Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-37-2020.pdf
PDF · 82.06 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej, sudkyne JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkyne JUDr. Marianny Hirkovej v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A. č. XXX, o vymoženie sumy 82,98 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/1316/2009 - 20 zo dňa 15. marca 20219, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením exekučný súd zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad Lučenec. Exekučným titulom vo veci je zmenkový platobný rozkaz č.k. XZm XXX/XX - 6 zo dňa 05.10.1999. S odkazom na § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 - 6 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku poukázal exekučný súd na to, že v exekučných konaniach vykonávaných na podklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinným opíše oprávnený. Tieto skutočnosti bol povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie bol oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré by osvedčovali skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinným. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal, iba odkázal na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Na námietku k aplikácii neprípustnej retroaktivity exekučný súd uviedol, že nejde o retroaktivitu, keďže § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovil oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok vyplynulo, že postupník preberal od postupcu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky, preto oprávnený mal možnosť podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, keďže oprávnený si svoju zákonnú povinnosť o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený; navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Poukázal na to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku; ďalej len CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietal, že uznesenie exekučného súdu nie je konformné s Ústavou SR. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že išlo o obchodnoprávny vzťah čo potvrdzuje to, že vec bola pôvodne prejednávaná na súde, ktorý vydal exekučný titul, ako obchodnoprávna, že v čase tohto konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako spotrebiteľský právny vzťah, a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie predložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 (a platný aj v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie) nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným, a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku, zabezpečovať si podklady pre budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Exekučný súd tak mal vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nie je daný, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť oprávneným označené podklady - spis základného konania. Zdôraznil, že exekučný súd nemal pri rozhodovaní z dôvodu zákazu retroaktivity prihliadať na právnu domnienku v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je objektívne nesplniteľná z dôvodu, že právna úprava do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovanie vzťahu oprávneného s povinným. Exekučný súd mal pri rozhodovaní akceptovať zásadu právnej istoty a zákaz retroaktivity, s tým, že je neprípustný akýkoľvek zásah do práv, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy. Exekučný súd nemal zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného preukázanie objektívne nesplniteľných skutočností, keďže oprávnený nemohol predpokladať, že ako podmienka výkonu súdom priznaného práva sa bude v budúcnosti požadovať splnenie ďalších, predtým nevyžadovaných podmienok. Oprávnený sa tak domáhal toho, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie a zároveň posúdil súladnosť § 243f Exekučného poriadku s Ústavou SR, pričom pokiaľ bude odvolací súd toho názoru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s Ústavou SR, nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie preruší.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o podanom odvolaní oprávneného preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz, vydaný Krajským súdom v Prešove dňa 05.10.1999 č.k. 3Zm 229/99 - 6. Exekučný súd na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 29.10.2009 vydal dňa 15.04.2010 poverenie na vykonanie exekúcie. S odkazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh dňa 13.01.2016.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že exekučný súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
6. K odvolacej námietke, že exekučný súd porušil zásadu zákazu retroaktivity, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s argumentáciou exekučného súdu, že v prejednávanej veci nejde o retroaktivitu, keďže § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovil oprávnenému povinnosť do budúcnosti, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t.j. od 23.12.2015 opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného, resp. právneho predchodcu oprávneného s povinným, t.j. oprávnené subjekty mali daný priestor do budúcna splniť zákonnú podmienku pre pokračovanie vo výkone rozhodnutia.
7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
10. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
11. Neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že právny poriadok Slovenskej republiky v čase základného konania úpravu spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z. je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Táto právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov s príslušenstvom vo výške dosahujúcej úžeru. Bola tak zavedená povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v konaní pred súdom, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je tak nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v už prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.
12. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Zm 229/1999. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v konaní, keďže až na podklade označených skutočností a dôkazov exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Túto povinnosť splnil súd prvej inštancie, keď si pripojil zmenkový spis Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Zm 229/1999.
13. Z tohto zmenkového spisu mal odvolací súd preukázané, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení právneho predchodcu oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného, že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, alebo že by sa zaoberal obsahom zmluvy,
v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), je rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie vecne správne.
14. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, s odkazom na znenie § 243f Exekučného poriadku, že nedospel k záveru o splnení podmienok na konanie o súlade tohto zákonného ustanovenia s Ústavou SR, v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/ CSP. Navyše, § 36 ods. 5 Exekučného poriadku výslovne prerušenie exekučného konania vylučuje. Návrh na prerušenie konania preto odvolací súd zamietol.
15. Na základe uvedených skutočností odvolací súd, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí o trovách exekúcie.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).