Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-64-2020.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9P/64/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. B. Z., E.. B. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky U. Ď., E.. B. XX.XX.XXXX, I. A., D. X, a otca Ľ. Z., E.. B. XX.XX.XXXX, I. G. XX, zast. v konaní Mgr. Janette Adamcovou, advokátkou v Myjave, Hodžova 261/1, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k mal. B. Z., E.. XX.XX.XXXX, zo sumy 55,- EUR mesačne na sumu 120,- EUR mesačne s účinnosťou od 24.11.2020, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 24.11.2020 do 29.04.2020 v celkovej sume 340,17 EUR je otec povinný splácať v sume 40,- EUR mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.
III. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03.06.2010 č.k. 11P/11/2010-34.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom sa matka maloletého domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloletého platené zo strany otca zo sumy 55,-Eur mesačne na sumu 200,-Eur mesačne. Uviedla, že otec maloletého si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní od roku 2010, až v roku 2020 jej zaplatil trikrát sumu 55,-Eur, t.j. 27.05.2020, 18.06.2020, 16.07.2020. Dňa 29.09.2020 doplatil určitú časť vo výške 3.135,-Eur. Náklady spojené s výchovou maloletého vzrástli, má 13 rokov, začal navštevovať rôzne krúžky, lyžovať a hlavne veľmi vyrástol. Vzrástli aj jeho nároky, v dnešnej dobe je samozrejmosťou mobil, kredity. Len obuv mu musí kupovať každého pol roka. Narástli aj ceny nájmu, elektriky, jedla a podobne.
2. Otec maloletého so zvýšením výživného nesúhlasil. Uviedol, že keď mal syn asi dva roky, prestala mu ho matka dávať, nedvíhala mu telefón. Preto si so synom nemohol vybudovať žiaden vzťah. Sám má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, a to k K. D., kde platí 100,-Eur mesačne, k W., kde platí 80,-Eur mesačne a k Ľ., kde platí 60,-Eur mesačne. K ďalším dvom deťom už vyživovaciu povinnosť nemá. Má stredné vzdelanie s maturitou v odbore mechanik strojov a strojných zariadení. V tomto odbore prakticky nikdy nepracoval, otec mal stavebnú firmu, preto išiel pracovať k nemu. V súčasnosti podniká, má autoservis, garáž. Pred dvoma rokmi mal obrat na dieloch 3.500,-Eur, dnes je to 800,-Eur. Platí nájom 420,-Eur. jeho príjem je mesačne asi 550,-Eur. Podniká od roku 2004, podnikal aj v oblasti stavebníctva,
kde ho zasiahla kríza. Výživné na syna platí, na súde sa však dohodli tak, že bude výživné posielať každé tri mesiace.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, správami o príjmoch rodičov, výsluchom účastníkov, správou kolízneho opatrovníka, správami o majetku rodičov, ponukami zamestnaní.
4. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03.06.2010 č.k. 11P/11/2010-34 bola naposledy upravená výška výživného zo strany otca, kedy došlo k zníženiu výživného na sumu 55,-Eur mesačne. Od tejto doby k zmene výšky výživného nedošlo.
5. Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
6. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
7. Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
8. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9. Je zrejmé, že predovšetkým na strane maloletého B. došlo k výraznej zmene pomerov, keďže od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 10 rokov. V súčasnosti navštevuje maloletý X. ročník základnej školy. K vyučovaniu potrebuje internet a notebook. Podľa vyjadrenia matky za posledný rok výrazne narástol. Začalo ho baviť lyžovanie, jazdí na bicykli. Zdravotný stav má dobrý. Každý rok chodí do tábora. Matka mu platí poistenie a sporenie vo výške 2.800,-Eur ročne. S otcom maloletý v kontakte nie je.
10. Matka maloletého dosahovala v čase poslednej úpravy výživného príjem 389,-Eur mesačne. V súčasnosti dosahuje príjem 738,19 Eur mesačne. Stále má vyživovaciu povinnosť k synovi J. Ď., E.. B. XX.XX.XXXX, ktorý navštevuje posledný ročník strednej školy a jeho otec na jeho výživu prispieva sumou 110,-Eur mesačne, ale i inou formou. Spolu so synmi býva matka v spoločnej domácnosti, minulý rok matka odkupovala byt za zostatkovú hodnotu.
11. Príjem otca maloletého v čase poslednej úpravy výživného v rozhodnutí súdu uvedený nie je, avšak z obsahu spisu vyplýva, že bol podnikateľom a bol v strate. Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Ľ.Q., E.. B. XX.XX.XXXX. V súčasnosti otec maloletého stále podniká, podľa vyjadrenia otca je jeho príjem vo výške cca 550,-Eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2020 dosiahol otec príjmy vo
výške 8.432,-Eur a výdavky vo výške 5.059,20 Eur mesačne. Naďalej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Ľ. Z., E.. B. XX.XX.XXXX (60,-Eur), k synovi W., E.. B.Ň. XX.XX.XXXX (80,-Eur), D. B. K. D., E.. B. XX.XX.XXXX (100,-Eur). Otec maloletého má stredné vzdelanie s maturitou v odbore mechanik strojov a strojných zariadení. Vzhľadom k uvádzanému príjmu súd preveril aj možnosti zamestnania otca v pracovnom pomere, keďže uvádzaný príjem z podnikateľskej činnosti je veľmi nízky, na hranici minimálnej mzdy. Bolo zistené, že je dostatok voľných pracovných miest so stabilným príjmom, ktorý sa pohybuje v rozpätí od 650,-Eur mesačne do 1.400,-Eur mesačne hrubého bez rôznych príplatkov. Je tak zrejmé, že otec by mohol dosahovať príjem minimálne vo výške priemerného zárobku (teda v čistom cca 525,- až do 1.051,-Eur mesačne), pričom ponuky, ktoré má súd k dispozícii nevyžadujú špeciálnu prípravu, často ide o operátora výroby, bez nárokov na špeciálne vzdelanie. Aj z vyjadrenia INJECTA, a.s., vyplýva, že mzda, ktorú by otec mohol dosahovať v ich firme je od 800,- až do 950,-Eur mesačne.
