Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-1-2020.pdf
PDF · 179.15 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: O. Z., T. (U.), rod. Š., F.. XX.X.XXXX, trvalo bytom T. XXX, T., proti žalovanému: C. S., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom R. X, T., zastúpený: JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka, so sídlom Krížna 38, Bratislava, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 22Pc/13/2017-387 zo dňa 11. decembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia č. k. 22Pc/13/2017-406 zo dňa 16. decembra 2019 p o t v r d z u j e.
Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia č. k. 22Pc/13/2017-406 zo dňa 16. decembra 2019 rozhodol tak, že : I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne: a) obchodné podiely strán sporu v spoločnosti Galloper s.r.o., so sídlom Rezedová 12, 821 01 Bratislava, IČO: 46 857 281, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sro, vložka č. 84531/B v hodnote 8 000,- €, a do výlučného vlastníctva žalovaného: b) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, okres: E., obec: T., k. ú. T. ako pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXX E.X, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XX E.X a parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX E.X a stavby - rodinný dom súpis. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/XX v hodnote 198 000,- €. II. Žalobkyni prikázal k úhrade zostatok záväzku zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 27.11.2012 medzi stranami sporu ako dlžníkmi a O.. W. Z. ako veriteľom vo výške 17 000,- €. III. Žalovanému prikázal k úhrade: a) zostatok záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 13.03.2014 medzi stranami sporu ako dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom vo výške 121 791,80 €, b) zostatok záväzku zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzatvorenej dňa 26.03.2012 medzi stranami sporu ako dlžníkmi a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom vo výške 34 988,41 €, c) zostatok záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 30.9.2014 medzi stranami sporu ako dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom vo výške 84 857,53 €,
IV. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu 24 982,65 € do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 3 090,- € na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 3 090,- € na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VII. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 143, § 145 ods. 1 a 2, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.6.2019, č. k. 17C/20/2016-41, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. T. zo dňa 21.6.2017, výpisom z obchodného registra spoločnosti Galloper s.r.o., ponukou na odkúpenie obchodného podielu zo dňa 13.1.2017, zmluvou o prevode obchodného podielu, e-mailovou komunikáciou na č. l. 18, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.3.2014, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.9.2014, zmluvou o prevode obchodného podielu na inú osobu na č. l. 63, žiadosťou o nahliadnutie do dokladov spoločnosti a výzvu na zaplatenie mzdy zo dňa 5.9.2016, e-mailovou komunikáciou na č. l. 66, hlavnou knihou spoločnosti Galloper s.r.o. na č. l. 67-69, kartou dlhodobého majetku na č. l. 70, zmluvou o pôžičke zo dňa 27.11.2012, zmenku na č. l. 79, darovacou zmluvou zo dňa 2.2.2017, zmluvou o pôžičke zo dňa 2.2.2017, potvrdeniami o prevodoch na č. l. 83-84, potvrdeniami o prevodoch na č. l. 85-86, prehľadom účtov na č. l. 87, potvrdeniami o pohyboch na účte na č. l. 88-89, potvrdeniami o vkladoch v hotovosti na č. l. 90-103, zostatkami úverov v Slovenskej sporiteľni na č. l. 104-106, výpismi z účtov na č. l. 107-128, 129-132, účtovnou závierku spoločnosti Galloper s.r.o. k 31.12.2014 a 31.12.2015, e-mailovou komunikáciou na č. l. 203, potvrdením z VÚB, a.s. zo dňa 19.7.2019, potvrdeniami o zrealizovaní transakcie na č. l. 255-258, potvrdením Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.7.2019, vyčíslením pohľadávky banky zo dňa 19.8.2019, znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne O.. D. A., potvrdením o zrealizovaní transakcie na č. l. 334, informáciami zo stránky V..M..sk k spoločnosti Galloper s.r.o., znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca O.. I.. T. T., zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 30.9.2014. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, nakoľko právna zástupkyňa žalovaného, ktorá výsluch oboch strán navrhovala, na ňom netrvala. Navyše výsluch žalobkyne k okolnostiam ponuky na predaj obchodného podielu súd nepovažoval za potrebný, nakoľko v dôsledku zhodných skutkových tvrdení sa strany sporu zhodli na hodnote obchodných podielov oboch strán sporu v spoločnosti Galloper s.r.o. vo výške 8 000,- €, t.j. pre každého vo výške 4 000,- €.
