Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/3/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX A. A., právne zast. JUDr. Petrom Bacíkom, advokátom, IČO: 42 187 788, so sídlom Lazovná 45, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. F. X, XXX XX I. D., H. J., právne zast. Lion Law Partners s.r.o., IČO: 36 862 461, so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Michaely Bezákovej, LL.M, o žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, rozhodujúc o zastavení konania, v konaní o odvolaní žalobkyne proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11.10.2023 takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým okresný súd rozhodne o výške trov.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn, zo dňa 11.10.2023 zastavil konanie (výrok I.) v zmysle ust. (ďalej len „“), uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania (výrok II.), žalobkyni vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 42,80 Eur (výrok III.) a uložil povinnosť Slovenskej pošte, a.s., vrátiť žalobkyni časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 42,80 Eur, v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia (výrok IV.).

2. Okresný súd mal za preukázané, že žalobkyňa sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 11.11.2022 domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov a náhrady trov konania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 10.10.2023, žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zobrala žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že dňa 02.10.2023 bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , manželstvo účastníkov rozvedené, pričom v zmysle ustálenej judikatúry slovenských súdov tak odpadol žalobkyni naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, keďže sa svojich práv môže domáhať podaním žaloby na vyporiadanie BSM. Žalobkyňa uviedla, že nakoľko manželstvo účastníkov bolo rozvedené, tak odpadol dôvod konania o určenie vlastníctva, ktoré bolo podľa žalobkyne do rozvodu manželstva vedené oprávnene. Žalobkyňa má zato, že zastavenie konania o určenie vlastníctva procesne rozvodom zavinili obaja účastníci, a preto ani jeden z účastníkov by nemal mať nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k trovám konania navrhla, aby žiadna zo strán sporu nemala nárok na ich náhradu.

4. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy, že žaloba bola v celom rozsahu vzatá späť žalobkyňou, čím táto zavinila zastavenie konania a nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému vystupujúcemu na strane sporu, ktorý zastavenie konania procesne nezavinil. Okresný súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že rozvodom manželstva zastavenie konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam procesne zavinili obe strany sporu. Rozvod manželstva účastníkov nemal žiaden vplyv na výsledok predmetného konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosť patrí do BSM).

5. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred otvorením pojednávania, keď sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v zmysle ust. nevyžaduje, okresný súd konanie v zmysle ust. zastavil. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, okresný súd vzal do úvahy skutočnosť, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Okresný súd vrátil žalobkyni súdny poplatok za žalobu vo výške 42,80 Eur.

6. Proti uzneseniu okresného súdu, v rozsahu výroku , ktorým okresný súd priznal žalovanému náhradu trov konania (II. výrok), podala v zákonom stanovenej lehote, žalobkyňa odvolanie. Mala za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. . Súd by po rozvode žalobu na určenie vlastníctva mal po správnosti zamietnuť, nakoľko rozvodom odpadol naliehavý právny záujem ako jeden zo základných atribútov konania o určenie vlastníctva. Tiež uviedla, že ak by žalobu nezobrala späť, v konaní by bola zrejme neúspešná. V čase podania žaloby na určenie vlastníctva dňa 11.11.2022 boli so žalovaným stále manželia. V žalobe tvrdila, že žalovaný (manžel) sa opakovane vyhrážal, že sporné nehnuteľnosti predá, čo vo vyjadrení k žalobe nespochybnil. Nemohla postupovať inak ako podať žalobu na určenie vlastníctva za účelom ochrany jej domnelého vlastníckeho práva, keďže sporné nehnuteľnosti boli nadobúdané za trvania manželstva, pričom rozsah BSM nebol nikdy a nijakým spôsobom modifikovaný a teda, podľa názoru žalobkyne by nehnuteľnosti mali patriť do BSM, čo však nekorešpondovalo so zápisom v katastri. Po realizovaní podania žalovaného zo dňa 21.07.2023, kde sa snažil žalovaný prezentovať, že sporná nehnuteľnosť bola vo výlučnom vlastníctve žalovaného z dôvodu transformácie majetku z nehnuteľností (v ČR) na finančné prostriedky, ktoré boli použité na vyplatenie úverov potrebných na získanie sporej nehnuteľnosti (v SR), došlo k rozvodu manželstva. Právna argumentácia, prečo nemohlo ísť o transformáciu majetku, je podľa žalobkyne v plnom rozsahu prenesená do žaloby o vysporiadanie BSM, ktorá bola na tunajšom súde podaná dňa 31.10.2023. Žalobkyňa v odvolaní navrhla, aby si súd k rozhodnutiu o odvolaní pripojil a oboznámil spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z ktorého vyplýva, že žalovaný sa počas celého manželstva bez akéhokoľvek právneho dôvodu snažil konať tak, aby žalobkyňu vylúčil z nadobúdania všetkého majetku, ktorý by mal patriť do BSM, hoci BSM žalobkyne a žalovaného nebolo nikdy nijakým spôsobom upravované ani regulované. Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok II. Napadnutého uznesenia tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaný, vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojej procesnej obrane, že žaloba v predmetnej veci bola i s poukazom na vedomosť oboch strán sporu o blížiacom sa vyporiadaní BSM (vzhľadom na skôr začaté konanie o rozvod manželstva) nadbytočnou a právne bezzákladovou, čo napokon sama žalobkyňa uviedla ako jediný dôvod na späťvzatie žaloby. Podľa žalovaného sama žalobkyňa v odvolaní poukazuje na konštrukciu, že v konaní o vyporiadanie BSM si otázku vlastníctva môže súd vyriešiť ako predbežnú skutkovú otázku. Žalovaný na späťvzatie žaloby žalobkyňou zo dňa 10.10.2023 reagoval vyjadrením zo dňa 11.10.2023. Navrhol odvolaním napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie v zmysle a potvrdil, pretože rozhodnutie o trovách konania je vecne správne.

9. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Odvolanie nebolo dôvodné. Sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp založený na tom, že konanie možno začať iba na podklade žaloby podanej žalobcom, ktorý ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok dosiahnuť tak zastavenie konania bez meritórneho rozhodnutia. Zastavenie konania je však podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá nezávisí od vôle žalobcu. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je na zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby nevyhnutný súhlas žalovaného ( .); v ostatných prípadoch, ktoré nespadajú pod režim ., súd skúma, či žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí ( .).

11. Zo spisového materiálu mal krajský súd za preukázané, že v danom prípade, sa žalobkyňa na podklade podanej žaloby domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa podala na okresný súd návrh na rozvod manželstva dňa 29.09.2022 a žalobu v ktorej sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 14.11.2022. Rozvod manželstva žalobkyne a žalovaného nemal žiaden vplyv na výsledok konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže otázku určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mohol súd riešiť v predmetnom konaní. Bolo výlučne na vôli žalobkyne, ktorá sa rozhodla podať žalobu o vyporiadanie zaniknutého BSM, kde súd bude ako predbežnú otázku riešiť, či predmetné nehnuteľnosti patria alebo nepatria do zaniknutého BSM, pred meritórnym rozhodnutím v tejto veci.

12. Žalobkyňa nevzala žalobu späť pre správanie žalovaného a nepreukazovala, resp. z jej tvrdení nevyplývalo, že by bola so svojou žalobou úspešná. Navyše úpravu pomerov k spornej nehnuteľnosti mohla žalobkyňa vybaviť návrhom neodkladného opatrenia do rozhodnutia o vyporiadaní BSM.

13. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd urobil správny záver, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa a vo vzťahu k náhrade trov konania rozhodnutie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 potvrdil ako vecne správne.

14. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s ust. a ust. v zmysle ktorého bol žalovaný v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).