Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/104/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členiek senátu JUDr. Diany Bičovej a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: ANTES PLUS, spol. s r.o., IČO: 31695132, so sídlom v Michalovciach, Cyrila a Metoda 1, právne zastúpeného: JUDr. Radoslav Soták, advokát so sídlom v Michalovciach, Námestie Slobody 7, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102198856/2019 zo dňa 19.09.2019 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 22.10.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 24.10.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102198856/2019 zo dňa 19.09.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101539365/2019 zo dňa 26.06.2019, a navrhol vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Rozhodnutím Daňového úradu Košice (ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) č. 101539365/2019 zo dňa 26.06.2019 bola žalobcovi uložená pokuta podľa v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na v znení neskorších predpisov vo výške 1.200 eur za správny delikt podľa v znení neskorších predpisov - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 nižšej dane ako daň, ktorú mal uviesť. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca, ktorým namietal, že a/ rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je predčasné, pretože rozhodnutie odvolacieho orgánu teda žalovaného č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 je predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súde v Košiciach, a teda ešte nie je v konečnom dôsledku ustálený právny základ uloženia pokuty; b/ v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa absentujú potrebné náležitosti, pretože nie je zrejmé, kedy rozhodnutie č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 nadobudlo právoplatnosť. Podmienka právoplatnosti je implicitne obsiahnutá v Daňovom poriadku, pretože vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane musí byť uložená rozhodnutím, ktoré má konštitutívne účinky. Pokiaľ rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, právne neexistuje povinnosť zistená správcom dane, a preto pred právoplatnosťou rozhodnutia nie je možné zistiť kladný rozdiel dane, ktorý je základom pre uloženie

pokuty. Ak teda údaj o právoplatnosti rozhodnutia absentuje, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre svoju neurčitosť; c/ poukazujúc na § 155 ods. 4 Daňového poriadku žalobca konštatoval, že on túto situáciu nezavinil a naďalej zastáva názor, že daň v daňovom priznaní uviedol správne a pri daňovej kontrole nevedel ovplyvniť neplnenie povinností tretích osôb pri preukazovaní správnosti uvedenia dane v daňovom priznaní, v dôsledku čoho bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane. Poukazuje na to, že od svojho vzniku riadne a včas plní všetky daňové povinnosti, nemá iné daňové nedoplatky, v prípade potreby úzko spolupracuje so správcom dane, je disciplinovaným daňovým subjektom a z celospoločenského hľadiska je spoločnosťou významného rozmeru. Navrhol preto rozhodnutie správcu dane zrušiť. Žalovaný reagoval na odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím č. 102198856/2019 zo dňa 19.09.2019, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností zistil tento skutkový stav: Žalobca podal dňa 20.12.2011 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.827,91 eur. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 20683174/2017 zo dňa 17.08.2015. Daňová kontrola bola ukončená dňa 21.08.2015 doručením uvedeného Protokolu žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane dňa 15.06.2016 vydal rozhodnutie č. 103351680/2016, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 12.000,04 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Na základe žalobcom podaného odvolania, odvolací orgán (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 103874242/2016 zo dňa 09.09.2016 zrušil rozhodnutie správcu dane a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne dňa 22.03.2017 správca dane vydal nové rozhodnutie č. 100511498/2017, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12.000,04 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Aj proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, a o jeho odvolaní rozhodol odvolací orgán rozhodnutím č. 101428341/2017 zo dňa 26.06.2017 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dňa 04.12.2017 správca dane vydal ďalšie rozhodnutie č. 102501454/2017, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 12.000,04 eur za zdaňovacie obdobie november 2011. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca opäť odvolal, a o jeho odvolaní rozhodol odvolací orgán tak, že svojim rozhodnutím č. 100508549/2018 zo dňa 07.03.2018 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dňa 27.06.2018 správca dane vydal nové rozhodnutie č. 366021/2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12.000,04 eur za zdaňovacie obdobie november 2011. Žalobca sa dňa 30.07.2018 proti rozhodnutiu správcu dane odvolal a o jeho odvolaní rozhodol odvolací orgán (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2018. Správca dane vydal dňa 26.06.2019 rozhodnutie č. 101539365/2019, ktorým podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f/ bodu 1 daňového poriadku účinného do 31.12.2015, uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.200 eur za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, a to za uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 nižšej dane ako daň, ktorú mal uviesť. Špecifikoval, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej aj ECB) v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní (06.07.2018) bola 0 %. Trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosiahol 10 %, preto správca dane uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní (12.000,04 x 10 %).