1.2. Z obsahu listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.6.2016, č. k. 17C 20/2016-41, bolo manželstvo strán sporu uzavreté dňa 15.10.2011, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Ružinov vo zväzku 43, ročník 2011, na strane 225, pod por. číslo XXX, rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2016. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. T. zo dňa 21.6.2017 súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností pozemkov - parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXX E.X, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XX E.X a parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX E.X a stavby - rodinného domu súpis. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/XX. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti Galloper s.r.o. so sídlom Rezedová 12, Bratislava, IČO: 46 857 281 žalobkyňa a žalovaný sú spoločníkmi predmetnej spoločnosti s výškou vkladu každého spoločníka v sume 4 000,- €. Jedinou konateľkou spoločnosti je žalobkyňa. Zmluvu o pôžičke zo dňa 27.11.2012 strany sporu ako dlžníci uzatvorili s O.. W. Z. ako veriteľom, na základe ktorej im bola poskytnutá pôžička vo výške 59 000,- € do 31.12.2017. Účel pôžičky v zmluve uvedený nebol. Z darovacej zmluvy zo dňa 2.2.2017 súd zistil, že O.. Ľ. Š. poskytla žalobkyni peňažný dar vo výške 60 000,- € na realizáciu vnútorných úprav interiéru novostavby zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. T.. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 2.2.2017 súd zistil, že O.. Ľ. Š. poskytla žalobkyni a žalovanému pôžičku vo výške 15 000,- € do 31.12.2020. Účel pôžičky nebol v zmluve uvedený. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.3.2014 vyplýva, že strany sporu uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s. úverovú zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 125 450,- € na kúpu pozemku. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.9.2014 vyplýva, že strany sporu uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s. úverovú zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 86 000,- €. Z potvrdenia z VÚB, a.s. zo dňa 19.7.2019 vyplýva, že k hypotekárnemu úveru č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 26.3.2012 zostatok úveru ku dňu 24.8.2016 predstavoval istinu 34.941,51
€, úroky 46,90 €. Objem uhradených anuitných splátok od 24.8.2016 do 16.7.2019 predstavoval sumu 8 532,05 €. Zostatok úveru ku dňu 16.7.2019 predstavoval istinu 29 594,98 €, úroky 6,36 €. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.7.2019 vyplýva, že ku dňu 24.8.2016 bol zostatok na úvere titulom zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 121 791,80 €. Z vyčíslenia pohľadávky banky zo dňa 19.8.2019 vyplýva, že ku dňu 24.8.2016 bol zostatok na úvere titulom zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 84 857,53 €. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne O.. D. A. súd zistil, že znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. T., a to rodinného domu súpis. č. XXX vrátane pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX na sumu 198 000,- €. Dátum, ku ktorému bol posudok vypracovaný (rozhodujúci pre zistenie stavebno-technického stavu), bol 24.8.2016.
