Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-8-2021.pdf
PDF · 92.67 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/8/2021
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v právnej veci žalobkyne mal. V. D. A., nar. X.X.XXXX, zastúpenej zákonným zástupcom X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom T.. Q. XXXX/XXX, B. proti žalovanej F.. V. G., Základná škola, Gorazdova 1174/2, Púchov o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Zákonný zástupca mal. žalobkyne svojim návrhom domáhal sa, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej uložil povinnosť, aby sa zdržala protiprávneho konania a upustila od jeho trvania, aby neobmedzovala vstup do školského zariadenia jeho dieťaťu bez platného právneho dôvodu a aby mu bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti, a aby súd nariadil žalovanej zdržať sa odopierania základných ľudských práva slobôd najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň jej zakázal, aby zasahovala do jeho základných práv, a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práva s tým spojených sankcií pre jeho dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.4.2021 jeho dcére V. D. A. nebol umožnený vstup do školského zariadenia Základná škola, Gorazdova 1174/2, Púchov za účelom plnenia si školských povinností a povinnej školskej dochádzky prezenčnou formou z dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 dcérou a ním, čoho priamym dôsledkom je tá skutočnosť, že dcérine Ústavou garantované právo na vzdelanie ako aj školským zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené a to bez platného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že on ako aj celá rodina v tom čase boli úplne zdraví, dodržiavajúc a uplatňujúc si svoje dcérine základné práva garantované ústavou SR, ako aj ďalšie právo na ochranu osobných údajov a svojej zdravotnej dokumentácie a platný právny stav na území SR. Uviedol, že štatutárny zástupca školy mu odmietol uviesť písomne dôvod svojho postupu, iba podotkol, že musí rešpektovať platné nariadenia vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Vzhľadom k tomu, že školu predom upozornil na okamžité upustenie od protiprávneho konania, ktorého sa dopúšťal tým, že bez preukázania sa negatívneho RT- PCR/antigénového výsledku testu na ochorenie COVID-19 neumožnil jeho dcére vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si ústavnej a zákonnom garantovanej povinnej školskej dochádzky. Uviedol ďalej, že Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 77 zo dňa 5.2.2021 k návrhu na opakované predlženie času trvania núdzového stavu podľa článku 5. Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu , výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, v bod. F. odporúča hlavnému hygienikovi SR ods. F3 - vydať vyhlášku, ktorou sa uloží povinnosť prevádzkovateľom a zamestnávateľom, vrátane škôl a školských zariadení prijať hygienické opatrenia, a to zákazom vstupu zamestnancov alebo iných osôb na pracoviská alebo aj do iných priestorov zamestnávateľa a prevádzkovateľa vrátane škôl a školských zariadení, ak sa nepreukážu negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako ustanovuje toto uznesenie alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19. Úrad verejného zdravotníctva SR vydal dňa 5.2.2021 vo Vestníku vlády SR, ročník 31, čiastka 19 Vyhláška
Úradu verejného zdravotníctva č. 47, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov vrátane škôl a školských zariadení. Ako vyplýva z vyššie uvedenej vyhlášky ÚVZ SR, je prevádzkovateľ zariadenia oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do vnútorných alebo vonkajších priestorov prevádzky predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje negatívny výsledok na ochorenie COVID-19. Ďalej poukázal na článok 28 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj článok 42 ods. 1 Ústavy SR, kde je garantované právo na vzdelanie, ktoré nie je obmedzené a teda ani nemôže byť žiadnym spôsobom , pričom podľa § 144 ods. 1 Školského zákona má dieťa alebo žiak právo na rovnoprávny prístup ku vzdelaniu a podľa § 145 ods. 1 Školského zákona práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenom osobitným predpisom. Nútené testovanie detí je podľa jeho názoru nie v súlade s platným stavom, pričom svoje stanovisko oprel o ustanovenie § 2, § 4 až § 6 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákonný zástupca mal. žalobkyne ďalej tvrdil, že v slovenskom právnom poriadku neexistuje ani ďalší právny predpis, na základe ktorého by bol ktokoľvek povinný dať sa testovať na ochorenie covid-19. Vynucovanie si povinnosti predložiť akýsi právne irelevantný papier o nezákonnom testovaní obyvateľstva zo strany školského zariadenia je nielen hrubá neznalosť Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodných dohovorov, školského zákona a ostatných zákonov, ale aj možné páchanie trestného činu nátlaku v zmysle ustanovení § 192 odsekov 1 a 4 Trestného zákona a taktiež obmedzovania osobnej slobody v zmysle ustanovenia §183 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu Apartheidu a diskriminácie skupiny osôb v zmysle ustanovenia §424a Trestného zákona. Nikto nie je oprávnený požadovať od ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, v tomto prípade jeho dcéry ako žiaka