Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-21-2018.pdf
PDF · 104.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 44/b, Bratislava - Ružinov, zastúpená advokátskou kanceláriou: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Michalská 14, Bratislava v mene ktorej koná advokát a konateľ: Mgr. Branislav Jakubčák proti žalovaným: X/ T.. O. K., G.. XX.XX.XXXX, K.: C. - J., A. XX/XX, X/ O.. P. K., G.. X.XX.XXXX, K.: C. - A. M., O. X o zaplatenie 627,62 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 551,99 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 05.03.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,09 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.02.2018 domáhal, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 627,62 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 05.03.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobca v skutkových tvrdeniach uviedol, že je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škody v prípade odberu podľa § 82 ods. 1 zák.č.656/2004 Z.z. a zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len zákona o energetike), podľa ktorého sú taxatívne vymenované subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti odberateľa nahradiť škodu, v tomto ustanovení zakotvenej. Žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Pri kontrole odberného miesta dňa 21.11.2016 bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaných zaznamenaný stav 53 372 m3. Pri vykonanej kontrole dňa 21.11.2016 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 55 306 m3. Žalobcovi takto vznikla škoda neoprávneným odberom plynu, ktorú dňa 28.11.2016 vyčíslil na 627,62 eur a vystavil žalovaným daňový doklad č. 9000238517 na žalovanú sumu, ktorú žalovaní v lehote splatnosti 19.12.2016 nezaplatili. Nesplnením povinnosti zaplatiť včas a riadne sa dostali žalovaní do omeškania. Žalobca uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania od 05.03.2018. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil listinné dôkazy: daňový doklad, výpočet škody, vyúčtovanie škody. 3. Žalovaný 1/ neuznal nárok žalobcu a tento považoval za nedôvodný. V skutkových tvrdeniach, že v čase keď bol neoprávnene spustený plyn v uvedenej nehnuteľnosti nebýval, žil v Košiciach. V nehnuteľnosti bývali dvaja podnájomníci, ktorí v tom čase nemali platnú nájomnú zmluvu, bývali nelegálne, nevedel ich z nehnuteľnosti dostať a prinútiť, aby sa vysťahovali. Spoliehal sa na odpojenie
od plynu SPP. Nelegálni nájomníci si nejakým nelegálnym spôsobom obnovili dodávku plynu do jeho nehnuteľnosti. Nevedel uviesť ako sa to stalo. V tejto súvislosti bol vypočúvaný aj na polícii. Žalovaná 2/ - manželka nemala žiadne vedomosti o tomto probléme. Navrhol prešetrenie kto zapríčinil škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu. 4. Žalovaná 2/ sa k žalobe nevyjadrila. 5. K vyjadreniu žalovaného 2/ žalobca poukázal na nespochybnené skutkové tvrdenia o tom, že na predmetnom odbernom mieste sa nachádzalo meradlo - plynomer, v období neoprávneného odberu plynu od 03.07.2016 do 21.11.2016 (rozhodné obdobie) bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, kde k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. Doplnil skutkové tvrdenia tak, že žalovaní 1/, 2/ boli v rozhodnom období spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, kde dochádzalo k neoprávnenému odberu. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil výpis z LV č. 2412 pre k.ú. a obec Skalica. Žalovaní sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí oprávnení a aj povinní spoločne a nerozdielne. Poukázal na rozhodnutia súdov SR v súvislosti s riešenou otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovaných. Žalobca neuzatvára zmluvy o dodávke plynu s odberateľmi plynu a preto nemožno na tento vzťah aplikovať ustanovnia § 52 a nasl. OZ a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Na základe výzvy súdu o doplnenie skutkových tvrdení v súvislosti s nárok na zaplatenie sumy 75,63 eur ako náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním NO ZP poukázal na § 1 ods. 14 vyhl.č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu s odkazom na Cenník externých služieb SPP - distribúcia, a.s.. Výkon prerušenie/obmedzenie distribúcie bol vykonaný dňa 21.11.2016, keď žalobca vyslal pracovníka na vykonanie kontroly odberného miesta plynu podľa montážneho listu meradla, v ktorom je okrem iného uvedený stav meradla a to, že meradlo bolo demontované. 