1.3. Súd prvej inštancie v konaní neprihliadal na doklady predložené žalobkyňou v podaní doručenom súdu dňa 23.9.2019, nakoľko stranám sporu bola poskytnutá lehota v zmysle § 153 C.s.p. na predkladanie dôkazov, pričom uvedené doklady (znalecký posudok a zmluva o zriadení záložného práva) sú z roku 2014 a 2016 a žalobkyni nič nebránilo, aby tieto doklady predložila spolu s doposiaľ predloženými dôkazmi a vyjadreniami, pričom ani nepožiadala o predĺženie lehoty poskytnutej v rámci sudcovskej koncentrácie konania. Z dôkazov, ktoré prvoinštančný súd vykonal, mal za preukázané, že strany sporu sa po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (24.8.2016) na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli, preto súd po zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov rozvodom ich manželstva (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v zmysle § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka vykonal vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu, ako aj obsahu listinných dôkazov, mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželia za trvania manželstva nadobudli: a/ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres: E., obec: T., kat. územie: T. ako pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXX E.X, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XX E.X a parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX E.X a stavby - rodinný dom, súpisné číslo: XXX na parcele č. XXXX/XX; b/ obchodné podiely v spoločnosti Galloper s. r. o., so sídlom Rezedová 12, 821 01 Bratislava, IČO: 46 857 281, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sro, vložka č. 84531/B. Tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Pokiaľ išlo o záväzky, ktoré stranám sporu vznikli za trvania manželstva, tieto súd opäť ustálil jednak na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu, ako aj z obsahu listinných dôkazov, pričom ide o nasledovné záväzky: a/ titulom úveru na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 26.3.2012 uzavretou so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom, výška poskytnutého úveru 40 000,- €, b/ titulom úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (úver na bývanie - kúpa pozemku) zo dňa 13.3.2014 uzavretou so Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako veriteľom, výška poskytnutého úveru 125 450,- €, c/ titulom úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (úver na bývanie) zo dňa 30.9.2014 uzavretou so SLSP, a.s. ako veriteľom, výška poskytnutého úveru 86 000,- €, d/ titulom pôžičky poskytnutej vo výške 59 000,- € na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 27.11.2012 medzi stranami sporu ako dlžníkmi a O.. W. Z. ako veriteľom, a to na kúpu kuchynského zariadenia. Spočiatku medzi stranami bolo sporné, či záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 27.11.2012 medzi stranami sporu a O.. W. Z. patrí do masy BSM, avšak žalovaný po oboznámení sa s obsahom listiny - zmluvy o pôžičke zo dňa 27.11.2012, ako aj k tomu patriacej zmenky, ktoré sú opatrené jeho podpisom, uznal, že uvedený záväzok patrí do masy BSM. Súd prvej inštancie preto mal jednoznačne ustálenú masu BSM, ktorú bolo potrebné vyporiadať, a to v rozsahu aktív a pasív tak, ako sú uvedené vyššie.
1.4. Hodnotu masy BSM prvoinštančný súd ustálil na základe listinných dokladov predložených stranami sporu. Pri určení hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. T., súd vychádzal zo znaleckého posudku O.. D. A., ktorá nehnuteľnosti ocenila sumou 198 000,- €. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnila stavebno-technický stav nehnuteľností ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. 24.8.2016, ako aj s ohľadom vyhlásenie žalovaného o technickom stave a vybavení nehnuteľnosti ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. Súd preto nemal dôvod spochybniť uvedený znalecký posudok, nakoľko tento bol riadne vypracovaný v súlade so zákonom, súčasťou ktorého je aj doložka znalkyne o tom, že si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Napokon pre ustálenie hodnoty nehnuteľností súd nemal k dispozícii ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval inú cenu nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM, keďže na znalecký posudok predložený žalobkyňou neprihliadal s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p.. Pokiaľ ide o ustálenie hodnoty podielov strán sporu na
