Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-45-2020.pdf
PDF · 123.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: IMI SPED, spol. s r.o., Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31 582 311, zast. Mgr. Ján Páchnik, advokát, Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 30.379,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/174/2012-134 zo dňa 20. februára 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/174/2012 - 134 zo dňa 20. februára 2019 v napadnutej časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e .
Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, I. výrokom, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30.379,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30.379,27 Eur od 15.08.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. III. výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30.379,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 30.07.2011 do zaplatenia a aby súd žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žalobca v svojej žalobe a vyjadreniach tvrdil najmä nasledovné skutočnosti. Dňa 04.03.2009 uzatvoril žalobca so žalovaným Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru (CMR), (ďalej aj „Poistná zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu č. 605 (ďalej aj „VPP“). V dňoch 08.09.2010 až 14.09.2010 vykonal žalobca ako dopravca prepravu tovaru z miesta nakládky v Taliansku - U. N. N., I. X. U. XX/X, U. O. Y. do miesta vykládky tovaru pre príjemcu D. T. X.. vo Veľkej Británii, U. V., X., J. XNF. Žalobca uviedol, že sa dostavil do miesta vykládky, areálu príjemcu, požiadali ho však, aby v areáli príjemcu tovaru prespal, tovar nevyložili, žiadali ho, aby čakal ráno na pokyny. Nasledujúci deň ráno vodič nasledoval neznáme osoby, ktoré ho navigovali k miestu vykládky, avšak tieto osoby sa zmocnili časti tovaru neoprávnene, t.j. došlo k odcudzeniu tovaru. Odcudzený tovar žalobca nahlásil polícii pod ev. č. kriminálneho spisu OF/10/1293. Podaním zo dňa 14.01.2011 žalobca nahlásil poistnú udalosť žalovanému a uplatnil si nárok na poistné plnenie vo výške škody 30.379,27
Eur. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 29.07.2011 oznámil, že mu poistné plnenie neposkytne. Žalovaný dal do pozornosti, že platí poistné cca 500.000 Eur ročne, a preto veril v mimosúdnu dohodu vzhľadom na výšku žalovanej istiny, k dohode medzi stranami sporu však nedošlo. Žalovaný sa v spore vyjadril tak, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Tvrdil, že vodič žalobcu síce previezol prepravovaný tovar na adresu a do areálu príjemcu, ako bolo uvedené v nákladnom liste, avšak následne odovzdal tovar neoprávnenému príjemcovi na inom mieste, ako bolo uvedené v nákladnom liste. Vodič teda nepostupoval podľa pokynov odosielateľa ani príjemcu zásielky. Podľa žalovaného sa preto jedná o výluku z poistenia podľa čl. II ods. 1 písm. d) Poistnej zmluvy. Nepopieral existenciu platnej Poistnej zmluvy a riadne oznámenie škodovej udalosti žalobcom žalovanému, ani vznik nároku na náhradu škody na strane žalobcu a výšku škody. Ako procesnú obranu tvrdil a preukazoval existenciu výluky z poistenia, ktorá mala byť daná tým, že vodič mal odovzdať tovar neoprávnenému príjemcovi a na inom mieste, ako bolo dohodnuté. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 470, § 191, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1, § 261 ods. 1, 9, § 369 ods. 1, 2, § 365 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 797 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), čl. 12 ods. 1 až 5, čl. 13 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor CMR“), § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Prihliadal pritom na čl. I ods. 1, čl. II ods. 1 písm. d) Poistnej zmluvy č. 6536682940 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru (CMR) uzavretej medzi žalovaným a žalobcom dňa 04.03.2009. Súd konštatoval, že medzi stranami je nesporná existencia platnej Poistnej zmluvy v čase škodovej udalosti; riadne oznámenie škodovej udalosti žalovanému; skutočnosť, že