3. Po citácii ustanovení daňového poriadku žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol: K námietke žalobcu týkajúcej sa podania žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 366021/2018 zo dňa 27.06.2018 o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 12.000,04 eur, žalovaný uviedol, že v súlade s § 155 ods. 13 Daňového poriadku, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší

z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Žalovaný ďalej konštatoval, že do doby rozhodovania o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu o uložení pokuty, konanie na Krajskom súde v Košiciach vo veci podanej žaloby vedenej pod sp. zn. nebolo právoplatne skončené, návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby bol zamietnutý právoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 13.02.2019, teda rozhodnutie správcu dane č. 366021/2018 zo dňa 27.06.2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 12.000,04 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, je aj naďalej právoplatné a vykonateľné. Námietku o predčasnom uložení pokuty preto žalovaný považoval za neopodstatnenú. K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane vychádza zo stavu zisteného v daňovom konaní a obsahuje zákonom ustanovené náležitosti, pretože správca dane uviedol, akého správneho deliktu sa žalobca dopustil, uviedol konkrétne právoplatné rozhodnutie, ktoré je právnym podkladom pre uloženie pokuty za zdaňovacie obdobie november 2011, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a správne vypočítal výšku uloženej pokuty. To, že správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol dátum právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2011, nemá podľa názoru žalobcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane, pretože skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho orgánu č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice (teda správcu dane) č. 366021/2018 zo dňa 27.06.2018 o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 12.000,04 eur, je právoplatné, nie je sporná a prípadné zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie by neprivodilo iný výsledok. Žalovaný pre úplnosť doplnil, že predmetné rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňom doručenia žalobcovi, t.j. dňa 18.10.2018. O právoplatnosti rozhodnutia nemal pochybnosť ani správca dane, ktorý na základe právoplatného rozhodnutia uložil pokutu, ani daňový subjekt, ktorý sa žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach domáha preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018. K namietanému postupu správcu dane v súvislosti s § 155 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, žalovaný uviedol, že skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie pokuty bolo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia správcu dane č. 366021/2018 zo dňa 27.06.2018 o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie november 2011. Nakoľko je povinnosť správcu dane v prípade, ak sa daňový subjekt (v danom prípade žalobca) dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, uložiť mu pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku účinného do 31.12.2015. Dodal, že podľa platnej právnej úpravy sa pokuta ukladá obligatórne zo zákona, to znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží, alebo nie a v akej výške, ale je povinný uložiť pokutu v zákonom stanovenej výške, ak zistí porušenie povinností uložených právnymi predpismi týkajúcimi sa oblasti daní. Žalovaný preto aj túto námietku žalobcu považoval za neopodstatnenú. V závere žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu sú neopodstatnené a nepreukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia správcu dane. Postup správcu dane pri uložení pokuty je preto podľa názoru žalovaného v súlade s platnou právnou úpravou.

4. Rozhodnutie žalovaného č. 102198856/2019 zo dňa 19.09.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie) bolo žalobcovi doručené dňa 23.09.2019, kedy nadobudlo právoplatnosť.

správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika

5. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19.09.2019 podal žalobca správnu žalobu v ktorej uviedol, že s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí z dôvodov podľa , , , a (ďalej aj ), teda že napadnuté rozhodnutie c/ vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

alebo opatrenia vo veci samej. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, priznať mu právo na náhradu trov konania a zároveň žiadal o odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. Odklad výkonu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, a preto jeho výkon je v rozpore s jeho oprávneným záujmom, pričom okamžitým výkonom týchto rozhodnutí hrozí žalobcovi vážna finančná škoda. Žalobca tiež žiadal na rozhodnutie vo veci nariadiť pojednávanie.

6. Žalobca po citácii § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, že tieto skutočnosti z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú, nakoľko žalovaný nereagoval na základné a podstatné dôvody odvolania žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu Košice ako správcu dane zo dňa 26.06.2019.

7. Ďalej žalobca uviedol, že rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako správcu dane) o uložení pokuty ako aj rozhodnutie žalovaného je podľa jeho názoru predčasné, pretože rozhodnutie odvolacieho orgánu (Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky) č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 je predmetom súdneho prieskumu na Krajskom súde v Košiciach. Nie je teda ešte ustálený právny základ uloženia pokuty, pretože ešte nie je definitívne rozhodnutie o tom, či bolo uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty správne alebo nesprávne.

8. Žalobca tiež namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že aj prípadné vyhovenie žalobe, nič nemení na napadnutom rozhodnutí o uložení pokuty, no tento svoj právny záver bližšie nezdôvodnil, čím rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti.

9. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné lebo v ňom absentujú potrebné náležitosti.

