Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-180-2019.pdf
PDF · 114.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/180/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: TPA TAX, k.s., Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava, IČO: 35 685 115, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 913 754, proti žalovanému: REALITY - GO MONEY s. r. o., Ciglianska cesta 1052/3, 971 01 Prievidza, IČO: 48 272 655, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., F. Urbánka 797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47 254 181, o zaplatenie 1.989,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/124/2017-98 zo dňa 10. apríla 2019 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. 10Cb/124/2017-120 zo dňa 15. mája 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/124/2017 - 98 zo dňa 10. apríla 2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 10Cb/124/2017-120 zo dňa 15. mája 2019 m e n í tak, že žalobu zamieta.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (ďalej len „súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.989,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.989,96 Eur od 30.11.2016 do zaplatenia. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie § 269 ods. 2, § 266 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1 a 2, § 16, § 365, § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, čl. 8, § 153 ods. 1, 2, § 154, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 16.08.2017 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.989,96 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za poskytnuté poradenské služby. V žalobe uviedol, že na základe ústnej objednávky poskytol žalovanému v mesiaci september až október 2016 daňové poradenstvo. Odmenu za poskytnuté služby vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXX zo dňa 15.11.2016 na sumu 1.989,96 Eur splatnej do 14 dní odo dňa vystavenia t.j. do 29.11.2016. Prílohou faktúry bola špecifikácia poskytnutých služieb. Žalovaný faktúru napriek výzvam žalobcu neuhradil. Žalobca si v konaní voči žalovanému popri istine uplatnil zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.
Súd vo veci rozhodol dňa 03.01.2018 platobným rozkazom č.k. 10Cb/124/2017-33. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, súd preto uznesením č.k. 10Cb/124/2017-46 zo dňa 11.06.2018 platobný rozkaz z dôvodu podaného odporu zrušil. V odpore žalovaný sporoval uplatnenú pohľadávku žalobcu z dôvodov, že vyúčtované služby si u žalobcu nikdy neobjednal a nikdy mu neboli poskytnuté, ako vyplýva z cenovej ponuky, ako aj rozpisu výkonov, objednávateľom bol iný subjekt, preto žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že poskytoval služby predovšetkým konateľovi žalovaného p. C., žalovaný do podania odporu fakturáciu služieb nikdy nerozporoval. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom existoval obchodno-záväzkový vzťah na základe neformálnej inominátnej zmluvy, ktorej predmetom boli poradenské služby v oblasti daňového poradenstva a ktorý vznikol najneskôr počnúc 01.04.2016, keď žalobca poskytol žalovanému služby prvý raz. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.989,96 Eur titulom neuhradených poradenských služieb poskytnutých v mesiaci október 2016 vyúčtovaných žalovanému faktúrou č. XXXXXX. Žalovaný voči nároku žalobcu namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu a tiež vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného dôvodiac existenciu viacerých subjektov na strane dodávateľov poskytovaných služieb a odberateľov prijatých služieb daňového poradenstva. Procesnú obranu žalovaného súd považoval za účelovú. Žalovaný na jednej strane tvrdil, že nebol objednávateľom služieb, avšak pre prípad úhrady tých istých žalovanému poskytnutých služieb tvrdil, že neboli poskytnuté práve žalobcom, čo mali preukazovať ďalšie faktúry vystavené na prepojené spoločnosti. Súdu bolo známe z rozhodovacej činnosti, ako aj verejne dostupných údajov príslušných registrov a siete internet, že žalobca ako komanditná spoločnosť vykonával podnikateľskú činnosť v oblastí daní, auditu a