a nehnuteľností sú zapísané na LV č. XXX k.ú. C.. Podľa čl. II. prenajímateľka prenecháva dom nájomcovi výlučne za účelom bývania a nájomca sa zaviazal, že bude prenajatý dom užívať v súlade s dohodnutým účelom bývania, pričom porušenie tohto ustanovenia sa považuje za podstatné porušenie zmluvy a zakladá právo prenajímateľa odstúpiť od zmluvy.
7.Podľa čl. IV. zmluvy nájomca je povinný počínať si počas celej doby nájmu tak, aby nedochádzalo ku škodám na predmete nájmu, nevykonávať na dome žiadne stavebné zmeny bez súhlasu prenajímateľa. V prípade skončenia doby nájmu vrátiť dom v stave, v akom bol prevzatý, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. Nájomca nie je oprávnený dať predmet nájmu do podnájmu tretej osobe bez predošlého písomného súhlasu prenajímateľa, zaväzuje sa dodržiavať v dome poriadok a správať sa v súlade s dobrými mravmi a zásadami slušného susedského spolunažívania, zaväzuje sa vykonávať na svoje náklady drobné opravy v dome a na jeho zariadení súvisiace s bežnou údržbou, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi nutnosť vykonania opráv, ktoré má uskutočniť prenajímateľ.
8.Podľa čl. VII. zmluvy mali strany sporu dohodnuté nájomné vo výške 1,- Eur, pričom v nájomnom nie sú zahrnuté poplatky za odber studenej a teplej vody a poplatky za spotrebu elektrickej energie a plynu. Tieto poplatky hradí nájomca na základe odpočtového stavu jednotlivých meračov. Podľa č. VIII. zmluvy nájomný pomer zaniká uplynutím doby, na ktorý bol dohodnutý, pred uplynutím dohodnutej doby nájmu možno nájomný vzťah ukončiť vzájomnou písomnou dohodou alebo odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné porušenie podmienok zmluvy, pričom prenajímateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť najmä ak: a) nájomca je v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním domu, b) nájomca užíva dom spôsobom, ktorý nie je v súlade s dohodnutým účelom nájmu, c) nájomca hrubým spôsobom poruší domový poriadok, d) nájomca dá dom do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa, 4) nájomca je oprávnený od zmluvy odstúpiť najmä ak predmet nájmu prestane byť spôsobilý na užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu. Podľa čl. IX.1) zmena zmluvy je možná jen písomnou formou, písomnými dodatkami k nej a práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú upravené zmluvou sa spravujú ustanoveniami zák. č. 40/1964. Zmluva bola uzatvorená podľa čl. V. na dobu neurčitú.
9.Dňa 28.7.2023 žalobkyňa písomne odstúpila od uzavretej nájomnej zmluvy. V odstúpení sa uvádza, že žalobkyňa ukončuje nájomnú zmluvu s D. E., ktorá bola uzavretá 4.5.2011 na dobu neurčitú za 1,- Eur a to na dom na parcele č. 358/40, pričom koniec nájmu domu č. 44 Ižkovce je dňom 28.7.2023. Ako dôvod je uvedený čl. VIII. nájomnej zmluvy s názvom Skončenie nájmu bod. 2 a 3. a) podľa ktorého je možné odstúpiť od zmluvy ak nájomca je v omeškaní s platením nájomného, b) ak nájomca užíva dom spôsobom, ktorý nie je v súlade s dohodnutým účelom nájmu, c) nájomca dal ubytovanie inej osobe bez súhlasu prenajímateľa.
10.Žalobkyňa listom zo dňa 7.8.2023 a zo dňa 4.8.2023 žiadala žalovaného, aby si do 14 dní odsťahoval svoje veci a odovzdal žalobkyni kľúče, nakoľko potrebuje svoj dom upratať a nasťahovať sa ako právoplatný vlastník domu v Ižkovciach č. 44.
11.So žiadosti o zrušenie trvalého pobytu zo dňa 25.7.2023 bolo zistené, že žalobkyňa požiadala Obecný úrad Ižkovce o zrušenie trvalého pobytu pre D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. G. XX z rodinných dôvodov.
