Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-8-2021.pdf
PDF · 120.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou, sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO 47234547, proti žalovanému: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, I. E. I., o zaplatenie 876,45 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 876,45 eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 90,62 eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 88,30 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.2.2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 876,45 eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 858,45 eur od 19.6.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. V podanej žalobe uviedol, že dňa 08.11.2017 žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len "úverová zmluva"), obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou dohodnutých mesačných splátok. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaný bez výhrad súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len VÚP). Podľa bodu 3.1. zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 849,- eur tak, že sumu vo výške 848,- eur čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 1,- eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému. Podľa bodu 4.3. zmluvy je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou
dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru neuhradil žalovaný žiadnu sumu. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca podľa bodu 7.1 úverovej zmluvy vyhlásil dňa 18.06.2018 mimoriadnu splatnosť úveru. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Uvedená povinnosť trvá až do vrátenia peňažných prostriedkov. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 876,45 eur (849 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 9,45 eur z titulu dlžného poistného z úveru; 18,00 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 858,45 eur vo výške 5 % ročne od 19.06.2018 až do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).
2. Súd žalobu spolu s prílohami doručil žalovanému s tým, že mu umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Dňa 14.04.2021 žalobca doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom uviedol, že v časti o zaplatenie sumy 876,45 eur berie žalobu späť, a to z dôvodu, že dňa 8.4.2021 žalovaný uhradil sumu vo výške 876,45 eur. Na zostávajúcej časti žaloby t.j. o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 858,45 eur od 19.06.2018 do zaplatenia t.j. do 8.4.2021 t.j. v celkovej výške 120,54 eur zotrval.
4. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
5. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Späťvzatie (čiastočné) došlo súdu dňa 14.04.2021, t.j. pred otvorením pojednávania súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie sumy 876,45 eur zastavil.
7. Po posúdení veci, i v zostávajúcej časti (úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 858,45 eur od 19.06.18 do zaplatenia t.j. do 8.4.2021 t.j. v celkovej výške 120,54 eur) súd dospel k názoru, že ide o spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy teda o spotrebiteľský spor podľa ust. § 290 C.s.p., ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd postupom podľa ust. § 297 ods. 2 C.s.p. na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie.
8. Z vykonaného dokazovania listinami a to: Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 08.11.2017, predpis splátok a výpis z úverového účtu, potvrdenie o úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX, Oznámenie žalobcu zo dňa 18.6.2018 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX s doručenkou, výpis z obchodného registra žalobcu, a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 8.11.2017 zmluvu označenú ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“ (ďalej aj ako „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver s výškou úverového rámca 5000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v mesačných splátkach. Z predmetnej zmluvy vyplývajú nasledovné zmluvné podmienky: výška úverového rámca: 5000,- eur, aktuálna výška úverového rámca: 850,- eur, výška úrokovej sadzby: 24 % fixná, výška mesačnej splátky min 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, zvolený súbor poistenia: komplexný balík poistenia, poplatok za poistenie: 5,29 %, splatnosťou mesačnej splátky 10. deň v mesiaci a so splatnosťou prvej mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, Priemerná RPMN: 21,82 %, RPMN: 26,84 %. V bode 1. predmetnej úverovej zmluvy- základné podmienky ZoRSÚ je konštatované „dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška čerpania revolvingového úveru 850,00 eur, výška mesačnej splátky 80,38 eur s poplatkom za správu úveru 0,00 eur, splatenie revolvingového úveru v 12-tich rovnakých mesačných splátkach. Pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu bola uvedená vo výške 964,56 eur.“
10. V bode 7.1 písm. a) časti 7. Následky porušenia povinnosti Klienta v predmetnej zmluve ako následok toho, že klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných poplatkov a úrokov v lehote a s účinnosťou, ktorú veriteľ určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
11. Z predpisu splátok a výpisu z úverového účtu žalovaného č. 42766057080100 žalobcom boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 848,- eur a že žalovaný neuhradil veriteľovi žiadnu sumu.
12. V listine zo dňa 18.06.2018 označenej ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX“ adresovanej a doručenej žalovanému žalobca uviedol, že nakoľko žalovaný úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 18.6.2018 sa záväzok žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 876,45 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 849,- eur, úrokov a poistného vo výške 9,47 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur. Žalobca pripojil doručenku o doručení tejto listiny žalovanému na adresu uvedenú v zmluve, z ktorej vyplýva, že uvedená listina bola žalovanému doručená dňa 22.06.2018.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
24. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
26. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 30. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).
31. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).
32. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
33. Podľa ust. 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
34. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
35. Predmetnú Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb uzatvorenú dňa 08.11.2017 medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Súd dospel i k záveru, že predmetná zmluva má i spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd je názoru vzhľadom na ustanovenie § 9 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, že úver poskytnutý na základe zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 08.11.2017 je bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpania podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z predmetnej zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v predmetnej zmluve je v časti 1 bod 1.1 uvedené, že výška úverového rámca je 5000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 850,- eur. Túto nezrovnalosť (nejasnosť) nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť, aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené dva rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo nepochybne platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva tiež neobsahuje správny údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že v zmluve sa nachádza predformulovaný text o poistení schopnosti splácať úver, avšak zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého. Pokiaľ tvoril výšku splátky úveru aj poplatok za poistenie pri komplexnom balíku poistenia, mal byť nevyhnutne tento poplatok zahrnutý pre účely výpočtu celkovej čiastky spojených s úverom. Všetky tieto okolnosti (predformulovsný text zmluvy bez možnosti odmietnutia, poplatku za poistenie) nasvedčujú tomu, že poistenie uzavreté veriteľom nie je osobitnou službou poskytnutou dlžníkovi, ale bolo vecou obchodných nákladov samotného veriteľa, žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o poplatku za poistenie schopnosti splácať úver-komplexný balík poistenia, uvedený v základných parametroch úveru zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, bola podmienkou uzavretia zmluvy a žalovaný musel podpísať aj dojednanie o poistnom resp. poplatku, pokiaľ chcel dosiahnuť poskytnutie úveru. A preto náklady na poistenie bolo potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa, teda do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, pretože to bolo podmienku toho, aby žalovaný získal spotrebiteľský úver alebo ho získal za ponúkaných podmienok. Vychádzajúc z výšky RPMN uvedenej v zmluve a samotného znenia predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 08.11.2017 (bod 1.1) vyplýva, že suma poplatku spojená s poistením do nákladov zahrnutá nebola a preto aj výška RPMN bola uvedená nesprávne. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že i z tohto dôvodu je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve je obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech spotrebiteľa čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky. V úverovej zmluve je tento obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech spotrebiteľa, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume „preplatenia“ úveru, čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať žiadne úroky a ale ani poplatky.
36. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácal. Žalovaný z dôvodu, že spotrebiteľský úver, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 08.11.2017 sa považuje za úver bez úroku a bez poplatkov, tak bol povinný vrátiť žalobcovi iba skutočne poskytnuté finančné prostriedky t.j. 848,-eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, a preto v časti uplatnených poplatkov, poplatku z poistenia, i úrokov žalobca nárok nemá. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver na základe zmluvy zo dňa 08.11.2017 riadne nesplácal, a to ani napriek výzvam žalobcu žalovanému a preto žalobca dňa 18.06.2018 v zmysle ust. bodu 7.1. časti 7 zmluvy pristúpil k mimoriadnej splatnosti úveru. Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil súd zistil, že žalovaný žalobcovi už uhradil sumu 876,45 eur, a to dňa 8.4.2021. Z uvedeného dôvodu si žalobca (po čiastočnom späťvzatí) uplatnil len úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 858,45 eur od 19.6.2018 do 8.4.2021 t.j. v celovej výške 120,54 eur.
37. Preukázateľne sa žalovaný (ktorý vykonal jedinú úhradu v prospech žalobcu a to až dňa 8.4.2021 ) dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, a preto žalobcovi patrí právo na úhradu úroku z omeškania, avšak len z istiny bezúročného a bezpoplatkového úveru vo výške 848,- eur, v ktorej výške mu bol aj poskytnutý. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa 19.06.2021, t.j. nasledujúceho dňa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru avšak zo sumy
858,45 eur (z istiny a z poplatkov za poistenie), čo znamená že z vyššej sumy. Keďže úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 08.11.2017 vo výške 848,- eur je bezúročný a bezpoplatkov, len takýto úver mohol žalobca zosplatniť a len z takejto výšky zosplatneného úveru má žalobca nárok na úrok z omeškania od 19.06.2018 až do úhrady zosplatneného úveru t.j. do 8.4.2021. Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi zmluvy bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednania ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzatvorenia právneho úkonu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažných záväzkov- splátok i celých zosplatnených úverov predstavovala výšku 0,00 % preto výška úroku z omeškania je 5,00 % ročne. Žalobca má tak nárok na úrok z omeškania v celkovej výške 119,07 eur (ako 5,00 % zo sumy 848,- eur od 19.06.2018 do 8.4.2021), z ktorej sumy mu však žalovaný už sumu 28,45 eur uhradil, tým že žalobcovi poukázal dňa 8.4.2021 sumu 876,45 eur (876,45 mínus 848, čiže viac ako boli poskytnuté finančné prostriedky) a preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v celkovej výške 90,62 eur (ako 119,07 mínus 28,45) a vo zvyšnej časti úroku z omeškania (žalobca si uplatňoval úrok z omeškania z vyššej sumy, v celkovej výške 120,54 eur) žalobu zamietol.
38. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods.3 C.s.p, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
39. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Celkovo sa žalobca voči žalovanému domáhal peňažného plnenia vo výške 996,99 eur (876,45 plus 90,62). Žalovaný zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 848,- eur (čo predstavuje 85,06 %), pretože na vrátenie tejto sumy mal žalobca ako bezpoplatkový a bezúročný úver nárok, a túto uhradil po podaní žaloby a v časti o zastavení konania o zaplatenie 28,45 eur (čo predstavuje 2,85 %) zavinil žalobca. V zostávajúcej časti (o zaplatenie 120,54 eur) bol žalobca úspešný v časti 90,62 eur (čo predstavuje 9,09 %) a v časti o zaplatenie 29,92 eur (súd v tejto časti žalobu zamietol žalobu čo predstavuje 3,00 %), a preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 88,30 % (85,06+9,09 mínus 2,85 mínus 3,00), pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodne samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to postupom podľa ust. § 14 ods. 4, veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch"), podľa ktorého v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. O odvolaní rozhoduje odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).