Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7CoCsp-41-2020.pdf
PDF · 96.07 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/41/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v F. č. XXX, o zaplatenie 140 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.06.2020 č.k. 14Csp 202/2019-65 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
Zamieta návrh na prerušenie konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zmluvou o pôžičke zo dňa 17.03.2016 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 168 eur na kúpu mobilného telefónu v hodnote 170 eur s tým, že žalovaná zaplatila akontáciu v sume 2 eur. Zmluvné strany sa dohodli na splatení pôžičky v 24 splátkach po 7 eur mesačne s tým, že prvá splátka bola splatná 23.05.2016 a posledná 23.04.2018. Žalovaná zaplatila 4 splátky, t.j. splátky splatné k 23.05.2016, 23.06.2016, 23.07.2016 a 23.08.2016. Výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa 05.01.2017 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k zaplateniu celého úveru z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov. Podaním zo dňa 24.04.2020 súd vyzval žalovaného, aby súdu predložil výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, doklad o doručení tejto výzvy, resp. aj oznámenie o zosplatnení úveru, pokiaľ existuje aj nejaká ďalšia listina okrem výzvy k splateniu celého dlhu zo dňa 05.01.2017. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.05.2020 oznámil, že jeho právny predchodca si splnil obe zákonom stanovené podmienky a tým, že bol dlžník v omeškaní so splátkou splatnou dňa 23.09.2016, vyhlásil listom zo dňa 05.01.2017 pohľadávku za splatnú v celom rozsahu.
3. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť, možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
4. S poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 05.12.2018, súd prvej inštancie z úradnej povinnosti skúmal premlčanie uplatneného nároku, keďže premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.05.2020 vyplýva, že jeho právny predchodca zosplatnil úver pre nezaplatenie splátky splatnej k 23.09.2016. K vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlhu teda došlo z dôvodu, že nebola uhradená splátka úveru splatná k 23.09.2016. S poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka veta druhá, preto začala plynúť premlčacia doba od nasledujúceho dňa po zročnosti tejto nesplnenej splátky, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. v danom prípade od 24.09.2016, keďže pre nezaplatenie tejto splátky bol zosplatnený celý dlh. Žalobca si tak mal uplatniť svoj nárok na súde najneskôr do 24.09.2019. Nakoľko žalobu doručil až dňa 25.09.2019, jeho nárok je premlčaný, a preto ho nemôže vymáhať. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu žalobu zamietol.
5. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ďalej navrhol, aby odvolací súd prípadne konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky podľa článku 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
7. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak súd prvej inštancie vzhliadol spornosť v skutkových tvrdeniach žalobcu v časti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (pre ktorú splátku bola vyhlásená), mal nariadiť vo veci pojednávanie. Z dôvodu, že nebolo vo veci nariadené pojednávanie, žalobca nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k otázke, ktorú súd vyhodnotil ako spornú. Žalobca nemal možnosť sa reálne dozvedieť, či nejakú otázku a v akom rozsahu súd považuje za spornú, nakoľko bol zo strany súdu ukrátený o predbežné právne posúdenie, ako aj možnosť reálne vysvetliť svoje tvrdenia. Nenariadením pojednávania bolo znemožnené žalobcovi uskutočňovať jeho procesné práva, nakoľko žalobca mal za to, že skutkové tvrdenia sú nesporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. Tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko prvoinštančný súd odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom a tým mu znemožnil realizáciu tých práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok poskytuje.
8. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená podaním zo dňa 05.01.2017 označeným ako „výzva k splateniu celého úveru“. Postup, ktorý žalobca pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je v súlade s odbornou literatúrou, v ktorej možno nájsť odpoveď ohľadom výkladu ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vo veci sa dospelo k záveru, že premlčacia doba začala plynúť dňa 23.09.2016 a uplynula dňa 23.09.2019, pričom keďže žaloba bola podaná na súde dňa 25.09.2019, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby. Uvedené dokonca netvrdil ani žalobca v podaní zo dňa 07.05.2020, ako sa mu to pripisuje v odôvodnení napadnutého rozsudku.
9. Občiansky zákonník v ust. § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu. Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, 3-ročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto ďalšiu splátku dlhu. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaná bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 05.01.2017 v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, v danom prípade splátky splatnej dňa 23.12.2016. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 23.12.2016 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky, pre
nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr dňa 23.12.2019. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 25.09.2019, žalobca svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný. Uvedené žalovaná žiadnym spôsobom kvalifikovane nepoprela, nakoľko bola počas celého konania absolútne pasívna aj napriek tomu, že jej všetky listiny boli doručované. V konaní bolo nielen predloženými listinnými dôkazmi, ale aj vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve právneho predchodcu v omeškaní.
