Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15Cb-55-2008.pdf
PDF · 151.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/55/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1./ T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. nad J. XX, a 2./ T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, B. T., o zaplatenie sumy 3.892,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s., sa návrhom doručeným súdu dňa 12.10.2006 domáhal voči žalovanému v 1. rade a právnemu predchodcovi žalovaného v 2. rade, pánovi I. R., zaplatenia istiny vo výške 117.276,60 Sk, t.j. 3.892,87 eur spolu s príslušenstvom a to z titulou uzavretej Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX a Ručiteľských listín č. 1 a č. 2 podpísaných žalovaným v 1. rade a právnym predchodcom žalovaného v 2. rade. Konkrétne, žalobca sa v konaní domáhal voči pôvodne žalovaným zaplatenia sumy 3.892,87 eur s príslušenstvom ako doposiaľ neuhradenej časti úveru poskytnutého dlžníkom C. B. a Y. B. na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXX/XXXX veriteľom Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. . Žalobca poukazoval na to, že žalovaný v 1. rade a právny predchodca žalovaného v 2. rade sa k úhrade úveru pre prípad jeho neuhradenia dlžníkmi zaviazali ručiteľskými listinami č. 1 a č. 2 zo dňa 7.10.1998, pričom podmienky pre uplatnenie nároku voči ručiteľom boli splnené tým, že dlžníci napriek opakovaným písomným výzvam dlh zo zosplatneného úveru neuhradili.
2. Okresný súd Trnava vydal v prejednávanej veci platobný rozkaz č.k. 26Rob/1122/2006 - 68 dňa 03.10.2007, proti ktorému podal pôvodne žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odôvodnený odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. a súd vo veci nariadil pojednávanie.
3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 15Cb 55/2008 - 135 zo dňa 20.05.2009 súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu tak, že namiesto spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026 vstúpila do konania obchodná spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, a to na základe uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2007.
4. Okresný súd Trnava vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol rozsudkom č.k. 15Cb/55/2008 - 218 zo dňa 07.09.2010, ktorým žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatne.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že pravosť podpisov žalovaných na ručiteľských listinách bola osvedčená pracovníkom povereným notárom Y.. Y. L., pričom osvedčovacie doložky sú verejnými listinami, ktorých obsah a pravosť možno vyvrátiť iba tak, že účastník uvedie skutočnosti vyvracajúce pravdivosť verejnej listiny, navrhne dôkazy a unesie dôkazné bremeno. V rozhodnom čase notársky úrad viedol v papierovej podobe osvedčovaciu knihu, údaje z ktorej si vo veci konajúci súd nevyžiadal, hoci iba on mohol tento dôkazný prostriedok zaobstarať. Naviac mal súd možnosť získať dôkazy aj z iných dôkazných prostriedkov - napr. výsluchom manželky dlžníka Y. B., ktorá bola zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa ako žalovaný v 1. rade, prípadne spoločného zamestnávateľa C. B. a žalovaného v 2. rade. Má za to, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky, dostatočne neskúmal pravosť podpisov na ručiteľských listinách a nesprávne vyhodnotil znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že žalovaného v 2. rade nie je možné jednoznačne vylúčiť ale ani určiť ako pisateľa sporného podpisu na ručiteľskej listine.
6. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k. 31Cob/12/2011-239 zo dňa 25.10.2011 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd totiž dospel k záveru, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci nedostatočne zistil skutkový stav a jeho právne posúdenie veci bez doplnenia dokazovania nemožno posúdiť ako správne, pričom v novom rozhodnutí súd prvého stupňa má rozhodnúť aj o náhrade trov tohoto odvolacieho konania.
7. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd zhrnul, že podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nie je dôvodný, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovaní v 1. a 2. rade podpísali ručiteľskú listinu č. 1 a 2 dňa 07.10.1998, čím by im vznikla zákonná povinnosť plnenia ako ručiteľov zmluvného záväzku vzniknutého zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/ XXXX. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že nepoznajú dlžníkov zmluvného vzťahu vzniknutého zo zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 07.10.1998, a to C. B. a Y. B., a taktiež žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že sa navzájom nepoznajú. Z výpovede žalovaných mal súd taktiež preukázané, že žiadnu ručiteľskú listinu č. 1 a 2 nepodpísali a na fotokópiách ručiteľských listín č. 1 a 2 sa nenachádza ich vlastnoručný podpis. Taktiež mal súd preukázané z vyšetrovacieho spisu OO PZ Košice vedeného pod sp. zn. ČVS: ORP-373/1-OSV-K2-2005 kde bol vypracovaný znalecký posudok za účelom zistenia pravosti podpisu žalovaného v 2. rade na ručiteľskej listine č. 2, že nie je možné jednoznačne vylúčiť, ale ani určiť ako pisateľa sporného podpisu na tejto listine žalovaného v 2. rade. