Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-7-2020.pdf
PDF · 101.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu Bc. T. W., bytom S., K. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Ing. Zuzana Lodová Amrichová, advokátka so sídlom v Humennom, Námestie slobody 25 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 27. septembra 2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. septembra 2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 17. júna 2019 H.: XXXXXXXXX/XXXX a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 03.12.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 27. septembra 2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov číslo:XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.6.2019 (rozhodnutie správcu dane), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) v sume 25 492,70 EUR za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX zo dňa 4.11.2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správcu dane.
2. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozpore s právnymi predpismi. V prvom rade poukázal na to, že úrok z omeškania bol vyrubený žalobcovi ako fyzickej osobe podnikateľovi, pričom zo živnostenského registra bol vymazaný ku dňu 17.04.2019, teda ku dňu vyrubenia úroku neexistoval subjekt s konkrétnym prideleným IČO a DIČ. Zdôraznil, že živnostenské oprávnenie bolo zrušené žalobcovi na základe skutočnosti, že na majetok dlžníka - žalobcu bol v Obchodnom vestníku dňa 20.11.2018 pod č. 211/2018 vyhlásený konkurz, ktorý bol ukončený dňa 30.01.2019 v zmysle § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Teda po zrušení živnostenského oprávnenia smie v konaní pred orgánom verejnej správy vystupovať subjekt len ako fyzická osoba označená rodným číslom. Žalobca ďalej poukázal na § 166e zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len
ZKR), podľa ktorého (podľa názoru žalobcu) vydaním rozhodnutia o oddlžení došlo k zániku všetkých pohľadávok voči dlžníkovi a nemožno preto účtovať ani úroky z omeškania z dlhu, ktorý neexistuje.
II.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe stručne skonštatoval žalobné dôvody stotožnil ich s pôvodnými odvolacími námietkami. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore s platnými právnymi predpismi, pretože v rozhodnutí sú uvedeného konkrétne ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorých vyrubil úrok z omeškania, je v ňom uvedený zistený skutkový stav i ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalej uviedol postup zistenia nezaplatenej dane, poukázal na odôvodnenie ohľadom používania IČO a DIČ, poukázal na charakteristiky IČO i po skončení podnikania, na otázky pridelenia DIČ na základe žiadosti o registráciu, pričom žalobca po skončení podnikania mal požiadať o zrušenie registrácie, neurobil tak v rozpore so zákonom, ani registráciu nevrátil. Označením žalobcu v rozhodnutí nedošlo k nijakému porušeniu jeho práv. K argumentom žalobcu ohľadom § 166e ods. 1, 2 ZKR uviedol, že daňové nedoplatky následkom oddlženia nezanikajú, ale evidujú sa ako nevymáhateľné. Úrok z omeškania sa považuje za daň (istinu) a nie príslušenstvo pohľadávky; ide o sankciu za porušenie konkrétnej povinnosti, za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008. Vyrubením úroku z omeškania vznikla správcovi dane nová pohľadávka a v prípade jej neuhradenia sa stáva daňovým nedoplatkom. Zákon č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) nezakazuje správcovi dane z neuhradených nevymáhateľných daňových povinností vyrubiť úrok z omeškania, správca dane je povinný ich vyrubiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný považoval rozhodnutie správcu dane i svoje žalobou napadnuté rozhodnutie za súladné so zákonom. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
III.
Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného
4. Žalobca v replike reagoval predovšetkým k časti vyjadrenia žalovaného, že žiadne ustanovenie mu nezakazuje vyrubiť úrok z omeškania z neuhradených nevymáhateľných daňových povinností. Dôvodil, že vyrubená daň sa stala nevymožiteľným daňovým nedoplatkom v zmysle § 83 Daňového poriadku , a teda nejde o prípady, kedy môže správca dane postupovať podľa § 156 Daňového poriadku. Úvaha a postup správcu dane j v rozpore so základnou zásadou podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca zotrval na žalobnom návrhu.
IV.
Právne argumenty a posúdenie skutkových zistení
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od 01.07.2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.
10. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
11.Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
12. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
13.Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
14. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné (správca dane) vydal dňa 17.06.2019 rozhodnutie číslo: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. a/Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 25492,70 EUR za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Prešov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 4.11.2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.
15. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného poukázal na vyhlásený konkurz na jeho majetok zverejnené v Obchodnom vestníku č. 211/2018 dňa 20.11.2018, ktorý bol ukončený dňa 30.1.2019 podľa § 167v ods. 1 ZKR.
16. V administratívnom spise sa nachádza kópia obchodného vestníka č. 221/2018 z 16.11.2018, z ktorého je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 20dK/668/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu, ustanovený správca, veritelia žalobcu boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok, ďalším výrokom okresný súd oddlžil žalobcu, ďalšími výrokmi rozhodol v zmysle ZKR, dal poučenie v intenciách ustanovení o konkurze a oddlžení. Z priloženého oznámenia správcu zo dňa 30.01.2019 uverejneného v Obchodnom vestníku 21/2019 pod číslom K vyplýva, že konkurz na majetok žalobcu sa zrušil z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. K zrušeniu oddlženia žalobcu nedošlo.
17. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutý rozhodnutím. V tomto rozhodnutí, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou, citoval viaceré ustanovenia Daňového poriadku, § 47 ods. 2, § 166a ods. 1 písm. a), § 166b ods. 1 písm. d), § 166e ods. 1, 2 ZKR. Konštatoval vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/668/2018 zo dňa 7.11.2018 a uviedol, že v zmysle § 166e ods. 1, 2 ZKR pohľadávky správcu dane v rozsahu v akom neboli uspokojené nezanikajú, sú však voči dlžníkovi nevymáhateľné; daňové nedoplatky následkom oddlženia nezanikajú a evidujú sa ako nevymáhateľné. Úrok z omeškania nebolo možné hodnotiť ako príslušenstvo pohľadávky ako zákonný úrok, mimozmluvný úrok, alebo iný akcesorický záväzok, ale ako istinu- sankciu za porušenie konkrétnej zákonnej povinnosti, pričom ak takýto úrok nie je uhradený, stáva sa daňovým nedoplatkom, nie príslušenstvom pohľadávky. Daňový poriadok neobsahuje ustanovenia brániace správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania počas trvania konkurzu, ale priamo mu ukladá v § 156 takúto povinnosť.
18. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane ako prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods.1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
19. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 23.04.2021 do 30.04.2021. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( § 137 ods.3 SSP) dňa 29.04.2021.
20. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podľa ustanovení SSP je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu teda súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
21. V predmetnom správnom konaní žalovaný potvrdil napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej rozhodnutím správcu dane (zdaňovacie obdobie 2008) v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, v čase po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu.
22. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
23. Podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.
24.Podľa § 156 ods. 2 písm. a/ Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/2009/563/20210206> alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
25.Šiesta časť Daňového poriadku v § 158 obsahuje osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu.
26.Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku, daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu považuje za istinu pohľadávky.
27.Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu, v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“) alebo po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, po začatí reštrukturalizačného konania alebo po rozhodujúcom dni.
28.Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu, po povolení reštrukturalizácie alebo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.
29.Vzhľadom na to, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz a žalobca bol oddlžený vyššie uvedeným uznesením okresného súdu, správny súd poukazuje, že na vec sa vzťahujú aj osobitné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR).
30.Podľa § 166b ods. 2 písm. d/ ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.
31.Podľa § 166e ods. 4 ZKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/7/20210301>), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
32.V tejto veci išlo práve o verejnoprávnu peňažnú sankciu (keďže Daňový poriadok zaradil ustanovenia o úroku z omeškania do časti zákona „Sankcie“). Pritom povinnosť, ktorá zakladá právo uložiť takúto sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, keďže sa vzťahuje na porušenie povinnosti žalobcu v súvislosti s nezaplatením dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 vyrubenej rozhodnutím č. XXXXXXX/ XXXXXXX/XXXX/Kir zo dňa 04.11.2013 právoplatným 24.02.2014. V zmysle § 166b ods. 1 ZKR teda ide o sankciu, ktorá je voči dlžníkovi nevymáhateľná. Ďalší postup v týchto situáciách upravuje ustanovenie § § 166e ods. 4 ZKR, podľa ktorého na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Ustanovenie § 157 Daňového poriadku obsahuje úpravu Úľava zo sankcie alebo odpustenie sankcie.
33. Vzhľadom na skutočnosť, že pojem použitý v ZKR v § 166e ods. 4, ktorý sa mal aplikovať v tejto veci
- upustenie od vymáhania pohľadávky (v tomto prípade uloženej sankcie)- Daňový poriadok nepoužíva, bolo nevyhnutné aplikovať významovo totožný inštitút Daňového poriadku, a tým je práve ustanovenie § 157, ktoré upravuje spôsoby a postupy odpustenia sankcií.
34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zdôrazňuje, že hoci ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), ani Daňový poriadok neukladá správcovi dane prerušiť alebo zastaviť konanie smerujúce k vyrubeniu úroku z omeškania, vyššie uvedená zákonná norma mu neumožňuje pokračovať v takomto postupe, hoci si je aj vedomý, že v budúcnosti nebude môcť sankciu vymôcť. Z uvedeného dôvodu obrana žalovaného, že žiadne ustanovenie zákona mu nebránilo vo vyrubení úroku z omeškania a napriek nevymožiteľnosti sankcie bolo vyrubenie v súlade so zákonom, nie je správna.
35. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že pre orgány verejnej správy je záväzný princíp vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a nie princíp upravený v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, ktorého adresátmi sú občania. Preto nebola úvaha žalovaného - že jeho postup je zákonný - správna, lebo Daňový poriadok takýto postup nezakazuje, ale bolo potrebné postupovať s oporou tých ustanovení ZKR, ktoré jeho postup v situácii akou bola táto, upravujú.
36. Správny súd len stručne k žalobnej námietke týkajúcej sa identifikácie žalobcu IČO a DIČ konštatuje, že sa jedná len o údaje, prostredníctvom ktorých bol daňovými organmi identifikovaný žalobca, nakoľko v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti podnikateľským subjektom - živnostníkom, resp. zánikom jeho živnostenského oprávnenia, prechádzajú všetky jeho záväzky na fyzickú osobu, ktorá túto podnikateľskú činnosť ukončila, resp. ktorej živnostenské oprávnenia zaniklo, t.j. na žalobcu. Týmto postupom daňových orgánov nedošlo podľa názoru správneho súdu k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu.
37.S odkazom na § 134 ods.1 SSP, správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ SSP z dôvodu, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň možno konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutí nie je dostatočne presvedčivé, nie je vnútorne konzistentné a vykazuje znaky svojvôle správneho orgánu pri zdôvodňovaní svojho postupu. Zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd vrátil vec žalovanému, aby po vrátení veci viazaný právne záväzným názorom správneho súdu (§ 191 ods.6 SSP) aplikoval zákonné ustanovenia v naznačenom smere.
38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Podľa § 175 ods.2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).