Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-247-2019.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/247/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
B. S., nar. XX. 8. XXXX,
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: K. S., nar. XX. 2. XXXX, trvale bytom G., t. č. G. XX, XXXXX G. a otca: Q. Q., nar. XX. 5. XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, Q., o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti a o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto
rozhodol:
I. Konanie o zmenu osobnej starostlivosti o mal. B. z a s t a v u j e .
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B. sumou 130 € mesačne od 1.2.2020, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.2.2020 do 30.4.2021 v sume 150 € do 30.6.2021 k rukám matky.
IV. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave styku otca s mal. dieťaťom nasledovného znenia:
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. B.
- v nepárnom týždni cez víkend od piatka od 15. hod. do nedele do 15. hod.
- počas letných prázdnin od: o 16. 7. od 10. hod. do 31 7. do 18. hod. a o 16. 8. od 10. hod. do 31.8. do 18. hod.
- počas vianočných prázdnin od 26. 12. od 10. hod. do 2.1. do 17. hod. s tým, že otec mal. dieťa prevezme a po ukončení stretnutia ho odovzdá v bydlisku matky.
Matka je p o v i n n á mal. dieťa na stretnutie pripraviť a otcovi ho odovzdať v mieste jej bydliska.
V. Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9P/263/2012 - 125 zo dňa 7.8.2013 v časti úpravy výživného a úpravy styku mal. dieťaťa s otcom.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu dňa 18. 12. 2019 sa otec domáhal zverenia maloletej B. do osobnej starostlivosti s poukazom na to, že od posledného rozhodnutia súdu o osobnej starostlivosti si vytvoril trvalé bývanie vhodné na výchovu dieťaťa, žije usporiadaným spôsobom života, pracuje, dosahuje čistý mesačný príjem cca 800 € s tým, že jeho manželka je na materskej dovolenke a spoločne vychovávajú jej päťročného syna. S maloletou B. sa pravidelne stretáva. Poukázal na to, že matka naopak prišla o trvalé bývanie, pričom bývanie v lacnejších podnájmoch má zlý vplyv na zdravotný stav dieťaťa. Navrhoval matku zaviazať na hradenie výživného vo výške 50 € mesačne a na náhradu trov konania.
2) Matka s návrhom otca nesúhlasila. Poukázala na to, že vlastný byt musela predať z dôvodu nedoplatkov, ktoré zapríčinil otec v čase ich spolužitia s tým, že má pre dieťa vytvorené vhodné podmienky v stabilnom prostredí, školu s dobrým kolektívom. Dcérin zdravotný stav je primeraný. Podľa jej názoru otec nemá dostatok času na výchovu dieťaťa a dcéru by vychovávala jeho aktuálna manželka. Tiež poukázala na jeho negatívne povahové vlastnosti, ako aj to, že sa nestará o svoju ďalšiu maloletú dcéru S.u. Zároveň navrhla zvýšiť výživné na 220 € mesačne s poukazom na plynutie času a potreby maloletej.
3) Maloletá bola k veci vypočutá prostredníctvom kolízneho opatrovníka s tým, že matka sa o ňu dobre stará, má vlastnú izbu, dobrý vzťah má aj s matkiným priateľom a rada by chodila k otcovi častejšie ako každý druhý víkend.
4) Podľa § 29 Civilného mimosporového poriadku: Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
5) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
6) Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
7) Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8) Na pojednávaní konanom dňa 29. 4. 2021 rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne styku otca s maloletou a otec vzal svoj návrh na zmenu úpravy osobnej starostlivosti o mal. dieťa späť, s čím matka aj kolízny opatrovník súhlasili. Vzhľadom k tomu súd vo veci zmeny osobnej starostlivosti konanie zastavil a zároveň schválil rodičovskú dohodu ohľadne styku, nakoľko rešpektuje pracovný režim rodičov, režim dieťaťa, vzdialenosť medzi bydliskami rodičov, zabezpečuje pravidelný kontakt s otcom, a teda rodičovská dohoda je ako celok uzatvorená v záujme mal. dieťaťa.
9) Súd ďalej konal o návrhu matky na zvýšenie výživného, ktoré bolo súčasťou jej vyjadrenia doručeného súdu dňa 6.2.2020.
10) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania. Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
11) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9P/263/2012-125 zo dňa 7. 8. 2013. Výživné bolo určené v sume 110 € mesačne a to počnúc 1. 6. 2012. V tom čase mal. dieťa bolo v útlom veku a bolo zdravé. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 220 € a otec bol zamestnaný a dosahoval príjem 430 - 550 €, pričom mal vyživovaciu povinnosť len voči maloletej.
16) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré nastúpilo na prvý stupeň základnej školy a v súčasnosti navštevuje 4. ročník, pričom jeho zdravotný stav je dobrý. U matky a otca došlo k zvýšeniu príjmu, u otca aj k zvýšeniu počtu vyživovaných osôb. Tým boli splnené vecné podmienky pre zmenu doterajšej úpravy výživného.
Príjmové, sociálne a majetkové pomery otca
17) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca. Tento je zamestnaný ako vodič, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa jeho priemerný príjem za rok 2019 predstavoval 596 € netto mesačne a podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne za obdobie 1/2020-09/2020 vo výške 882 € brutto (cca 687 € netto) mesačne. K mzde sú mu vyplácané cestovné náhrady v sume 100 € mesačne. Príležitostne si otec brigádne privyrobí cca 50 € mesačne.
18) Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá bola na materskej dovolenke s ich spoločným maloletým synom Q., nar. XX. 2. XXXX; jeho manželka počas materskej dovolenky poberala cca 6 mesiacov materské dávky vo výške 31,5 €/deň (945 - 977 € mesačne) a následne začala poberať rodičovský príspevok v sume 370 € mesačne. Spoločne s mal. synom manželky žijú v rodinnom dome, ktorý patrí manželkinmu otcovi.
19) Otec je vlastníkom staršieho osobného motorového vozidla. Spláca pôžičku v pôvodnej výške 16.970 € v mesačnej splátke 321 €. Vyživovaciu povinnosť má ďalej k mal. S. Q., nar. X.X.XXXX, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 1P/63/2017-67 vo výške 80 € mesačne; otec podľa vlastného tvrdenia dobrovoľne prispieva sumou 100 € mesačne a 34 € na škôlku.
Oprávnené výdavky maloletého dieťaťa
20) Pri určovaní výživného súd tiež prihliadol k nákladom maloletého dieťaťa, ktoré na základe vykonaného dokazovania a vlastnej dlhoročnej praxe súd vyčíslil v priemernej mesačnej výške 200 € - 250 € (strava 120 €, hygiena a lieky 10 €, ošatenie 30 €, náklady na školu, školskú činnosť 20 €, krúžok, mobil a kultúra 20 €, všetko mesačne, + náklady 50 € na záujmovú činnosť - kone, podľa možností). Podľa skúsenosti súdu sú náklady tak ako sú vyčíslené vyššie primerané jeho veku, zdravotnému stavu a životnej úrovni rodičov.
Príjmové, sociálne a majetkové pomery matky
21) Ďalej súd prihliadol k pomerom matky, ktorá bola od 1.4.2019 do 22. 7. 2020 zamestnaná ako recepčná s čistým mesačným príjmom 631 €; v súvislosti s pandemickou situáciou bola s maloletou doma a poberala pandemické ošetrovné v 03/2020 - 06/2020; z dôvodu pandémie COVID-19 o túto prácu aj prišla. Ako evidovaná nezamestnaná poberala dávku vo výške 370 € mesačne do 22. 1. 2021, následne začala poberať SOS dotáciu v sume 300 € mesačne, pričom aktuálne jej podpora bude predĺžená o dva mesiace, kedy sa opätovne vyplatí po 370 € mesačne. Matka si privyrába upratovaním cca 100 € mesačne. Matka má zdravotné ťažkosti s chrbticou, trpí na chronické zápaly močových ciest a poruchu imunity.
22) Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, spolu so svojím partnerom a maloletou býva v nájomnom byte, kde náklady dosahujú 570 €. Aj partner matky musel ukončiť podnikanie z dôvodu šírenia pandémie COVID-19, pracuje ako kuriér s príjmom 500 € mesačne.
Určenie výživného (vyhodnotenie zisteného skutkového stavu)
23) Nakoľko od posledného určenia výživného uplynulo takmer osem rokov, maloletá podstatne za toto obdobie vyrástla, prestúpila na vyšší stupeň vzdelávania, tým sa zvýšili jej potreby a je zvýšenie výživného na mieste. Súčasne u otca ako aj u matky došlo k zvýšeniu príjmu.