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že ručiteľský vzťah vzniká písomným vyhlásením ručiteľa, že berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. V danom prípade však súd nemal preukázané žalobcom, že žalovaní v 1. a 2. rade takéto písomné vyhlásenie vo vzťahu k žalobcovi realizovali, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade túto skutočnosť popreli, a aj keď sporné strany navrhli vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisov žalovaných v 1. a 2. rade na týchto ručiteľských listinách č. 1 a 2, súd tento dôkaz v rámci konania nemohol vykonať, nakoľko žalobca nepredložil súdu originál ručiteľských listín č. 1 a 2 zo dňa 07.10.1998, ktoré sú potrebné na vykonanie takéhoto dôkazu. Keďže súd nemohol realizovať tento dôkaz, a to pre správanie sa žalobcu a iné dôkazy, ktoré by preukazovali písomné vyhlásenie žalovaných v 1. a 2. rade, ako ručiteľov záväzkového vzťahu - zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.10.1998 zo strany žalobcu neboli predložené, ani označené, súd návrh žalobcu, ako nedôvodný pre neunesenie dôkazného bremena svojho tvrdenia vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol. V súlade s právnym názorom odvolateľa možno podľa krajského súdu konštatovať, že predloženie originálu listiny dokladujúcej existenciu právneho vzťahu účastníkov nie je všeobecnou podmienkou úspešného uplatnenia z nej vyplývajúceho nároku, najmä za situácie, keď z okolností prípadu vyplýva (najmä z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Košiciach II., ktorého obsahom boli originály úverovej zmluvy i ručiteľských listín), že takýto originál v dispozícii pôvodného ručiteľa v minulosti bol, avšak na druhej strane nedostatok originálov listín v danom prípade nepochybne sťažuje objektívne zistenie skutkového stavu veci, a to ako vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, tak i žalovaných. Krajský súd vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca s výnimkou znaleckého dokazovania k otázke pravosti podpisov žalovaných, ktorého úspešnosť vzhľadom na absenciu originálov listín, ako aj na výsledok znaleckého posudzovania podpisu žalovaného v 2. rade Kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru nie je dôvodné predpokladať, v konaní nenavrhol vykonanie žiadnych
dôkazov. Výhrada žalobcu voči postupu súdu prvého stupňa, že nevykonal navrhnuté dôkazy, preto nie je dôvodná. Doposiaľ vykonané dokazovanie však podľa názoru krajského súdu neposkytlo dostatok podkladov pre vykonanie záverov v prospech tvrdení žiadneho z účastníkov konania, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že vyšetrovacím orgánom zabezpečený posudok žalovaného v 2. rade ako pisateľa podpisu na ručiteľskej listine nevylúčil. Podľa krajského súdu v danom prípade ide preto o výnimočnú situáciu umožňujúcu súdu v zmysle § X20 ods. 1 O.s.p. vykonanie aj iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, z ktorých zjavne do úvahy prichádza najmä vyžiadanie originálov príslušných listín od pôvodného úverového veriteľa, výsluch úverovej spoludlžníčky Y. B. (dlžník C. B. zomrel) k otázkam týkajúcim sa jej poznatkov o okolnostiach zabezpečenia úveru ručením, zabezpečenie záznamov z knihy osvedčenia pravosti podpisov notárskeho úradu Y.. Y. L. a prípadne aj výsluch pracovníčky, ktorá podpisy ručiteľov overila (najmä akým spôsobom zisťovala totožnosť podpisujúcich osôb).
8. V priebehu súdneho konania žalovaný v 2. rade dňa 06.02.2018 zomrel. Z uznesenia Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn. 12D/133/2018, Dnot 33/2018 zo dňa 31.07.2018 vyplynulo, že dedičský súd v dedičskej veci po poručiteľovi - žalovanom v 2. rade, schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej zdedené aktíva (nehnuteľnosti) nadobudla dedička - manželka poručiteľa - T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, B. T.. Rozhodnutie dedičského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2018. V dôsledku vyššie uvedeného dňa 26.9.2018 Okresný súd Trnava vydal uznesenie č.k. 15Cb/55/2008 - 530, ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalovaného v 2. rade s dedičkou poručiteľa - T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, B. T..
9. Okresný súd Trnava vydal dňa 29.04.2020 uznesenie č.k. 15Cb/55/2008 - 648, ktorým súd výrokom I. zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade, výrokom II. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.000 eur a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000 eur od 27.02.2006 do 27.06.2019 a výrokom III. vyslovil, že žalobca a žalovaný v 1. rade nemajú voči sebe navzájom právo na náhradu trov konania. Okresný súd vydaním uznesenia reagoval na procesnú situáciu, keď v písomnom podaní zo dňa 26.08.2019 žalobca uviedol, že v nadväznosti na dohodu žalobcu so žalovaným v 1. rade na základe úhrady časti dlžnej sumy 1.000 eur dňa 27.06.2019 žalovaným v 1. rade berie žalobca žalobný návrh voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu späť a neuplatňuje si voči nemu nárok na náhradu trov konania. Takisto aj voči žalovanému v 2. rade berie žalobca žalobný návrh späť v časti uhradenej sumy 1.000 eur. Voči žalovanému v 2. rade sa tak žalobca naďalej domáha zaplatenia sumy 2.892,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.892,87 eur od 27.02.2006 do 27.06.2019 a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.892,87 eur od 28.06.2019 do zaplatenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2020.
10. Predmetom konania (po čiastočnom zastavení konania) zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.892,87 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.892,87 eur od 27.02.2006 do 27.06.2019 a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.892,87 eur od 28.06.2019 do zaplatenia) a trov konania uplatňovaný vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.
11. Súd vykonal dokazovanie fotokópiou Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.1998, fotokópiami Ručiteľských listín č. 1 a č. 2 zo dňa 07.10.1998, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie, Vyšetrovacím spisom OO PZ v Košiciach sp. zn. ČVS: ORP-373/1OSV- K2-2005, znaleckým posudkom č.p.: PPZ-10361/KEU-BA-EXP-2005 vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru Bratislava, výsluchom žalobcu a žalovaných, výsluchom Y. B., kópií záznamov z knihy osvedčenia pravosti podpisov notárskeho úradu Y.. Y. L., výsluchom svedka T.. H. B., ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav.
