Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-37-2021.pdf
PDF · 70.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/37/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci odsúdeného Y. O. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 29. apríla 2021, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 0T/60/2019 zo dňa 24. februára 2021, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Y. O. zamieta.
odôvodnenie:
Uznesením sp. zn. 0T/60/2019 zo dňa 24. februára 2021 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadil vykonanie trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý bol odsúdenému Y. O. uložený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 27.11.2019, č.k. 0T 60/2019-58. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd odsúdeného zaradil na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 24.02.2021 sťažnosť, ktorú bližšie zdôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 06.04.2021. V sťažnosti v podstate namietal, že súd mohol v jeho prípade ponechať podmienečné odsúdenie s tým, že mu mohol uložil probačný dohľad a primerane predĺžiť skúšobnú dobu, a to s poukazom na jeho vek aj zdravotný stav. Dôvodil, že bol odsúdený za skutok nebezpečného vyhrážania v konaní Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/82/20202, trest vykonal a v rámci trestu absolvoval aj protialkoholickú liečbu, v súčasnej dobe nepožíva alkohol a mal za to, že trest, ktorý absolvoval je pre jeho dostatočným a primeraným trestnom. Namietal, že prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k jeho zhoršenému zdravotnému stavu, a to napriek tomu, že súdu vo svojom výsluchu uviedol, že má v súčasnosti zdravotné problémy. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Tpjn 300/2005 z 5. februára 2004, pričom podľa jeho názoru mal okresný súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu možnosť predĺžiť skúšobnú dobu, prípadne ustanoviť probačný dohľad a uložiť odsúdenému primerané obmedzenia a povinnosti. Namietal, že túto možnosť okresný súd nevyužil a aplikoval § 50 ods. 4 Tr. zák. mechanicky a príliš formalisticky. Súd vo svojom rozhodnutí neuviedol dostatočné a presvedčivé dôvody, prečo túto výnimku neaplikoval. Z uvedených dôvodov mal za to, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu je v značnej miere nepreskúmateľné, vychádza z nesprávnych skutkových zistení a vec nebola preto správne právne posúdená a preto žiadal, aby bolo napadnutého uznesenie okresného súdu zrušené a aby vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 192 ods. 1/ písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.
Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 0T/60/2019 zo dňa 27.11.2019 bol Y. O. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov podmienečne s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 61 ods. 2, 3 Tr. zák. mu súd uložil trest zákazu činnosti vedenia všetkých motorových vozidiel na dobu 5 rokov a 7 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2019 a od tohto dátumu začala odsúdenému plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia.
Následne rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/83/2020 zo dňa 21.09.2020 bol Y. O. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.9.2020.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.
V súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax jednoznačne konštatuje, že esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov, priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom, alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva, že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že odsúdený závažným spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Súd prvého stupňa dospel v tomto prípade ešte v priebehu skúšobnej doby k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou u odsúdeného neplní svoj účel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keďže sa počas jej plynutia dopustila úmyselnej trestnej činnosti (prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., pričom skutku sa dopustil 10.06.2020), a preto odsúdený tak vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 52 ods. 1 Tr. zák. Trestný čin spáchal počas plynutia skúšobnej doby a za jeho spáchanie bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sa stotožniť s právnym záverom okresného súdu, že ide o významné porušenie pravidiel, ktoré odôvodňuje vyslovenie záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život a premena podmienečného trestu na nepodmienečný trest je v jeho prípade opodstatnená. Okresný súd preto správne rozhodol, keď odsúdenému nariadil vykonať podmienečne odložený trest v trvaní 6 mesiacov. Okresný súd tiež postupoval správne, keď odsúdeného na výkon tohto trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.