a jeho ( zákonného zástupcu dieťaťa ) predloženie výsledku testu/ diagnostiky na ochorenie Covid-19 a tým si podmieňovať právo na prístup k vzdelaniu. Žiaden zákon platný na území Slovenskej republiky ani uznesenie Vlády SR č. 77/2021 výslovne neustanovujú okruh osôb, ktoré sú oprávnené požadovať od občanov Slovenskej republiky výsledok testu/diagnostiky formou PCR testu alebo antigénového testu certifikované ho na území Európskej únie na ochorenie Covid-19. V žiadnom právnom predpise platnom na území SR sa neuvádza, že občan je povinný sa preukazovať kdekoľvek, kedykoľvek a komukoľvek akýmkoľvek testom na ochorenie COVID-19. Výter z nosohltanu antigénovým testom je odoberanie biologického materiálu z človeka, zabezpečeného na to oprávneným zdravotníckym pracovníkom. Z daného dôvodu výsledok takéhoto testu možno považovať za súčasť zdravotnej dokumentácie daného človeka, ktorý podstúpil takýto test. Každý zdravotnícky úkon teda aj testovanie podlieha tzv. informatívneho súhlasu v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, ktorý každá osoba má právo odmietnuť poskytnúť v zmysle ods. 2 §-u 5 citovaného zákona. Poukazoval ďalej na to, že certifikát vydaný na základe tohto testu nespĺňa náležitosti upravené ust. § 86 zákona o ochrane osobných údajov. Zákonný zástupca žalobkyne ďalej rozoberal rozdiely medzi uznesením a nariadením vlády, pričom poukazoval na to, že uznesenie vlády č. 77/2021 ako aj všetky uznesenia vlády pred tým prijaté, týkajúce sa plošného testovania s tým spojených reštrikcií sú právnymi aktmi, ktoré slúžia ako forma rozhodovania vlády SR vo vzťahu k organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, nie sú teda normatívnymi právnymi aktmi. Zákonný zástupca mal. žalobkyne ďalej opísal rozdiely absolútnych a relatívnych ľudských práv a tvrdil, že Vyhláška č. 47/2021 ÚVZ SR, ktorá zmocňuje školám a školským zariadeniam aby neumožnili na pracovisko vstup osobám bez preukázania sa negatívneho výsledku na ochorenie COVID 19 je v priamom rozpore s dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s vyššie uvedenými článkami Ústavy SR, nariadením GDPR ako aj zákonom na ochranu osobných údajov, zákonníkom práce a ďalšími zákonmi. Vyhláška je všeobecne záväzný právny predpis vydávaný ministerstvami alebo ostatnými na to zmocnenými orgánmi štátnej správy, a to na základe zákonov a v ich medziach. Je to právny predpis nižšej právnej sily ako je zákon. Pokiaľ je vyhláška v rozpore zo zákonom, platí to čo hovorí zákon. Ak vyhláška UVZ SR nepodlieha tvorbe v súlade s požiadavkami zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nemôže ísť o právny predpis, ktorý by svojimi účinkami bol normatívnym právnym aktom zaväzujúcim fyzické alebo právnické osoby na území SR. Obchádzanie ústavných článkov prijímaním vládnych uznesení či vyhlášok obsahujúcich nezákonné ustanovenia je v konečnom dôsledku protiústavné. Z týchto dôvodov nie je možné požadovať počas núdzového stavu bez zmeny ústavného zákona, aby sa fyzické osoby kedykoľvek a komukoľvek preukazovali výsledkami testov na COVID-19 alebo potvrdeniami o ich absolvovaní. V praxi teda nemôže od neho požadovať modrý certifikát školské zariadenie a jej zamestnanci či predstaviteľ obchodnej prevádzky ale ani policajt. Zastával názor, že testovanie žiakov ( a ich zákonných zástupcov) na ochorenie Covid-19 ako podmienka prístupu k vzdelaniu a účasti na školskom vyučovaní prezenčnou formou je hrubo
protiústavná, protizákonná ktorá nemá obdobu nikde vo svete. Nie je v súlade s ústavným právom na vzdelávanie podmieňovať účasť žiaka na prezenčnej výučbe podrobením sa testu na COVID-19 ( ako aj ich zákonného zástupcu), ktorý nemá so školou žiaden právny vzťah vo vzťahu k vzdelaniu dieťaťa, nakoľko plniť si povinnú školskú dochádzku má len samotné dieťa, pritom tá nie je viazaná na žiadne podmienky samotného dieťaťa resp. ich zákonných zástupcov, pričom Školský zákon ani iný právny predpis rovnakej právnej sily takéto niečo ani nepozná a neustanovuje. Navyše ani z uznesenia vlády č. 77/2021 nevyplýva povinnosť žiakov ( a ich zákonných zástupcom) sa preukázať sa negatívnym testom na ochorenie COVID-19 ako esenciálna podmienka účasti žiaka na vyučovaní prezenčnou formou. V časti C v bode 17 citovaného uznesenia je iba stanovená výnimka zo zákazu vychádzania pre cestu žiaka a poslucháča od II. stupňa základnej školy do školy a školského zariadenia ak sa preukáže negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní. V tomto bode už nastala zjavná zmätočnosť, nakoľko nie je tu zadefinované, komu (akému subjektu, pri akej príležitosti) by sa takáto osoba mala preukázať negatívnym výsledkom testu, pričom v samotnom uznesení vlády, vláda odporučila hlavnému hygienikovi vydať vyhlášku na konkretizáciu subjektov oprávnených požadovať negatívny výsledok testu na ochorenie COVID-19. Samotná vyhláška však povinnosť preukazovať sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 žiakom ( a ich zákonným zástupcom) ako podmienku pre vstup do školy neustanovuje. Nakoľko ani v samotnom uznesení vlády nie je takáto povinnosť explicitne jasne a zrozumiteľne zakotvená, nie je možné aby si takúto povinnosť svojvoľne škola a školské zariadenie ustanovilo, pretože takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákonného právneho predpisu platného na území SR.
