Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 9, T., zast. advokátom E.. E. G., AK so sídlom T. XX, T., IČO: 30 853 168 a otec - S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P. č. XXXX, t.č.: J. XX, A., M. republika, v konaní na návrh otca o zníženie výživného a na návrh matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zamieta návrh otca na zníženie výživného. II. Súd zamieta návrh matky na zvýšenie výživného. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 20.10.2020 domáha zníženia výživného k mal. J. zo sumy 170 eur na sumu 90 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že naposledy sa o výške výživného rozhodlo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. -226 zo dňa 23.03.2016. Od toho času došlo u neho k zmene pomerov, ktoré boli podkladom pre pôvodné rozhodnutie. Otec nedisponuje takými finančnými prostriedkami, aby mohol po úhrade určeného výživného pokryť všetky svoje základné výdavky a životné potreby, okrem iného sa oženil, presťahoval a vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, a to k mal. synovi I.. Taktiež trpí epilepsiou a nie je toľko práce.

2. Matka v rámci svojho vyjadrenia doručeného súdu dňa 13.11.2020 navrhla zvýšiť výživné na maloletého z 170 eur na 250 eur mesačne, žiadala návrh otca zamietnuť. Ako hlavné dôvody jej návrhu uviedla, že otec sa o syna nezaujíma, nestretávajú sa, uplynul dlhší čas od posledného rozhodovania o výživnou s potrebou aplikácie valorizačnej klauzuly. Otec pracuje ako živnostník v stavebnom odbore v zahraničí a má možnosť si zarobiť aj mimo oficiálneho príjmu. Taktiež z návrhu otca na zníženie výživného jej vyplynulo, že má vyššie výdavky než príjem a je ťažko uveriteľné, že by otcovi jeho rodičia ( dôchodcovia) mesačne pomáhali sumou 200 eur. V rámci argumentácie sa odvolala aj na čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, na nález ÚS ČR z 9.4.1997, sp. zn. , čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Matka poukázala na to, že otec mal so štyrmi ženami štyri deti a do narodenie mal. syna I. XX.X.XXXX osobne nevychovával ani jedno dieťa. Takéto jeho konanie hodnotí ako nezodpovedné. K návrhu otca ďalej matka uviedla, že manželka otca má vyšší rodičovský príspevok (. Kč) než je jeho príjem z podnikania, preto by sa mal zamestnať a nie podnikať a jeho manželka by sa mala vrátiť k H.. Matka dala ďalej súdu do pozornosti, že aktuálne je priemerný mesačný príjem v ČR vo výške 34.105 Kč ( 1315 eur). Podľa jej názoru otec svojimi vyjadreniami o príjme a výdavkoch zavádza súd. Taktiež lekárske správy otca o jeho zdravotnom stave považuje za účelové.

3. Otec maloletého sa osobne nezúčastnil ani jedného z pojednávaní, ale bol vypočutý dožiadaným súdom a súhlasil pojednávať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti s možnosťou odvolania sa (č. l. 116) . Dňa 26.01.2021 nemal súd splnené procesné podmienky na otvorenie pojednávanie, avšak dal priestor matke dieťaťa vyjadriť sa k veci v rámci informatívneho výsluchu za účasti jej právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka dieťaťa.

4. Každý z rodičov trval na svojom návrhu a žiadal zamietnuť návrh druhého rodiča.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa, písomným vyjadrením matky, sobášnym listom otca, rodným listom mal. I. a P., zmluvou o nájme domu, dokladmi preukazujúcimi náklady matky na byt, daňovým priznaním otca za rok XXXX a XXXX, potvrdením o príjme matky, lekárskou správou ohľadne mal. P., J. a navrhovateľa, ambulantným nálezom matky, pripojeným spisom OS Bratislava V sp. zn. , ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Naposledy bolo výživné na mal. J. upravené rozsudkom OS T. č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatný dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -267 zo dňa 12.09.2017). Výživné bolo otcovi zvýšené zo 100 eur na 170 eur mesačne, nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.143,30 eur mu bol povolený splácať po 30 eur mesačne.

V tom čase bola matka rozvedená, mala vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu ( mal. P. T., nar. XXXX). Bola ekonomicky nečinná, od augusta 2013 poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne a od februára 2014 vo výške 203,20 eur mesačne. Bývala v byte vo vlastníctve partnerovej matky, matka maloletého platila len energie. Partner matky si ako zamestnanec vlastnej firmy T.-MB, s. r. o. vyplácal v roku XXXX priemernú mesačnú netto mzdu vo výške XXX,XX eur.