spoločnosti Galloper s.r.o., súd už v rámci prvého pojednávania, kedy nabádal strany sporu na zmierlivé vyriešenie veci, uviedol, že základné imanie predstavuje iba prvotný vklad do spoločnosti, avšak pre výpočet obchodného podielu spoločníka je nutné zobrať do úvahy mieru účasti spoločníka na základnom imaní spoločnosti a čisté obchodné imanie (vlastné imanie) spoločnosti k stanovenému dňu, preto keď žalobkyňa vyčíslila hodnotu podielu žalovaného v spoločnosti v sume 4 000,- €, ako polovicu základného imania, súd sa s týmto ohodnotením nemohol stotožniť. V tomto smere právna zástupkyňa žalovaného vykonala viacnásobné pokusy o sprístupnenie účtovných dokladov spoločnosti Galloper s.r.o., za účelom ustálenia hodnoty obchodných podielov strán sporu. Žalobkyňa na uvedené snahy právnej zástupkyne žalovaného opakovane nereagovala, hoci na pojednávaní konanom dňa 11.6.2018 prisľúbila súdu, že poskytne právnej zástupkyni žalovaného na nahliadnutie predmetné účtovné doklady, ktorú povinnosť jej súd následne uložil v uznesení, ktorým odročoval pojednávanie. Žalobkyňa ani v priebehu mimosúdnych rokovaní, pre ktoré súd konanie prerušil, nesplnila túto svoju povinnosť. Súd preto opätovne vyzval žalobkyňu, ako aj samotnú spoločnosť Galloper s.r.o., aby predložila účtovné doklady spoločnosti v rozsahu požadovanom právnou zástupkyňou žalovaného. Žalobkyňa na výzvy súdu nereagovala, súd jej preto uložil poriadkovú pokutu a následne ju opäť vyzval na predloženie dokladov. Právna zástupkyňa žalovaného napokon na vykonaní tohto dokazovania netrvala z dôvodu, že žalovaný mal záujem čím skôr ukončiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto súhlasil s ocenením hodnoty oboch podielov strán sporu v sume 8 000,- €, t.j. v hodnote základného imania spoločnosti. Čo sa týka ustálenia výšky záväzkov strán sporu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prvoinštančný súd vychádzal z dokladov predložených žalovaným, kde jednotlivé banky ustálili výšku nesplatených úverov k 24.8.2016 (ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva). Z jednotlivých listinných dôkazov preto vyplývajú nasledovné zostatky: a/ zostatok záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 13.3.2014 medzi stranami sporu ako dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom vo výške 121 791,80 €, b/ zostatok záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 30.9.2014 medzi stranami sporu ako dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom vo výške 84 857,53 €, c/ zostatok záväzku zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzatvorenej dňa 26.3.2012 medzi stranami sporu ako dlžníkmi a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom vo výške 34 988,41 €. Výšku zostatku záväzku strán sporu zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi stranami sporu a O.. W. Z. dňa 27.11.2012 ku dňu zániku BSM súd ustálil na základe zhodných tvrdení strán sporu vo výške 17 000,- €.
1.5. Pokiaľ išlo o spôsob vyporiadania, t.j. ktoré aktíva a ktoré pasíva prikázať žalobkyni, a ktoré žalovanému, súd prvej inštancie sa v tomto smere priklonil k spôsobu vyporiadania navrhovanom žalovaným. V prvom rade poukázal na to, že hoci žalobkyňa po rozvode manželstva užívala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. T., t.j. rodinný dom a pozemky k nemu patriace so svojim novým manželom a dieťaťom, z tejto nehnuteľnosti sa odsťahovala a ju prenajímala, o čom svedčia podania žalovaného, ktorého tretie osoby bývajúce v rodinnom dome pôvodne nechceli pustiť do domu za účelom vypracovania znaleckého posudku. Navyše žalobkyňa prestala splácať spoločné záväzky vyplývajúce z úverových zmlúv uzavretých v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorá má zapísané na LV záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam, hoci mala príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti, v