fyzicky k vyloženiu tovaru v areáli príjemcu nedošlo; skutočnosť, že došlo k vzniku škody na prepravovanej zásielke vrátane škody spočívajúcej v nákladoch na prebaľovanie poškodeného tovaru, ktorý nebol odcudzený; žalobcovi bola vystavená faktúra za prebaľovanie tovaru vo výške 879,27 Eur a škodová faktúra vo výške 29.500 Eur, t.j. vznikla mu škoda v sume (879,27 Eur +29.500 Eur) 30.379,27 Eur; výška škody 30.379,27 Eur, ktorá vznikla žalobcovi. Sporné medzi stranami sporu zostalo, či na základe vyššie uvedeného skutkového stavu, sledu udalostí tak, ako ich popísali strany sporu, žalobca a svedok a ako vyplývajú z listinných dôkazov založených do súdneho spisu - došlo ku konaniu, ktoré zakladá výluku z poistenia, t.j. zbavuje žalovaného zmluvnej povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie zodpovedajúce výške škody, t.j. žalovanej istine. Žalovaný na preukázanie existencie výluky z poistenia v tomto spore poukázal aj na list zodpovednosti (č.l. 45, 46 v súdnom spise), ktorým sa snažil preukázať porušenie povinností na strane žalobcu, súd však konštatoval, že tento list nie je datovaný ani podpísaný, nepreukazuje porušenie povinnosti odovzdať tovar príjemcovi tovaru v mieste podľa CMR. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca v dňoch 08.09.2010 až 14.09.2010 prepravoval tovar z miesta nakládky v Taliansku - U. N. N., I. X. U. XX/X, U. O. Y. do miesta vykládky tovaru pre príjemcu D. T. X.. vo Veľkej Británii, U. V., X., J. XNF. Vodičom motorového vozidla bol svedok K. Q., J.. XX.X.XXXX, G. G. XXXX/ XX, Y., zamestnanec žalobcu v čase vzniku škody ako aj v čase výsluchu svedka na pojednávaní dňa 23.01.2019. Vykonanie dopravy mal súd preukázané medzinárodným nákladným listom (CMR) č. SK XXXXXXX (č.l. 9 v súdnom spise). Počas prepravy došlo k čiastočnému poškodeniu prepravovaného tovaru, ktorým bolo víno, uvedené mal súd za preukázané výsluchom strán sporu, svedka aj z CMR. Podľa CMR príjemca tovaru Enotria Winecellars Ltd. odtlačkom pečiatky a podpisom na CMR potvrdila prijatie tovaru s poznámku o poškodení tovaru. Z čestného prehlásenia K. Q., výsluchu žalobcu, svedka K. Q., CMR, zo skutkových tvrdení strán sporu písomných ako aj na pojednávaniach, mal súd za preukázané, že žalobca sa dostavil do miesta vykládky pre príjemcu, oploteného areálu Enotria Winecellars Ltd., do miesta príjemcu podľa CMR za účelom vyloženia čiastočne poškodeného tovaru. Vodič komunikoval so zamestnancom príjemcu, ktorý sa volal F. a bol z Prešova, pretože anglicky vodič nehovoril. F. sa po anglicky rozprával so svojím šéfom a potom mu pretlmočil, že už nebude vykladať tovar, že ráno na druhý deň sa to vyloží a že vo dvore má zostať spať. Vodič prespal na dvore, ktorý bol oplotený elektrickou bránou, t.j. riadil sa pokynmi príjemcu a jeho zamestnancov. Ráno išiel za F., ktorý mu povedal, že má čakať na dvore a prídu po neho. Svedok na výsluchu na pojednávaní dňa 23.01.2019 uviedol, že CMR mu potvrdil šéf, s ktorým komunikoval F. a že sa tak stalo z ruky do ruky na stole pred ním. Následne prišli dvaja muži asi do hodiny, boli oblečení v pracovnom, v reflexných vestách v areáli firmy a navigovali vodiča slovnými spojeniami go a follow me za osobným autom. Jeden z mužov sedel v aute, ktoré mal vodič sledovať a ten druhý si sadol priamo k vodičovi do kamiónu. Vodič
nasledoval vozidlo po Londýne až došli do industriálky, kde boli firmy. Prišlo menšie nákladné auto a muži začali prekladať kartóny s vínom s vysokozdvižným vozíkom, vodičom ktorého bol Poliak. Auto naplnili a povedali mu, aby išiel zvyšok tovaru vyložiť do N. E., čo nemali podľa vodiča odkiaľ vedieť. Až následne vodič zistil, že bol tovar ukradnutý. Žalobca, zastúpený S. V., na pojednávaní dňa 14.11.2014 uviedol, že šofér viezol tovar - víno z Talianska, 7 paliet malo poškodené obaly, čo mu príjemca vyznačil na CMR. Bolo mu povedané, že má prísť ráno s tým, že bude oznámené, kde sa má tovar vyložiť. Následne prišli 2 ľudia v reflexných vestách, pričom jeden hovoril po poľsky a druhý po anglicky, ktorí mu povedali, že ho odvedú