Otec mal. J. bol rozvedený, iné vyživovacie povinnosti nemal, býval sám v prenajatom X-izbovom byte v M. republike. E. zdravotné problémy. V daňovom priznaní za rok XXXX uviedol príjmy zo živnosti XX.XXX eur, výdavky zo živnosti X.XXX,XX,- eura, základ dane X.XXX.XX eur a daň XXX,XX eur . V daňovom priznaní za rok XXXX uviedol príjmy zo živnosti vo výške X.XXX,XX eur, výdavky zo živnosti X.XXX,XX eur, základ dane X.XXX,XX eur a nulovú daň. Podľa vyjadrenia bývalého právneho zástupcu otca pracoval otec do 23.12.2013 v P., následne sa vrátil na J., bol nezamestnaný. Potom pracoval na živnosť a dohodu o vykonaní práce v M. republike a dňa XX.XX.XXXX tu uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Podľa mzdového výmeru mu bola stanovená mzda vo výške X.XXX Kč, no výšku dosiahnutého zárobku otec v tomto konaní nepreukázal.

E. J. bol v tom čase žiakom štvrtého ročníka štátnej základnej školy, navštevoval tréningy R. maniak s celoročným kurzovným v sume XXX,- eur. Matka mu platila školskú desiatu a školský klub. Bol liečený na I.7. Matka bola v čase podania vyjadrenia k návrhu otca nezamestnaná ( a doposiaľ aj je), boli jej vyplácané dávky v nezamestnanosti a to za obdobie od decembra 2019 do júna XXXX spolu vo výške X.XXX,XX eur ( X.XXX,XX : X mesiacov = XXX,XX eur mesačne). Na obe jej maloleté deti poberala prídavok, spolu mesačne za rok XXXX vo výške XX,XX eur a za rok XXXX v sume XX,XX eur, za rok XXXX ( od marca) po XX eur. A. v J. poisťovni súd zisti, že od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX bola matka zamestnaná vo firme T.-MB, s. r. o., kde mala mesačne vymeriavací základ ( pozn. súdu: príjem brutto) v priemere XXX eur a v XX/XXXX v sume XXX,XX eur. H. potvrdenia doloženého matkou mala u tohto zamestnávateľa v období XX/XXXX-XX/XXXX celkovo príjem X.XXX,XX eur ( pozn. súdu: XXXX,XX eur : X = XXX,XX eur). Od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX bola zamestnaná vo firme Dr. E. XXX T, s.r.o., pracujúc na X hodiny denne ako sanitárka, podľa správy zamestnávateľa matka skončila pracovný pomer z jej iniciatívy dohodou v zmysle . V období od 7.9.2020 do 30.9.2020 mala u zamestnávateľa neplatené voľno. Matka však tvrdí, že „musela“ ukončiť pracovný pomer u zamestnávateľa z dôvodu organizačných zmien. U tohto zamestnávateľa mala nasledovný netto mesačný príjem: v X/XXXX: XXX,XX eur, v X/XXXX: XXX,XX eur, v X/XXXX: XX,XX eur a v XX/XXXX: XXX,XX eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti, od marca 2021 po 51 eur ( dovtedy po 49,90 eur mesačne). Matka je od 05.11.2020 práceneschopná pre problémy s P. Z lekárskej správy z reumatologickej ambulancie z 5.11.2000 mal súd preukázané, že matka trpí W. Aktuálne poberá nemocenskú zo Sociálnej poisťovne podľa vyjadrenia matky vo výške cca 190 eur mesačne.

7.1. Matka býva s obomi deťmi a jej partnerom (E. T.) v X-izbovom byte, ktorý je podľa slov matky vlastníctvom jej partnera. Podľa vyjadrenia matky majú mesačné výdavky s bývaním na nájom 226,54

eur, plyn 15 eur, RTVS 4,64 eur, elektrinu 42 eur. Jej druhý syn mal. P. ( nar. XX.X.XXXX) navštevuje 1. ročník ZŠ, je alergik a tiež by chcel navštevovať boxáreň. Partner matky je zamestnaný, má netto mesačný príjem XXX,XX eur. Matka platí poistku partnerovi 40,36 eur mesačne, mladšiemu synovi P. poistku v sume 20,20 eur a seba v sume 30,69 eur.