12. Zo žaloby ako aj z následných vyjadrení žalobcu súd zistil, že na základe uzavretej Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.10.1998 a Žiadosti o poskytnutie úveru, poskytol právny predchodca žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. úver v sume 400.000,00 Sk (13.277,56 eur) dlžníkom - C. B. a Y. B. pri úrokovej sadzbe 6 % ročne. Na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníkov spísal žalobca so žalovaným v 1. rade ručiteľskú listinu č. 1 a so žalovaným v 2. rade ručiteľskú listinu č. 2, ktorými sa ako ručitelia zaviazali, že na základe vyzvania žalobcu uhradia úver alebo jeho časť, ak ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných prostriedkov a to napriek písomnej výzve žalobcu. Žalobca vo svojom návrhu upriamil pozornosť na čl. II. úverovej zmluvy, v ktorom je uvedené, že v prípade ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká zo zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže oprávnený požadovať okamžité
splatenie celého zostatku úveru. V takomto prípade sa úroková sadzba zvyšuje za dobu oneskorenia o 2 %, t.j. na úrokovú sadzbu 8 % ročne. Žalobca ďalej uviedol, že dlžníci poskytnutý úver nesplácali, hoci na jeho úhradu boli vyzvaní viacerými upomienkami. Z dôvodu nesplácania úveru dlžníkmi pristúpil žalobca k vyzvaniu žalovaných v 1. a 2. rade - ako ručiteľov prostredníctvom výzvy zo dňa 05.04.2005 na zaplatenie nedoplatku s upozornením, že žalobca je oprávnený požadovať okamžité splatenie celého zostatku úveru. Keďže zo strany dlžníkov ani žalovaných v 1. a 2. rade nedošlo k úhrade nedoplatku úveru, požiadal žalobca dňa 27.02.2006 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 117.276,60 Sk (teda 3.892,87 eur) spolu s úrokom vo výške 8 % ročne od 27.02.2006. V priebehu konania žalobca uviedol, že nemá k dispozícii originál úverovej zmluvy ani ručiteľských listín č. 1 a 2, nakoľko podľa oznámenia právneho predchodcu žalobcu sa nenachádzajú tieto listinné doklady v archíve spoločnosti, a to aj napriek tomu, že boli poskytnuté OO PZ Košice 2 v rámci konania vedeného pod sp. zn. ČVS: ORP-373/1-OSV-K2-2005, kde bol vypracovaný znalecký posudok ohľadne zistenia pravosti podpisu odporcu v 2. rade a zo strany OO PZ Košice 2 originál týchto listinných dokladov bol údajne právnemu predchodcovi žalobcu vrátený. Žalobca v rámci konania navrhol vykonať znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisov odporcov v 1. a 2. rade na ručiteľských listinách č. 1, 2, a to z dôvodu preukázania, že podpis na týchto ručiteľských listinách patrí žalovaným v 1. a 2 rade, a teda, že žalovaní v 1. a 2. rade sú ručiteľmi záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX.
13. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žiada návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko nepodpísal žiadnu ručiteľskú listinu k úverovej zmluve, ktorá je predmetom tohto konania. Uviedol, že nepozná C. B. ani Y. B., a taktiež nepozná ani I. R. a po nahliadnutí do spisu na č.l. 8 uviedol, že sa tam nenachádza jeho vlastnoručný podpis. Žalovaný v 1. rade uviedol, že dňa 07.10.1998 sa nachádzal v W., kde pracoval a nevylúčil možnosť, že v budove, kde bol ubytovaný, mohol niekto zobrať jeho občiansky preukaz a zneužiť ho tým spôsobom, že by došlo k podpísaniu ručiteľskej listiny k tejto úverovej zmluve. Žalovaný v 1. rade žiadal, aby súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu na ručiteľskej listine č. 1.
14. Žalovaný v 2. rade vo svojom odpore, ako aj vo svojej výpovedi realizovanej na Okresnom súde W. - okolie uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko 07.10.1998 nepodpísal žiadnu ručiteľskú listinu č. 2 na úver dlžníka C. B., ktorého vôbec nepozná a je toho názoru, že bol urobený podvod. Žalovaný v 2. rade taktiež poukázal na nezrovnalosť, ktorá sa nachádza v overovacej doložke ohľadne osvedčenia pravosti jeho podpisu, kde je uvedené, že jeho bydlisko je Z. XX, W., avšak v skutočnosti jeho bydliskom v tom čase bolo Z. XX, K.. Žalovaný v 2. rade poprel, že by sa na ručiteľskej listine č. 2 nachádzal jeho podpis, a taktiež poukázal na to, že bol dňa 19.09.2005 vypočutý ako svedok v predmetnej veci na oddelení PZ Košice.
15. Z vyšetrovacieho spisu OO PZ Košice, Nad Jazerom, vedeného pod sp. zn. ČVS-ORP-373/1-OSV- K2-2005 súd zistil, že dňa 26.01.2005 bol daný zo strany právneho predchodcu žalobcu podnet vo veci dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu v zmysle trestného zákona, keď v presne nezistenej dobe na neznámom mieste, neznámy páchateľ sfalšoval ručiteľskú listinu č. 2 k úverovej zmluve č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.10.1998.
16. Zo Znaleckého posudku č.p.: PPZ-10361/KEU-BA-EXP-2005 vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru Bratislava za účelom zistenia, či podpis na ručiteľskej listine č. 2 zo dňa 07.10.1998 vyhotovil žalovaný v 2. rade I. R., súd zistil, že zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že I. R. nie je možné jednoznačne vylúčiť, ale ani určiť ako pisateľa sporného podpisu na ručiteľskej listine č. 2 zo dňa 07.10.1998.
17. Právny zástupca žalobcu v konaní (po zrušení rozsudku) uviedol, že nemá k dispozícii originál Úverovej zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.10.1998 a ručiteľských listín k tejto zmluve. Žalobca k údajnej nezrovnalosti v adrese žalovaného v 2 rade uvádzanej žalovaným v 2. rade ohľadom jeho adresy uvedenej v overovacej doložke, uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta, že v doložke je uvedené Z. XX, W., a jeho adresou je Z. XX, K., jedná sa o miesto v okrese W.-okolie, toto však neznamená, že žalovaný v 2. rade ručiteľskú listinu nepodpísal.