súvisiaceho poradenstva rámci nadnárodnej skupiny podnikateľských subjektov. Rovnako bolo súdu známe z rozhodovacej činnosti, ako aj verejne dostupných údajov príslušných registrov, že E. C. je osobou ovládajúcou početné obchodné spoločnosti vykonávajúce podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, ako aj mimo územia Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu samotná existencia iných vystavených faktúr medzi takto vzájomne prepojenými podnikateľskými subjektmi nepreukázala procesnú obranu žalovaného, že služby vyúčtované faktúrou č. XXXXXX neboli poskytnuté žalobcom práve žalovanému. Súd preto žalovaným predložené faktúry č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX vystavené TPA Steuerberatung GmbH na spoločnosť D-Reality GmbH Rakúsko, č. XXXXXX vystavenú žalobcom TPA TAX s.r.o. na spoločnosť REALSVIT a.s., č. XXXXXXXXX vystavenú spoločnosťou TPA Steuerberatung GmbH na spoločnosť Rent-Immobilien Holding GmbH nepovažoval za dôkazy preukazujúce nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, a ani nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Žalovaný v rámci námietky legitimácie strán sporu v rozpise poskytnutých služieb vyznačil položky, o ktorých tvrdil, že boli účtované duplicitne, toto skutkové tvrdenie však nekorešpondovalo s obsahom listinných dôkazov, na ktoré sa odvolával: ako vyplynulo z predložených listín, e-mailovej komunikácie, ako aj tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nesporoval, cena za služby bola dojednaná v závislosti od výkonu služby zamestnancami alebo spoločníkmi na jednotlivých pozíciách. Porovnaním jednotlivých položiek súd nezistil žiadnu duplicitu fakturácie identickej služby poskytnutej identickou osobou za žalobcu, ktoré by vyúčtoval žalovanému vo faktúre, ktorá bola predmetom sporu, so službami vyúčtovanými faktúrami č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXX a XXXXXXXXX. Podľa názoru súdu vyúčtovanie poradenstva týkajúceho sa iného prepojeného subjektu neznamenalo, že takýto subjekt bol objednávateľom služieb, ale bol podľa špecifikácie služieb v prílohe faktúr predmetom poradenstva. Rovnako neobstála ďalšia námietka žalovaného voči uplatnenému nároku, a to že služby za mesiac október 2016 vyúčtované faktúrou č. XXXXXX (t.j. faktúrou, ktorá je predmetom sporu) objednala spoločnosť Rent-Immobilien Holding GmbH, ako malo vyplývať z cenovej ponuky zo dňa 26.10.2016. Súd konštatoval, že táto cenová ponuka sa netýka žalovaného a netýka sa neuhradených služieb, ktoré boli poskytnuté v predchádzajúcom období. Tento záver vyplýval nielen z listinných dôkazov, ale aj z praxe medzi stranami, keď služby za predchádzajúce obdobie boli žalobcom účtované práve žalovanému na základe výslovného pokynu povereného pracovníka, ktorý sa s poukazom na § 15 ods. 1 OBZ považuje za konanie žalovaného (faktúry č. XXXXXX a XXXXXX, e-mailová komunikácia A. Q. a R. T. zo dňa 11.05.2016). Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynulo, že by žalovaný kedykoľvek namietal, že nebol objednávateľom služieb (a ani že žalobca nebol ich dodávateľom) vyúčtovaných faktúrou, ktorej zaplatenie je predmetom konania. Súd mal za to, že z logickej postupnosti predložených listinných dôkazov vyplynula jednoznačne existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a poskytnutie služieb v mesiaci október 2016, tiež z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný kedykoľvek uplatnil vady poskytnutého plnenia, alebo neoprávnenú fakturáciu alebo vyúčtovanú cenu služieb. Z uvedeného dôvodu súd procesnú obranu