7.2. Z obsahu výpisu z obchodného registra spoločnosti T. - MB, s.r.o. ( O.: XX XXX XXX) mal súd preukázané, že partner matky E. T. je jediným konateľom a spoločníkom vo firme, v ktorej je zamestnaný a isté obdobia pracovala aj matka dieťaťa.

8. Otec bol vypočutý dožiadaným súdom na OS B. dňa 10. marca 2021 (č. l. 115-116) a vyjadril sa k svojmu návrhu i návrhu matky na zvýšenie výživného. Tunajší súd zároveň požiadal dožiadaný súd vykonať lustrácie v registroch Českej republiky za účelom zistenia majetkových pomerov otca.

8.1. Otec má stredoškolské vzdelanie bez maturity. Otec podniká v ČR na živnosť so začiatkom od 3.4.2018 ( výpis je v spise na čl. 101), väčšinou pracuje pre firmu D. - G., s.r.o. (O.: 05 117 437). Podľa vyjadrenia otca z jeho návrhu (č. l. 2) má priemerný príjem z podnikania 9.207,83 Kč (XXX,XX eur) a mesačné náklady vrátane nákladov na domácnosť vo výške približne XX.XXX Kč (XXX,XXeur ) mesačne, ktoré špecifikoval sumami: nájom XXXX Kč, elektrina XXXX Kč, strava XXX Kč, plienky pre dieťa XXX Kč, umelé mlieko dieťaťu XXXX Kč, mliečne výrobky XXX Kč, detské výživy XXX Kč, ošatenie pre dieťa XXXX Kč, pôžičky XXXX Kč, výživné na J. XXXX Kč. Podľa slov otca pri výsluchu na OS B. XX.X.XXXX je jeho čistý mesačný príjem uviedol vo výške cca XX.XXX Kč netto ( XXX eur). Otec predložil súdu faktúry ním vystavené za práce v roku 2020, ktoré boli podkladom pre daňové priznanie. Z obsahu súd zistil, že otec si ako živnostník mesačne účtoval u firmy D.- L. s.r.o. sumy: v X/XXXX: XX XXX Kč, v X/XXXX: X XXX Kč, v X/XXXX: XX.XXX Kč, u spol. D.-G. s.r.o. v X/XXXX: XX XXX Kč, v X/XXXX: XX XXX Kč, v X/XXXX: XX.XXX Kč, v X/XXXX: XX XXX Kč, v X/XXXX: XX XXX Kč, v X/XXXX: XX XXX Kč, v XX/XXXX: XX XXX Kč, v XX/XXXX: XX XXX Kč.

8.2. Otec je od 20.10.2018 ženatý, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. I. T. (nar. XX.X.XXXX) a spolu s manželkou a ich maloletým synom žije v prenajatom dome ( tak je charakterizovaný v nájomnej zmluve, čl. 120 v spise) o veľkosti 2 + kk v M. republike. Z. konkretizoval výdavky domácnosti na súde dňa 10.3.2021 nasledovne: nájom 5.000 Kč (194,69 eur) a elektrika 7.600,- Kč (295,93 eur, ktorá suma pozostáva z mesačného predpisu eur/ a splácania nedoplatku 2.000 Kč /77,88 eur/), pričom podľa slov otca sa v zime výdavky zvyšujú o 3.500 Kč /136,28 eur/ mesačne. Otec potvrdil, že sa so synom nestretáva, nič navyše výživného neposiela, neposiela mu ani žiadne darčeky. Dodal, že matka mu 2 x styk so synom neumožnil a potom sa už o to nepokúšal. Manželka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok od 01.02.2020 vo výške 11.487,- Kč ( 295,005 eur) .

8.3. Podľa vyjadrenia otca sa lieči so srdcom a s krvným tlakom, mesačne má výdavky na lieky cca 200 Kč ( 7,79 eur), má obmedzenú prácu vo výškach. Prekonal covid ochorenie ( zistené 16.12.2020), z ktorého dôvodu istý čas nepracoval. Otec súdu predložil lekársku správu z 7.8.2020, z ktorej však vyplýva, že trpí L.“. V rámci doporučení od lekára je uvedené, že má zakázané šoférovať autá, nemá pracovať v nočných zmenách. Otec predložil súdu aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere , na ktoré súd neprihliadal, lebo výživné na deti má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodičov.

