Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Co-30-2020.pdf
PDF · 95.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne X. U., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX M., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s. r. o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, IČO: 45 16 098, proti žalovanej L. M., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. 1094/2, X50 XX R., zastúpenej procesnou opatrovníčkou H. M., narodenou XX. XX. XXXX, trvale bytom 1. mája XXX/XX, XXX XX R. a právne zastúpenej JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou, so sídlom Kúpeľná 487/19, 050 01 Revúca, o zaplatenie 2.706,75 Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/34/2019-123 z 13. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 888,45 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 34,35 % (tretí výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 2.706,75 Eur na tom skutkovom základe, že za žalobkyňu uhrádzala platby spojené s užívaním bytu, o ktorom bolo následne rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/193/2014 určené, že jeho vlastníčkou je žalovaná. Tým na jej strane malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia.
3. Súd prvej inštancie z pripojených listinných dôkazov zistil, že žalovaná suma 2.706,75 Eur pozostáva z troch samostatných častí a to: a) platby správcovi bytu spolu 2.369,73 Eur s tým, že po 24. 04. 2017 žalobkyňa zaplatila časť vo výške 846,97 Eur, b) platby mestu Revúca spolu 92,50 Eur z titulu poplatku za smeti alebo daň z nehnuteľností za roky 2014
- 2018, pričom po 24. 04. 2017 žalobkyňa zaplatila iba jednu platbu dňa 13. 03. 2018 vo výške 18,50 Eur, c) platby Východoslovenskej energetike a. s. spolu 244,52 Eur (správne však len 242,88 Eur), z čoho po dni 24. 04. 2017 žalobkyňa zaplatila iba dve platby a to dňa 15. 12. 2017 sumu 6,64 Eur a dňa 26. 12. 2018 sumu 16,34 Eur.
4. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z hľadiska zákonného vymedzenia skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v § 451 ods. 2 a § 454 OZ dospel k záveru, že v tomto prípade išlo o plnenie za iného, čo podľa práva mal plniť sám. S ohľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania sa okresný súd prvotne zaoberal touto otázkou, pričom dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania je v časti uplatneného nároku dôvodná. Žalobkyňou uplatnený nárok spočíva vo vydaní bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 OZ a preto premlčanie posúdil podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ a to z hľadiska plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej doby. Uviedol, že zaplatením každej jednotlivej platby začala plynúť pre každú platbu samostatná objektívna premlčacia doba v trvaní troch rokov. Nakoľko žaloba bola okresnému súdu doručená dňa 25. 04. 2019, tak z hľadiska objektívnej premlčacej doby boli premlčané všetky platby zaplatené tri roky pred jej podaním t.j. platby zaplatené do 24. 04. 2016. Následne prvoinštančný súd skúmal, kedy v danom prípade došlo k začiatku plynutiu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Okresný súd vychádzal z toho, kedy žalobkyňa nadobudla subjektívnu vedomosť o skutočnostiach spôsobujúcich neplatnosť darovacích zmlúv a tým aj nadobudnutie vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam. Mal za to, že túto vedomosť žalobkyňa nadobudla najneskôr dňa 08. 08. 2016, kedy bol advokátovi žalobkyne doručený znalecký posudok MUDr. X. X. ml. č. 10/2016 (ďalej len „znalecký posudok“), ktorý obsahuje objektivizované hodnotenie duševného zdravotného stavu žalovanej. Tento deň bol potom rozhodujúci z hľadiska začatia plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby pre všetky plnenia, ktoré žalobkyňa zaplatila skôr ako 08. 08. 2016. Žalobkyňa doručila žalobu súdu prvej inštancie 24. 04. 2019 a preto z hľadiska subjektívnej premlčacej doby bezdôvodného obohatenia v trvaní dvoch rokov, boli premlčané všetky platby zaplatené pred 24. 04. 2017. Konštatoval, že pre premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia postačí, ak uplynie čo len jedna z oboch premlčacích dôb. Žalovanou bola dôvodne vznesená námietka premlčania pre všetky platby, ktoré boli zaplatené skôr ako 24. 04. 2017. Po tomto dni žalobkyňa zaplatila len 846,97 Eur správcovi bytu, 18,50 Eur mestu Revúca a 22,98 Eur Východoslovenskej energetike a. s. spolu teda 888,45 Eur, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalobu zamietol. V časti 18,50 Eur ako poplatok za smeti za rok 2014 zamietol žalobu z dôvodu, že túto platbu si žalobkyňa započítala už pri vrátení sumy 2.500,- Eur dňa 09. 02. 2015 a teda ju nemožno požadovať nahradiť znova.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a to podľa pomeru úspechu, pričom žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 32,82 % a žalovaná v rozsahu 67,17 %. Čistý procesný úspech žalovanej preto predstavoval 34,35 % (67,17 % mínus 32,82 %).