dôsledku ktorej skutočnosti celé splácanie dlhov zostalo na žalovanom, ktorý ani nemal možnosť nehnuteľnosť užívať. Mimo to podľa informácií žalovaného sa žalobkyňa dlhodobo zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, súd preto nevidel dôvod prikázať dotknuté nehnuteľnosti žalobkyni, ako aj s tým súvisiace splácanie úverov, keďže žalobkyňa napriek príjmu z prenájmu nehnuteľnosti tieto dlhy nesplácala, v súčasnosti má maloleté dieťa a okrem príjmu z prenájmu nehnuteľností žalovaný nemal vedomosť o akomkoľvek inom príjme žalobkyne, preto je nepravdepodobné, že by do budúcna bola schopná úvery, ktoré si brali strany sporu za účelom kúpy pozemku a stavby domu, splácať. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s návrhom žalobkyne prikázať podiely v obchodnej spoločnosti Galloper s.r.o. buď žalovanému, alebo prikázať spoločnosť obom stranám k likvidácii. Súd by takýto spôsob vyporiadania považoval za v rozpore s dobrými mravmi. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa bola výlučnou konateľkou spoločnosti Galloper s.r.o., a teda vykonávala všetky úkony za spoločnosť, bola zodpovedná za jej riadenie a hospodárenie, pričom informácie o stave spoločnosti a je hospodárskych výsledkoch žalovanému vôbec neposkytovala. Už v roku 2014 ponúkala žalovanému, že od neho odkúpi podiel v tejto obchodnej spoločnosti za sumu 40 000,- €, ktorá musela mať nejaký reálny základ. Napokon k odkúpeniu podielu nedošlo, keďže žalobkyňa žalovanému odmietla poskytnúť akékoľvek účtovné doklady pre posúdenie oprávnenosti výšky obchodného podielu. Následne, ako to vyplýva z predložených účtovných závierok, žalobkyňa svojimi úkonmi za spoločnosť spôsobila, že majetok spoločnosti v roku 2015 klesol na účtovnú hodnotu 6 241,- €, hoci rok predtým (2014) bola účtovná
hodnota majetku v sume 102 676,- €. Je teda zrejmé, že žalobkyňa postupne vykonávala úkony smerujúce k zníženiu majetku spoločnosti a k celkovej hodnote obchodných podielov spoločnosti. Bolo by preto v rozpore s dobrými mravmi, keby súd priznal podiely v obchodnej spoločnosti žalovanému, keď práve žalobkyňa svojim správaním spôsobila zníženie majetku spoločnosti a pravdepodobnú potrebu likvidácie tejto spoločnosti, ktorú sama navrhovala. V záujme spravodlivosti bolo podľa názoru súdu prikázanie obchodných podielov v spoločnosti Galloper žalobkyni, ktorá sama môže za stav, v akej sa spoločnosť k dnešnému dňu nachádza. Napokon pokiaľ išlo o priznanie záväzku zo zmluvy o pôžičke voči O.. Z. žalobkyni, súd takýto spôsob vysporiadania považoval za spravodlivý, keď všetky ostatné dlhy strán sporu na seba preberie žalovaný. Súd prvej inštancie pri určení veľkosti podielov bývalých manželov na hodnote vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal z rovnakých podielov strán sporu, keďže nezistil dôvody vedúce k disparite. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že iba ona sama sa výlučne podieľala na platení záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s O.. W. Z. a tieto platila zo svojich výlučných prostriedkov, žalobkyňa tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázala. Pokiaľ úvery platila v priebehu trvania manželstva sama, t.j. do 24.8.2016, tieto platila s prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa nepreukázala, že by v čase trvania manželstva disponovala akýmikoľvek výlučnými prostriedkami (t.j. nepatriacimi do BSM) z titulu dedenia či darovania. Predložená darovania zmluva, ktorou O.. Ľ. Š. požičala žalobkyni sumu 60 000,- € na realizáciu vnútorných úprav interiéru novostavby v Borinke, je pre daný spor bezpredmetná, nakoľko táto bola uzatvorená až po právoplatnom rozvode manželstva (dňa 2.2.2017). Skutočnosť, či žalobkyňa tieto finančné prostriedky investovala do predmetného rodinného domu, žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Obdobne pre spor je bez právneho významu aj zmluva o pôžičke uzatvorená medzi IF.. Ľ. Š. ako veriteľom a stranami sporu ako dlžníkmi dňa 2.2.2017, keďže táto zmluva bola uzatvorená po rozvode manželstva a nemá súvis s vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva.