8.4. Zo správy Mestského úradu Chrudim súd zistil, že otec je zapísaný ako vlastník vozidla zn. renault clio 1,4. K správy katastrálneho úradu pre pardubický kraj súd zistil, že otec nie je evidovaný ako vlastník žiadnej nehnuteľnosti. Z obsahu správy Okresnej správy sociálneho zabezpečenia B. súd zistil, že otec bol evidovaný ako zamestnanec len v období od 23.11.2020 do 16.1.2021 vo firme SH D. H. s.r.o. (IČO: 04 579 712)

8.5. Z obsahu správy Finančného úradu pre Pardubický kraj z 4.3.2021 súd zistil, že otec mal ako živnostník ( daňový subjekt) nasledovné základy dane: v roku 2018 v sume 110.494 Kč (4 302,39 eur ), v roku 2019 v sume 215.720 Kč (8 399,66 eur). V čase správy nebolo podané daňové priznanie, ale otcovi vtedy ešte plynula lehota na jeho podanie.

9. Mal. Sebastián navštevuje 9. ročník základnej školy, ZRPŠ na rok mu matka platila v škole 25 eur. Maloletý plánuje študovať na súkromnej strednej odbornej škole ( so zameraním na ochrany osôb a majetku) v Bratislave s platbou školného 100 eur mesačne. Už 4. rok navštevuje Prvú T. T., s čím je

spojený mesačný poplatok 100 eur mesačne. Ďalšie výdavky s boxom sú spojené s kúpou rukavíc 2 x po 40 eur a obuvi 2 x 70 eur ročne. Maloletý navštevuje od r. 2007 imunologickú a alergologickú ambulanciu v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje zvýšené výdavky na maloletého v tejto oblasti. Maloletý má podľa vyjadrenia matky I. K alergológovi chodí podľa slov matky maloletý raz za tri mesiace a za každé objednanie na čas platí 13,90 eur. J. platí matka poistku mesačne po XX,XX eur. Z. sa s mal. J. nekontaktuje, nejaví o neho záujem, podľa tvrdenia matky sa nikdy nestretli.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.

12. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Predmetom konania je zvýšenie a zníženie výživného na maloleté dieťa.

20. Pri skúmaní dôvodov návrhu otca na zníženie a matky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

21. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného, t.j. valorizačná klauzula nie je generálne garantovaná.

22. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 3 roky od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u mal. J. síce došlo k zmene pomerov, ale nie k takej výraznej zmene , ktorá by odôvodňovala dôvodnosť návrhu matky. Súd ma v konaní preukázané, že maloletý je stále žiakom základnej školy, má tie isté zdravotné problémy ako pred tromi rokmi, navštevuje tiež určitý športový krúžok, nie len J. ale aj jeho mladší brat je alergig. Matka má zvýšené výdavky na jeho krúžok R. za ktorý platí 100 eur mesačne. Maloletý je vekom starší, narástol, matka má zvýšené výdavky na stravu pre syna, nakoľko samo o sebe ceny potravín v SR vzrástli. Matka prezentuje, že syn plánuje ísť študovať na strednú súkromnú školu s mesačným poplatkom 100 eur, avšak doposiaľ školu nenavštevuje a ani nepredložila dôkaz, že by bol maloletý na túto školu napríklad podmienečne prijatý.

Súd nemal v konaní preukázané , že by mal. J. tak vážne zhoršený zdravotný stav oproti roku XXXX, kedy mal už tie isté diagnózy, pre ktoré by malo byť zvýšené výživné nad 170 eur. Matka súd nepresvedčila, že mal syn tak veľmi zhoršený zdravotný stav oproti roku 2017 z dôvodu, lebo maloletý navštevuje šport T. tri krát týždenne. Súd pritom vychádzal z všeobecne známej skutočnosti, že tento šport je tak fyzicky namáhavý, že pokiaľ by mal matkou opisované zdravotné problémy v takej intenzite, nemohol by maloletý robiť šport v takom rozsahu, že potrebuje ročne vymeniť dva páry boxerských rukavíc a dvoje topánky. Súd dodáva, že musí vychádzať pri rozhodovaní zo skutkových okolností, ktoré sú tu najneskôr v čase rozhodovania a preto nebolo možné ani prihliadať na to, že by mal v budúcnosti maloletý chodiť na súkromnú strednú školu. K zmene nedošlo ani medzi otcom a synom, od poslednej úpravy výživného sa otec o syna naďalej nezaujíma, nekontaktujú sa navzájom ( otec syna ale ani skoro 16 ročný syn otca). Súd skúmal, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov u J., ktorá by odôvodňovala návrh matky na zvýšenie výživného z 170 eur na 250 eur mesačne na žiaka základnej školy.