18. Žalovaný v 2. rade v konaní (po zrušení rozsudku) sa nezúčastnil žiadneho z nariadených pojednávaní, pričom svoju neprítomnosť vždy ospravedlnil s tým, že finančná situácia mu neumožňuje
vycestovať z B. T. do O. a žiada o možnosť vypočutia na Okresnom súde W.. Právna nástupkyňa žalovaného v 2. rade sa takisto nezúčastnila žiadneho z nariadených pojednávaní s odkazom na jej nepriaznivú finančnú situáciu a žiadala aby bola vypočutá prostredníctvom dožiadania Okresným súdom W. - okolie. K veci sa vyjadrila písomne podaním zo dňa 11.03.2019, v ktorom uviedla, že so zaplatením žalovanej istiny nesúhlasí a žiada by ju súd v celom rozsahu voči nej zamietol. Namietala platnosť uzavretia zmluvy o stavebnom úvere a o ručiteľskom záväzku, k čomu uviedla, že podmienkou uzavretia stavebného úveru podľa § 8 bod 8 VOP stavebný úver musí byť zabezpečený záložným veriteľom na nehnuteľnosť. Pre prípad smrti dlžníka podľa bodu 7 VOP mala stavebná sporiteľňa požadovať uzatvorenie poistnej zmluvy, avšak právny predchodca žalobcu tieto podmienky nesplnil. Ďalej uviedla, že podpisovanie ručiteľského záväzku jej manželom doterajším dokazovaním nebolo preukázané, keď z v konaní predloženého znaleckého posudku nie je preukázané, že ručiteľský záväzok podpísal nebohý I. R.. Akcentovala, že žalobca doposiaľ nepredložil originál ručiteľskej listiny a ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie pravosti podpisu jej nebohého manžela. Uviedla, že jej nebohý manžel jednak v trestnom konaní a jednak v prebiehajúcom súdnom konaní poprel, že by išlo o jeho vlastnoručný podpis a zároveň uviedol, že priamych dlžníkov nepozná, nikdy sa s nimi osobne nerozprával a až počas konania zistil, že dlžník v 1. rade pracoval ako SBS-kár na jeho pracovisku. Zhrnula, že jej zosnulý manžel nepodpísal ručiteľský záväzok a teda nemohol byť v spore ani pasívne legitimovaný, preto namieta aj jej vlastnú pasívnu legitimáciu v spore. Ďalej uviedla, že povinnosťou stavebnej sporiteľne pred podpísaním zmluvy bolo zistiť si aj bonitu ručiteľa. Jej právny predchodca bol ženatý, mal dve deti, v čase podpísania ručiteľského záväzku zarábal cca 3.800 Sk a v deň podpísania zmluvy bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Právny predchodca žalobcu túto skutočnosť vôbec neskúmal. Ďalej uviedla, že adresa ručiteľa na zmluve o ručiteľskom záväzku a pri overení podpisu u notára nekorešponduje, je úplne odlišná (K., W.). Z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania, lebo problém so splácaním úveru nastal už v roku 2004, následne manžel podal trestné oznámenie a žaloba na súde bola uplatnená až v roku 2008, teda po troch rokoch od začatia premlčania. Ďalej uviedla, že žalobca mal možnosť svoju pohľadávku uplatniť aj voči priamym dlžníkom- C. B. a po jeho smrti voči jeho dedičom a Y. B., pričom zo žaloby ani z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či žalobca si voči nim uplatnil nárok, koľko doposiaľ uhradili, či úver splácajú dobrovoľne a ani prečo sa nedomáha plnenia od nich. Tiež uviedla, že predmetný spor je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský spor a preto žiada by súd preskúmal zmluvu o ručiteľskom záväzku, najmä jej nekalé podmienky s prihliadnutím na jej obranu a žalobu v celom rozsahu zamietol. V písomnom podaní zo dňa 27.08.2020 uviedla, že predmetný dlh mali všetci účastníci zmluvy plniť spoločne a nerozdielne a nie vdova - dedička po údajnom poručiteľovi. Je to v rozpore s dobrými mravmi. Dodala, že nebohý manžel bol v čase ručenia nezamestnaný, teda nebol solventný a žalobca náležitým spôsobom nepreveril jeho bonitu a táto okolnosť spôsobuje sama o sebe neplatnosť ručiteľského záväzku, pričom poukázala na zákon o ochrane spotrebiteľa. Vyjadrila sa, že doterajšie dokazovanie nepreukázalo, že ručiteľský záväzok podpísal nebohý manžel. Považuje za zarážajúce, že obaja ručitelia popierajú svoje podpisy, nepoznajú priamych dlžníkov a žalobca bez dôkazov tvrdí, že sú ručiteľmi. K žalobcom navrhovanému dôkazu - výsluchu notára, uviedla, že ho považuje za nadbytočný, keďže tento podpisy neoveroval a je známe, že spôsob overovania popíše podľa zákona a jeho pracovníčka si pre značný časový odstup nemôže pamätať na konkrétne overenie. Žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