10. Pokračoval, že z rozhodnutia Daňového úradu Košice tiež nie je zrejmé, kedy rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 malo nadobudnúť právoplatnosť, čo žalovaný nepovažuje za významnú skutočnosť, i keď podmienka právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 12.000,04 eur na DPH, je implicitne obsiahnutá v Daňovom poriadku, pretože vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane musí byť uložená rozhodnutím, ktoré má konštitutívne účinky. Preto pokiaľ takéto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, právne neexistuje povinnosť zistená správcom dane, a preto pred právoplatnosťou rozhodnutia nie je možné zistiť kladný rozdiel dane, ktorý je základom pre uloženie pokuty. Ak teda tento údaj o právoplatnosti rozhodnutia absentuje, je potom takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre svoju neurčitosť.

11. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 155 ods. 4 Daňového poriadku a uviedol, že je toho názoru, že daň v daňovom priznaní uviedol správne a nevedel pri daňovej kontrole ovplyvniť neplnenie povinností tretích osôb pri preukazovaní správnosti uvedenia dane v daňovom priznaní, v dôsledku čoho bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane.

12. Podotkol, že žalovaný sa nevysporiadal ani s tým, že žalobca si od svojho vzniku v roku 1995 riadne a včas plní všetky daňové povinnosti, nemá iné daňové nedoplatky a v prípade potreby úzko spolupracuje so správcom dane.

13. V závere žalobca uzavrel, že žalovaný tým, že neuviedol v rozhodnutí ani podstatné vyjadrenie žalobcu a ani ich žiadnym spôsobom nevyhodnotil, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre svoju neurčitosť a neúplnosť.

14. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a súhlasil s nariadením pojednávania na prejednanie a rozhodnutie veci. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako neopodstatnený navrhol tiež zamietnuť. Konštatoval, že žalobné dôvody sú úplne identické s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný zaoberal a ku ktorým zaujal stanovisko v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia.

15. K námietke žalobcu, ktorá sa týka porušenia ustanovení Správneho poriadku žalovaný uviedol, že žalovaný v danej veci nekonal a nerozhodoval na základe Správneho poriadku, ale na základe o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a Daňového poriadku. Práve Daňový poriadok obsahuje § 63, ktorý upravuje rozhodnutie a jeho náležitosti.

16. K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane, žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane vychádza zo stavu zisteného v daňovom konaní a obsahuje zákonom stanovené náležitosti. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, akého správneho deliktu sa žalobca dopustil, uviedol konkrétne právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo právnym podkladom pre uloženie pokuty za zdaňovacie obdobie november 2011, ako aj odôvodnil a správne vypočítal výšku uloženej pokuty. Skutočnosť, že správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia neuviedol dátum právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2011, nemá vplyv na zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane, pretože skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho orgánu Finančného riaditeľstva SR č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 366021/2018 zo dňa 27.06.2018 o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 12.000,04 eur je právoplatné, nie je sporná a prípadné zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, by neprivodilo iný výsledok. Žalovaný vo svojom rozhodnutí doplnil, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 nadobudlo právoplatnosť dňom doručenia daňovému subjektu, t.j. dňa 18.10.2018. O právoplatnosti rozhodnutia nemal pochybnosť ani správca dane, ktorý na základe právoplatného rozhodnutia uložil pokutu, ani žalobca, ktorý sa žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach (sp. zn. ) domáhal preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018.

17. K ustanoveniu § 155 ods. 4 Daňového poriadku na ktorý žalobca opätovne poukázal žalobca reagoval tým, že skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie pokuty bolo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia správcu dane č. 366021/2018 zo dňa 27.06.2018 o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie november 2011. Právnou okolnosťou je povinnosť správcu dane v prípade, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu uložiť daňovému subjektu pokutu. Podľa platnej právnej úpravy sa pokuta ukladá obligatórne zo zákona, to znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží, alebo nie a v akej výške, ale správca dane je povinný uložiť pokutu v zákonom stanovenej výške, ak zistí porušenie povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní.

18. V závere žalovaný dodal, že vzhľadom na uvedené je toho názoru, že postup správcu dane pri uložení pokuty a vydaní rozhodnutia, ako aj postup žalovaného, ktorý v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie správcu dane, bol v súlade s platnými právnymi predpismi a práva žalobcu neboli porušené.

19. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe replikou, v ktorej uviedol, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal so žalobnými námietkami, a to: a/ Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, kedy malo rozhodnutie č. 102010182/2018 zo 09.10.2018 nadobudnúť právoplatnosť. Pritom podmienka právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 12.000,04 eur na DPH, je implicitne obsiahnutá v Daňovom poriadku, pretože vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane musí byť uložená rozhodnutím, ktoré má konštitutívne účinky. Pokiaľ teda takéto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, právne neexistuje povinnosť zistená správcom dane, a preto pred právoplatnosťou rozhodnutia nie je možné zistiť kladný rozdiel dane, ktorý je základom pre uloženie pokuty. Preto ak takýto údaj o právoplatnosti rozhodnutia absentuje, je potom takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre svoju neurčitosť. b/ Z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, ako zohľadnil skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt túto situáciu nezavinil, nakoľko je tohto názoru, že daň v daňovom priznaní uviedol správne a nevedel pri daňovej kontrole ovplyvniť neplnenie povinností tretích osôb pri preukazovaní správnosti uvedenia dane v daňovom priznaní, v dôsledku čoho bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane. Žalovaný sa tiež nevysporiadal ani s tým, že žalobca si od svojho vzniku 1995 riadne a včas plní všetky daňové povinnosti a nemá iné daňové nedoplatky. V prípade potreby úzko spolupracuje so správcom dane.

20. Žalovanému bola replika doručené dňa 03.09.2020, no žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky.

21. Dňa 07.01.2020 Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -28 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2020.

22. V súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 boli účastníci konania vyzvaní, aby súdu písomne oznámili, či trvajú na požiadavke nariadenia pojednávania na prejednanie a rozhodnutie vo veci. Účastníci konania súdu písomne oznámili, že na požiadavke nariadenia pojednávania netrvajú /ako vyplýva z č.l. 41 a č.l. 42 súdneho spisu/, preto správny súd vo veci rozhodol bez pojednávania podľa ustanovenia .

právny názor správneho súdu

23. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania, vyhlásil dňa 29.04.2021 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 19.04.2021), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

24. Predmetom správnej žaloby je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102198856/2019 zo dňa 19.09.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako prvostupňový správny orgán alebo správca dane) č. 101539365/2019 zo dňa 26.06.2019 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1.200 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní nižšej dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 ako daň, ktorú mal uviesť.

25. Podľa (ďalej aj ), správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

26. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

27. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

28. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

29. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

30. Podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.

31. Podľa § 165e ods. 2 Daňového poriadku, podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.

32. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku účinného do 31.12.2015, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (pozn. súdu - ku dňu 06.07.2018 to bolo 0 %) a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ a f/.

33. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku účinného do 31.12.2015, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f/ nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f/; ak 1,5-násobok základne úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g/ nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g/.

34. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku účinného do 31.12.2015, pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f/ sa uplatňuje základné úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g/ sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

35. Podľa § 161 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.

36. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

37. Podľa § 155 ods. 13 a 14 Daňového poriadku, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, a nie je možné mu vytknúť ani nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav, ako ani namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

39. Vychádzajúc z administratívneho spisu žalobca podal dňa 20.12.2011 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.827,91 eur. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 20683174/2015 dňa 17.08.2015. Daňová kontrola bola ukončená dňa 21.08.2015 doručením uvedeného Protokolu žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Vo vyrubovacom konaní správca dane po niekoľkých odvolacím správnym orgánom zrušených rozhodnutiach, vydal dňa 27.06.2018 rozhodnutie č. 366021/2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 12.000,04 eur za zdaňovacie obdobie november 2011. Žalobca sa dňa 30.07.2018 odvolal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2018. Správca dane s poukazom na obsah daňového priznania žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 a výsledok daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie a následného vyrubovacieho konania, vydal dňa 26.06.2019 rozhodnutie č. 101539365/2019, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku účinného do 31.12.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.200 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, teda za uvedenie v daňovom priznaní nižšej dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 ako daň, ktorú mal uviesť. Na základe žalobcom podaného odvolania proti rozhodnutiu správcu dane o uložení pokuty žalobcovi rozhodol o odvolaní žalobcu žalovaný,

napadnutým rozhodnutím č. 102198856/2019 zo dňa 19.09.2019, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil.