6. V zákonnej lehote podala proti zamietajúcemu (druhému výroku) a proti výroku o trovách konania (tretiemu výroku) odvolanie žalobkyňa. Žiadala rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd jej prizná celý uplatnený nárok a zároveň zmení aj výrok o trovách konania tak, že jej prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania, keď na ňu nemal ani prihliadať podľa ust. § 107 ods. 3 OZ. Podľa jej názoru k premlčaniu jednotlivých platieb ani nemohlo dôjsť, keďže na uhrádzanie predmetných platieb mala právny dôvod, ktorý neskôr odpadol a ktorým bola skutočnosť, že bola vlastníčkou. Začiatok plynutia objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby predstavoval deň 09. 03.2018, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/193/2014. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý stanovil začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby pre všetky plnenia na deň, kedy bol jej advokátovi doručený znalecký posudok. Mala za to, že v danom konaní boli vykonané aj iné dôkazy, pričom žiaden dôkaz v zmysle CSP nemá predpísanú zákonnú silu. Preto nemožno tento znalecký posudok považovať za dôkaz silnejší ako iné dôkazy vykonané v predmetnom konaní. Z tohto dôvodu nemohlo byť doručenie znaleckého posudku rozhodujúce pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Objektívna aj subjektívna premlčacia doba začali plynúť odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/193/2014, ktorým sa určilo vlastnícke právo k predmetnému bytu.
8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá nesúhlasila s podaným odvolaním. V spore uznala, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a to v nepremlčanej výške bezdôvodného obohatenia, ktoré
nenamietala. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal jej nárok na náhradu trov konania.
9. Na základe odvolania žalobkyne krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a treťom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku vychádzajúc zo žalobkyňou formulovaných odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nepovažoval odvolací súd za spôsobilé privodiť požadovanú zmenu (či zrušenie) napadnutého rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, adekvátne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a vyvodil z nich správne skutkové závery, na ktoré správne aplikoval príslušné právne normy. Ani v odvolacom konaní potom žalobkyňa neuviedla skutočnosti, s ktorými by sa dostatočne a zrozumiteľne nevysporiadal už prvoinštančný súd. Odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa názoru žalobkyne trpelo vadami podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h), z podaného odvolania vyplýva, že svoje odvolanie obsahovo zdôvodnila len odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Preto odvolací súd preskúmal rozhodnutie len s ohľadom na prípadné procesného pochybenia zo strany súdu prvej inštancie, ktoré skúma ex offo v rámci odvolacieho konania a s ohľadom na nesprávne právne posúdenie veci. K odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania bolo v súdenom prípade potrebné primárne zodpovedať otázku premlčania uplatňovaného nároku. Odvolací súd konštatuje, že predmetnú otázku vyriešil okresný súd správne, pokiaľ aplikoval ustanovenia § 107 ods. 1 a 2 OZ upravujúce premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a dospel aj k správnemu záveru, že žalobkyňou uplatnené nároky sú čiastočne premlčané a preto bolo potrebné žalobu v premlčanom rozsahu zamietnuť.
14. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na ustanovenie § 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého „ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať."
15. Odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie sa vzťahuje na synalagmatické záväzky, kedy na jednej strane stojí právo, ktoré premlčaniu podlieha a na druhej strane, ktoré premlčaniu nepodlieha. Klasickým príkladom je situácia nastalá v dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy, kedy by si účastníci museli navzájom vrátiť to, čo si plnili. Kupujúci by mal tak nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny od predávajúceho a predávajúci by mal nárok na odovzdanie a vrátenie veci. V danom prípade, však žalobkyňou uplatňované nároky nevyplývali priamo z neplatnej darovacej zmluvy. Predmetné nároky totiž vyplývali z vlastníctva k predmetnému bytu, keďže išlo o nároky za platby spojené s užívaním bytu správcovi, poplatky za odpad, daň z nehnuteľností a platby za spotrebovanú elektrickú energiu. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné aplikovať na súdený prípad ustanovenie § 107 ods. 3 OZ.
16. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami sporu išlo o nárok z bezdôvodného obohatenia, čo nebolo ani sporné a preto správne aplikoval na vznesenú námietku premlčania právnu úpravu
obsiahnutú v § 107 ods. 1 a 2 OZ, ktorá predstavuje osobitnú právnu úpravu premlčania vo vzťahu k všeobecnej úprave premlčania podľa § 100 a 101 OZ. Následne súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojaká kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna, pričom počiatok ich plynutia je upravený odlišne. Obe premlčacie doby začínajú, bežia a končia nezávisle na sebe, avšak uplynutím i len jednej z nich, nemožno uplatňovaný nárok priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každom samostatne vykonanom plnení a preto okresný súd správne konštatoval, že všetky platby, ktoré žalobkyňa uskutočnila do 24. 04. 2016 (t. j. tri roky pred podaním žaloby) boli premlčané v rámci objektívnej premlčacej doby. Vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ súdna prax dospela k záveru, že pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, keď sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Vedomosťou sa myslí znalosť takých skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/1065/2012, sp. zn. 28Cdo/539/2012, sp. zn. 33Odo/528/2006). Z uvedené vyplýva, že k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby nemohlo v danom prípade dôjsť až právoplatnosťou rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 8C/193/2014 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko subjektívnym momentom, kedy sa žalobkyňa ako oprávnená dozvedela také skutkové okolnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie bol ako správne konštatoval aj okresný súd okamih, kedy bol doručený jej právnemu zástupcovi znalecký posudok. Z obsahu znaleckého posudku totiž vyplynuli práve také skutočnosti na rozdiel od výsluchu notára JUDr. R., ktoré objektivizovali zdravotný stav žalovanej. Z posudku vyplynulo, že v čase uzavretia darovacej zmluvy žalovaná nebola spôsobilá na uskutočnenie takéhoto právneho úkonu. Žalobkyňa (v predmetnom konaní v procesnom postavení žalovanej) po výsluchu znalkyne, ktorá zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by vyvrátili tento záver a preto Okresný súd Revúca v uvedenom konaní rozhodol tak, že určil, že žalovaná (v predmetnom konaní v procesnom postavení žalobkyne) je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu.
17. Prvoinštančný súd preto správne určil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby odo dňa 08. 08. 2016, kedy bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený znalecký posudok a teda správne konštatoval, že došlo k premlčaniu všetkých platieb v rámci subjektívnej premlčacej doby, ktoré boli zaplatené do 24. 04. 2017 a ktoré s ohľadom na vznesenú námietku žalovanej nemohol žalobkyni priznať.
18. Zhrnúc uvedené prvoinštančný súd správne rozhodol, ak žalobu žalobkyne v premlčanej časti uplatňovaného nároku zamietol. Jeho rozhodnutie je vecne správne a preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom (druhom výroku) podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania (vo vzťahu ku ktorému žalobkyňa neuviedla žiadne odvolacie dôvody).
19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).