Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/38/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti odsúdenému X. M., nar. XX.XX.XXXX v V., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 26.03.2021, č. k. -19, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.04.2021 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného X. M. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa , (ďalej len „Tr. zák.“) zamietol žiadosť odsúdeného X. M. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 23.02.2017, sp. zn. podľa v trvaní 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne, ktorý v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa právne odôvodnil tak, že vykonaním zo zákona určenej časti trestu splnil odsúdený formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, zároveň vo výkone trestu preukázal čiastočné polepšenie, avšak súčasne nespĺňa druhú materiálnu podmienku.

Okresný súd uviedol, že vzhľadom k hodnoteniu riaditeľa ústavu, podľa ktorého správanie a vystupovanie odsúdeného spočiatku nebolo stabilné, keď u neho bolo zaznamenaných viacero negatívnych poznatkov (vulgárne vyjadrovanie v sklade, neporiadok v osobných veciach, nevhodné vyjadrenie sa v liste o zvládaní záťažových situácií, vulgárne vyjadrovanie na chodbe oddielu, spanie v nepovolenom čase, neustrojenosť, vykrikovanie z okna, nedovolené kontakty), sa prvá materiálna podmienka nejavila byť dôsledne splnená.

Splnená nebola podľa názoru okresného súdu ani druhá materiálna podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu. V odpise registra trestov má odsúdený evidovaných celkovo 9 odsúdení. Dňa 14.05.1998 bol odsúdený podmienečne prepustený, pričom po uplynutí skúšobnej doby sa osvedčil. Následne bol opätovne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, pričom v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa neosvedčil a dňa 24.11.2005 mu bol nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 15.07.2007. Následne nasledovala ďalšia trestná činnosť odsúdeného, za ktorú mu boli uložené alternatívne tresty (trest povinnej práce), pričom pri poslednom odsúdení, za ktorý v súčasnosti vykonáva trest, je podľa názoru okresného súdu zrejmá gradácia jeho trestnej činnosti, z čoho je zrejmé, že doposiaľ vykonané tresty u odsúdeného nenaplnili svoj účel. S poukazom na uvedené bol okresný súd toho názoru, že v prípade odsúdeného nie je možné konštatovať, že by v prípade jeho podmienečného prepustenia viedol riadny život, resp. že by bol pomerným výkonom trestu odňatia slobody dosiahnutý u jeho osoby účel trestu.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť odsúdený, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Jeho správanie sa stabilizovalo a v súčasnosti je na požadovanej úrovni. Bol mu vyčítaný trest z roku 1998, ktorý vykonal a od toho času sa zamestnal a viedol riadny život. Dňa 24.11.2005 mu bol premenený podmienečný trest, pričom požiadal o odklad a bolo mu vyhovené. Trest z roku 2005 tak celý vykonal a jeho správanie bolo vždy na požadovanej úrovni bez konfliktov. Uviedol tiež, že vždy dbal na to, aby podmienky neporušil. Pri každom nástupe trestu nastúpil do výkonu trestu svedomito a bez meškania.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , (ďalej len „“) preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil prvú materiálnu podmienku, keď konštatoval, že odsúdený len čiastočne spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie tak ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil osobu odsúdeného, prihliadol na jeho trestnú minulosť, a dospel k správnemu záveru o tom, že od odsúdeného nie je možné očakávať, že na slobode bude viesť riadny život. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený má v odpise registra trestov zaznamenaných celkom 9 odsúdení. V súčasnosti odsúdený vykonáva (súhrnný) trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. Vzhľadom na uvedené je možné jednoznačne konštatovať, že odsúdený v minulosti mal možnosť preukázať, že vie viesť riadny život, avšak počas doby, kedy bol na slobode, prejavoval opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti.

Vzhľadom na námietky odsúdeného treba uviesť, že nie vždy dôsledne dbal na to, aby podmienky neporušil, keďže aj počas skúšobnej doby mu bol nariadený výkon trestu. Zároveň treba hneď dodať, že je potrebné, aby zákon dodržiaval nielen počas plynutia skúšobnej doby, ale naopak po celý čas, keď sa nachádza na slobode. Skutočnosť, že odsúdený vždy nastúpil dobrovoľne do výkonu trestu, nemá žiadny vplyv na posúdenie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený súčasne nespĺňa obe materiálne podmienky vyplývajúce z vyššie uvedeného ustanovenia a preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Neexistuje žiadny rozumný dôvod pre pozitívne rozhodnutie súdu o žiadosti odsúdeného, pretože s ohľadom na jeho doterajší život na slobode existuje obava, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného Vavrinca Klimu ako nedôvodnú v zmysle zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.