na miesto určenia vykládky tovaru. Jeden z nich si sadol do auta a druhý išiel autom pred nimi. Súd mal za preukázaný skutkový stav tak, ako je vyššie uvedené. Súd nemal dôvod pochybovať o priebehu okolností, skutkovom stave veci, nakoľko strany sporu súdu nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval nepravdivosť tvrdení svedka - šoféra Petra Oleja, ani žiadny záznam z polície, príp. výsledkov vyšetrovania priestupku alebo trestného činu, alebo inak kvalifikovaného protiprávneho konania, ku ktorému malo dôjsť zmocnením sa tovaru cudzími osobami. Súd vychádzal pri rozhodovaní v spore z tvrdení medzi stranami sporu nesporných, čiže skúmal existenciu výluky z poistenia v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je založený Poistnou zmluvou v znení VPP. Súd mal za preukázané, že príjemca tovaru žalobcovi potvrdil CMR ako dôkaz o prijatí tovaru, k fyzickému vyloženiu tovaru však nedošlo. Ďalej mal za preukázané, že žalobca s čiastočne poškodeným tovarom pristavil vozidlo do areálu príjemcu, a príjemca mu túto skutočnosť potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom CMR. Prostredníctvom svojho zamestnanca ako tlmočníka, príjemca tovaru
- spoločnosť Enotria Winecellars Ltd zadávala vodičovi pokyny, ktorým bol vodič v zmysle čl. 12 CMR viazaný. Konaním tretích osôb však došlo k odcudzeniu zásielky (škoda na zásielke) a v dôsledku poškodenia časti tovaru (počas prepravy z Talianska) ku škode spočívajúcej v nákladoch na prebaľovanie poškodeného tovaru. Uviedol, že okolnosti odcudzenia časti zásielky nemožno kvalifikovať ako odovzdanie zásielky neoprávnenej osobe na inom mieste ako podľa CMR, pretože k vzniku škody odcudzením časti zásielky došlo počas plnenia pokynov príjemcu, po dodaní zásielky príjemcovi do miesta príjemcu podľa CMR. Z uvedeného, podľa súdu, vyplýva, že zo strany žalobcu nedošlo k odovzdaniu zásielky neoprávnenej osobe na inej adrese, ako je uvedená v CMR, ale žalobca zásielku protokolárne odovzdal príjemcovi v mieste dodania podľa CMR, dokonca protokolárne bolo zaznamenané aj poškodenie zásielky, následne sa riadil v zmysle čl. 12 Dohovoru CMR pokynmi príjemcu, avšak došlo k neoprávnenému zmocneniu sa zásielky ľstivým správaním sa tretích osôb. Uvedeným konaním došlo k vzniku škody na zásielke u príjemcu, ktorá škoda bola následne refakturovaná v súlade s Čl. 13 Dohovoru CMR (strata zásielky, nárok voči prepravcovi z prepravnej zmluvy) žalobcovi v hodnote ukradnutej zásielky 29.500 Eur, ktorú bol žalobca povinný nahradiť príjemcovi. Keďže existencia nároku na náhradu škody vo výške istiny bola medzi stranami sporu nesporná a súd mal za preukázané, že žalobca protokolárne odovzdal čiastočne poškodený tovar príjemcovi v mieste vykládky podľa CMR, dospel k záveru, že nie je daná výluka z poistenia podľa čl. II ods. 1 písm. d) Poistnej zmluvy, pretože žalovaný tovar doručil príjemcovi do miesta dodania, avšak následne došlo počas plnenia pokynov príjemcu k odcudzeniu zásielky, čiže k vzniku škody na zásielke skôr, ako bola fyzicky vyložená u príjemcu. Keďže v zmysle čl. I Poistnej zmluvy poisťovňa nahradí škodu vzniknutú na zásielke (29.500 Eur) ako aj na zachraňovacie náklady vynaložené na zabezpečenie zníženia škody na prepravovanej zásielky (879,27 Eur), nevyhnutné náklady na zistenie rozsahu poškodenia zásielky, výšku škody žalovaný nerozporoval, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, t.j. žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie vo výške žalovanej istiny. Súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 15.08.2011 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Keďže žalobca mal v konaní úspech po zaokrúhlení v rozsahu 100 %, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti I. a III. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uplatnený nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu, považoval ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Za nesprávny považoval záver súdu prvej inštancie, že nie je daná výluka z poistenia podľa čl. II ods. 1 písm. d) Poistnej zmluvy. Poukázal na čl. 12 ods. 1 Dohovoru CMR. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že po príjazde do miesta vykládky tovaru jeho vodič konal na základe pokynov príjemcu tovaru. Zdôraznil, že vodič sa riadil pokynmi tretích, jemu neznámych, osôb a odovzdal im tovar, pričom tieto osoby sa žiadnym spôsobom nepreukázali vodičovi. Inými slovami nastúpili k nemu cudzie osoby, ktoré nijako