19. Z výsluchu Y. B. realizovanom na Okresnom súde Trebišov dňa 22.08.2013 vyplynulo nasledovné: Na otázku súdu, či spolu s nebohým manželom C. B. uzatvorili dňa 07.10.1998 ako dlžníci s právnym predchodcom zmluvu o stavebnom sporení na cieľovú sumu 400.000,- Sk, uviedla, že nie, zmluvu nikdy neuzatvorila, manžel bol v tom čase nezamestnaný. Na otázku súdu, či im bol úver zo strany žalobcu poskytnutý a kedy sa tak stalo, uviedla, že žiaden úver jej poskytnutý nebol, žiadne peniaze nikdy nedostala. Na otázku súdu, či predmetný úver riadne splácali a ak nie, kedy a prečo prestali predmetný úver splácať, uviedla, že odpovedať na túto otázku je bezpredmetné vzhľadom na predchádzajúcu otázku a odpoveď. Na otázku súdu, či bol predmetný úver zabezpečený a v prípade ak áno, akou formou (napr. záložné právo, ručitelia), s tým, aby zábezpeku konkrétne popísala, uviedla, odpovedať na túto otázku je bezpredmetné vzhľadom na predchádzajúcu otázku a odpoveď. Na otázku súdu, nech svedkyňa popíše, akým spôsobom došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, napr. nech uvedie, kde predmetnú zmluvu podpísala, či ju podpisovala spolu s neb. manželom, či sa pri zmluve osvedčovala pravosť podpisov, ak áno, kde došlo k osvedčeniu pravosti podpisov, a taktiež nech uvedie, či došlo k osvedčovaniu pravosti podpisov ihneď po podpise predmetnej úverovej zmluvy alebo inokedy, svedkyňa uviedla, jej to nič nevraví a zopakovala, že žiadnu zmluvu v tom čase nepodpísala. Na otázku súdu, či poznala žalovaných v 1. a 2. rade a ak áno, nech uvedie, kde ich spoznala, ako dlho ich poznala, a
taktiež nech uvedie a popíše intenzitu ich vzťahov, uviedla, že žalovaných v 1. a 2. rade nepozná. Na otázku súdu, či poznal žalovaných v 1. a 2. rade aj jej neb. manžel C. B. a ak áno, nech uvedie kde ich spoznal, ako dlho a ako dobre ich poznal, svedkyňa uviedla, že manžel začal dňa 20.08.1996 pracovať pre firmu V.D. COMP, od vtedy začal byť tajnostkár, stále rozprával, že nebude pracovať za 2.000 Sk, dokáže u súkromníka zarobiť za tri týždne 7.000 Sk. Začal sa v tom čase lepšie obliekať, no domov nosil stále mizivé peniaze. Syn vtedy musel nastúpiť do jaslí a svedkyňa nastúpila do školy, kvôli finančnej situácii. Na otázku súdu, či boli žalovaní v 1. a 2. rade ručiteľmi predmetnej úverovej zmluvy, pričom v kladnom prípade nech svedkyňa uvedie kto ich oslovil s uvedeným ručiteľským záväzkom a prečo práve žalovaných v 1. a 2. rade, uviedla, odpovedať na túto otázku je bezpredmetné vzhľadom na vyššie uvedenú odpoveď. Na otázku súdu, akým spôsobom ručitelia svoj ručiteľský záväzok k predmetnej úverovej zmluve podpísali a či sa tak stalo v jej prítomnosti, svedkyňa uviedla, že odpovedať na túto otázku je bezpredmetné vzhľadom na vyššie uvedenú odpoveď. Na otázku súdu, či sa osvedčovali podpisy ručiteľov na ručiteľskej listine, v kladnom prípade nech uvedie, kde sa tak stalo, či to bolo v jej prítomnosti, uviedla, že o tom nemá vedomosť. Na otázku súdu, či vznikol pri osvedčovaní pravosti podpisov ručiteľov na ručiteľskej listine nejaký problém, napr. s dokladmi totožnosti ručiteľov alebo iné, pričom v kladnom prípade nech svedkyňa popíše konkrétne skutočnosti, uviedla, odpovedať na túto otázku je bezpredmetné vzhľadom na vyššie uvedenú odpoveď. Na otázku súdu, či žalovaný v 2. rade pracoval s jej neb. manželom u toho istého zamestnávateľa, pričom v kladnom prípade nech uvedie obchodné meno tohto zamestnávateľa, taktiež nech uvedie ako dlho spolu pracovali u tohto zamestnávateľa a taktiež nech uvedie, či sa poznali aj osobne, resp. či sa stretávali atď, svedkyňa uviedla, že nebohý manžel pracoval vo firme V.D. COMP Košice od 20.08.1996 do 30.11.1998, následne od 01.12.1998 do 31.07.1999 vo firme L. B. W., následne od 01.08.1999 do 31.01.2000. Všetky firmy vlastní pán Y. T., ktorý pochádza z tej istej obce ako žalovaný v 2. rade. Na otázku súdu, či svedkyňa pracovala u toho istého zamestnávateľa so žalovaným v 1. rade, pričom v kladnom prípade nech uvedie obchodné meno tohto zamestnávateľa, taktiež nech uvedie ako dlho spolu pracovali u tohto zamestnávateľa, a taktiež nech uvedie, či sa poznali aj osobne, resp. či sa stretávali atď., uviedla, že pracuje v školstve od skončenia vysokej školy - od roku 1988. Na otázku súdu, či sa poznali ručitelia, t.j. žalovaní v 1. a 2. rade navzájom, uviedla, že odpovedať na túto otázku je bezpredmetné vzhľadom na vyššie uvedenú odpoveď. Na otázku súdu, či v prípade, ak svedkyňa uviedla, že ručiteľov pozná, nech sa vyjadrí k tvrdeniu žalovaných v 1. a 2. rade, že žiadnu ručiteľskú listinu nepodpísali a svedkyňu a jej neb. manžela osobne nepoznajú do takej miery, že by im išli za ručiteľov, uviedla, že manžel mal pred ňou nejaké tajnosti, ale o obchodných veciach sa s ňou vôbec nikdy nerozprával. Na otázku právneho zástupcu, či mala svedkyňa stavebné sporenie v stavebnej sporiteľni Wüstenrot pred uzatvorením úverovej zmluvy, uviedla, nie, v tom období som nemala žiadne sporenie. Na otázku právneho zástupcu, či bola niekedy u Y.. L. overovať nejaké podpisy, svedkyňa uviedla, nie, nepamätám sa, doktora L. nepoznám.
