Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_28Sa-18-2020.pdf
PDF · 107.84 KB
No categories available
28Sa/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka so sídlom Hrnčírikova 1/B, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 06.06.2020, takto
rozhodol:
Zrušuje sa rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 06.06.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.12.2019 a vec sa vracia správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 04.08.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 06.06.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.12.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), vo veci zvýšenia invalidného dôchodku.
Administratívne konanie
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že na Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.12.2019 zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázala na to, že trvanie invalidity žalobcu bolo opätovne preskúmané posudkovým lekárom sociálneho poistenia so záverom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 55 %, ako vyplýva z odborného posudku o invalidite zo dňa 16.12.2019.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. Vyjadril nesúhlas so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 55 %, súc presvedčený, že jeho ochorenie (diagnóza M54.0) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia lepšie zodpovedá jeho skutočnému zdravotnému stavu. Žiadal preto o prehodnotenie posudkových záverov s poukazom na závažnosť jeho ochorenia. Navštevuje neurologickú, neurochirurgickú, reumatologickú a algeziologickú ambulanciu, o čom už bol predložil príslušné správy a nálezy. K odvolaniu pripojil ďalšie lekárske správy.
4. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený. Posudkový lekár sociálneho poistenia prihliadol na prepúšťaciu správu z hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici Nitra zo
dňa 03.05.2019, ďalej prihliadol na neurologické vyšetrenie zo dňa 13.11.2018, na kontrolné neurochirurgické vyšetrenia zo dňa 15.05.2019 a 30.10.2019, na algeziologické vyšetrenia realizované od 27.05.2019 do 23.01.2020, na kontrolné algeziologické vyšetrenie zo dňa 19.03.2020, na rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 21.05.2019, na správu z kúpeľnej liečby v Kúpeľoch Piešťany zo dňa 08.04.2019, na ortopedické vyšetrenie zo dňa 08.11.2019, na interné vyšetrenie zo dňa 23.05.2019 vrátane ECHOKG vyšetrenia z roku 2015 a sono vyšetrenie brucha zo dňa 06.03.2020, na reumatologické vyšetrenia realizované od 10.04.2019 do 05.02.2020 vrátane MR vyšetrenia Th chrbtice z 19.19.2019, na denziometriu zo dňa 18.05.2018 a EMG vyšetrenie zo dňa 28.02.2020, na pľúcne vyšetrenie zo dňa 06.03.2020, na hematologické vyšetrenie zo dňa 24.03.2020.
5. Zo záverov odborného posudku o invalidite zo dňa 22.04.2020 vyplýva, že medicínsky sa u žalobcu jedná o viacetážové degeneratívne zmeny na chrbtici. V oblasti C bolo nutné operačné a reoperačné riešenie v roku 2015 a 25.05.2018, kedy mu bola vykonaná ACDF. Podľa MR vyšetrenia trvá kompresia korea C6 vpravo a hernia C4, ktoré sa klinicky prejavujú dekompenzovaným cervikobrachiálnym (CB) syndrómom a migrenóznou cefaleou. Je prítomná ťažká porucha dynamiky, štipku urobí. Podľa neurológa, neurochirurga a ortopéda je stav bez paréz. Sfinktery nie sú porušené, poruchy vyprázdňovania stolice sú komplikáciou algeziologickej liečby. Uvedené zdravotnému stavu žalobcu zodpovedá podľa posudkového lekára posúdenie podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia od 35 % do 45 %, t.j. na úrovni 45 %.
6. Posudkový lekár ďalej uviedol, že pre neprítomnosť paréz a poruchy vylučovania moču a stolice z útlaku nižších sakrálnych koreňov posúdenie zdravotného stavu žalobcu podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nie je opodstatnené. Parézu na horných končatinách vo svojom závere udáva len reumatológ, hoci z popísaného klinického stavu žalobcu nevyplýva, preto jej uvedenie považuje posudkový lekár sociálneho poistenia len za dobroprajné. Diagnostikovať takúto neurologickú diagnózu reumatológovi nepatrí, preto posudkový lekár súhlasil s návrhom na hospitalizáciu žalobcu, ktorý podal reumatológ, za účelom potvrdenia neurologických diagnostických záverov, hoci predchádzajúca hospitalizácia žalobcu bola o rok skôr a diagnózu paréz nepotvrdila.