12.Z rozhodnutia Okresného úradu Michalovce zo dňa 28.9.2023 pod č. OU-MI-OVVS-2023/014336-004 súd zistil, že Okresný úrad Michalovce týmto rozhodnutím zastavil konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť žalovaný na tom skutkovom základe, že dňa 31.7.2023 v obedňajších hodinách v rodinnom dome na adrese C. G. XX mal svojej matke A. B. povedať, že pokiaľ neodíde tak ju zbije a vyhodí, čím mal takto vyhrážaním ujmou na zdraví úmyselne narušiť občianske spolunažívanie voči blízkej osobe
a to z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná sa nestal alebo nie je priestupkov. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že žalovaný vo svojej výpovedi pred správnym orgánom uviedol, že dňa 31.7.2023 sa nachádzal v rodinnom dome č. XX v obci C., v ktorom žije približne 15 rokov avšak majiteľkou je jeho matka A. B.. Uviedol, že matke sa nepáči, že na uvedenej adrese s ním žije aj jeho priateľka a z toho dôvodu sa vo vyššie uvedený deň dostavila do rodinného domu a kričala na neho a požadovala od neho, aby priateľka z domu odišla. Preto matke povedal, aby odišla a tlačil ju z domu do chrbta smerom von a uviedol, že z domu odíde ak sa mu vráti to čo do domu investoval a čo nestihne z domu zobrať tak to podpáli. Matke sa ujmou na zdraví nevyhrážal ani ju fyzicky nenapádal, iba ju pomocou ruky položenej na chrbte tlačil k bráne, ani jej vulgárne nevynadal.
13.Žalobkyňa ako svedkyňa a oznamovateľka vo výpovedi pred správnym orgánom uviedla, že sa dňa 31.7.2023 dostavila do rodinného domu č. XX H. I. C., ktorého je majiteľkou, pričom v dome žije jej syn, ktorému tam povolila bývať. V uvedený deň sa dostavila do rodinného domu z dôvodu, že chcela dohovoriť svojmu synovi, keďže sa nespráva tak ako by sa správať mal a robí jej v obci hanbu. Uviedla, že po príchode do rodinného domu svojmu synovi povedala, aby sa odsťahoval ak sa nevie správať slušne k svojej rodine. Uviedla, že syn sa rozčúlil a povedal jej, aby z domu odišla a že je to jeho dom, popritom ju rukou tlačil do chrbta a vyháňal ju, pričom kričal, že keď tam nemôže bývať tak dom podpáli. Na záver uviedla, že jej syn sa jej nevyhrážal ujmou na zdraví avšak hrubo sa voči nej správal.
14.Žalobkyňa pred súdom vypovedala, že žalovaný sa nechcel vysťahovať z domu a vysťahovanie podmieňoval zaplatením nejakej finančnej čiastky. Na dome urobil na streche dieru, predal vodné čerpadlo, na dvor nanosil cudzie autá. Do domu si nasťahoval cudziu ženu, preto ho žiadala, aby tá cudzia žena z jej domu odišla. Do domu zobrala žalovaného bývať ako rozvedeného, pričom si tam stále vodil nové priateľky. S tou, s ktorou teraz žije sa do domu nemôže dostať, pretože vymenil zámky, malú bránku zavaril, aby sa nedala otvárať a na veľkú bránu dal tri kladky. Bývalá nevesta ju požiadala, či by jej nedala veci z tomu, ktoré tam nechala, avšak žalovaný ju do domu nepustil a zavolal na ňu policajtov, pretože vraj zobrali jeho priateľke zlato, šperky a iné veci a urobil z nej zlodejku. Vzťahy majú naštrbené, takže trvá na jeho vysťahovaní. Žalovaný sľúbil, že sa odsťahuje, avšak doposiaľ tak neurobil. Na dvore je stále neporiadok, nechce na ňom kosiť ani inak sa oň starať. Žalovaný je problémový, agresívny, stretáva sa v dome s takou „bandou“, čo sú zapletení s drogami, susedia sa sťažujú, že sú hluční. Jej samej sa vyhrážal, že ak musí z domu odísť, tak dom podpáli. Má vedomosť, že žalovaný užíva drogy, len spí, do práce nechodí, má 5 detí, na ktoré výživné neplatí. Nájomné neplatí, navyše urobil dlhy na energiách, ktoré musela zaplatiť.
15.Žalovaný pred súdom uviedol, že je pravda, že mal s matkou uzavretú nájomnú zmluvu ako aj to, že nájomné neplatí. Nájomné však bolo dohodnuté iba z toho dôvodu, aby mohol uzavrieť zmluvy na odber plynu a elektrickej energie. Ukončenie nájomného vzťahu zo strany matky mu bolo doručené. Z domu sa nemieni vysťahovať, pretože dom je jeho. Ak by sa aj mal vysťahovať, tak sa vysťahuje iba potom, čo mu matka vyplatí investície, ktoré vložil do domu a vyplatí mu jeho dedičstvo.