20. T.. H. B., ktorá vypracovala pod. č. PPZ-10361/KEU-BA-EXP-2005 znalecký posudok (ktorá bola včas vykonania výsluchu dňa 15.01.203 na výsluhovom dôchodku a už nepracovala na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru), počas jej výsluchu uviedla, že vypracovala znalecký posudok ako znalkyňa v trestnej veci vedenej pod sp.zn. ČVS: ORP-373/1- OSV-K2-2005 vedenej pred OR PZ v Košiciach 2. V tomto znaleckom posudku bolo jej úlohou zistiť, či podpis I. R. na ručiteľskej listine č. 2 k úverovej zmluve č. XXXXXXXX/XXXX a k tomu príslušných dokumentoch je totožný s porovnávacím materiálom. V tomto znaleckom posudku nebolo možné jednoznačne stanoviť záver ohľadne tejto otázky z dôvodu, že sporný podpis ako aj nesporne pravé podpisy pána R. majú tvar veľmi jednoduchých ľahko napodobniteľných podpisov bez identifikačne hodnotných znakov. Zhrnula, že v takom prípade nie je možné určenie jednoznačného záveru skúmania. Po nahliadnutí do spisu konštatovala, že na ručiteľskej listine na č.l. 10 v spise, že ide o tú ručiteľskú listinu, ktorú mala k dispozícií v origináli a ktorá je súčasťou aj znaleckého posudku vo fotokópií a pri podpise ručiteľa sa nachádza podpis pána R.. Na otázku súdu, či sa dá znaleckým dokazovaním jednoznačne určiť pravosť podpisu žalovaného v 2. rade tak ako sa nachádza tento podpis na ručiteľskej listine č. 2 ( č.l. 10 v spise) svedkyňa uviedla, že ohľadne takéhoto podpisu, ktorý sa nachádza na ručiteľskej listine č. 2 ( č.l. 10 v spise) sa nedá jednoznačne určiť pravosť podpisu a to z dôvodu, že ide o veľmi jednoduchý, ľahko napodobniteľný podpis, bez identifikačne hodnotných znakov ktoré by umožňovali individuálnu identifikáciu pisateľa. Na otázku súdu, či sa dá vyhotovia znalecký posudok na posúdenie pravosti podpisu z fotokópie listiny, svedkyňa uviedla, že ak ide o dobrú fotokópiu, dajú sa konštatovať zhodné a podobné znaky s nesporne pravými podpismi danej osoby, ale v závere je treba uviesť, že napriek týmto zhodným znakom, nie je možné vylúčiť, že podpis na danú listinu osoba nevyhotovila vlastnoručne, ale tento podpis bol prenesený
pomocou niektorej z techník falšovania. V prípade, ak sú zistené diametrálne rozdielne znaky, medzi sporným a nesporne pravými podpismi sa dá vylúčiť daná osoba. Po nahliadnutí na č.l. 8 kde sa nachádza ručiteľská listina č. 1 podpísaná žalovaným v I. rade T. C., svedkyňa uviedla, že ohľadne tohto podpisu v prípade predloženia nesporných pravých 15 podpisov z uvedeného obdobia, by sa dalo určiť rozsah zhodných a nezhodných znakov podpisov, resp. možnosť vylúčenia podpisu žalovaného v I. rade na tejto listine.
21. Na ručiteľskej listine č. 2 sú nasledovné dátumy podpisov: v X. dňa 24.09.1998 (zástupca stavebnej sporiteľne), v W. dňa 07.10.1998 (podpis ručiteľa - I. R., žalovaný v 2. rade), osvedčovacia doložka je datovaná dňa 07.10.1998.
22. Z kópie záznamov z knihy osvedčenia pravosti podpisov notárskeho úradu Y.. Y. L., vyplynulo, že pravosť podpisu žalovaného v 2. rade bola evidovaná pod poradovým číslom XXXX a pravosť podpisu bola osvedčená dňa 06.10.1998. Súd pre úplnosť uvádza, že pravosť pravosť podpisu žalovaného v 1. rade bola evidovaná pod poradovým číslom XXXX a osvedčená bola pravosť podpisu tiež dňa 06.10.1998. Z kópie záznamov z knihy osvedčenia pravosti podpisov vyplynulo, že pravosť podpisov sa osvedčovala na listinách označených ako úverové zmluvy. Súd v tejto súvislosti uvádza, že po zániku notárskeho úradu Y. Y. L. st. boli osvedčovacie knihy odovzdané podľa § 87 Notárskeho poriadku Okresnému súdu Košice - okolie. Menovanému notárovi zanikol výkon notárskeho úradu ku dňu 30.06.2014.
23. Žalobca v konaní v reakcii na obsah záznamov z knihy osvedčenia pravosti podpisov notárskeho úradu Y. Y. L. navrhol vykonať znalecké dokazovanie ohľadom otázky pravosti podpisov, ktoré boli namietané. Okresný súd Trnava vydal dňa 17.08.2016 uznesenie č.k. 15Cb/55/2008 - 416, ktorým ustanovil znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie: ručné písmo (identifikácia pisateľa), p. T. O. X., ktorej súd uložil vypracovať a písomne súdu predložiť znalecký posudok, v ktorom zodpovie na nasledovné otázky: Či podpis nachádzajúci sa v osvedčovacej knihe pravosti podpisov notára Y.. Y. L. pod p.č. XXXX zo dňa 6.10.1998 je pravým podpisom žalovaného I. R.? Či podpis nachádzajúci sa v osvedčovacej knihe pravosti podpisov notára Y.. Y. L. pod p.č. XXXX zo dňa 6.10.1998 je pravým podpisom žalovaného T. C.? V predmetnom uznesení súd uložol žalobcovi, aby do 10 dní od doručenia tohoto uznesenia zložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 1.000 eur na účet Okresného súdu Trnava. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu preddavok nebol uhradený, súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz.
24. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom a to: výsluch notára Y. Y. L. st. (na ktorého úrade došlo k overeniu pravosti podpisov žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý mal byť zameraný na vysvetlenie spôsobu overovania pravosti podpisov a to vzhľadom veľký časový odstup od osvedčovania sporných podpisov, pričom súd výsluch tejto osoby považoval vzhľadom na zistenia vyplývajúce z ostatných dôkazných prostriedkov za nadbytočný), výsluch Y. T., výsluch pani H., výsluchy ktoré mali byť zamerané na otázky týkajúce sa ich poznatkov o okolnostiach potvrdenia výšky príjmov spoludlžníčky a žalovaného v 1. rade (konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bolo zastavené a súd mal zároveň skutkový stav za dostatočne preukázaný a výsluch týchto osôb považoval za nadbytočný), výsluch pracovníka banky právneho predchodcu žalobcu za účelom položenia otázok týkajúcich sa jeho poznatkov k okolnostiam schvaľovania úveru (žalobca neupresnil generálie pracovníka banky, ktorého výsluch mal byť realizovaný a to ani na výzvu súdu, súd zároveň považoval vykonanie tohoto dôkazu vzhľadom na zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania za nadbytočný), výsluch T.. B. - výsluch už bol súdom vykonaný a to dňa 15.01.2013, napriek tomu ho žalobca žiadal realizovať opakovane, výsluch pracovníka notárskeho úradu L.. Y. R. rod. X. (výsluch pracovníčky notárskeho úradu, kt. osvedčovala podpisy na predmetnej úverovej zmluve a ručiteľských listinách, táto pracovala v notárskom úrade v rokoch 1996-2005 ) - v tejto súvislosti súd žalobcu dňa 20.01.2020 písomne vyzval, aby uviedol otázky, ku ktorým má menovaná vypovedať, výzva mu bola doručená dňa 27.01.2020, nijakým spôsobom na ňu však nezareagoval, preto súd žalobcom navrhnutý dôkaz nevykonal. Na tomto mieste súd uvádza, že od januára 2018 komunikoval žalobca so súdom prevažne písomnou formou, pričom uvádzal návrhy na vykonanie dokazovania (aj takých, ktoré už boli vykonané - výsluch T.. B., zadováženie osvedčeného odpisu osvedčenia pravosti podpisu žalovaného v 1. a 2. rade na ručiteľských listinách), žiadal o oznamovanie sporných a nesporných skutkových tvrdení a žiadal súd v rámci predvídateľnosti súdneho rozhodnutia o oznámenie skutočnosti, kedy by súd považoval za potrebné, resp. vhodné doložiť, alebo ak by súd disponoval úvahou, v dôsledku ktorej by bolo možné nároku žalobcu akokoľvek nevyhovieť.