12. Je zrejmé, že predovšetkým na strane maloletého došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného i na sumu požadovanú matkou maloletého. Ak zohľadníme iba bežné výdavky na stravovanie 14 ročného chlapca, výdavky na hygienické potreby, je zrejmé, že pôvodne určené výživné nezohľadňuje ani zvýšenie týchto výdavkov. Z pôvodne určeného výživného nie je matka maloletého schopná uhrádzať ani časť základných potrieb maloletého, ak zohľadníme náklady na stravu, bývanie, ošatenie, hygienu, nehovoriac už o výdavkoch na školu a záujmy maloletého. Je zrejmé, že aj na strane matky sa pomery zmenili, je zamestnaná, dosahuje vyšší príjem, z ktorého je schopná uhrádzať zvýšené výdavky maloletého. Nie je však možné ponechať zvýšenie výdavkov na dieťa iba na matke. Otec musí byť zodpovedný a na týchto nákladoch sa rovnako podieľať. Pokiaľ argumentuje tým, že sa mu v podnikaní nedarí, súd musí zdôrazniť, že podnikanie je činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, teda, ak sa otcovi nedarí získavať potrebný a primeraný príjem v podnikaní, mal by uvažovať o pracovnom pomere. Otec maloletého by tak v skutočnosti mohol dosahovať reálny príjem oveľa vyšší, ako ten, ktorý deklaruje. Je potrebné tiež uviesť, že otec o maloletého nejaví žiadny záujem, okrem platenia určeného výživného sa žiadnym spôsobom na starostlivosti o dieťa nepodieľa. Z tohto dôvodu je spravodlivé a hlavne v záujme maloletého, aby sa vo vyššej výške podieľal na nákladoch maloletého. Suma 120,-Eur mesačne, ktorú súd určil, je primeraná potrebám dieťaťa, ktoré nemá žiadne nadštandardné výdavky a tiež zodpovedá možnostiam otca podieľať sa na jeho výžive. Pri zohľadnení skutočnosti, že otec môže dosahovať zhruba rovnaký príjem ako matka maloletého je určená suma primeraná potrebám dieťaťa, ak zohľadníme, že i matka maloletého sa takouto sumou formou osobnej starostlivosti na výžive maloletého podieľa. Pokiaľ ide o skutočnosť, že otcovi maloletého pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti, súd zdôrazňuje, že takáto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nezvýšenie výživného. Otec maloletého by si mal uvedomiť, že splodenie dieťaťa znamená zodpovednosť na celý život, teda, ak nie je schopný vyživiť deti, ktoré má, mal by k splodeniu ďalších detí pristupovať zodpovednejšie. Pri určení výživného vo výške 120,-Eur mesačne bude mať matka maloletého k dispozícii sumu 1019,-Eur (738 príjem + 51 rodinné prídavky + 110 výživné na druhého syna + 120 určené výživné), z ktorej musí vyživiť tri osoby (na jednu osobu tak pripadá 339,-Eur). Otec dieťaťa, ak by sa zamestnal, mohol by dosahovať príjem vo výške minimálne 700,-Eur (priemer z ponúk a aj obvyklý súčasný minimálny zárobok), teda po zaplatení výživného na deti 360,-Eur (120 + 60+ 80+ 100) by mu zostávala dostatočná suma 340,-Eur na to, aby mohol uspokojovať svoje vlastné potreby. Ide pritom o sumu, ktorá pripadá na jednu osobu u matky maloletého. Životná úroveň členov rodiny by tak bola v zásade zhodná.
13. Súd výživné zvýšil odo dňa podania návrhu, t.j. od 24.11.2020, nakoľko je zrejmé, že už i v tomto období mal maloletý zvýšené výdavky a otec maloletého bol schopný podieľať sa na jeho výžive vyššou sumou ako bolo pôvodne určené. Nedoplatok potom predstavuje sumu 340,17,-Eur (za 7 dní novembra 2020 ide o sumu 15,17 Eur a za mesiace december 2020 až apríl 2021 vždy po 65,-Eur). Vzhľadom k celkovej dlžnej sume umožnil súd otcovi maloletého splatiť dlžné výživné v primeraných splátkach tak, aby bolo čo najskôr zaplatené (cca do 9 mesiacov) .
14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému
súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Ak sa účastníci konania práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto právo im už nepatrí.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v exekúcii.