Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/24/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu HONT-stav spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Kuzmányho 22, 963 01 Krupina, IČO: 31 578 756, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému A. J., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom L. E. XXX, XXX XX L. E., právne zastúpenému ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, o zaplatenie 13.263,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -340 z 19. novembra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 19. 11. 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 13.263,88 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.263,88 Eur od 09. 09. 2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 percent (II. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 13.263,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.263,88 Eur od 09. 09. 2017 do zaplatenia titulom nezaplatenia zvyšku faktúry číslo 211170009 splatnej dňa 08. 09. 2017. Žalovaný z tejto faktúry uhradil len sumu 4.646,85 Eur dňa 18. 09. 2017, zvyšok 13.263,88 Eur neuhradil. Žalovaný považoval nárok žalovaného uplatnený v rozpore so Zmluvou o dielo a dohodou zmluvných strán. Žalovaného žalobca neinformoval o priebehu prác, nepozýval ho na preberanie prác, účtoval si položky, ktoré na stavbe nevykonal, účtoval si za materiál, ktorý mu nedodal. Rozostavaná stavba vykazuje zjavné nedostatky, žalobca závažné vady diela neodstránil, preto žalovaný od Zmluvy o dielo odstúpil listom zo dňa 05. 10. 2017 a zo dňa 18. 10. 2017. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu o dielo číslo 13/2016/HS zo dňa 01. 07. 2016 podľa a nasledujúcich . Predmetom zmluvy bolo zrealizovať stavbu Rodinného domu, S. V.. Cena za dielo bola stanovená dohodou s DPH na 87.610,69 Eur. V prílohe Zmluvy o dielo je rozpočet zo dňa 19. 03. 2016 na sumu 87.610,69 Eur s DPH. Projektová dokumentácia, kópia PD, rozpor položiek číslo 76, 31, 61, 111, fotokópia vrátane jedného CD sa nachádzajú v prílohe znaleckého posudkuL. S., znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností číslo 078/2018. V znaleckom posudku je zistenie východiskovej stavby, výpočet technickej hodnoty, východisková hodnota nedokončená stavba. Konštatovanie znalca K.. K. S., že zhotoviteľ diela vykonal na diele Rodinný dom, vychádzajúc z dohodnutého rozsahu podľa rozpočtu, ktorý je prílohou zmluvy o dielo, stavebné práce a dodávky stavebných materiálov vo finančnom vyjadrení