10. Pokiaľ ide o aktuálne znenie ust. § 54a Občianskeho zákonníka, toto vykazuje zhodné znaky protiústavnosti, ako ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, pri interpretácii ktorého mal Ústavný súd Slovenskej republiky za to, že jednostranne zvýhodňuje zmluvnú stranu, čo nie je v súlade s princípom nestrannosti súdu, teda ani s princípmi právneho štátu. Zásadný rozpor ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky spočíva najmä v jednostrannom zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak nestranný súd je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie práva, na ktoré inak prihliada len na námietku dlžníka, pričom takáto ochrana jednej zo strán sporu je v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu. V prejednávanom prípade sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, a preto ak súd hodlal aplikovať na prejednávaný prípad ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, potom mal postupovať v zmysle ust. § 162 ods. 1 C.s.p., konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky podľa článku 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.
15. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je zaradené do ôsmej časti, hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovanej splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.
16. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o splnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.
17. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 53 ods. 9 tohto právneho predpisu, upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Samy o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia nevyplýva, aby začiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15-dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky. Vo výzve k splateniu celého úveru zo dňa 05.01.2017 (č.l. 17 spisu) právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 140 eur, a to najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy. Vzhľadom na výšku mesačnej splátky 7 eur, v čase výzvy k splateniu celého úveru bola žalovaná v omeškaní so splátkami splatnými v dňoch 23.09.2016, 23.10.2016, 23.11.2016 a 23.12.2016. V danom prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 23.09.2016. Do omeškania s touto splátkou sa žalovaná dostala dňa 24.09.2016. Najbližšou nasledujúcou splátkou splatnou po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania so zaplatením, t.j. po 24.09.2016 bola splátka splatná dňa 23.01.2017. Právny predchodca žalobcu uplatnil právo na zaplatenie celej pohľadávky dňa 05.01.2017. Nakoľko toto právo mohol uplatniť v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, jedinou takouto splátkou mohla byť iba splátka splatná dňa 23.09.2016 a nie splátky splatné 23.10.2016, 23.11.2016 a 23.12.2016, nakoľko pri týchto splátkach ešte neuplynula zákonom určená minimálna trojmesačná lehota oprávňujúca veriteľa na uplatnenie tohto práva.
18. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na nesprávny procesný postup súdu, keď vo veci nenariadil pojednávanie. Ust. § 297 C.s.p. aj v prípade spotrebiteľských sporov umožňuje súdu vec prejednať aj bez nariadenia pojednávania ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Tieto zákonné podmienky bez akýchkoľvek pochybností splnené boli. Hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, rovnako spornými neboli ani skutkové tvrdenia strán vo vzťahu k otázke, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru. Prvoinštančný súd podaním zo dňa 24.04.2020 (č.l. 54 spisu) oznámil žalobcovi, že pri splnení zákonných podmienok vyplývajúcich z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť k zosplatneniu úveru pre nezaplatenie splátky splatnej v decembri roku 2016, nakoľko v takomto prípade by nebola zachovaná lehota 3 mesiacov, a teda k zosplatneniu úveru by nemohlo dôjsť. Vo vyjadrení k tomuto podaniu zo dňa 07.05.2020 žalobca uviedol, že jeho právny predchodca si splnil obe zákonom ustanovené podmienky a tým, že bol dlžník v omeškaní so splátkou splatnou dňa 23.09.2016 vyhlásil právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.01.2017 pohľadávku za splatnú v celom rozsahu. Samotný žalobca tak potvrdil, že k vyhláseniu pohľadávky za splatnú v celom rozsahu došlo pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 23.09.2016. Navyše, ako to už bolo skôr konštatované, jedinou splátkou, pri ktorej bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva právnym predchodcom žalobcu, bola splátka splatná dňa 23.09.2016.
19. Keďže súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu žalobcu zamietol, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, nakoľko tejto strane takéto trovy nevznikli.
21. Zároveň bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v ust. § 54a Občianskeho zákonníka je reakciou na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s článkom 46
ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie, či preklúziu a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určenej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka). Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Cieľom ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu. V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.
22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).