6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný 1/, neúčasť neospravedlnil. Žalovaná 2/ neúčasť na pojednávaní ospravedlnila bez žiadosti o odročenie pojednávania s návrhom na zaslanie písomných otázok. Ku skutkovým tvrdeniam žalobcu sa nevyjadrila a tieto ani nepoprela. 7. Súd návrh žalovanej 2/ na vykonanie dokazovania písomným výsluchom žalovanej zamietol. Výsluch strany je v civilom sporovom konaní iba podporným dôkazom a to iba vtedy, ak ho súd ako procesný prostriedok nariadi na návrh strany. Súd nariadi výsluch strany na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a preukázanie, ktorých nemožno iným spôsobom. Ak súd má za to, že strana môže na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedať písomne, uloží jej túto povinnosť. Žalovaná 2/ ako strana sporu má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom. Žalovaná 2/ neuviedla žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa veci, nevyjadrila sa k skutkovým tvrdeniam žalobcu, tieto ani nepoprela. Súd má za to, že návrh na vykonanie dôkazu výsluchom strany nebol dôvodný. Výsluchom žalovanej 2/ nemohli byť potvrdené žiadne tvrdené skutočnosti, pretože žalovaná žiadne neuviedla. Súd má za to, že vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi je dostatočné na posúdenie nároku žalobcu. 8. Súd vykonal dokazovanie vyúčtovaním škody za odber zemného plynu, výpočtom škody, prípisom, výpisom z LV č. 2412 a zistil tento skutkový stav veci: 9. Podľa výpisu z obchodného registra je žalobca zapísaný ako obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti okrem iného je zapísaná distribúcia plynu. 10. Podľa výpisu z listá vlastníctva č. 2412 pre obec a k.ú. Skalica žalovaní 1/ a 2/ ku dňu 22.11.2016 boli zapísaní ako bezpodielový spoluvlastníci nehnuteľnosti parc.č. 4204/1, 4204/2 - zastavané plochy a nádvoria so stavbou s.č. 46 - rodinný dom. 11. Podľa montážneho listu meradla č. 1100187253 zo dňa 21.11.2016 bola dôvodom demontáž- ukončenie odberu odberateľa žalovaného, na adrese Skalica, Gorkého 28/46, Skalica. 12. Prípisom zo dňa 28.11.2016 žalobca oznámil žalovanému zaslanie vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom na odbernom mieste Gorkého 28, Skalica v období od 03.07.2016 do 21.11.2016 s tým, že dochádzalo k odberu zemného plynu bez zmluvy o jeho dodávke. Výška spôsobenej škody bola vypočítaná v súlade s Vyhl. MHSR č,. 449/2012 Z.z. na sumu 627,62 eur. Škoda spočívala v hodnote neoprávnene odobratého plynu a nákladoch, ktoré žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložil. 13. Podľa vyúčtovania škody za odber zemného plynu č. 9000238517 a výpočtu škody zo dňa 23.11.2016 hodnota temného plynu odobratého za obdobie od 03.07.2015 do 21.11.2016 v množstve 20.900,738 kWh pri cene 26,41/1000 kWh predstavovala sumu 551,99 eur, NO DO - náklady zisťovania 75,63/1 JV v sume 75,63 eur, spolu v sume 627,62 eur. Začiatok neoprávneného odberu bol stanovený dňom 03.07.2015 ako ukončenie zmluvy o dodávke zemného plynu a ukončený dňom 21.11.2016. 14. Zástupca žalobcu na pojednávaní doplnil skutkové tvrdenia s tým, že náhrada škody predstavuje skutočnú spotrebu zemného plynu ohodnotenú tzv. referenčou cenou v zmysle vyhl.č. 449/2012. V
prípade uzavretej zmluvy o dodávke plynu by bola cena vyššia, navýšená o fixnú mesačnú sadzbu. Žalovaní boli spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej bol zistený neoprávnený odber. Žalovaní sú preto vecne pasívne legitimovaný v spore. Nárok na náklady zisťovania neoprávneného odberu boli vypočítané podľa § 1 ods. 14 cit. vyhlášky, ktoré sa pripočítajú k spôsobenej škode a cenníka, v ktorom je vyčíslená paušálna náhrada. Zamestnanci žalobcu boli na mieste odberu a vykonali úkony spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu. 15. Súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“) v znení účinnom ku dňu vzniku neoprávneného odberu. 16. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 17. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 18. Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 19. Podľa § 82 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3, 4 zák.č. 251/2012 Z.z. zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). 20. Podľa § 95 ods. 1 písm. l) zákona o energetike, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 3.