24) Čo sa týka otca, vzhľadom na jeho primeraný zdravotný stav (keďže ochorenie lymská bolerióza je u neho stabilizovaná a nemá vplyv na výkon jeho povolania), súd má za to, že otcom dohodnutý príjem s jeho zamestnávateľom nezodpovedá úplne jeho možnostiam a schopnostiam. Preto pri určovaní výživného súd vychádza z priemernej mzdy v národnom hospodárstva, ktorá v oblasti dopravy a skladovania v roku 2020 predstavovala 1.084 € brutto, čo pri jednom dieťati vyživovanom v spoločnej domácnosti predstavuje 875 € netto. V neposlednom rade, otec uvádzal, že má príjem zo zamestnania vo výške 800 € už v návrhu, a je predpoklad, že tým myslel čistý príjem, pričom matka preukázala vzájomnou písomnou komunikáciou, že zamestnávateľ otca časť príjmu vypláca otcovi priamo „do ruky“. Vzhľadom na počet vyživovaných osôb je možné od otca spravodlivo požadovať, aby si privyrobil aj brigádnou činnosťou tak ako matka, preto pri určení výživného súd vychádzal z čistého príjmu otca vo výške 1.000 € mesačne.
25) Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave vo veci spis. zn. 26CoP/40/2018 zo dňa 27.11.2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2118200382.1) má vo všeobecnosti výživné na všetky výživou oprávnené osoby zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu, a to či už skutočne dosahovaného príjmu alebo príjmu, ktorý je podľa názoru súdu schopný dosahovať, pričom však pravdaže v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa.
26) Súd s ohľadom na uvedenú súdnu prax v zásade určuje výživné v rozsahu 20 % až 30 % čistého príjmu s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a potreby vyživovaných osôb na jednej strane (bez ohľadu na to či ide o maloleté deti alebo plnoleté osoby), ako aj na majetkové pomery a osobnú starostlivosť či iné vecné plnenia povinnej osoby. V tejto veci sa súd s ohľadom na počet vyživovaných mal. detí priklonil k hornej hranici 30 percent. S poukazom na to celkový rozsah výživného, ktorý môže otec poskytovať je 300 €. Túto sumu súd spravidla rozdeľuje medzi deti podľa ich veku a potrieb tak, ako sú mu známe
z jeho praxe (cca 150 € na dieťa do nástupu do materskej školy, následne predškolské vzdelávanie a prvý stupeň základnej školy 200 € a po nástupe na druhý stupeň 250 € mesačne). Nakoľko B. začne navštevovať 5. ročník v septembri tohto roku a venuje sa aj nákladnému koníčku, cca 41,6 % z tejto sumy by súd považoval za primerané výživné v jej v prospech; tomu zodpovedá suma 125 €. Keďže otec sám navrhol výživné vo výške 130 € mesačne, súd výživné nakoniec ustálil v tejto výške. Uvedené výživné rešpektuje, že intenzívnu starostlivosť o dieťa vykonáva najmä matka, ale i to, že otec má o dieťa záujem, pravidelne sa s ním stretáva, a hradí aj časť zdravotnej starostlivosti (náklady na zubára).
27) Zvýšené výživné súd otca zaviazal hradiť od februára 2020, teda od mesiaca, v ktorom matka návrh na zvýšenie výživného podala. Súd má za to, že matka nie je povinná preukazovať dôvody hodné osobitného zreteľa za tých niekoľko dní uvedeného mesiaca, ktoré predchádzali podaniu návrhu. Navyše, už v tom čase boli pomery zmenené, a to najmä na strane maloletého dieťaťa.
Nedoplatok na zvýšenom výživnom
28) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
30) Nakoľko otec hradí bežné výživné v sume 120 €, za zročné obdobie od 1. 2. 2020 do 30. 4. 2021 mu vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 150 €, čo predstavuje rozdiel medzi hradeným výživným 120 € a zvýšeným výživným 130 € za uplynulé obdobie 15 mesiacov. Tento nedoplatok bude otec povinný uhradiť do 30. 6. 2021 k rukám matky, ktorú dobu považuje súd za primeranú vzhľadom na jeho pomery opísané vyššie. 31) Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť. 32) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
O trovách konania
33) Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
34) Po vyhlásení rozsudku sa otec vzdal práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.