Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne L. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v M. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, na Námestí osloboditeľov č. 10, proti žalovanému Slovenská republika - Slovenská správa ciest so sídlom v Bratislave, na ul. Miletičovej č. 19, IČO: 003328, o zaplatenie sumy 51.200 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.10.2019 č.k. -89 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 51.103 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.09.2018 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 3931 m2 zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. U. H.. Zo znaleckého posudku znalca Ing. N. D. č. XXX/ XXXX vyplýva, že výška nájmu za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2018 bola 6,50 eur ročne za 1 m2. Podľa tohto posudku, parcela č. XXX/XXX o výmere 3931 m2 je v súčasnosti využívaná ako cestná komunikácia - cesta I. triedy, ktorá je súčasťou európskej cesty E371.

3. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie s vecou nakladať je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi, napr. záverom. Vlastník teda môže za odplatu prenechať vec do užívania inému.

4. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením podľa ust. je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľnosti za odplatu, na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, je na mieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je viazaná iba na osoby pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov.

5. V tomto konaní nebolo sporným, že vlastníkom cesty I. triedy je Slovenská republika a zároveň sporným nebolo to, že vlastníčkou pozemku, na ktorom stojí časť tejto cesty o výmere 3.931 m2 je žalobkyňa. Tým, že žalovaný žalobkyni neuhrádza žiadnu odplatu za užívanie tejto časti pozemku, na ktorej má postavenú svoju stavbu (cestu), dochádza na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške priemerného a obvyklého nájomného. Žalovaný totiž užíva túto časť pozemku bez právneho dôvodu. Súdy pritom už vo viacerých svojich rozhodnutiach dospeli k názoru o kvantifikácii bezdôvodného obohatenia pri užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu tak, že zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností spravidla formou nájomného.

6. V danom prípade je predmetom žaloby vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2018. Ide o obdobie, počas ktorého žalobkyňa nepochybne bola vlastníčkou parcely č. XXX/XXX a žalovaný pozemok žalobkyne užíval. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a predovšetkým znalecký posudok Ing. N. D. č. XXX/XXXX, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 51.103 eur vyhovieť titulom vydania bezdôvodného obohatenia (3.931 m2 x 6,50 eur). V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, nakoľko žalovaný bezdôvodne užíva výmeru 3931 m2 nie vyššiu.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení namieta výšku bezdôvodného obohatenia, avšak nekonkretizoval, akú výšku bezdôvodného obohatenia považuje za primeranú. Znalecké dokazovanie na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil, nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie v rámci súdneho konania, ani vypočuť znalca. Preto nebolo možné zaujať voči takémuto všeobecnému konštatovaniu o neprimeranosti výšky bezdôvodného obohatenia stanovisko.

8. Čo sa týka námietky žalovaného, že je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet Slovenskej republiky, súd prvej inštancie poukázal na to, že táto námietka je právne nedôvodná a nemôže mať vplyv na nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému.

9. Ak sa žalovaný odvoláva na to, že priznanie bezdôvodného obohatenia by bolo v rozpore s dobrými mravmi a na to, že žalobkyňa v čase kúpy pozemku vedela, že nehnuteľnosť je zastavaná pozemnou komunikáciou, za situácie, keď žalovaný neposkytol žalobkyni žiadnu náhradu za užívanie nehnuteľností, nemožno uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobkyne kvalifikovať ako výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi ( ). Taktiež je potrebné uviesť, že k poskytnutiu náhrady za užívanie pozemku bez akejkoľvek zmluvy by bol žalovaný povinný aj vtedy, pokiaľ by nedošlo k predaju pozemkov žalobkyni a zamietnutím žaloby by nastal stav, že by na strane vlastníka stavby dochádzalo ku vzniku bezdôvodného obohatenia, zatiaľ čo vlastníkovi pozemku, na ktorom je postavená pozemná komunikácia, by sa za užívanie pozemku nedostala žiadna náhrada.

10. Nakoľko žalobkyňa preukázala, že žalovaného vyzývala na plnenie listom zo dňa 25.09.2018, tejto strane sporu boli priznané tiež úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho, teda od 26.09.2018 do zaplatenia.

11. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. a

12. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je pravdou, že žalovaný sa na nariadené pojednávanie nedostavil. Žalovaný, keďže ako rozpočtová organizácia štátu je na súde zastupovaný svojim zamestnancom na základe poverenia, sa však z pojednávania riadne ospravedlnil, a to 3x. Dôvodom neúčasti na pojednávaní bola práceneschopnosť zamestnanca žalovaného Mgr. A. a táto skutočnosť bola súdu oznámená bezprostredne po začatí práceneschopnosti povereného zamestnanca, a to telefonicky dňa 25.09.2019 na Okresný súd Prešov, e-mailom na podateľňu Okresného súdu Prešov dňa 25.09.2019 a e-mailom asistentke pani F. na Okresný súd Prešov dňa 25.09.2019. E-mailom bol súdu zaslaný doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Práceneschopnosť bola ukončená 05.10.2019. Žiaden e-mail sa nevrátil ako nedoručený. Žalovaný mal preto za to, že sú splnené podmienky na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní na deň 02.10.2019 a na odročenie pojednávania.

13. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnený odvolací dôvod, podľa ktorého boli splnené podmienky na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom dňa 02.10.2019 a na jeho odročenie, s týmto sa stotožniť nedá.

17. Dôvody odročenia pojednávania upravuje ust. Podľa tohto ustanovenia pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

18. Vychádzajúc z tohto ustanovenia súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody. Druhou kumulatívne splnenou je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

19. Návrh strany na odročenie pojednávania musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ust. a , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania, ako aj osobitné náležitosti vyžadované v ust.

20. Formu takéhoto podania upravuje ust. , v zmysle ktorého podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Zákon ustanovuje, že podanie má byť urobené písomne, pričom písomná forma môže byť listinná (papierová) alebo elektronická. Akýkoľvek návrh na odročenie pojednávania podaný inou formou, napr. pri telefonickom hovore, nie je možné akceptovať. Navyše z výpisu odchádzajúcich hovorov predloženého v priebehu odvolacieho konania zo strany žalovaného nie je zrejmý obsah telefonického rozhovoru, na ktorý poukazuje žalovaný vo svojom opravnom prostriedku.

21. Vo vzťahu k dvom e-mailom zo dňa 25.09.2019 adresovaným na podateľňu Okresného súdu Prešov a asistentke senátu M. F., je potrebné dodať, že tieto podania obsahujúce ako prílohu potvrdenie o pracovnej neschopnosti (č.l. 96 a 97 spisu) boli zaslané na nesprávne e-mailové adresy tak súdu, ako aj asistentky senátu M. F.. V dôsledku uvedeného tieto e-maily nemohli byť doručené ich adresátom. Návrh na odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov nestačí len vyhotoviť, ale je potrené ho tiež doručiť konajúcemu súdu.

22. V prejednávanej veci žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 02.10.2019 riadne a včas, a preto súd prvej inštancie mohol v súlade s ust. vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.

24. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. , a , s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).