Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-45-2020.pdf
PDF · 73.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky: R. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., E. XXX/XX a manžela navrhovateľky: C. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom tamtiež, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej: E. H., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, na odvolanie manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/111/2019-74 zo dňa 27. 05. 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozvodu manželstva účastníkov konania, odvolaním nenapadnutej, ponecháva n e d o t k n u t ý .
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a § 100 CMP manželstvo účastníkov konania, uzavreté XX. XX. XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové č. XX rozviedol a maloletú E., ktorá sa narodila pred uzavretím manželstva, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode s tým, že styk otca s maloletou neupravil a žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozvode manželstva vychádzal z toho, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj spoločenský účel, keďže títo spolu nežijú v spoločnej domácnosti, po tom, čo ju tento otec opustil, nemajú spoločný ani citový život, spoločné financie a spoločne nevychovávajú maloletú, pričom rozvod bude aj na jej prospech vzhľadom k tomu, že bola svedkom nezhôd rodičov, a to pod vplyvom alkoholu otca. Ďalej vychádzal z toho, že zo strany matky v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, pričom otec sa o ňu nezaujíma, keďže po odchode zo spoločnej domácnosti ju dlhšiu dobu nekontaktoval. Preto ju zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Pri rozhodovaní o výške výživného porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov a prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej a výživné určil vo výške 100,- eur mesačne. Vychádzal z toho, že matka býva s maloletou v rodinnom dome u jej rodičov, kde býva stará mama a dve sestry, ktoré teraz skončili školu. Na bývanie prispieva 100,- eur mesačne, na lieky, dopravu 20,-
eur mesačne, je nezamestnaná, práceneschopná a poberá nemocenské dávky. Maloletá navštevuje 1. ročník základnej školy, má bežné výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, v súčasnej dobe má zvýšené výdavky s návštevou zubára. Otec, ktorý sa napriek výzve nevyjadril k návrhu, nepreukázal svoje príjmy, výdavky a majetkové pomery, pričom zo správ zamestnávateľov otca je zrejmé, že si dokáže zabezpečiť prácu a dosahovať taký príjem, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej v stanovenej výške. Pokiaľ pracoval v spoločnosti PERSOnica, s.r.o. Žilina, dosahoval priemerný mesačný čistý príjem vo výške 622,- eur, avšak zo strany zamestnávateľa vzhľadom na celkovú nespokojnosť so zamestnancom a zlou pracovnou dochádzkou už nebol záujem otca ďalej zamestnávať, keďže pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú. Preto ho zaviazal prispievať na výživu maloletej výživné vo výške 100,- eur mesačne, ktorá zodpovedá jej odôvodneným potrebám a možnostiam a schopnostiam otca, vychádzajúc z proporcionality príjmov otca a minimálnej mzdy v súčasnosti vo výške 580,- eur, ktorú by otec dosahoval, keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval. Styk otca s maloletou neupravil z dôvodu, že otec sa nevyjadril k úprave práv a povinností k nej v prípade rozvodu manželstva, s maloletou sa nestretáva a nemal ani záujem o stretnutie s ňou, pretože stretávanie otca s maloletou je jeho právo, nie povinnosťou, pričom matka uviedla, že pokiaľ bude mať záujem v stretávaní s maloletou mu nebráni. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej v časti úpravy rodičovských práv a povinností k nej na čas po rozvode, tvrdiac že maloletá nie je jeho dieťa, keď matka mu podvrhom podsunula podpísať dokument, kde podpísal osvojenie si dieťaťa, pričom s určitosťou vie, že dieťa má iného otca, a preto žiadal aj o zrušenie otcovstva a zrušenie povinnosti platiť výživné.
3. Matka sa k odvolaniu otca v stanovenej lehote nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca taktiež nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V časti odvolaním nenapadnutej ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.
6. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo v rámci odvolacieho konania uviedol otec maloletej, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani otec maloletej vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam otca krajský súd dopĺňa, že otcovstvo k maloletému dieťaťu možno určiť súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom alebo pred súdom alebo rozhodnutím súdu (§ 84, § 90, § 91 ods. 1, 2 ZoR). Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa, pričom táto lehota nekončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa (§ 93 ods. 1 ZoR). Otec ani len netvrdil, nieto preukazoval, že jeho otcovstvo k maloletej bolo takýmto spôsobom pred súdom právoplatne zapreté. Krajský súd ďalej dopĺňa, že osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi, pričom o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa (§ 97 ZoR), pričom osvojenie môže súd zrušiť len z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote (§ 107 ZoR), pričom otec ani len netvrdil, nieto preukazoval, že sa tak stalo, a preto jeho tvrdenia v rámci odvolacieho konania sú pre posúdenie veci irelevantné.
8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami odvolateľa v odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 52 CMP.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).