1.6. Žalovaný žiadal, aby súd v konaní zohľadnil, že od zániku BSM do 21.8.2019 uhradil zo svojich výlučných prostriedkov na spoločný dlh voči VÚB, a.s. spolu sumu 8 107,56 € (mesačná splátka 225,21 € × 36 mesiacov) a spoločný dlh v Slovenskej sporiteľni, a.s. sumu 7 220,- €, t.j. spolu 15 327,56 €. V danom prípade sa súd prvej inštancie s návrhom žalovaného stotožnil, nakoľko žalovaný listinnými dôkazmi preukázal úhrady na spoločné dlhy strán sporu v celkovej sume 15 327,56 €, pričom v rámci vyporiadania má voči žalobkyni nárok na polovicu z takto uhradenej sumy, ktorú súd zohľadnil pri výpočte vyrovnacieho podielu. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 14/2006, podľa ktorého ak sa niektorý s manželov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu podľa § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. Pokiaľ si žalobkyňa v podaní doručenom súdu 23.9.2019 uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu polovice zo sumy 27 143,27 €, ktorú mala uhradiť od zániku BSM do 16.9.2019, súd na tento nárok neprihliadal, nakoľko ho žalobkyňa uplatnila po uplynutí lehoty v rámci sudcovskej koncentrácie konania. Žalobkyňa bola v čase podania žaloby, ktorou sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, ako v rámci následných vyjadrení, replík a duplík, ku ktorých súd vyzýval strany sporu v zmysle § 167 C.s.p., zastúpená advokátkou, pričom táto, hoci bola opakovane poučená o sudcovskej koncentrácii konania, návrh žalobkyne na započítanie sumy uhradenej na spoločné dlhy strán sporu voči žalovanému neuplatnila. Na pojednávaní konanom dňa 11.6.2018 súd v rámci pokusu o zmierlivé vyriešenie veci uviedol, čo považuje medzi stranami za sporné, ktoré skutkové tvrdenia strany sporu nepreukázali a aký bude potrebný ďalší postup v prípade, ak sa strany sporu nedohodnú na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Následne na pojednávaní konanom dňa 22.5.2019, na ktoré sa žalobkyňa bez ospravedlnenia nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná, súd uložil stranám sporu v zmysle § 181 ods. 4 C.s.p. lehotu 30 dní na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie ďalších návrhov na doplnenie dokazovania. Nakoľko žalobkyňa nebola na pojednávaní prítomná, súd jej zaslal kópiu zápisnice z pojednávania spolu s predvolaním na ďalšie pojednávanie. Túto zápisnicu prevzala dňa 4.6.2019. Žalobkyňa mala preto dostatočný časový priestor na doplnenie skutkových tvrdení a uplatnenie nároku voči žalovanému na zaplatenie polovice ňou uhradených súm po zániku BSM na spoločné dlhy bývalých manželov. Žalobkyňa súdom poskytnutú dodatočnú lehotu v rámci sudcovskej koncentrácie konania nedodržala, nepožiadala o jej predĺženie, súd preto nemal dôvod prihliadať na ňou uplatnený nárok až po uplynutí tejto lehoty. Nad rámec toho prvoinštančný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.10.2012, sp. zn. 22 Cdo 172/2012, v zmysle ktorého v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže súd vyporiadať len ten majetok, nároky či hodnoty, ktoré strany sporu navrhli k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do troch rokov od jeho zániku. Pokiaľ teda žalobkyňa uplatnila svoj nárok až v podaní
doručenom súdu 23.9.2019 (dané na poštu 19.9.2019), uplatnila tento nárok až po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. po 24.8.2019. Súd prvej inštancie aj z tohto dôvodu na nárok uplatnený žalobkyňou neprihliadol.