16.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa§ 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
Podľa§ 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov,
b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,
c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome,
d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,
e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať,
f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia 5c) alebo predpoklady užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, 5d)
g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.
Podľa§ 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
17.Žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému vypratania nehnuteľností, ktorých je výlučnou vlastníčkou, a ktoré sú evidované na LV č.XXX k.ú. C., pretože ich užíva bez právneho dôvodu. Protiprávne užívanie nehnuteľností žalovaným odvádzala od skutočnosti, že odstúpila od zmluvy o nájme nehnuteľností.
18.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uvádzal, že dom patrí jemu, preto sa z domu nevysťahuje.
19.Vlastník veci v súlade s ustanovením § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podmienkou úspechu žaloby o vydanie veci, v prípade nehnuteľností o ich vypratanie, je preukázať, že ten, kto vydanie žiada je vlastníkom veci a ten, kto je povinný vec vydať ju drží, resp. užíva neoprávnene, to znamená bez právneho dôvodu.
20.Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou vypratávaných nehnuteľností, pretože jej vlastnícke právo je preukázané predloženým listom vlastníctva. Žalovaný síce tvrdil, že dom patrí jemu, avšak svoje vlastnícke právo k domu žiadnym spôsobom nepreukázal, ani neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho vlastníckom práve k domu. Keďže žalobkyňa preukázala svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, vo vzťahu k predmetu konania musela preukázať, že žalovaný jej vlastníctvo v rozpore s právom užíva. Neoprávnene môže vec užívať aj nájomca ak sa preukáže, že došlo k ukončeniu nájomného vzťahu.
21.V konaní nebolo sporné, že strany sporu mali uzavretú nájomnú zmluvu, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený užívať rodinný dom č.s. 44 postavený na parcele č. 358/40 v Obci Ižkovce. Podľa textu zmluvy predmetom nájmu bol konkrétne 3-izbový dom, špajza, chodba, veranda, kuchyňa, kúpeľňa a garáž. Zmluva bola uzatvorená dňa 4.5.2011 na dobu neurčitú. Žalovaný rovnako nepoprel, že mu ukončenie nájomného vzťahu bolo zo strany žalovanej doručené, keď na priamu otázku súdu, či mu ukončenie nájmu bolo doručené, odpovedal áno. Skutkové tvrdenia žalobkyne o ukončení zmluvy teda nepoprel. O ukončení zmluvného vzťahu mal žalovaný vedomosť aj z doručenej žaloby.
22.V konaní mal súd preukázané, že účastníci nájomnej zmluvy mali dohodnutý spôsob ukončenia zmluvy odstúpením, a to v článku VIII. Podľa článku VIII. bod 3. zmluvy prenajímateľ je oprávnený od
zmluvy odstúpiť ak: a) nájomca je v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb z služby spojené s užívaním domu, b) nájomca užíva dom spôsobom, ktorý nie je v súlade s dohodnutým účelom nájmu, c) nájomca hrubým spôsobom poruší domový poriadok a po d) nájomca dá dom do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
23.Súd je však toho názoru, že nájomný vzťah nebol ukončený v súlade so zákonom, pre to žalobe nie je možné vyhovieť.
24.Predmetom nájmu bol rodinný dom – byt, pre ktorý platia osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme bytu (§685 a nasl.). V čase uzavretia zmluvy rodinný dom spĺňal definíciu bytu podľa § 43b zák. č. 50 /1976 Zb. (teraz § 2 zák. 201/2022z.z.). Za byt je považovaný každý priestor určený na trvalé bývanie. Pri uzatváraní občianskoprávnych záväzkových vzťahov sa rešpektuje zásada zmluvnej autonómie (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktorá znamená, že pre posúdenie vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy je v prvom rade rozhodujúci obsah ich dojednania, pokiaľ neodporuje kogentným ustanoveniam hmotného práva. Zmluvná voľnosť účastníkov záväzkového vzťahu je teda obmedzená zákonom. Zákon v ustanovení § 685 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka koncipuje nájom bytu ako chránený nájom, a to aj spôsobom ukončenia nájomného vzťahu. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 nájom bytu je možné ukončiť iba dohodou alebo výpoveďou len z dôvodov ustanovených v zákone. Zákon v osobitnej časti o nájme bytov nepozná ako spôsob ukončenia nájmu odstúpenie od zmluvy pre neplatenie nájomného, či užívanie bytu v rozpore so zmluvou alebo z dôvodu ubytovania inej osoby bez súhlasu prenajímateľa. Zmluvné dojednania o ukončení nájmu iným ako v zákone predpísaným spôsobom sú preto neplatné pre rozpor so zákonom. Ukončenie nájmu bytu je možné iba výpoveďou z dôvodov predpokladaných § 711 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník aj vo všeobecných ustanoveniach o nájme v § 679 ods. 3 priamo vylučuje možnosť odstúpenia od zmluvy pre neplatenie nájomného, ak predmetom zmluvného vzťahu je nájom bytu.