7. U žalobcu boli diagnostikované aj iné ochorenia, z nich v oblasti driekovej chrbtice hernia platničky L1, klinicky sa prejavujúca lumboischiadickým synrómom (LIS). Žalobca má tiež syndróm zmrzlého ramena - srtritis perihumeroscapularis, podľa RTG vyšetrenia s artrózou I. stupňa zo štyroch, s ľahkým obmedzením pohyblivosti - podľa ortopéda aktívna anteflexia do 180°, abdukcia do 100°. Nejedná sa o závažný postih a zodpovedá mu posúdenie podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 6, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 25 %. Pre diagnózu psoriázy kožná liečba u žalobcu neprebieha, je stabilizovaná (od roku 2004), je prítomná artropatia I. (najnižšieho) stupňa - nejedná sa o závažný aktívny kĺbový postih (zápalové parametre sú negatívne), preto posúdenie podľa kapitoly XIV, položky 4, písm. c) alebo d) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nie je možné. Rednutie kostí je ľahkého stupňa v štádiu osteopénie, T-skóre je pod 2,5, čo potvrdila denzitometria, preto zaradenie do kapitoly XV, oddielu B, položky 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nie je možné. Všetky uvedené diagnózy sú menej významné ako rozhodujúce postihnutie, avšak sčítanie týchto diagnóz vzhľadom na stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zákon neumožňuje, avšak je odôvodnené zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné ochorenie o 10 % na celkovú mieru 55 %.
8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 06.06.2020 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odkážuc na závery odborného posudku o invalidite vypracovaný v odvolacom konaní skonštatoval, že rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu je dorzalgia C riešená operačne v rokoch 2015 a 2018 - ACDF C5-6, trvá kompresia radikla C6, bez paréz, trvá dekompenzovaný CB syndróm, migernózna cefalea (M54), čo je stav posudzovaný podľa kapitoly XV (choroby podporného a pohybového aparátu), oddielu E (dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia), položky 4 (stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice), písm. b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, a to podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na úrovni 45 %. Za iné zdravotné postihnutia (VAS L chrbtice - LIS, na MR z roku 2017 hernia L1, artritis perihumeroscapularis vpravo - podľa RTG artróza I., vľavo I. - II. s ľahkým obmedzením, psoriasis vulgaris s artropatiou I. od 2004 bez kožnej liečby, osteopénia - na denzitometrii T-skóre L3 1,8 a na femure 0,5 z 18.05.2018, anxiózne-depresívny sekundárny syndróm, hypertenzia I. s HLP, polyglobúlia, aktuálne s prakticky normálnym nálezom podľa hematológa, orostatitis chronica, chronická obštrukčná choroba pľúc B s ľahkou OVP, rinitis chronica, pri nikotinizme, v anamnéze APE, TE, CHE 2009, OP pravostrannej epikondylitídy na lakti, OP varixov LDK 2015 po flebotrombóze, hyperurikémia asymptomatická) bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % na celkových 55 %.
Argumentácia žalobcu
9. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalobné námietky sformuloval prostredníctvom právnej zástupkyne nasledovne: „V prvom rade si žalobca dovoľuje uviesť, že podľa jeho názoru je nesprávne určené zdravotné postihnutie, ktoré správny orgán považoval za rozhodujúcu príčinu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Správny orgán v rozhodnutí odvolacieho orgánu konštatoval, že posúdenie zdravotného postihnutia podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena c), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. tak, ako žiada žalobca, nie je podľa názoru správneho orgánu medicínsky odôvodnené. Správny orgán však pri svojom rozhodnutí nezohľadnil skutočný zdravotný stav žalobcu, nakoľko ako uvádza v odôvodnení, správny orgán nezohľadnil parézu horných končatín, ktorú konštatoval reumatológ. Paréza sa však u žalobcu vyskytuje, pričom MUDr. A. E. K.. v jeho lekárskej prepúšťacej správe zo dňa 10.06.2020 taktiež okrem iného konštatoval obmedzenú hybnosť v ramenách a parestézie celej hornej končatiny. Pre silnú bolesť je u neho nevyhnutné užívať silné opioidné analgetiká (morfium). Žalobca trpí aj akútnym dekompresným cervikobrachiálnym syndrómom (vystreľujúcou bolesťou do oboch ramien a paží), polyglobuliou, Sfinkterovými ťažkosťami, pociťuje silné pálenie v dolných končatinách, vyskytuje sa u neho pocit dusenia po zobudení, čo u neho odôvodnilo podľa názoru správneho orgánu zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici za iné ochorenia o maximálne možných 10%. Tieto, ako aj ďalšie ochorenia sú uvedené predovšetkým v lekárskej správe MUDr. A. E. PhD. zo dňa 10.06.2020... Problémy s chrbticou u žalobcu spolu so sprievodnými ochoreniami spôsobujú, že predovšetkým pravá horná končatina má obmedzenú hybnosť, tŕpne, pričom žalobca nedokáže vlastnoručne napísať ani pár viet, má problémy už s podpisom. Žalobca má problémy so spánkom, prevláda u neho pocit vyčerpania. Takýto zdravotný stav spojený so silnými tlmiacimi liečivami, ktoré pre silné bolesti užíva, mu vylučujú možnosť zamestnať sa na trhu práce nielen vo svojom pôvodnom zamestnaní, ale prakticky v akomkoľvek zamestnaní. U žalobcu prevláda pocit malátnosti a porucha koncentrácie. Uvedené znamená, že nie je schopný vykonávať nielen manuálnu prácu, ale aj duševnú prácu. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že nepriaznivý zdravotný stav je u žalobcu zrejmý už na prvý pohľad, je žiaľ, u žalobcu fakticky vylúčené, aby prešiel pracovným pohovorom. Pritom žalobca sa zamestnaniu nikdy nevyhýbal, prial by si zamestnať sa, jeho žiadosti o prácu sú však zamestnávateľmi odmietané, aj keď síce nie výslovne, ale celkom zrejme pre jeho zdravotné problémy. Nakoľko správny orgán pri svojom rozhodnutí nezohľadnil u žalobcu sa vyskytujúcu parézu horných končatín a ďalšie sprievodné ochorenia, ktoré podľa názoru žalobcu plne medicínsky odôvodňujú určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci. Podľa názoru žalobcu je u neho plne medicínsky odôvodnené, vychádzajúc z celkového posúdenia zdravotného stavu (s prihliadnutím na aktuálne závery ošetrujúcich lekárov), aby bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššia, ako určil správny orgán vo svojom rozhodnutí, a to predovšetkým z dôvodu nesprávneho určenia ochorenia, ktoré je pre určenie tejto miery poklesu u žalobcu rozhodujúce.“
