Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-14-2020.pdf
PDF · 87.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom: Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: A. F., D.. XX.XX.XXXX, N.: O.. H. XX, C. o zaplatenie sumy 6066,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 4178,06 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1888,28 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.01.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd žalovanému proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, Bratislava) sa žalobou podanou na súde dňa 26.02.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 6066,34 eur s 5% úrokom z omeškania od 21.01.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil skutkovými tvrdeniami, na základe ktorých pôvodný žalobca ako banka a žalovaný uzavreli dňa 05.08.2015 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet a žalovanému bol poskytnutý úver s úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2850 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 95 eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Ku dňu 31.12.2019 súhrn debetných položiek a úhrady predstavuje konečný stav úhradu vo výške 6066,34 eur so splatnosťou do 20.01.2020 s tým, že od 21.01.2020 vznikol žalobcovi nárok na úhradu úrokov z omeškania. 2. Žaloba žalobcu obsahovala len všeobecné skutočnosti o dohodnutom úroku, úverovom rámci, mesačnej splátke a konečnom zostatku s odkazom na pripojené dôkazy. Na preukázané skutkových tvrdení navrhol žalobca vykonať dokazovanie zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., výpisom z kreditnej platobnej karty. 3. Súd uznesením zo dňa 06. novembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2020 pripustil, aby do konania namiesto dovtedajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť uvedená v záhlaví rozhodnutia. 4. Žalovaný sa k žalobe na základe výzvy, ktoré mu boli doručené dňa 13.11.2020 nevyjadril. 5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.04.2021doplnil skutkové tvrdenia s tým, že jeho právny predchodca v súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok listom zo dňa 04.03.2017 vyhlásil
okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny opakovaným neplatením povinných splátok. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 4178,06 eur s príslušenstvom a navrhol v tejto časti konanie zastaviť, vrátiť časť nespotrebovaného zaplateného súdneho poplatku. Navrhol uložiť povinnosť žalovanému na zaplatenie sumy 1888,28 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou čerpaného úveru 3108,78 eur a sumou úhrad žalovaného 1220,50 eur, so zákonným úrokom z omeškania. 6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 29. apríla 2021. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil zástupca žalobcu, svoju neúčasť ospravedlnil, nenavrhol odročenie pojednávania. Súd postupom podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v jeho neprítomnosti. 7. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi navrhnutými a predloženými žalobcom, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav veci: 8. Na základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Bankomatka Quatro zo dňa 24.07.2015 bola dňa 03.08.2015 uzavretá zmluva medzi bankou a žalovaným o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru - revolvingový s predschváleným úverovým rámcom 1800 eur, štandardnou mesačnou splátkou 60 eur so splatnosťou mesačnej splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci, štandardná úroková sadzba 22,80%, RPMN 24,47%, počet splátok 12 po 150 eur, posledná splátka 397,11 eur, celkové náklady spotrebiteľa 246,53 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 2046,53 eur, odplata 25,95% p.a., najvyššia prípustná výška odplaty 43,72% p.a., priemerná hodnota RPMN 25,67ˇ%, doba trvania zmluvy neurčitá, termín konečnej splatnosti v deň zániku alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. 9. Podľa výpisu z pôžičkovej karty za čas od 19.08.2015 do 31.10.2016 žalovaný realizoval výbery vo výške 3108,78 eur a zaplatil splátky vo výške 1220,50 eur. Posledný výber bol realizovaný dňa 23.11.2016. Od tejto doby žalobca účtoval žalovanému štandardné úroky, sankčné úroky a náklady vymáhania, za správu kartového účtu. 10. Predžalobnou upomienkou zo dňa 01.02.2017 bol žalovaný upozornený na nedoplatok na splátkach na kartovom účte v sume 3188,35 eur s výzvou na zaplatenie do 24.03.2017 a upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. 11. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 04.03.2017, doručené žalovanému 17.01.2017 bolo žalovanému oznámené, že dlh z kreditnej karty sa stal splatným v celom rozsahu naraz v celkovej výške 2137,08 eur. 12. Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že predmetnú zmluvu o vydanie kreditnej platobnej karty uzavrel, čerpal peňažné prostriedky, riadne ich splácal. V období posledných štyroch rokov mal problémy v súvislosti s podaním obžaloby na jeho osobu, zúčastňoval sa vyšetrovacích úkonov, pojednávaní a nakoniec bol spod obžaloby oslobodený. Prišiel o zamestnanie a ochorel. V súčasnej dobe poberá invalidný dôchodok vo výške 47 eur. Býva s manželkou a jedným mal. dieťaťom. Manželka je po dobu jedného mesiaca práceneschopná. Nemajú finančné prostriedky na úhradu nákladov s bývaním a potrieb rodiny. Hrozí im vypratanie z bytu. Na stravu im finančne prispieva rodina. Skutkové tvrdenia k výške uplatneného nároku žalobcom nepoprel, nemal žiadne námietky. 13. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 14. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 15. Vzhľadom k tomu, že žalobca po doručení žaloby skôr než začalo pojednávanie vzal čiastočne žalobu späť v časti týkajúcej sa sumy 4178,06 eur s príslušenstvom , súd s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 C.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania zostal zvyšok uplatneného nároku v sume 1888,28 eur so zákonným úrokom z omeškania. 16. Súd vo zvyšku posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou v zmysle právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. V sporovom konaní nebolo sporné, že uplatnený nárok je nárokom zo zmluvy spotrebiteľskej. 17. Podľa § 9 ods. 1, 6, 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o poskytnutí úveru formou kreditnej platobnej karty ako platobným prostriedkom, ktorým žalovaný vykonával platobné operácie na ťarchu kartového účtu do výšky nevyčerpaného úverového rámca. Úverovým rámcom bola celková suma peňažných prostriedkov poskytnutých ako revolvingový úver, do výšky ktorej bolo možné realizovať transakcie použitím karty. V spore nebolo sporné, že žalovaný vyčerpal na základe uzavretej zmluvy sumu 3108,78 eur a plnil na zaplatenie dlhu celkom v sume 1220,50 eur. Súd mal takto preukázané, že nedoplatok žalovaného na nesplatenej istine predstavuje sumu 1888,28 eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou plnenia zo strany žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa nedomáhal iných nárokov v súvislosti s poskytnutým úverom, súd neskúmal obligatórne náležitosti zmluvy s posúdením následku absencie týchto náležitostí. Žalobca sa domáhal priznania nároku z poskytnutého úveru, ktorý považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto uložil povinnosť žalovanému za zaplatenie žalovanej sumy.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške k prvému dňu omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti uvedenej vo výpise z účtu.
22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..
25. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z citovaného ustanovenia, keď zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré tejto strane vznikli. V súvislosti s čiastočným zastavením konania žalobca vzal žalobu v časti späť bez uvedenia dôvodu a preto platí, že procesne zavinil zastavenie konania a žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k priznanej výške 1888,28 eur žalobcovi oproti žalobnému nároku 6066,34 eur bol v konaní pomerom úspešnou stranou žalovaný. Úspech žalobcu predstavuje 31,13% a žalovaného 68,87%, čo predstavuje čistý úspech 37,74% žalovaného. Žalovaný sa zúčastnil na pojednávaní v spore, ale náhradu trov konania neuplatnil, nevyčíslil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy v spore nevznikli.
26. Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanému princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom . Súd vychádzal z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, že v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd preto žalovanému ako pomerne úspešnej strane v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).