Súd na jeho podania reagoval oznámením zo dňa 13.11.2020, v ktorom uviedol, že vzhľadom na početné písomné podania žalobcu týkajúce sa prebiehajúceho konania a častú neprítomnosť na pojednávaniach mu oznamuje (a zároveň zasiela súvisiace listiny), že jeden zo žalobcom navrhovaných dôkazov už bol skôr vykonaný (výsluch znalkyne T.. B. ešte dňa 15.01.2013) a čo sa týka jedného z ďalších žalobcom navrhovaných dôkazov - výsluchu svedkyne p. L.. Y. R. (rod. X.), bolo mu oznámené, že súd ho dňa 20.01.2020 písomne vyzval, aby uviedol otázky, ku ktorým má menovaná vypovedať (nakoľko menovaná požiadala o vypočutie na súde v mieste jej bydliska, keď sa pre finančnú núdzu nemohla dostaviť na základe predvolania ako svedka na Okresný súd Trnava, zároveň uviedla, že strany sporu nepozná) však zostala bez jeho reakcie. Súd žalobcovi okrem zápisnice o pojednávaní, počas ktorého bola vypočutá znalkyňa, zaslal aj jej ďalšie vyjadrenie k predmetnej veci a úradný záznam zo dňa 4.3.2019, kópiu z osvedčovacej knihy pravosti podpisov od Y.. L., zápisnicu o pojednávaní zo dňa 24.01.2018, kde sudca postupoval v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP.
25. Okresný súd Trnava na tomto mieste uvádza, že ešte dňa 03.09.2012 vyzval právneho predchodcu žalobcu, Wüstenrot stavebnú sporiteľňu, a.s., aby súdu v lehote 10 dní zaslal originál Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 7.10.1998. Dňa 26.09.2012 bola Okresnému súdu Trnava doručená odpoveď právneho predchodcu žalobcu, obsahom ktorej bolo oznámenie, že postupca/pôvodný žalobca
- Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., už nedisponuje originálom úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX, nakoľko tento originál ako súčasť spisového materiálu bol odstúpený na postupníka - spoločnosť General Factoring a.s. Žalobca v priebehu konania, ani jeho právny zástupca, nepredložili originál Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 7.10.1998 ani originály ručiteľských listín č. 1 a č. 2.
26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
27. Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
28. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
29. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
30. Podľa § 58 zákona číslo 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona o notároch a notárskej činnosti (ďalej aj ,,Notársky poriadok“), platného a účinného od 1.12.1995 do 30.11.2000, odseku 1 až 5, legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48. Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha), b) meno, priezvisko, trvalé bydlisko, prípadne miesto pobytu účastníka, jeho rodné číslo, dátum narodenia, c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka, d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine za svoj vlastný, e) miesto a deň osvedčenia, f) podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky. Ak sa skladá listina, na ktorej sa podpis osvedčuje, z niekoľkých listov (hárkov), alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3. Notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine. Osvedčovanie pravosti podpisu na listinách so vzťahom k cudzine vykonáva výlučne notár.
31. Podľa § 48 Notárskeho poriadku, platného a účinného od 1.12.1995 do 30.11.2000, odseku 1 a 2, ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma
svedkami totožnosti. Svedkovia totožnosti pripoja svoje podpisy buď na záver notárskej zápisnice, alebo za záznamom o potvrdení totožnosti.
32. Podľa § 3 ods. 1,2 a 3 Notárskeho poriadku, platného a účinného od 1.12.1995 do 30.11.2000, notárskou činnosťou je a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55), b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64), c) konania vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73). Ak tak ustanoví osobitný zákon,1) notár vykonáva aj ďalšie činnosti. Zápisnice, osvedčenia a iné listiny vyhotovované pri notárskej činnosti a pri činnosti podľa odseku 2 (ďalej len „notárska listina“) a ich osvedčené odpisy sú verejnými listinami.
33. Podľa § 205 Civilného sporového poriadku, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
34. Žalobca v konaní poukázal na to, že legalizácia (činnosť podľa § 58 Notárskeho poriadku) je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení osvedčovaním právne významných skutočností (§ 56 až 64), kedy osvedčený odpis osvedčenia je verejnou listinou. Uviedol, že pokiaľ súd v tomto spore už disponuje osvedčeným odpisom osvedčenia pravosti podpisu I. R. - pôvodne žalovaného v 2. rade, žiada, aby súd vychádzal z toho, že tento odpis je verejnou listinou. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 205 CSP.
35. Predmetom tohto konania je po čiastočnom zastavení konania pohľadávka žalobcu vo výške 2.892,87 eur spolu s úrokom 8 % ročne zo sumy 3.892,87 eur od 27.02.2006 do 27.06.2019 a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.892,87 eur od 28.06.2019 do zaplatenia) a trov konania voči žalovanému v 2. rade., titulom ručiteľského vzťahu vzniknutého podpísaním ručiteľskej listiny č. 2 žalovaným v 2. rade dňa 07.10.1998 na zabezpečenie splnenia záväzku vzniknutého zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX.