žalovaného vyhodnotil ako účelovú, nárok žalobca ako opodstatnený a žalobe v časti istiny vyhovel. Súd nevykonal dokazovanie žalovaným navrhnutým výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného E. C. a svedkyne E. U., ktoré dokazovanie právny zástupca žalovaného navrhol na pojednávaní vo veci dňa 10.04.2019, a to z dôvodu, že navrhnuté dokazovanie považoval za nadbytočné. Výsluch E. U. k cenovej ponuke zo dňa 26.10.2016 bol irelevantný vo vzťahu k súdenej veci, nakoľko predmetom sporu bola úhrada služieb poskytnutých za predchádzajúce obdobie. Výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného posúdil ako nadbytočný, žalovaný neprodukoval v priebehu konania žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ani skutočnosti, o ktorých by mal byť vypočutý práve štatutárny zástupca E. C., návrh žalovaného na vykonanie dokazovania je v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie, o ktorej bol v priebehu konania poučený, no napriek poučeniu takýto dôkaz žalovaný neoznačil včas a vykonanie navrhnutého dôkazu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Nad rámec vyššie uvedeného súd uviedol, že mu bolo známe z jeho rozhodovacej činnosti, že osoba štatutárneho zástupcu žalovaného je ovládajúcou osobou početných subjektov, voči ktorým sú/boli vedené súdne konania na súde, či už sám, alebo prostredníctvom ovládaných spoločností. Takéto prepojenie nemôže byť na ťarchu zmluvných vzťahov, z ktorých tretie strany preukázateľne poskytli plnenie niektorému z personálne prepojených podnikateľských subjektov spochybňovaním vecnej pasívnej legitimácie, dôvodiac práve neprehľadným spôsobom uzatvárania zmluvných vzťahov a takýto postup v obchodno-záväzkových vzťahoch súd považuje za rozporný s poctivým obchodným stykom, ktorému je nutné odoprieť právnu ochranu (aktuálne napr. konania 10Cb/123/2017). Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, pričom toto omeškanie trvá, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný dal do pozornosti, že v priebehu konania niekoľkokrát namietal jeho pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Z rozpisu výkonov, ktorý bol súčasťou žalovanej faktúry č. XXXXXX totižto vyplynulo, že služby vyfakturované žalovanému boli poskytnuté spoločnosti Rent - Immobilien Holding GmbH. To, že služby neboli poskytnuté žalovanému bolo podľa neho zrejmé i z emailu žalobcu zo dňa 11.05.2016 Z uvedeného možno vyvodiť, že služby vyfakturované žalobcom boli poskytnuté dokonca niekoľkým odberateľom, súd sa však touto skutočnosťou nezaoberal. Súčasne žalovaný trval na tom, že medzi ním a žalobcom neexistoval žiaden zmluvný vzťah, a teda prípadné výkony žalobcu mali byť predmetom fakturácie vo vzťahu k jeho jednotlivým odberateľom, na základe objednávky ktorých im predmetné výkony aj poskytol. Mal za to, že nemožno zamieňať objednávateľov, resp. odberateľov len z toho dôvodu, že ide o spoločnosti, ktoré sú personálne prepojené. Fakturácia má byť vždy uskutočnená voči reálnemu odberateľovi. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/334/2016 zo dňa 08.03.2017. Ďalej žalovaný uviedol, že počas konania taktiež argumentoval tým, že žalobca si odmenu za totožné služby, ktoré boli predmetom faktúry č. XXXXXX uplatnil voči obchodnej spoločnosti REALSVIT, a.s. a to faktúrou č. XXXXXX, pričom išlo konkrétne o položku s popisom „Rent Immobilien Holding: príprava na stretnutie s p. C.“ zo dňa 30.09.2016 v trvaní 1 hod, ktorá bola vo faktúre č. XXXXXX označená ako „príprava na stretnutie“ v trvaní 1 hod. a „príprava na stretnutie s p. C. s LTR a PDA“ v trvaní 1 hod z totožného dňa. Poukázal na skutočnosť, že zvyšné položky predmetnej faktúry (s výnimkou jednej a to „sprostredkovanie info o úhrade miezd zamestnancov“) boli predmetom fakturácie obchodnej spoločnosti TPA Steuerberatung GmbH voči nasledovným spoločnostiam: D - REALITY GmbH vo faktúre č. XXXXXXXXX, Rent - Immobilien Holding GmbH vo faktúre č. XXXXXXXXX, D - REALITY GmbH vo faktúre č. XXXXXXXXX. Na základe toho, že predmetné služby boli vyfakturované rakúskou spoločnosťou prepojenou so žalobcom, neexistuje podľa názoru žalovaného ani aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore. Namietal, že žalovaným predložené listinné dôkazy, a síce faktúru č. XXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX súd nedostatočne preskúmal, ak nezistil žiadnu ním deklarovanú duplicitu. V prípade, že aj tvrdenia o existencii zmluvného vzťahu boli pravdivé z hľadiska právnej istoty žalovaný