2. Zákonný zástupca mal. žalobkyne na osvedčenie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
10. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
11. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
12. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Uvedené znamená, že neodkladné opatrenie by malo byť nariadené najmä v prípade ak právo alebo právom chránený záujem strany je ohrozený a jeho nenariadeným by strana utrpela neodvrátiteľnú a nenahraditeľnú ujmu, resp. ujmu, na ktorej odstránenie by strana musela vynaložiť neprimerane vysoké výdavky. Zákon vyžaduje, aby súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo okrem iného aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
15. Zákon vyžaduje, aby súčasťou návrhu na nariadenie neodkaleného opatrenia bolo okrem iného aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkalenej úpravy pomerov, resp. skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V danom prípade súd však má za to, že zákonný zástupca mal. žalobkyne predmetné skutočnosti riadne neopísal. Vo svojom návrhu síce uviedol, že žalovaná neumožnila jeho dcére V. D. dňa 19.4.2021 vstup do školského zariadenia, neuviedol však, ako táto skutočnosť dieťa ovplyvnila, a či k neumožneniu došlo iba dňa 19.4.2021 alebo aj následne v ďalších dňoch školského vyučovania. Zákonný zástupca žalobkyne formuloval svoje tvrdenia veľmi všeobecne, keď uvádzal, že právo na vzdelanie ako aj právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené. Nie je vôbec jasné, v akom rozsahu sú práva dieťaťa a jeho práva a právom chránené záujmy ohrozené a súd preto nemá možnosť posúdiť, či uvedené ohrozenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu (napr. z dôvodu nedostupnosti dištančného vzdelávania atď., preukázanie, že právo dieťaťa na vzdelanie bez diskriminácie má prednosť pred právom na život a zdravie ostatných detí a ich zákonných zástupcov). Súd tiež poukazuje na tú rozhodnú skutočnosť, že zákonný zástupca mal. žalobkyne na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Zákonný zástupca mal. žalobkyne sa snažil svoj nárok oprieť o skutočnosť, že uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 77 zo dňa 5.2.2021 ako aj Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 47/2021 sú vydané v rozpore so zákonmi a ústavou Slovenskej republiky, v dôsledku čoho žalovaná nemá oprávnenie vyžadovať od jeho dcéry a jeho ako zákonného zástupcu negatívny výsledok testu na ochorenie Covid-19. V tejto súvislosti súd však poukazuje na tú rozhodnú skutočnosť, že na preskúmanie súladu vyššie uvedených právnych predpisov so zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky okresný súd nemá právomoc, nakoľko túto má v zmysle čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky jedine Ústavný súd Slovenskej republiky.
16. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel jednoznačne k záveru, že v návrhu chýba jasný, zrozumiteľný a vykonateľný petit. Zákonný zástupca mal. žalobkyne v návrhu len žiada, aby sa žalovaná zdržala protiprávneho konania, a upustila od jeho trvania, nešpecifikuje však akého protiprávneho konania sa má žalovaná zdržať. Zákonný zástupca mal. žalobkyne tiež žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť, aby neobmedzovala vstup do školského zariadenia jeho dieťaťu, bez platného právneho dôvodu a aby bolo žalovanej nariadené zdržať sa odopierania základných ľudských práva slobôd najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň jej zakázané, aby zasahovala do základných práv zákonného zástupcu žalobkyne a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií pre jeho dieťa, pričom súd má za to, že ani tieto výroky nespĺňajú podmienku jasnosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti. Sú totiž formulované príliš všeobecne, nie je z nich jasné, akým konaním žalovaná zasahuje do základných práv a slobôd zákonného zástupcu žalobkyne, ktorého konania sa má žalovaná
zdržať. Pri označení žalovanej nie je zrejmé, v akom postavení vo vzťahu k školskému zariadeniu žalovaná vystupuje, či sa jedná o štatutárneho zástupcu, učiteľa, prípadne iného zamestnanca školy vyžadujúceho preukazovanie sa negatívnym testom na ochorenie COVID-19 od osôb vstupujúcich do školského zariadenia, akým spôsobom označená žalovaná mohla zasahovať do ľudských práv a slobôd zákonného zástupcu žalobkyne a mal. žalobkyne, či tento zásah trvá, pričom nemusí ísť v každom prípade o zásah protiprávny. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako ani jasný, zrozumiteľný a vykonateľný petit, nemohol súd v konaní pokračovať a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 327 CSP odmietol. Osobitný charakter tohto procesného inštitútu odôvodňuje vylúčenie aplikácie ustanovení o odstraňovaní vád podania ( § 129 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) .
Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.