celkom 45.523,44 Eur. Dokončenosť stavby je na 52,18 %. Východisková hodnota stavby je 87.235,85 Eur s DPH. Zadávateľom znaleckého posudku bola A. S., L. E. XXX, nie žalovaný. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 06. 2018 tvrdil, že žalobca navýšil rozpočet o komín v sume 1.976,86 Eur, o strechu, rozdiel v sume 552,09 Eur, murivo 1.118,40 Eur, priečky a preklady 1.530,41 Eur, o priečky, sadrokartón, hliníkovú lištu 2.537,59 Eur, kúrenie 1.000,- Eur, celkovo v sume 8.715,35 Eur. Vyčíslil jednotlivé položky, ktoré považoval za inak vykonané práce. Žalovaný vzniesol vzájomný návrh, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť mu 18.582,86 Eur s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 670,94 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie uznesením č.k. -206 zo dňa 04. 10. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2018. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -312 zo dňa 16. 07. 2019, právoplatným dňa 02. 08. 2019, nariadil vo veci znalecké dokazovanie s tým, že do funkcie znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, Pozemné stavby, ustanovil Ing. F. Y. s miestom výkonu činnosti N. XX, A. a uložil mu vypracovať znalecký posudok. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalovanému zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 1.500,- Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet Slovenskej republiky, Okresného súdu Zvolen. Žalovaný preddavok na trovy znaleckého dokazovania ku dňu 13. 08. 2019 nezložil. Súd prvej inštancie oznámil prípisom zo dňa 21. 08. 2019, že znalecké dokazovanie nevykoná z dôvodu, že nie je zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , (ďalej aj ,Z“), Nariadenia Vlády SR č. Súd prvej inštancie uviedol: ,,Žalobca Zmluvou o dielo preukázal, že mal vykonať práce na stavbe žalovaného s jeho priateľkou. Žalovaný poslednú faktúru číslo 211170009 na sumu 17.910,73 Eur uhradil len čiastočne v sume 4.646,85 Eur dňa 18. 09. 2017, zvyšok faktúry vo výške 13.263,88 Eur neuhradil. Žalovaný vytýkal žalobcovi nesprávne vykonané práce a nesprávne volené materiály. Vo veci bolo nutné vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, tento bol aj ustanovený za podmienky, že žalovaný zloží preddavok na trovy znalečného vo výške 1.500,- Eur. Tento preddavok žalovaný nezložil, preto súd dôkaz nevykonal a žalovaný sa dostal do dôkaznej núdze. Nie je v konaní preukázané, že na stavbe sú použité iné materiály a inak urobené práce, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 13.263,88 Eur. Tým, že sa dostal do omeškania je povinný zaplatiť žalobcovi aj 9 %-ný úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy 13.263,88 Eur od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry od 09. 09. 2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej aj ,P“). Žalobca bol plne úspešný, žalovaný neúspešný, preto žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamieta a uloží žalobcovi zaplatiť mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa , . Podľa jeho názoru je zarážajúce, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie pre priznanie nároku žalobcu voči nemu ako spotrebiteľovi postačovalo len to, že žalobca mal uzavretú zmluvu od dielo a že mal vykonať práce na jeho stavbe žalovaného. Zdôraznil, že z výpovedí strán ako aj listinných dôkazov zjavne vyplývalo, že žalobca nevykonal stavebné práce v rozsahu a kvalite, ako bolo zmluvne dojednané. Žalobca, ktorý v konaní znáša dôkazné bremeno, svoj nárok preukazoval len písomnou zmluvou o dielo a faktúrou č. 211170009. Žiadne iné relevantné dôkazy do konania nedoložil, pričom zavádzal súd prvej inštancie nepodstatnými a pre toto konanie bezpredmetnými skutočnosťami, namiesto toho, aby svoj nárok doložil dôkazmi o riadnom a včasnom vykonaní stavebných prác, ktoré si fakturoval, napr. súpisom vykonaným prác potvrdených z jeho strany. Mal za to, že nie on, ale žalobca mal byť v konaní aktívny a svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy mal preukázať. Opak bol však pravdou. Aktívnym v konaní bol len on a svojimi vyjadreniami, ako aj doloženými listinnými dôkazmi preukázal tvrdené skutočnosti o nevykonaní prác v množstve a kvalite zo strany žalobcu (fotodokumentáciou, písomnými reklamáciami, odstúpením od zmluvy o dielo, výpismi zo stavebného denníka, výpoveďami strán a výpoveďou XX.N., nar. XXXX,, ktorý bol vypočutým v pozícii svedka napriek tomu, že je štatutárnym zástupcom žalobcu).