25.Dôvody odstúpenia od nájomnej zmluvy čiastočne korešpondujú s dôvodmi výpovede z nájmu podľa § 711 Občianskeho zákonníka, avšak odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.7.2023 nie je možné podľa názoru súdu považovať za výpoveď z nájmu ani výkladovými pravidlami podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v zmluve obsiahnuté. Článok VIII. bod 3 zmluvy určito a zrozumiteľne uvádza, že nájom je možné ukončiť odstúpením od zmluvy a aj samotný právny úkon ukončenia nájomného vzťahu zo dňa 28.7.2023 je označený ako odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa aj v žalobe uviedla, že žalovaný dlhodobo užíval predmet nájmu v rozpore s nájomnou zmluvou, čo vyústilo do rozhodnutia žalobkyne od nájomnej zmluvy odstúpiť podľa článku VIII. nájomnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy a výpoveď zo zmluvy sú rozdielne právne inštitúty. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Zmluva prakticky končí doručením odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane. Naproti tomu nájom bytu nekončí doručením výpovede z nájmu, ale až uplynutím výpovednej lehoty. Z právnych úkonov žalobkyne je preukázané, nájom ukončila odstúpením od zmluvy, pretože po uplatnení odstúpenia od zmluvy dňom 28.7.2023, dňa 4.8.2023 už žiadala, aby žalovaný nehnuteľnosti vypratal. Keďže predmetom nájomnej zmluvy posudzovanej v tomto konaní je byt, zmluvný vzťah mohol byť ukončený iba dohodou strán sporu alebo výpoveďou: 1. neplatenie nájomného a prenechanie bytu do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa podľa § 711 ods. 1 písm. d), 2.užívanie bytu v rozpore s dohodnutým účelom nájmu podľa§ 711 ods. 1 písm. g). Ak by aj súd posúdil odstúpenie od zmluvy ako výpoveď z nájmu, podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon vyžaduje, aby dôvod výpovede bol riadne skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Nestačí iba uviesť dôvod ukončenia nájmu odkazom na znenie zmluvy ako to žalobkyňa v odstúpení od zmluvy zo dňa 28.7.2023 uuviedla. Ak výpoveď nie je riadne skutkovo vymedzená, je postihnutá sankciou neplatnosti.
26.Je nesporné, že žalobkyňa chce ukončiť nájomný vzťah so žalovaným. Platnosť nájomnej zmluvy nikto nenamietal, ani súd nezistil, aby bola nájomná zmluva ako celok neplatná. Keďže strany sporu uzavreli platný záväzkový vzťah, tento musí byť ukončený v súlade so zákonom. Ak je žalobkyňa toho názoru, že sú dané dôvody pre výpoveď z nájomnej zmluvy, či už pre neplatenie nájomného, užívanie predmetu nájmu v rozpore s dohodnutým účelom nájmu, alebo uzavrel žalovaný s ďalšou osobou podnájomnú zmluvu, môže nájom vypovedať. Žalobkyňa okrem neplatenia nájomného pred súdom uvádzala, že žalovaný robil zmeny na nehnuteľnostiach (strecha, studňa, vodovod), dvor zapratal cudzími autami, nasťahoval do domu cudzieho človeka, neudržiava poriadok, obťažuje hlukom
alebo inak susedov, vyhrážal sa poškodením domu a podobne. Ak správanie sa žalovaného napĺňa niektorý alebo aj viac dôvodov pre výpoveď z nájmu podľa § 711 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa je povinná svoje právo na ukončenie zmluvy uplatniť v súlade so zákonom, a to riadnym doručením výpovede žalovanému aj s uvedením dôvodu výpovede a jej riadneho skutkového vymedzenia v súlade s ustanovením § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
27.Súd preto dospel k záveru, že zo strany žalobkyne nedošlo k platnému ukončeniu nájomného vzťahu, preto nie je možné poskytnúť jej ochranu spočívajúcu v povinnosti žalovaného vypratať žalované nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.
28.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.