nepreukázali svoju spojitosť s príjemcom zásielky. Tieto osoby začali dávať pokyny vodičovi a ten ich plnil a odovzdal im tovar - tieto osoby neboli príjemcami zásielky a ani nekonali v mene príjemcu zásielky. Vo svetle týchto skutočností je podľa žalovaného zrejmé, že k odovzdaniu prepravovaného tovaru došlo neoprávneným osobám a na mieste, ktoré neoznačil príjemca zásielky (ako oprávnený subjekt), ale tieto tretie osoby. Poukázal na to, že z listu zodpovednosti - LETTER OF RESPONSIBILITY vyplýva, že sa vodič za účelom prekládky tovaru mal dostaviť do P. P., E., t.j. pokyn príjemcu. Napriek uvedenému, vodič žalobcu sa s neznámymi osobami dostavil do pre neho neznámeho areálu, jemu neznámej firmy a vôbec mu nebolo podozrivé, že k fyzickému vyloženiu tovaru dochádza na boku cesty, žiadnym spôsobom sa nepresvedčil, či je v zmysle pokynu príjemcu vo P. P., E.. Konštatoval, že vodič nepostupoval podľa pokynov odosielateľa ani príjemcu zásielky. Namietal, že súd sa predloženým dôkazom, list zodpovednosti - LETTER OF RESPONSIBILITY riadne nevysporiadal. Tento dôkaz žalovaný považoval za zásadný pre posúdenie veci, vzhľadom aj na to, že vyvracia skutkový stav prezentovaný žalobcom. Z uvedeného listu podľa žalovaného vyplýva, že sa vodič žalobcu neriadil pokynmi príjemcu, ale pokynmi tretích neznámych osôb. Zastával názor, že konaním vodič hrubo porušil svoje povinnosti, čo nemôže byť na ťarchu žalovaného. Trval na tom, že v predmetnom prípade sa jedná o výluku z poistenia uvedenú v čl. II ods. 1 písm. d) Poistnej zmluvy. Okrem toho namietal nedostatočné odôvodnenie nepadnutého rozsudku, keď súd sa v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, najmä s predloženým dôkazným prostriedkom. Zastával názor, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné. Uviedol, že v odôvodnení absentujú zásadné otázky, ktoré boli predmetom konania a tak nie je možné určiť, prečo súd na ne neprihliadal, resp. nepovažoval za potrebné sa nimi zaoberať. Mal za to, že súd mal v odôvodnení jednoznačne vyjadriť, prečo tvrdenia žalovaného nepovažoval za relevantné pre konanie, čo neurobil, a tak odôvodnenie rozsudku trpí zásadnými vadami. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovaný má tiež voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.05.2019. V celom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa, tento považoval po právnej ako aj vecnej stránke za správny a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súd sa riadne nevysporiadal s písomným dôkazom - LETTER OF RESPONSIBILITY, keď súd sa s týmto dôkazom vysporiadal v bode 18. napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalobcu súd celkom správne tento dôkaz nepovažoval za relevantný, keďže ide o text vytlačený v počítači, nedatovaný a nikým nepodpísaný, pričom ide o absolútne nehodnoverný dôkaz. Navyše skutočnosti, ktoré majú z tohto „kvázidôkazu“ vyplývať, boli v konaní vyvrátené inými početnými dôkazmi uvedenými v rozsudku. Stotožnil sa so závermi súdu, ktorý mal v konaní dostatočne preukázané, že po potvrdení CMR zo strany príjemcu sa vodič žalobcu riadil pokynmi príjemcu v zmysle vyhlášky CMR (čo bol podľa vyhlášky CMR povinný), a teda nie je daná výluka z poistenia. Uvedené skutočnosti podľa žalovaného vyplývajú z výsluchu svedka Petra Oleja, čestného prehlásenia Petra Oleja, výsluchu žalobcu, z potvrdeného listu CMR ako aj zo skutkových tvrdení strán sporu. Záverom uviedol, že napadnutý rozsudok je odôvodnený dostatočne, zrozumiteľne a z odôvodnenia sú zrejmé logické a myšlienkové pochody sudcu, ktoré ho viedli k vyneseniu rozsudku. Z týchto dôvodov považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné.