Argumentácia žalovaného
10. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a odborný posudok o invalidite zo dňa 22.04.2020, z ktorého záverov napadnuté rozhodnutie vychádzalo. Zopakoval, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu nebola zistená paréza hornej končatiny. Preto žalobnú námietku ohľadne existencie parézy považuje žalovaný za nedôvodnú, nakoľko v relevantných lekárskych správach, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii, sa takýto záver nenachádza,
nachádza sa len u reumatológa. Z medicínskeho hľadiska diagnostikovanie takejto neurologickej diagnózy reumatológovi neprislúcha. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie v roku 2019 sa diagnóza paréz nepotvrdila. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je podľa žalovaného rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti aj v sociálnych veciach je zverené zákonom o sociálnom poistení posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Záverom vyjadrenia k správnej žalobe poukázal žalovaný na to, že ak disponuje žalobca aktuálnymi lekárskymi správami, ktoré žalovaný nemohol posúdiť v čase vydania rozhodnutia, má možnosť podať novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.
Konanie na správnom súde
11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
13. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne, nariadil na prejednanie správnej žaloby pojednávania na žiadosť žalobcu. Pojednávanie vykonal správny súd v neprítomnosti zástupcu žalovaného.
15. Na pojednávaní žalobca zotrval na argumentoch správnej žaloby, pričom poukázal na niektoré z prejavov jeho zhoršeného zdravotného stavu.
Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
18. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnu-tia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhod-notenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.
21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
22. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárob-kovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
23. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
24. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
25. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
26. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
27. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
28. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.
29. Podľa§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
30. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobcom tvrdenú parézu horných končatín nie je možné odbiť argumentom o subjektívnych pocitoch žalobcu vnášaných do posudzovania odborných medicínskych otázok, ani tým, že bola skonštatovaná iba v správe reumatológa, nedisponujúceho potrebnou špecializáciou na posúdenie diagnózy svojou povahou neurologickej. Správny súd je názoru, že v administratívnom konaní neboli využité všetky možnosti, ktoré posudkový lekár mal a ktorou je najmä osobné vyšetrenie žiadateľa o dávku, ak sú tu informácie, vyplývajúce z neúplných alebo posudkovým lekárom spochybňovaných záverov. Posudkový lekár tiež mohol dopytovať lekárov špecialistov na vyčerpávajúce sa vyjadrenie iba k tvrdenej diagnóze paréz horných končatín. Posudzovanie zdravotného stavu musí byť založené na objektívnych kritériách a musí vychádzať zo zásady rovnakého prístupu ku každému posudzovanému prípadu, bez ohľadu na to, či účastníkom administratívneho konania je argumentačne zdatný žiadateľ o dávku, ktorý aktívne zasahuje svojimi pripomienkami a podnetmi do priebehu administratívneho konania, alebo či na druhej strane je účastníkom subjekt, ktorý pasívne ponecháva rozsah dokazovania a rozhodnutie na úvahe správneho orgánu v dôvere, že správny orgán aj bez jeho aktívnej ingerencie v konaní jeho záležitosť posúdi spravodlivo hľadajúc jeho najlepší prospech. Sociálnej poisťovni je zákonom uložená povinnosť postupovať v každej veci tak, aby sama presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). V prípadoch obzvlášť zložitých alebo nejednoznačných je možné zvoliť postup podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
31. S poukazom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Správny orgán prvého stupňa prostredníctvom posudkového lekára sociálneho poistenia doplní dokazovanie osobným dôkladným vyšetrením žalobcu a po jeho realizácii (eventuálne aj pred týmto úkonom) zváži doplnenie dokazovania prípadnými ďalšími dôkaznými prostriedkami, v záujme presného a úplného zistenia stavu veci, a to najmä s poukazom na žalobcom a reumatológom tvrdenú, avšak správnymi orgánmi doposiaľ spochybňovanú parézu horných končatín žalobcu. V aktualizovanom odbornom posudku o invalidite zohľadní aj lekárske správy vyhotovené po vydaní napadnutého rozhodnutia.
32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.