Od počiatku namietal, že zo zoznamu stavebných prác a materiálov, ktoré boli prílohou faktúry č. 211170009 na celkovú sumu 17.910,73 Eur, a to: a/položka 46 - nebola zrealizovaná vôbec (viď ním vyhotovená fotodokumentácia), b/ položka 49, 50 a 51 - dodané podstatne menšie množstvo materiálu ako žalobcom fakturované zároveň použitý lacnejší materiál - vata Knauf, nie dosky NOBASIL (vyplýva z fotodokumentácie ním predloženej a zo zápisu zo stavebného denníka zo dňa 22. 09. 2017), c/ položka 61 - dodané podstatne menšie množstvo materiálu ako žalobcom fakturované zároveň použitý lacnejší materiál - vata Knauf, nie dosky NOBASIL (viď fotodokumentácia ním predložená a zápis zo stavebného denníka zo dňa 22. 09. 2017), d/ položka 62 - dodané podstatne menšie množstvo materiálu ako žalobcom fakturované (vyplýva zo zápisu zo stavebného denníka zo dňa 22. 09. 2017), e) položka 84, 85, 86, 87, 88 - použitý iný a lacnejší materiál- strešné okná Fakro a nie VELUX (viď jeho fotodokumentácia), e/ položky 100 a 101 - nezrealizované vôbec (vyplýva z fotodokumentácie ním predloženej a výpovedí strán vrátane svedka T.N.). Podotkol, že okrem zápisu v stavebnom denníku zo dňa 22. 09. 2017, aj samotný štatutárny zástupca žalobcu - R. N. st. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12. 06. 2018 priznal dodanie menšieho množstva sadrokartónu, avšak žalobca výmeru fakturovaného množstva neupravil a stále si uplatňuje zaplatenie aj za sadrokartón, ktorý vôbec nedodal. Dodanie iného zatepľovacieho systému a menšieho množstva izolácie a sadrokartónu opakovane priznal samotný štatutárny zástupca žalobcu (R. N. st.) vo svojej výpovedi na pojednávaní aj dňa 29. 01. 2019, pričom žalobca predložil stranu zo stavebného denníka zo dňa 22. 09. 2017, kde boli po premeraní uvedené na pravej strane zápisu skutočne dodané výmery izolácií a sadrokartónu. Aj svedok žalobcu, R. N. ml., ktorého výpoveď dňa 15. 03. 2019 bola zjavne zaujatá a neobjektívna, viackrát priznal dodanie iného materiálu (strešné okná Fakro namiesto Velux, izolačná vata namiesto izolačné dosky, nedodanie bleskozvodu) a menšieho množstva materiálu, ktorý sa opakovane odvolával na údajné dohody s ním o naviac prácach, ktoré však nijako nepreukázal. Trval na tom, že žalobca na zaplatenie zostatku faktúry č. 211170009 vo výške 13.263,88 Eur nemá právny nárok, pretože fakturované práce a fakturovaný materiál mu nedodal a z jeho strany neboli fakturované práce prevzaté a nikdy uznané. V priebehu dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vykonal niektoré práce v podstatne menšom rozsahu, t.j. montáž sadrokartónu, montáž tepelnej izolácie, ako to vyplýva zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 22. 09. 2017 a bez jeho písomného súhlasu dodal úplne iný a podstatne lacnejší materiál (izolačná vata namiesto izolačných dosiek, okná Fakro namiesto oká Velux) ako si fakturoval. V priebehu dokazovania sa sám žalobca viackrát priznal k tomu, že nevykonal montáž bleskozvodu vrátane hrubej montáže elektro. Na svoju obranu sa žalobca odvolával na údajné dohody s ním „o kompenzácii prác naviac,“ ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca v tomto konaní znáša dôkazné bremeno, čo však neuniesol. Práve on predloženými listinami (písomnými reklamáciami, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom Ing. S.) preukázal značnú nekvalitu prác žalobcu. Celá argumentácia žalobcu bola postavená len v rovine tvrdení a podložená svedeckou výpoveďou neobjektívneho a zaujatého svedka a druhého konateľa žalobcu, R.a N. ml.. Žalobca sa opakovane odvoláva na údajné dohody s ním o zmene materiálov, rozsahu prác ako aj nejaké práce naviac. Jeho tvrdenia sa však nezakladajú na pravde. Podľa článku XV. ods. 1 spotrebiteľskej Zmluvy o dielo sa všetky zmeny písomnej zmluvy mali vykonávať formou písomných dodatkov podpísaných oboma zmluvnými stranami. Žalobca však žiadne dodatky k zmluve o dielo nepredložil, pretože žiadne dodatky obsahujúce zmenu materiálu a množstva ani neexistujú. Z uvedeného dôvodu mal žalobca vykonať práce v rozsahu dohodnutom v zmluve a nie používať iný, nemej kvalitný materiál. Nemožno súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nevykonaním znaleckého posudku sa on dostal do dôkaznej núdze a rovnako tiež, že v konaní nebolo preukázané dodanie iného materiálu a inak urobené práce. Mal za to, že práve žalobca bol už od samotného počiatku, t.j. od podania žaloby, v dôkaznej núdzi, keď žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal dodanie zmluvne dojednaných stavebných prác a stavebných materiálov. Namiesto toho, aby súd prvej inštancie v tomto spotrebiteľskom súdnom spore pristupoval k celej veci citlivo, celé dokazovanie v konaní ponechal len na ňom ako spotrebiteľovi. Súd prvej inštancie, v rozpore s vykonanými dôkazmi priznal žalobcovi finančné nároky za práce a materiály, ktoré nikdy nevykonal.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný a vecne správny. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a na základe jeho výsledkov vydal rozsudok. Zmluvou o dielo preukázal, že mal vykonávať práce na stavbe žalovaného a jeho priateľky. Tiež preukázal, že žalovaný mu uhradil faktúry, ktoré za práce vystavil, avšak žalovaný faktúru číslo 211170009 zo dňa 25. 08. 2017 vystavenú na sumu 17.910,73 Eur vrátane DPH, zaplatil len čiastočne sumou 4.646,85 Eur. Zvyšok vykonaných fakturovaných prác v hodnote 13.263,88 Eur žalovaný mu nezaplatil, preto dôvodne podal žalobu na súd o zaplatenie zvyšku fakturovaných vykonaných prác. Žalovaný na pojednávaní dňa 12. 06. 2018 pred súdom prvej inštancie uviedol, že položky č. 46, č. 49, č. 51, č. 61, č. 62, č. 84, č. 100 a č. 101 neboli vykonané, resp. nie v takom rozsahu, ako to uvádza súpis vykonaných prác. Tieto práce však boli evidentne urobené, materiál dodaný a námietky, ktoré vzniesol žalovaný by bolo potrebné preverovať len vykonaním sondáže znalcom do už hotových prác. On tieto námietky žalovaného ohľadne položky č. 46, č. 49, č. 51, č. 61, č. 62, č. 84, č. 100 neuznal a uviedol, že tieto práce a materiál boli riadne dodané, čoho dôkazom je, že súčasti stavby domu sú dokončené. Čo sa týka výmer tepelných izolácií a sadrokartónu žalovaný vychádzal z nesprávnych podkladov, pretože skutočná výmera týchto plôch musí byť násobená dvoma, keďže izolácia sa vkladá dvojmo. To isté platí o sadrokartónových priečkach, ktorých skutočná výmera plochy sa musí násobiť dvomi, pretože priečka je obložená sadrokartónom z jednej aj z druhej strany, priečky sú určitej hrúbky, a teda vytvorenie priečky vyžaduje obklad sadrokartónom z jednej i z druhej strany. Taktiež preukázal, že hrubá montáž elektro bola vykonaná a prevedená, čo bolo vidieť i na fotkách, ktoré predložil žalovaný súdu prvej inštancie, nakoľko boli vykonané omietky, čo by nebolo možné, ak by montáž elektro nebola vykonaná. Naopak žalovaný za tohto stavu tvrdil, že hrubé elektroinštalačné práce neboli prevedené. Z fotodokumentácie bolo tiež zrejmé, že aj škridla na dome bola uložená na 97% (spodný rad škridiel na streche nebol založený). Práce a materiál v položkách, ktoré spochybňoval žalovaný, boli ukončené a jeho tvrdenia by museli byť preverované znalcom, ktorý by musel vykonávať do hotových prác sondáže. Pokiaľ ide o položku č. 101 bleskozvod, on uviedol, že v cene tohto bleskozvodu po vzájomnej dohode so žalovaným vykonal práce a dodanie podlahového ústredného kúrenia. Túto skutočnosť žalovaný nespochybnil a potvrdil. Podlahové kúrenie sa v stavbe nachádza, toto namontoval a dodal on. Práce a materiál zo súpisu vykonaných prác, ktorý bol prílohou faktúry č. 211170009, vykonal a dodal materiál v položke č. 46, č. 49, č. 51, č. 61, č. 62, č. 84, č. 100, č. 101 hrubé inštalácie elektroprúd, pričom namiesto blezkozvodu po dohode so žalovaným v jeho cene vykonal žalobca dodávku prác a materiálu na podlahové kúrenie. Keďže žalovaný spochybňoval dodanie prác a tovarov v položke č. 46, č. 49, č. 51, č. 61, č. 62, č. 84, č. 100, č. 101 - hrubé inštalácie elektroprúd, navrhol sám žalovaný znalecké dokazovanie, ktorým chcel preukázať, že nebol dodaný materiál. Keď súd prvej inštancie ustanovil znalca a vyzval žalovaného na zloženie preddavku na trovy znalečného, tento preddavok na trovy odmietol zaplatiť. Týmto spôsobom zamedzil vykonať dôkaz, ktorý sám navrhol. Uviedol, že práce a materiál bol dodaný, tieto na dome boli vykonané vrátane dodania materiálu. Zdôraznil, že on uniesol dôkazné bremeno, lebo práce a dodávku materiálu aj v položkách, ktoré robil spornými žalovaný (č. 46, č. 49, č. 51, č. 61, č. 62, č. 84, č. 100 a č. 101), boli dokončené, materiály boli zabudované v stavbe rodinného domu. Bez týchto materiálov by práce nemohli byť dokončené, a preto dokončené práce by musel znalec narušiť sondami, čím by sa hotové práce znehodnotili, resp. poškodili. Žalovaný sa svojím odvolaním domáha zamietnutia žaloby, pričom je evidentné, že namietol len časť dodaných prác a materiálov pod položkou č. 46, č. 49, č. 5l, č. 61, č. 62, č. 84, č. 100, a č. 101, hoci tieto práce boli ukončené. Ostatné položky súpisu vykonaných prác žalovaný nenamietol a napriek tomu žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, keďže práce a materiál v položkách, ktoré žalovaný namietal, boli vykonané a materiál s tým spojený je zabudovaný v stavbe v množstvách tak, ako bol vykázaný v súpise vykonaných prác, čo vyplýva z fotodokumentácie, ktorú predložil žalovaný. Na tejto fotodokumentácii sú práce dokončené, ktoré by nebolo možné urobiť bez materiálu, ktorý slúžil na vykonanie týchto prác a bez ktorého by práce ani nebolo možné urobiť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu trval na podanom odvolaní a skutočnostiach v ňom uvedených. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k jeho odvolaniu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, len opakovane, tak ako aj pred súdom prvej inštancie, zavádza nepravdivými tvrdeniami o