4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 25Cb/174/2012-134 zo dňa 20. februára 2019 v napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
6. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
7. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 261 ods. 9 OBZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
9. Podľa § 797 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
10. Podľa čl. I ods. 1 Poistnej zmluvy č. 6536682940 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru (CMR) uzavretej medzi žalovaným a žalobcom dňa 04.03.2009 (ďalej len „Poistná zmluva“), sa poistenie vzťahuje na zodpovednosť medzinárodného cestného dopravcu za škodu vzniknutú na zásielke prepravovanej pre iného za odplatu, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia v dôsledku náhodnej udalosti, za ktorú poistený zodpovedá podľa ustanovení Dohovoru CMR.
11. Podľa čl. II ods. 1 písm. d) Poistnej zmluvy, sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu vzniknutú v súvislosti s odovzdaním tovaru neoprávnenému príjemcovi alebo na inej adrese, ako je uvedená v nákladom liste CMR.
12. Podľa čl. 12 ods. 1 až 4 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej iba „Dohovor CMR“), odosielateľ je oprávnený disponovať so zásielkou, najmä môže požadovať od dopravcu zastavenie prepravy, zmenu miesta dodania alebo vydania zásielky inému príjemcovi, než ktorý bol uvedený v nákladnom liste. Toto právo však zaniká, len čo sa druhý exemplár nákladného listu odovzdá príjemcovi alebo len čo príjemca uplatní právo podľa článku 13 ods. 1; od tohto okamihu je dopravca povinný správať sa podľa príkazov príjemcu. Dispozičné právo patrí však príjemcovi od okamihu vystavenia nákladného listu v tom prípade, ak odosielateľ urobí v ňom príslušný záznam v tom zmysle. Ak pri výkone svojho dispozičného práva dá príjemca príkaz na vydanie zásielky ďalšej osobe, nemôže už táto osoba určiť ďalších príjemcov.
13. Podľa článku 13 ods. 1 Dohovoru CMR, len čo dôjde zásielka na miesto určené na jej vydanie, má príjemca právo žiadať od dopravcu, aby mu proti potvrdeniu vydal druhé vyhotovenie nákladného listu a zásielku. Ak sa zistí strata zásielky alebo ak zásielka nedôjde v lehote uvedenej v článku 19, je príjemca oprávnený vo vlastnom mene uplatňovať proti dopravcovi nároky z prepravnej zmluvy.
14. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/174/2012-134 zo dňa 20. februára 2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
20. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 30.379,27 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie vo výške žalovanej istiny. Žalovaného preto zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 30.379,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30.379,27 Eur od 15.08.2011 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným právnym záverom nesúhlasil a v odvolaní, ktorým napadol I. a III. výrok rozsudku, namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okrem toho namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie.
21. Odvolací súd poukazuje na to, že vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca v dňoch 08.09.2010 až 14.09.2010 prepravoval tovar z miesta nakládky v Taliansku - U. N. N., I. X. U. XX/X, U. O. Y. do miesta vykládky tovaru pre príjemcu D. T. X.. vo Veľkej Británii, U. V., X., J. XNF. Vodičom motorového vozidla bol svedok K. Q., zamestnanec žalobcu. Vykonanie dopravy bolo preukázané medzinárodným nákladným listom (CMR) č. SK XXXXXXX (č.l. 9 súdneho spisu). Počas prepravy došlo k čiastočnému poškodeniu prepravovaného tovaru, ktorým bolo víno, uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané výsluchom strán sporu, svedka aj z CMR. Z čestného prehlásenia K. Q., výsluchu žalobcu, svedka K. Q., CMR, zo skutkových tvrdení strán sporu písomných ako aj na pojednávaniach, mal súd za preukázané, že žalobca sa dostavil do miesta vykládky pre príjemcu, oploteného areálu D. T. X.., do miesta príjemcu podľa CMR za účelom vyloženia čiastočne poškodeného tovaru. Súd mal ďalej vykonaným dokazovaním za preukázané, že príjemca tovaru Enotria Winecellars Ltd. odtlačkom pečiatky a podpisom na CMR potvrdila prijatie tovaru s poznámku o poškodení tovaru. K fyzickému vyloženiu tovaru však nedošlo. Prostredníctvom svojho zamestnanca ako tlmočníka, príjemca tovaru - spoločnosť Enotria Winecellars Ltd. zadávala vodičovi pokyny, ktorým bol vodič v zmysle čl. 12 CMR viazaný. Následne, konaním tretích osôb, došlo k odcudzeniu zásielky (škoda na zásielke) a v dôsledku poškodenia časti tovaru (počas prepravy z Talianska) ku škode spočívajúcej v nákladoch na prebaľovanie poškodeného tovaru.