poukázal na skutočnosť, že služby poskytované žalobcom sa týkali daňového poradenstva, a nie sprostredkovania stretnutí/telefonátov, prípadne vyjadrení alebo interných rokovaní, ktorú skutočnosť súd taktiež opomenul. V tejto súvislosti uviedol, že žalovanému boli v minulosti žalobcom neoprávnene fakturované služby iné ako daňové poradenstvo, viedlo žalobcu k tomu, aby k nemu predloženej faktúre č. XXXXXX vystavil dobropis č. XXXXXX. Uvedené ostatné fakturácie, ktoré predložil žalobca v konaní boli predmetom iných samostatných dohôd, a za tieto služby bolo žalobcovi aj riadne zaplatené. Zastával názor, že pre odvodenie nároku od ústne uzatvorenej zmluvy bolo elementárnou povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať obsah celej zmluvy. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno v tomto spore. Okrem toho uviedol, že na základe zisteného skutkového základu nebolo v konaní dokonca ani preukázané či boli žalobcom „služby“, hoci aj nie služby daňového poradenstva, žalovanému alebo nejakej inej spoločnosti poskytnuté, pričom uvedené nezistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností v tomto spore malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Ďalej tvrdil, že súd nesprávne uviedol, že p. T. bola zamestnankyňou žalovaného, keď opomenul odôvodniť na základe čoho prišiel k takémuto zisteniu. Takisto žalovaným navrhovaný svedok p. U. nebola jeho zamestnancom, dokonca ani ním poverenou osobou. Záverom namietal, že súd nevykonal výsluch konateľa žalovaného - E. C., ktorý by objasnil či už kto, komu a aké služby poskytoval, ako i to, či niekto dostal pokyn na to, aby žalobcovi uviedol, že mal služby vyfakturovať na žalovaného. Zastával názor, že výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného nebol nadbytočný, ale naopak, práve on sa zúčastnil niektorých stretnutí so žalobcom, na ktorých si dojednávali osobitne jednotlivé dohody. Dodal, že prípadné sprostredkovanie, poskytnutie informácie (nie daňového poradenstva) inej osobe ako žalovanému nemohlo založiť nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy voči žalovanému a je nemysliteľné, aby služby ktoré boli poskytnuté iným osobám ako žalovanému - čo aj bolo v konaní preukázané, a za ktoré aj tieto osoby zaplatili, mal opätovne zaplatiť žalovaný. S poukazom na vyššie uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
4. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 10Cb/124/2017-120 zo dňa 15. mája 2019 súd doplnil rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/124/2017-98 zo dňa 10. apríla 2019 o výrok, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania spojených s vydaním dopĺňacieho rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na § 225 ods. 1, 2,3 CSP, § 369c ods. 1 OBZ, § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z..
5. Voči dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 15. mája 2019 podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie obsahovo totožné s odvolaním voči rozsudku zo dňa 10. apríla 2019.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 385 CSP je v zásade fakultatívne, t. j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
7. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
8. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 132 ods. 1 a 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 11. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 1.989,96 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za poskytnuté poradenské služby. Súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako účelovú a nárok žalobcu ako opodstatnený. Napadnutým rozsudkom preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.989,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.989,96 Eur od 30.11.2016 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s týmto záverom nesúhlasil a v podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP. Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Ďalej namietal duplicitu fakturácie a skutočnosť, že predmetom fakturácie zo strany žalobcu boli služby daňového poradenstva a nie sprostredkovania. Jeho odvolacia argumentácia smerovala i k právnemu základu žalobcom uplatneného nároku a nedostatočne zistenému skutkovému stavu v súvislosti s tvrdeniami súdu o p. T. a p. U.. Okrem toho namietal, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného - E. C..