21. Podľa § 1 ods. 14 vyhl.č. 449/2012 Z.z. spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu , k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
22. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci má za to, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne.
24. Súd sa primárne pred vecným prejednaním veci zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu a to aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu v konaní a vecnou pasívnou legitimáciou žalovaných. Aktívna legitimácia v konaní predstavuje také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo, nárok, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vecná pasívna legitimácia predstavuje existenciu tvrdenej povinnosti na strane žalovaného. Preskúmanie vecnej legitimácie strán sporu je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cso 205/2009 z 29.06.2010).
25. Žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako vlastník a prevádzkovateľ distribučnej siete, keď dôvodil, že v prípade neoprávneného odberu plynu, je plyn odoberaný priamo z distribučnej siete a škoda spôsobená týmto odberom vzniká priamo žalobcovi. Vlastníctvo a prevádzkovanie tzv. technickej infraštruktúry bolo oddelené od činnosti spojených s predajom zemného plynu. Z hore citovaných ustanovení zákona o energetike vyplýva, že v prípade neoprávneného odberu zemného plynu svedčí vecná aktívna legitimácia žalobcovi. V prípade neoprávneného odberu plynu sa jedná o plyn z kapacity žalobcu slúžiacej na vyrovnávanie tlaku v prepravnej sieti. Žalobca je v danom prípade osobu oprávnenou domáhať sa nároku na náhradu
škody spôsobenej odberom plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. Vecná aktívna legitimácia žalobcu bola vyriešená doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov (NS SR sp. zn. 4Cdo/30/2009, KS v Banskej Bystriaci sp. zn. 41Cob/122/2013, KS v Bratislave I. sp. zn. 20Csp/46/2016, OS Trnava sp. zn. 26C/109/2015).
26. Žalovaný tvrdil, že nehnuteľnosť s odberným miestom plynu neužíval v čase zisteného neoprávneného odberu. V nehnuteľnosti bývali dvaja podnájomníci, ktorí nemali platnú nájomnú zmluvu a nevedel ich z nehnuteľnosti dostať. Spoliehal sa na to, že po odpojení od plynu na základe jeho žiadosti nebudú môcť nájomníci neoprávnene obývať jeho dom. Pravdepodobne nelegálnym spôsobom opäť obnovili dodávku plynu. K týmto skutkovým tvrdeniam súd poukazuje na § 3 písm. c) bod 10 zákona o energetike, podľa ktorého by odberateľom mohla byť len osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a platí za dodaný plyn. V prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) bod 2 zákona o energetike (odber plynu bez uzatvorenej zmluvy) nastáva situácia, že by takto odberateľ plynu neexistoval. Žalobca by takto nemal vecne pasívne legitimovanú stranu žalovaného titulom neoprávneného odberu plynu. V súvislosti s posúdením vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaných v prípade neoprávneného odberu plynu treba extenzívnym výkladom považovať zodpovednú osobu za tento neoprávnený odber vlastníka nehnuteľnosti, resp. vlastníka odberného miesta. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastnícke právo zaväzuje. S vlastníctvom majetku - nehnuteľnosti vyplývajú vlastníkovi aj povinnosti, okrem iného povinnosť svoju nehnuteľnosť kontrolovať, či jej užívaním nevzniká škoda inému na majetku. Ak sa vlastník rozhodol nehnuteľnosť odovzdať do užívanie inej osobe (či už na základe nájomnej zmluvy alebo bez nej) vzniká mu povinnosť kontrolovať dohodnutý spôsob užívania nehnuteľnosti, ktorého rozsah má právo vymedziť v podmienkach zmluvy. V prípade, že vlastník nehnuteľnosti umožní užívanie nehnuteľnosti inej osobe a nekontroluje rozsah a spôsob užívania, nezistí, či nedochádza k spôsobeniu škody tretím osobám, je škodu povinný uhradiť vlastník nehnuteľnosti. Žalovaný umožnil užívanie nehnuteľnosti tretím osobám, zrejme bez dostatočnej kontroly o spôsobe a rozsahu užívania tejto nehnuteľnosti, keď napriek ukončeniu zmluvy o dodávke plynu a odpojení bol plyn odoberaný na odbernom mieste. Preto sa nemôže žalovaný zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorú tretie osoby spôsobili žalobcovi neoprávneným odberom plynu. V rámci regresného nároku má žalobca právo domáhať sa náhrady škody u tretích osôb (nájomcov). V prípade neoprávneného odberu plynu je teda vlastník nehnuteľnosti považovaný za odberateľa. Vo svojej podstate sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, kedy nie je podstatné, či zodpovedný subjekt - vlastník nehnuteľnosti vznik škody zavinil alebo nie. Prípadný výklad, že za odberateľa možno považovať osobu, ktorá prakticky, skutočne plyn odoberala by spôsobil znemožnenie uplatnenia práva žalobcu na náhradu škody, pretože ako poškodený nemá možnosť zistiť, dozvedieť sa, kto a kedy nehnuteľnosť skutočne užíval a plyn odoberal. Žalobca nemá zákonný spôsob dozvedieť sa o osobe, ktorá skutočne plyn odoberala a identifikovať túto osobu, či a v ktorom období užívania v tomto prípade nehnuteľnosti ako odberného miesta. Súd preto uzavrel, že žalovaný ako bezpodielový spoluvlastníci nehnuteľnosti, na ktorej bolo odberné miesto plynu v čase neoprávneného odberu sú vecne pasívne legitimovaný v konaní a zodpovedný za vzniknutú škodu žalobcovi podľa § 82 zákona o energetike, keď odovzdali nehnuteľnosť do užívania tretím osobám bez toho, aby mali uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a plyn odoberali. V rámci tohto právneho posúdenia súd odkazuje na ustálenú judikatúru súdov vo svojich rozhodnutiach (napr. KS v Banskej Bystraici sp. zn. 41 Cob/122/2013, KS v Trenčíne sp. zn. 5Co/169/2016, KS v Bratislave sp. zn. 10Co/92/2017...).
27. Súd v rámci posúdenia charakteru sporu má za to, že v danom prípade sa nejedná o spor spotrebiteľský, pretože žalobcom uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve (§ 52 OZ), ale ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu, bez uzavretej zmluvy. V tomto konaní potom žalovaný nemajú postavenie spotrebiteľa.
28. Uplatnený nárok žalobcu predstavuje náhradu titulom vzniknutej škody, keď súd skúma splnenie troch predpokladov, a to porušenie právnej povinnosti, existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti za škodu súd neskúmal zavinenie. Žalovaný porušili právnu povinnosť tým, že na ich nehnuteľnosti ako odbernom mieste došlo v rozhodnom období k neoprávnenému odberu zemného plynu, teda bez uzavretej zmluvy. Skutočná škoda bola preukázaná zistením stavu na meradle, ktorá je v príčinnej súvislosti s povinnosťou žalovaných.
