Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2CoCsp-46-2020.pdf
PDF · 94.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanej Z. R., nar. X.X.XXXX, bytom B., H. XX, o zaplatenie 579,93 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12Csp/116/2019-60 z 9.1.2020 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom rozsahu o zaplatenie 338,36 € s prísl.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 579,93 € spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 22 % ročne zo sumy 491,15 € od 6.9.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 544,93 € od 6.9.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.1.2015 uzavrela jeho právna predchodkyňa spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 700 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaná sa zároveň zaviazala vrátiť poskytnutý úver formou 31 mesačných splátok vo výške 31,78 €. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a do podania žaloby (27.8.2019) uhradila len sumu vo výške 418,04 €. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej, spoločnosť CETELEM vyhlásila dňa 5.9.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná dlh voči veriteľovi vo výške 579,93 €, pričom táto suma pozostáva z 491,15 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 43,88 € z titulu dlžných úrokov z úveru, 9,90 € z titulu dlžného poistného z úveru, 35 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22 % ročne zo sumy 491,15 € od 6.9.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 544,93 € od 6.9.2016.
4. S účinnosťou ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 9.1.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 263355021866195, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 700 € na kúpu tovaru. Žalovaná sa úver zaviazala splatiť v 31 mesačných splátkach vo výške 31,78 €, pri úrokovej sadzbe 22 % ročne, RPMN 24,35 % a priemernej RPMN 36,30 % s tým, že celková výška úveru predstavovala sumu 923,80 €. Žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu dňa 5.9.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 579,93 €, zloženej z úverovej istiny vo výške 491,15 €, dlžných úrokov poplatkov a poistného vo výške 53,78 € a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35 €.
6. Súd vec právne posudzoval podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 1, § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pri svojom rozhodovaní sa v prvom rade zaoberal tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. Konštatoval, že žalovaná úver riadne nesplácala a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaplatila len 14 splátok. Splátku so splatnosťou ku dňu 15.4.2016 ani žiadnu ďalšiu už neuhradila, preto právny predchodca žalobcu listom z 13.9.2016 úver zosplatnil podľa ust. § 565 OZ a vyzval žalovanú k splateniu celého úveru. Celý dlh sa stal zročným pre nesplnenie splátky splatnej ku dňu 15.4.2016 a podľa názoru súdu od zročnosti tejto splátky je potrebné počítať trojročnú premlčaciu dobu, ktorá uplynula 15.4.2019. Súd argumentoval, že pri zosplatnení úveru začína plynúť trojročná premlčacia lehota nie od účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu a zastával názor, že má ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v ust. § 101 OZ spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvý krát. Danou úpravou sa sleduje to, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Žaloba bola podaná až dňa 27.8.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto uplatnenú pohľadávku nemohol žalobcovi priznať z dôvodu premlčania s poukazom na ust. § 54a OZ.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanej žiadne trovy konania nevznikli.
8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v rozsahu sumy 338,36 € z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ poukázal na to, že dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej vyhlásil dňa 5.9.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Dôvodil, že podľa § 565 OZ že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, ale nie jeho povinnosť. Na toto ust. nadväzuje ust. § 53 ods. 9 OZ s požiadavkou na povinnosť upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia dlhu. V prvoinštančnom konaní žalobca nepredkladal súdu výzvy zasielané žalovanej v súlade s ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ a konajúci súd tak nemohol mať za preukázané mimoriadne zosplatnenie celého dlhu, z dôvodu neuhradenia mesačnej splátky k 15.4.2016, a že od tohto dátumu by mala plynúť trojročná premlčacia doba. Odvolateľ tvrdil, že premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok a nakoľko bola žaloba podaná 26.8.2019 žalobca si svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splatných mesačných splátok od 15.9.2016. Súd mu mal preto minimálne priznať nárok v rozsahu 338,36 € s prísl., predstavujúci istinu splatnú po 15.9.2016.
9. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP) bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ako vyplývali z obsahu podaného odvolania (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.
11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.4.2021 pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.
12. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ je naplnený v prípade keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že dôvody uplatnené v odvolaní neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uzavrel, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
15. V odvolaní žalobca zmenil svoju argumentáciu uvedenú v žalobe, t.j., že došlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu dlhu žalovanejdňa 5.9.2016 jeho právnym predchodcom a od 6.9.2016 si uplatnil úroky z omeškania. Dôvodil tým, že dôkazy na toto tvrdenie nepredkladal, a tak jeho tvrdenie nemal súd preukázané. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na ustanovenie § 151 ods 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu o zosplatnení dlhu a ani nenamietala platnosť a účinnosť tohto zosplatnenia. Súd prvej inštancie preto správne považoval toto skutkové tvrdenie (o zosplatnení dlhu) za nesporné. Jeho následné spochybňovanie žalobcom v odvolaní považuje odvolací súd za účelové, keď podal odvolanie len v časti istiny 338,36 € s prísl. po mimoriadnom zosplatnení úveru.
16. K posúdeniu začiatku plynutia premlčania súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza.
17. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ak je plnenie dohodnuté v splátkach, začiatok plynutia premlčacej doby sa neriadi ust. § 101 OZ (od kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát), ale ust. § 103 OZ, a teda začiatok plynutia premlčacej doby jednotlivých splátok je odo dňa ich zročnosti a začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu (§ 565) je od zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba zosplatneného dlhu sa teda neviaže na okamih zosplatnenia dlhu a uplynutiu dodatočne určenej lehoty na splnenie celého dlhu. Podľa § 53 ods. 9 OZ však veriteľ nemôže uplatniť svoje právo podľa § 565 OZ (predčasne zosplatniť dlh) prvým dňom omeškania so zaplatením splátky, ale až uplynutím 3 - mesiacov od omeškania so zaplatením. Z toho vyplýva, že premlčacia doba vo vzťahu k zostatku dlhu začína plynúť 3 mesiace po splatnosti omeškanej splátky, v preskúmavanom prípade splátky splatnej 15.4.2016 (t.j. 15.7.2016). Premlčacia trojročná doba teda uplynula 15.7.2019, pred podaním žaloby (27.8.2019). Vecne správne je preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu, aj keď odvolací súd počítal začiatok premlčacej lehoty od iného dátumu, pretože pri prevzatí názoru súdu prvej inštancie by sa veriteľovi skrátila zákonná trojročná premlčacia lehota o 3 mesiace.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CPS. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspech v ňom mala žalovaná, ktorej však trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).