22. Žalovaný v odvolaní namietal, že došlo k odovzdaniu prepravovaného tovaru neoprávneným osobám a na mieste, ktoré neoznačil príjemca zásielky, ale tieto tretie osoby. Túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že okolnosti odcudzenia časti zásielky nemožno kvalifikovať ako odovzdanie zásielky neoprávnenej osobe na inom mieste ako podľa CMR, pretože k vzniku škody odcudzením časti zásielky došlo počas plnenia pokynov príjemcu, po dodaní zásielky príjemcovi do miesta príjemcu podľa CMR. Súd správne konštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo k odovzdaniu zásielky neoprávnenej osobe na inej adrese ako je uvedená v CMR, ale žalobca zásielku protokolárne odovzdal príjemcovi v mieste dodania podľa CMR, dokonca protokolárne bolo zaznamenané aj poškodenie zásielky, následne sa riadil v zmysle čl. 12 Dohovoru CMR pokynmi príjemcu, avšak došlo k neoprávnenému zmocneniu sa zásielky ľstivým správaním sa tretích osôb. Uvedeným konaním došlo k vzniku škody na zásielke u príjemcu, ktorá škoda bola následne refakturovaná v súlade s čl. 13 Dohovoru CMR žalobcovi v
hodnote ukradnutej zásielky 29.500 eur, ktorú bol žalobca povinný nahradiť príjemcovi. Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca protokolárne odovzdal čiastočne poškodený tovar príjemcovi v mieste vykládky podľa CMR, odvolací súd považoval za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že v predmetnom prípade sa jedná o výluku z poistenia podľa čl. II ods. 1 písm. d) Poistnej zmluvy. S poukazom na čl. I Poistnej zmluvy, v zmysle ktorého poisťovňa nahradí škodu vzniknutú na zásielke (29,500 Eur) ako aj na zachraňovacie náklady vynaložené na zabezpečenie zníženia škody na prepravovanej zásielke (879,27 Eur) a s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný samotnú výšku škody nerozporoval, súd správne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby vo výške žalovanej istiny 30.379,27 Eur (29.500 Eur + 879,27 Eur), nakoľko žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na poistné plnenie.
23. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s predloženým dôkazom list zodpovednosti - LETTER OF RESPONSIBILITY (č.l. 45, 46 súdneho spisu), ktorý považoval za zásadný pre posúdenie veci, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP k predmetnému dôkazu vyjadril v bode 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď uviedol, že „tento list nie je datovaný ani podpísaný, nepreukazuje porušenie povinnosti odovzdať tovar príjemcovi tovaru v mieste podľa CMR“. Odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje, pretože vzhľadom na skutkový stav zistený ďalším vykonaným dokazovaním, pri hodnotení všetkých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej súvislosti, nie je predmetnému dôkazu (s ohľadom na jeho obsah) možné pripísať takú dôkaznú silu, aby bol spôsobilý preukázať porušenie povinnosti zo strany žalobcu. Odvolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie čl. 15 CSP, § 191 ods. 1 CSP a zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.
24. Za nedôvodnú považoval odvolací súd i námietku žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie v bode 16. a 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku výslovne uviedol, ktoré skutočnosti boli medzi stranami nesporné a ktoré skutočnosti považoval za sporné. V bodoch 19. až 24. rozsudku súd prvej inštancie zároveň uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané na základe vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež vyplýva, z ktorých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal a ako ich vyhodnotil. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia zároveň vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.
25. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
26. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
27. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/174/2012-134 zo dňa 20. februára 2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP v napadnutej časti I. a III. výroku potvrdil ako vecne správny.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).