40. Vychádzajúc zo správnej žaloby žalobca namieta, že rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty je predčasné, nakoľko žalobca podal na Krajskom súde v Košiciach správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 /súdne konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , ktoré je podkladom na vydanie rozhodnutia o pokute. S uvedenou námietkou sa súd nestotožnil, pretože pokuta bola žalobcovi uložená správcom dane na podklade právoplatného /právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá nastáva priamo zo zákona a jej predpokladom je procesne účinné doručenie rozhodnutia - pozn. súdu/ a vykonateľného rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 366021/2018 zo dňa 27.06.2018 o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 12.000,04 eur z ktorého je zrejme, že žalobca sa dopustil správneho deliktu tým, že v daňovom priznaní uviedol nesprávnu výšku dane z pridanej hodnoty, ktorá bola nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom konaní uviesť, a do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, dodatočné daňové priznanie nepodal. Tá skutočnosť, že proti tomuto právoplatnému rozhodnutiu žalobca podal na súde správnu žalobu, nič nemení na tom, že právoplatné rozhodnutie správneho orgánu je nezmeniteľné a záväzné, a je spôsobilým podkladom pre ďalší postup správcu dane. 41. Správny súd posúdením veci zastáva názor, že preskúmavané rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi nie je predčasné, nakoľko vychádza zo záveru o spáchaní správneho deliktu žalobcom, daného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018. Preto správny súd poukazuje na to, že dôležitý je stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správcu dane o pokute, ktorý nespochybniteľne vyplýva z právoplatných rozhodnutí finančných správnych orgánov a na základe takejto úvahy potom súd považuje za správnu aj právnu úvahu uloženia sankcie teda pokuty za nesprávne plnenie si daňových povinností za mesiac november 2011 (správny delikt). 42. Navyše súd dodáva, že internými postupmi súdu bolo zistené, že v právnej veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a následne bola rozsudkom zo dňa 14.10.2020 žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2020. Je pravdou, že proti právoplatnému rozsudku bola žalobcom podaná kasačná sťažnosť, no ani podanie kasačnej sťažnosti nemá odkladný účinok, a preto rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 je i naďalej právoplatné a vykonateľné. 43. Žalobca v žalobe tiež namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentujú potrebné náležitosti, a preto je nepreskúmateľné. Žalobca konkrétne nešpecifikoval, ktoré náležitosti má na mysli. Podľa názoru súdu však napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky potrebné formálne i obsahové náležitosti stanovené Daňovým poriadkom (najmä § 63). Z napadnutého rozhodnutia žalovaného jasne vyplýva z akých skutočností žalovaný vychádzal (akého správneho deliktu sa žalobca dopustil, ako aj to, ktoré právoplatné rozhodnutie bolo podkladom pre uloženie pokuty a správne je vypočítaná aj výška uloženej pokuty), akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil a ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, preto je tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa názoru súdu neopodstatnené. Žalobca pravdepodobne nedopatrením poukázal na § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže Daňový poriadok je lex specialis k Správnemu poriadku, a žalovaný správne postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. 44. I žalobcom namietané neuvedenie v rozhodnutí správcu dane o uložení pokuty dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 je podľa názoru súdu neopodstatnené, nakoľko uvedenie tohto údaju nie je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia správcu dane, a navyše následne žalovaný uvedené zhojil vo svojom napadnutom rozhodnutí. Súd uvádza, že rozhodnutie správcu dane i bez uvedenia dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018, nie je možné považovať za nezákonné. Uvedený údaj bol žalobcovi dostatočne známy, keďže rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 mu bolo doručené dňa 18.10.2018, pričom tento deň sa zhoduje s dňom (dátumom) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, a teda o dátume nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia nemohla byť pochybnosť.

45. V závere žalobca poukázal na ustanovenie § 155 ods. 4 Daňového poriadku podľa ktorého, správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. K uvedenému súd uvádza, že podľa ustanovení daňového poriadku je obligatórnou povinnosťou správcu dane uložiť daňovému subjektu pokutu v zákonom stanovenej výške pri porušení povinnosti uloženej daňovými právnymi predpismi, a to aj s poukazom na objektívnu zodpovednosť daňového subjektu. Súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného uvedenom na piatej strane v druhom odseku napadnutého rozhodnutia žalovaného, na ktorý odkazuje, a preto aj túto žalobnú námietku súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Na tento záver súdu o zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemá vplyv ani tvrdenie žalobcu, že od svojho vzniku v roku 1995 si riadne a včas plní všetky daňové povinnosti, nemá žiadne daňové nedoplatky a úzko spolupracuje so správcom dane. 46. Správny súd tak po posúdení celého postupu a rozhodnutí správnych orgánov ako aj obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení príslušných zákonných ustanovení ako aj právne posúdenie veci majú oporu v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov o uložení pokuty a sú v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, a naopak dôvody uvádzané žalobcom v žalobe nemajú dopad na ich zákonnosť po stránke procesnej ani hmotnoprávnej. Postup správcu dane a žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a námietky žalobcu uvedené v odvolaní i podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto sú v celom rozsahu neopodstatnené. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je dostatočne odôvodnené a tak preskúmateľné, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú aplikujúc ustanovenie zamietol.

47. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.