29. Súd mal v konaní preukázané, že na odbernom mieste nehnuteľnosti, ktorej vlastníkmi v rozhodnom období boli ako bezpodielový spoluvlastníci žalovaný 1/ a 2/. V rozhodnom období bol na odbernom mieste odoberaný plyn bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Žalobca preukázal zistenie tejto skutočnosti a aj množstvo odobratého plynu porovnaním stavu meradla pri odpojení a ukončení predchádzajúcej zmluvy a stavu pri zisťovaní neoprávneného odberu. Uplatnenú výšku náhrady škody za skutočne odobraté množstvo plynu vypočítal v súlade s vykonávacím predpisom a vyčíslil sumou 551,99 eur. Súd preto uložil žalovaným zaplatiť skutočnú škodu titulom neoprávneného odberu zemného plynu. Súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne s tým, že sa jedná o manželov a ich vzťah pri správe spoločnej veci. Prípadne plnenia v prospech žalobcu bude plnenie z prostriedkov patriacich do bezpdielového spoluvlastníctva. Z uvedeného dôvodu súd nerozhodol na návrh žalobcu proti žalovanému 1/ rozsudkom pre zmeškanie s uložením zániku povinnosti plnenia jednému žalovanému v rozsahu plnenia druhého žalovaného.
30. Súd v časti uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody titulom nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu tento posúdil ako nedôvodný. Žalobca až na základe výzvy súdu doplnil skutkové tvrdenia týkajúce sa tohto uplatneného nároku, keď sa v zmysle vykonávacieho predpisu (vyhl.č. 449/2012 Z.z.) k škode spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Podľa Cenníka externých služieb žalobcu bola stanovená suma 75,63 eur za náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu.
31. V zmysle ustanovení občianskeho práva má dodávateľ právo na náhradu skutočnej škody, ktorá predstavuje skutočnú škodu ako zmenšenie majetku a ušlý zisk. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (ô 121 ods. 3 OZ). Poplatok ako náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu stanovený paušálnou sumou nezodpovedá zákonným ustanoveniam. Skutočnú škodu nemožno paušalizovať, pretože logicky vyplýva, že pri každom úkone zisťovania a odstraňovania neoprávneného odberu vznikajú iné náklady, či už od prekonanej vzdialenosti z miesta výkonu práce zamestnancov žalobcu do miesta odberu, dĺžka trvania úkonu a pod. Pri tomto spôsobe požadovanej náhrady vzniká nebezpečenstvo, že paušalizovaná náhrada škody nebude vždy korešpondovať so skutočnými nákladmi. Okrem uvedeného sa jedná o neoprávnený odber zemného plynu, teda bez uzatvorenej zmluvy a preto žalovaný nie sú viazaný prípadne dohodnutými podmienkami zmluvy, všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom. Medzi stranami sporu nevznikol žiadny zmluvný vzťah. A v konečnom dôsledku aj vykonávací predpis (vyhl.č. 449/2012 Z.z.) v § 1 ods. 14 stanovuje, že k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Takto bolo vecou žalobu, že nevyhnutné náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu paušalizoval bez možnosti preukázať skutočne vzniknuté nevyhnutné náklady. Súd preto v tejto časti nároku žalobu zamietol.
32. Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Žalovaný sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť úroky z omeškania odo dňa uplatneného v žalobe, keď sú bol viazaný žalobným návrhom a žalobca nepreukázal omeškanie skorším dňom, keď vo vyúčtovaní a vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28.11.2016 neuviedol lehotu na zaplatenie vyúčtovanej škody. Žalobca uplatnil výšku úroku z omeškania v súlade so zákonom a vykonávacím predpisom.
34. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z pomeru úspechu strán sporu, keď žalobca bol v konaní úspešný vo výške 87,95% (priznaná suma 551,99 eur a žiadaná suma 627,62 eur) a žalovaný vo výške 12,05%. Žalobca mal takto vo veci čistý úspech 75,09%, v ktorej mu súd proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania.
36. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne s použitím ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).