12. Odvolací súd v prvom rade skúmal vecnú legitimáciu žalobcu a žalovaného. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
13. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe ústnej objednávky poskytol žalovanému v mesiaci september až október 2016 daňové poradenstvo, pričom odmenu za poskytnutie daňového poradenstva žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXX vystavenou dňa 15.11.2016 na sumu 1.989,96 Eur, splatnou dňa 29.11.2016. Prílohou faktúry č. XXXXXX bola špecifikácia poskytnutých služieb daňového poradenstva a časového rozsahu jej poskytnutia. Žalovaný žalobcovi odmenu za uvedené služby neuhradil. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal, že žalobca si v predmetnej faktúre vyúčtoval služby, ktoré si žalovaný nikdy u žalobcu neobjednal a ani mu neboli poskytnuté. Žalovaný mal za to, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd uvádza, že na to, aby mohol žalobca v konaní uspieť, musel by uniesť dôkazné bremeno. Musel by teda preukázať, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie daňového poradenstva v rozhodujúcom období a zároveň by musel preukázať, že fakturované služby daňového poradenstva žalovanému reálne poskytol.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v konaní nepreukázal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy, ktorej predmetom malo byť daňové poradenstvo v mesiaci september
až október 2016. Žalobca taktiež nepreukázal poskytnutie tvrdených služieb daňového poradenstva žalovanému v mesiaci september až október 2016. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že samotná faktúra č. XXXXXX zo dňa 15.11.2016, ktorú žalobca predložil súdu spolu so žalobou, nepreukazuje skutočné poskytnutie fakturovaných služieb žalobcom žalovanému. V konaní nebol predložený relevantný dôkaz, ktorý by dostatočne preukazoval tvrdenia žalobcu ohľadne uzavretia ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bolo daňové poradenstvo a reálne poskytnutie služieb daňového poradenstva žalovanému v rozhodujúcom období. Cenová ponuka zo dňa 26.10.2016 je vo vzťahu k súdenej veci irelevantná, nakoľko predmetom sporu je úhrada služieb poskytnutých za predchádzajúce obdobie. Zároveň, emailová komunikácia medzi A. Q. a R. T. v zmysle ktorej malo dôjsť k vystaveniu faktúry na spoločnosť REALITY- GO MONEY s.r.o., pochádza z mája 2016, a teda nemožno dospieť k záveru, že sa vzťahovala na služby, ktoré mali byť podľa tvrdení žalobcu poskytnuté v septembri a októbri 2016 a fakturované žalovanému faktúrou č. XXXXXX zo dňa 15.11.2016. Odvolací súd z tohto dôvodu dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdeného nároku voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 1.989,96 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za poskytnuté poradenské služby. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vznesenú žalovaným, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalovaný si služby daňového poradenstva fakturované faktúrou č. XXXXXX u žalobcu objednal a žalobca žalovanému takéto služby poskytol.
15. Podľa odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, medzi akými subjektmi mala byť uzatvorená ústna zmluva za mesiac október 2016 a za akých podmienok a či boli žalobcom tvrdené služby poskytnuté žalovanému alebo inému subjektu. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že nemožno zamieňať objednávateľov, resp. odberateľov len z toho dôvodu, že ide o spoločnosti, ktoré sú personálne prepojené. Fakturácia má byť uskutočnená voči reálnemu odberateľovi.
16. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
17. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
18. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/124/2017-98 zo dňa 10. apríla 2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 10Cb/124/2017-120 zo dňa 15. mája 2019 v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.
19. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).