36. Ručenie predstavuje zaisťovací inštitút, ktorým možno zabezpečiť ako peňažný, tak aj nepeňažný záväzok dlžníka. Záväzok ručiteľa je záväzkom akcesorickým, čo znamená, že jeho vznik a trvanie sú priamo podmienené existenciou hlavného, zabezpečovaného záväzku. Zákon v zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka vyžaduje písomnú formu ručiteľského prehlásenia, a taktiež vyžaduje jeho špecifikáciu čo do rozsahu, obsahu, ako aj právneho titulu, keď predmetné ustanovenie je kogentné.
37. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nie je dôvodný, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovaný v 2. rade podpísal ručiteľskú listinu č. 2 dňa 07.10.1998, čím by mu vznikla zákonná povinnosť plnenia ako ručiteľa zmluvného záväzku vzniknutého zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi a vyjadreniach uviedol, že nepozná dlžníkov zmluvného vzťahu vzniknutého zo zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 07.10.1998, a to C. B. a Y. B.. Žalovaní uviedli, že sa navzájom nepoznajú. Z výpovede žalovaného v 2. rade mal súd za preukázané, že ručiteľskú listinu č. 2 nepodpísal a na fotokópii ručiteľskej listiny č. 2 sa nenachádza jeho vlastnoručný podpis. Taktiež mal súd preukázané z vyšetrovacieho spisu OO PZ Košice vedeného pod sp. zn. ČVS: ORP-373/1- OSV-K2-2005, v rámci ktorého bol vypracovaný znalecký posudok za účelom zistenia pravosti podpisu žalovaného v 2. rade na ručiteľskej listine č. 2, že nie je možné jednoznačne vylúčiť, ale ani určiť ako pisateľa sporného podpisu na tejto listine odporcu v 2. rade. Z ustanovenia § 303 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že ručiteľský vzťah vzniká písomným vyhlásením ručiteľa, že berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. V danom prípade však súd nemal preukázané žalobcom, že žalovaný v 2. rade takéto písomné vyhlásenie vo vzťahu k žalobcovi realizoval, nakoľko žalovaný v 2. rade túto skutočnosť poprel. V konaní nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu žalovaného v 2. rade na ručiteľskej listine č. 2, keďže žalobca nepredložil súdu originál ručiteľskej listiny č. 1 a č. 2 zo dňa 07.10.1998, ktorý bol potrebný na vykonanie tohto dôkazu. Súd pristúpil k vykonaniu dokazovania navrhnutého žalobcom týkajúceho sa osvedčenia pravosti podpisu žalovaného v 2. rade v osvedčovacej knihe podpisov, avšak žalobca nezložil preddavok na vykonanie tohoto dôkazu a tak ho súd nevykonal. Z výsluchu Y. B. mal sud za preukázané, že spolu s nebohým manželom C. B. neuzatvorili dňa 07.10.1998 ako dlžníci s právnym
predchodcom žalobcu zmluvu o stavebnom sporení na cieľovú sumu 400.000,- Sk (3.892,87 eur). Y. B. tiež uviedla, že nepozná žalovaného v 1. rade ani žalovaného v 2. rade.
38. Súd podrobne skúmajúc nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade dospel na základe vykonaných dôkazov k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nároku na peňažné plnenie od žalovaného v 2. rade. Pochybnosti o tom, že predmetnú ručiteľskú listinu vlastnoručne podpísal žalovaný v 2. rade vyplývajú nielen z vyjadrení žalovaného v 2. rade, zo znaleckého posudku č. č.p.: PPZ-10361/KEU-BA-EXP-2005 vyhotoveného v rámci konania vedeného pod sp. Zn, ČVS: ORP-373/1-OSV-K2-2005, z výsluchu Y. B. z vyjadrenia ale najmä zo skutočnosti, že osvedčovacia doložka na ručiteľskej listine č. 2 je opatrená dátumom 7.10.1998, zatiaľ čo podľa knihy osvedčenia pravosti podpisov bola pravosť podpisu žalovaného v 2. rade evidovaná pod poradovým číslom XXXX osvedčená dňa 6.10.1998. Tento rozpor spochybňuje nárok tvrdený žalobcom v takej miere, že jeho žalobe nie je možné vyhovieť, pričom vykonávanie ďalších dôkazov sa javí ako nadbytočné a nehospodárne. Súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci nebolo možné pristúpiť k ďalšiemu znaleckému dokazovaniu týkajúceho sa pravosti podpisu uvedeného na ručiteľskej listine č. 2, nakoľko žalobca nedisponoval originálom predmetnej listiny. Súd zároveň dodáva, že žalobca nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania, ktoré malo byť zamerané na odpovede znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie: ručné písmo (identifikácia pisateľa) na otázku, či podpis nachádzajúci sa v osvedčovacej knihe pravosti podpisov notára Y.. Y. L. pod p.č. XXXX zo dňa 6.10.1998 je pravým podpisom žalovaného I. R. a vzhľadom na to, že zo strany žalobcu preddavok nebol uhradený, súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz. Súd v súvislosti s údajmi uvedenými v osvedčovacej knihe podpisov uvádza, že práve tieto považoval žalobca v zmysle jeho vyjadrení za kľúčové v otázke preukázania nároku uplatňovaného v tomto konaní. Zhrnúc vyššie uvedené, súd na tomto mieste uvádza, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovaný v 2. rade podpísal ručiteľskú listinu č. 2, čím by mu vznikla zákonná povinnosť plnenia ako ručiteľovi zmluvného záväzku vzniknutého zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX.
39. Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou argumentáciou sporových strán prezentovanou v konaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 216/2012 alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03).
40. So zreteľom na vyššie uvedené súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol.
41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44.Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
45. Z hľadiska posúdenia miery úspechu sporovej strany v konaní, predstavuje súdne konanie jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu. Úspech v konaní sa teda pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej. Preto je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná.
46. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd súčasne zohľadňoval možnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 257 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože hoci bol žalovaný v 2. rade úspešný v rozsahu 100%, žalovanému v 2. rade ako procesne úspešnej strane sporu žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, čo podľa názoru súdu
predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie práva na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).