údajných ústnych dohodách medzi žalobcom a ním o zmenách množstva a druhu materiálu, na stavbu jeho rodinného domu. Je nemysliteľné, aby súd prvej inštancie priznal žalobcovi finančné nároky za niečo, čo nikdy nevykonal a pokiaľ aj niečo z fakturovaných prác urobil, použil na to podstatne menšie množstvo a podstatne lacnejšie materiály, ako si voči nemu fakturoval. Trval na tom, že nie on, ale žalobca mal preukazovať vykonanie fakturovaných prác, pričom je nemysliteľné, aby mu pre unesenie dôkazného bremena postačovala len podpísaná zmluva o dielo a faktúra. Listinné dôkazy ním predložené (zápisy zo stavebného denníka, fotodokumentácia a tiež znalecký posudok Ing. S.) jednoznačne spochybňovali nárok žalobcu, na čo mal súd prvej inštancie pri hodnotený dôkazov jednoznačne prihliadať. Žalobca na zaplatenie zostatku faktúry č. 211170009 vo výške 13.263,88 Eur nemá právny nárok, pretože práce a materiál vo fakturovaných množstvách mu nedodal a zo strany žalovaného neboli fakturované práce prevzaté a nikdy uznané.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a 380 , bez nariadenia pojednávania podľa , a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa , a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 13.263,88 Eur s príslušenstvom uplatnil s odkazom na Zmluvu o dielu č. 13/2016/HS uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 01. 07. 2016 v zmysle ustanovení a nasl. (ďalej aj ,o“).

7. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

8. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález -30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

9. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom procese je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa kritériá pre riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia , pretože nedáva jasne a zrozumiteľne odpoveď, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s prostriedkami procesnej obrany žalovaného ohľadne ním namietanému nevykonanému rozsahu prác, nedodanému materiálu, tovaru žalobcom uvedeným v Súpise vykonaných prác (č.l. 29-30 spisu) pod položkami č. 46, 49, 50, 51, 61, 62, 84, 85, 86, 87, 88, 100 a 101.

11. Zároveň v posudzovanej veci bolo podstatné v prvom rade ustáliť, aký druh zmluvy bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený, t.j. či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, resp. o zmluvu, na ktorú sa nevzťahuje osobitný režim právnej úpravy v zmysle ustanovenia a nasl. (ďalej aj ,,OZ“).

12. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Ustálenie, či je spotrebiteľskou zmluvou a nárok, ktorý žalobca žalobou uplatnil voči žalovanému, bol uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy, je podstatné i pre vedenie sporu, keďže spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou ( ), ktorý má svoje osobitosti oproti sporom, ktoré nie sú spotrebiteľskými spormi.

14. Vzhľadom na obsah Zmluvy o dielo, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným ,,uzatvorená v zmysle ustanovení a nasl. v platnom znení,“ bolo potrebné po ustálení, či sa (ne)jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kardinálne vyriešiť, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo v zmysle v súlade s ustanovením , podľa ktorého: ,,Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

15. V posudzovanej veci žalobca uplatnil žalobou voči žalovanému nárok s odkazom na: a/ Zmluvu o dielu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 01. 07. 2016 (č.l. 8 a nasl. spisu), b/ faktúru č. 211170009 vystavenú žalobcom dňa 25. 08. 2017 (ďalej aj ,,faktúra“; č.l. 28 spisu), c/ Súpis vykonaných prác (č.l. 29-30 spisu).

16. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na prostriedky procesnej obrany žalovaného ohľadne nevykonania prác, dodania iného materiálu, tovaru, resp. tovaru, materiálu v inom rozsahu žalobcom, týkajúcich sa položiek č. 46, 49, 50, 51, 61, 62, 84, 85, 86, 87, 88, 100 a 101 Súpisu vykonaných prác, dôkazné bremeno je na žalobcovi, t.j. aby preukázal, že práce, materiál, tovar dodaný žalovanému, za ktorý faktúrou vyúčtoval žalovanému sumu 13.263,88 Eur, reálne dodal, resp. vykonal práce, a teda faktúrou žalovanému vyúčtoval sumu 13.263,88 Eur v súlade s rozsahom reálne vykonaných prác a s rozsahom reálne dodaného materiálu, resp. tovaru.

18. Keďže v posudzovanej veci sa jedná o posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, preto je potrebné, aby žalobca v spore predložil odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, resp. znalecký posudok, ak pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje odborné vyjadrenie.

19. Podstatné je preto ustáliť, a to s odkazom na Súpis vykonaných prác, ktoré položky žalovaný žalobcovi zaplatil pred začatím konania, ktoré položky, za ktoré žalovaný nezaplatil a žalobca nárok z nich uplatnil žalobou, sú medzi žalobcom a žalovaným nesporné a ktoré položky v Súpise vykonaných prác sú medzi stranami sporné, preto súd prvej inštancie požiada žalobcu a žalovaného o ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle .

20. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť (, ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

21. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku v hore uvedených intenciách odvolacieho súdu, a to po posúdení, či sa (ne)jedná o uplatnenie žalobného nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, v prípade, ak zmluvný vzťah vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, či bola uzatvorená v súlade s ustanovením , či žalobca reálne dodal práce, materiál, tovar žalovanému, za ktorý vyúčtoval žalovanému sumu 13. 263,88 Eur s odkazom na faktúru č. 211170009 vystavenú žalobcom dňa 25. 08. 2017 a či vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny 13.263,88 Eur s príslušenstvom.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že jedine primerané odôvodnené súdne rozhodnutie umožní stranám oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené, a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu do práva strany na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť.

23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

24. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania ( ).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).