23. Matka svoj osobný stav nezmenila, otec dieťaťa sa však oženil dňa XX.XX.XXXX a z manželstva sa mu narodilo dňa XX.X.XXXX dieťa. E. J. sa počet vyživovacích povinností nezmenil, stále sú na ňu výživou odkázaný len J. a jej syn z terajšieho partnerského vzťahu. Jej partner je zamestnaný vo firme, kde je jediným konateľom a spoločníkom.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky je obdobný ako v roku 2017, resp. mierne zvýšený. V čase posledného rozhodnutia ( 2017) poberala rodičovský príspevok XXX,XX eur a rodinné prídavky na dve deti mesačne, výživné od otca mal. J. po XXX eur mesačne, jej partner mal netto priemernú mesačnú mzdu XXX,XX eur. Za obdobie od decembra XXXX do júna XXXX jej bola vyplatená dávky v nezamestnanosti celkovo v sume X.XXX,XX eur, čo po prepočte na týchto X mesiacov predstavuje príjem v sume XXX,XX eur mesačne. V období od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX mala matka netto mesačný príjem v sume XXX,XX eur súc zamestnaná v pracovnom pomere na kratší pracovný čas ( súd do príjmu nezapočítal obdobie X.X.XXXX do XX.X.XXXX, kedy mala matka neplatené voľno). Súd zistil, že matka požiadala o skončenie pracovného pomeru dohodou, pritom zamestnávateľ v správe súdu neuviedol, že by dôvodom mali byť zdravotné problémy matky alebou ňou uvádzané oraganizačné zmeny, preto si súd ustálil, že matka sa dobrovoľne vzdala svojho príjmu vo firme Dr. E. XXX T, s.r.o.. E. poberá rodinné prídavky na dve deti 51 eur mesačne ( od marca 2021, do konca februára to bolo 49,90 eur mesačne) a aktuálne nemocenské dávky podľa vyjadrenia matky vo výške cca XXX eur mesačne. Partner matky pracuje stále vo svojej firme a má netto mesačný príjem XXX,XX eur. Z. mal. J. je povinný jej mesačne platiť výživné na syna 170 eur.

25. V čase posledného rozhodovania súdu mal otec mzdu X.XXX Kč, ale vtedy súd v spojení s odvolacím súdom prihliadali na jeho predchádzajúce zamestnania a majetkové, zárobkové pomery. Ďalej súd posudzoval aktuálny príjem otca. Vo vyjadrení v návrhu (č. l. 2) tvrdil otec, že má priemerný mesačný príjem z podnikania 9.207,83 Kč (358,53 eur) a pri výsluchu na OS B. XX.X.XXXX uviedol, že je jeho čistý mesačný príjem je cca XX.XXX Kč netto ( 623 eur). Vzhľadom na rozpornosť tvrdení

otca o jeho príjme sa musel súd z touto disproporciou vyporiadať. V prvom rade súd neuveril otcovi, že pracujúc ako živnostník má netto mesačný príjem len vo výške 9.207,83 Kč (358,53 eur). Z jeho daňových dokladov súd zistil, že pracuje ako živnostník od roku 201X, v ktorom roku mal čiastkový základ dane XXX.XXX Kč (X XXX,XX eur ), v roku XXXX v sume XXX.XXX Kč (8 XXX,XX eur), v čase dokazovania nemal otec ešte podané daňové priznanie za rok XXXX. Z. síce doložil časť dokladov dokladaných ako podklady na daňové priznanie za rok XXXX, ale súd nemohol na ne prihliadať, lebo nie je z nich urobený žiadny výstup vo forme daňového priznania, nie sú ani za obdobie celého roka, preto pre súd nemajú výpovednú hodnotu v spojení s objektívnym zisťovaním príjmu otca za rok XXXX. D. z listín vyplynulo to, že za obdobia ním predložené otec na faktúrach za svoje práce účtoval sumu v priemere XX.XXX -XX.XXX Kč mesačne (XXX,XX eur - XXXX,XXeur, ide o brtto príjem, od ktorého treba odrátať odvody a dane). J. podporne prihliadal na to, že sám otec tvrdil, že jeho príjem je XX.XXX Kč netto ( XXX eur) , ale tým otec nepresvedčil súd o tomto príjme vzhľadom na ním mesačné prezentované výdavky. J. vychádzal z myšlienkového pochodu, že pokiaľ by mal otec príjem jedine ním uvádzanú sumu, neprenajal by si dom, kde by len za nájom a elektrinu a ďalšie základné poplatky s bývaním platil sumu skoro vo výške jeho mesačného príjmu. Na základe týchto skutočností si súd ustálil, že otec riadne svoj príjem nepreukázal. Otec súdu síce doložil lekárske potvrdenie o svojom zdravotnom stave, avšak z záverov lekárskeho posudku nevyplýva, že by nemohol pracovať vôbec ( viď ods. 8.3. odôvodnenia rozusudku). Na základe týchto skutočností si súd aj ustálil ako otcov potencionálny príjem priemerný mesačný brutto príjem v M. republike v období podania návrhu otca na súd vo výške XX.XXX Kč ( XXXX,XX eur; na stránke <https://www.czso.cz/csu/czso/prace_a_mzdy_prace>; čl. 73). 26. U otca došlo však k podstatnej zmene pomerov v tom, že sa oženil, vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu ako aj k manželke, ktorá je toho času na rodičovskej dovolenke. 27. Čiže pri porovnaní príjmov a pomerov rodičov zistil, že otec má oproti roku 2017 zvýšený príjem ale aj výdavky s jeho novou rodinou. U matky nedošlo k podstatnému zvýšeniu príjmu hlavne z dôvodu jej dlhodobej práceneschopnosti a prihliadal i na to, že žije stále s tým istým partnerom, ktorý má vyšší príjem. Ďalej súd prihliadal na to, že otcovi bolo naposledy súdom určené výživné na mal. J. ( vtedy žiaka 4. ročníka ZŠ) v sume XXX eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie a zníženie výživného vychádzal z zaužívanej súdnej praxe pre výpočet výživného a až následne sekundárne vyhodnocuje zmenu skutkových okolností, objektívnosť výdavkov na dieťa, potrebu či nutnosť zvýšiť výživné povinnému rodičovi. Súd primárne pri svojom rozhodnutí vychádzal z ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného, že výživné sa určuje pri žiakoch základnej školy ako je J. ( pozn. súdu rozpätie platí pre deti od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky) v rozmedzí cca XX % z netto príjmu otca deleno počet detí, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd postupoval týmto myšlienkovým pochodom, pritom si u otca ustálil „potencionálny“ brutto príjem vo výške XXXXX Kč ( XXXX,XX eur ;súd odkazuje na odôvodnenie v ods. XX, pritom na túto sumu poukazovala aj matka dieťaťa), po odpočítaní odvodov a daní cca XX % zistil netto mesačnú mzdu po zaokrúhlení XXXX eur. Z tejto potencionálneho netto mesačného príjmu predstavuje 20 % sumu 203,40 eur. Nakoľko sú na otca výživou odkázané dve maloleté deti, súd musel prihliadať na fakt, že so sumou 203,40 eur je treba pracovať pri oboch deťoch. Je pravdou , že dieťa je vekom staršie, s čím sú spojené aj vyššie výdavky na stravu, avšak za terajšieho príjmu otca a jeho ďalšej vyživovacej povinnosti súd nenašiel objektívne dôvody, pre ktoré by mal prekročiť aktuálne určenú sumu výživného na J.. Q. určené výživné považuje súd nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Vzhľadom na vyššie uvádzanú argumentáciu súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. 28. Súd taktiež zamietol návrh otca na zníženie výživného, lebo otec nepreukázal objektívne také dôvody, pre ktoré by bol jeho návrh na zníženie dôvodný. Otec preukázal síce, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, ale súd nepresvedčil, že má len ním deklarovaný príjem. Je len ťažko uveriteľné, že by zodpovedný otec dvoch detí ostával pracovať na živnosť podľa neho za mzdu cca XX XXX Kč a nezamestnal by sa v riadnom pracovnom pomere, pritom si prenajímal dom s mesačnými výdavkami v priemere ním deklarovaného príjmu (vrátane kúpy paliva na zimu). Ďalším dôvodom, pre ktorý súd neznížil výživné otca je ten, že otec sa o mal. J. nezaujíma, nekontaktuje, pritom pre mladého dospievajúceho syna by obnovenie och kontaktu bolo isto väčším prínosom a formou podieľania sa na výchove, než len mesačne platenie výživného. Aktuálne nastavená výška výživného 170 eur na syna nie je z pohľadu otca určite malou sumou, avšak vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti (hlavne nezáujem otca) je objektívne určenou aj pre terajšie pomery. 29. O trovách konania rozhodol súd v zmysle Civilného mimo sporového poriadku, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.