1.7. Nakoľko v konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady rovnosti podielov strán na spoločnom majetku, na základe uvedených skutočností uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 24 982,65 €. Žalovanému boli prikázané do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v k. ú. Borinka zapísané na LV č. 1562 v hodnote 198 000,- €. Z uvedenej sumy by mal žalovaný povinnosť zaplatiť žalobkyni polovicu, teda 99 000,- €. Na druhej strane súd žalobkyni prikázal obchodné podiely v spoločnosti Galloper, s.r.o. v hodnote 8.000,- €, z ktorých polovicu v sume 4 000,- € by mala uhradiť žalovanému. Vzhľadom na uvedené by mal žalovaný (po zohľadnení výšky hodnoty jeho obchodného podielu prikázaného žalobkyni) vyplatiť žalobkyni sumu 95 000,- € (198 000,- € - 8 000,- €/2). Ďalej súd musel súd zohľadniť pasíva (záväzky) strán sporu. Súd prikázal žalobkyni zostatok záväzku zo zmluvy o pôžičke s Ing. Ouzkým v sume 17 000,- €. Žalovanému prikázal zostatky z úverov vo VÚB, a.s. a SLSP, a.s. v celkovej sume 241 637,74 €. Na vyrovnanie podielu žalovaného na spoločných pasívach by žalobkyňa mala uhradiť žalovanému 112 318,87 € (241 637,74 €/2 - 8 500,- € [polovica zo zmluvy o pôžičke]). Zároveň k sume na vyrovnanie podielu na spoločných pasívach bolo potrebné pripočítať nárok žalovaného na zaplatenie polovice sumy uhradenej po zániku BSM na spoločné záväzky bývalých manželov, t.j. sumu 7 663,78 €. Celkovo potom na vyrovnanie podielu žalovaného na pasívach by žalobkyňa mala uhradiť žalovanému sumu 119 982,65 €. Vzhľadom na uvedené súd od hodnoty vyrovnacieho podielu za aktíva, ktorý by mal žalovaný uhradiť žalobkyni vo výške 95 000,- € odpočítal sumu vyrovnacieho podielu, ktorú by žalobkyňa bola povinná uhradiť žalovanému z pasív vo výške 119 982,65 € = 24 982,65 €. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 24 982,65 €. Súd určil lehotu pre splnenie uvedenej povinnosti tri mesiace, v priebehu ktorej bude mať žalobkyňa dostatočný čas a možnosť zabezpečiť si prostriedky na splnenie uvedenej povinnosti.
1.8. Súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu a žalovaného zaplatiť štátu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdny poplatok každému vo výške 3 090,- € vychádzajúc z celkového poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 6 180,- €, ktorý predstavuje 3 % z hodnoty predmetu sporu - aktíva vo výške 206 000,- € (položka 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov). Súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva určil podiely obom stranám sporu pri aktívach rovnaké, a preto zaviazal každú zo strán sporu na zaplatenie súdneho poplatku samostatne.
1.9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním iudicium duplex, teda strany sporu majú zároveň postavenie žalobcu a žalovaného, v ktorom súd nie je viazaný žalobou strán sporu na vyporiadanie v tom zmysle, že nie je viazaný cenou vecí a navrhnutým spôsobom vyporiadania vecí; je viazaný v tom zmysle, že musí o vyporiadaní stranami špecifikovanej masy BSM rozhodnúť. Je pravdou, že súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliadol na spôsob vyporiadania navrhnutý žalovaným, avšak v prípade vyporiadania BSM ide o konanie, ktoré je v záujme oboch bývalých manželov, nemožno preto hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán, keď súd vyporiadava majetok tak, aby bola zachovaná rovnosť podielov. Vzhľadom na uvedené súd žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala voči tomu, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktorá zaslala súdu dňa 16.9.2019, teda po 30-dňovej lehote po pojednávaní dňa 22.5.2019. Súd prvej inštancie vzhľadom na neprítomnosť strán sporu odročil termín pojednávania na 25.9.2018. V tento termín sa žalobkyňa dostavila na súd prvej inštancie osobne, ale vzhľadom k úmrtiu v rodine sudkyne bolo pojednávanie odročené na termín 13.11.2019. Podklady zo strany žalovaného boli zaslané jeho právnou zástupkyňou dňa 23.8.2019, čiže taktiež po stanovenej 30-dňovej lehote, na tieto ale súd prvej inštancie prihliadal. Dňa 4.4.2019 vydal súd uznesenie o pokračovaní súdneho konania (ktoré bolo uznesením zo dňa 3.10.2018 prerušené na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia) a stanovil dátum na pojednávanie 22.5.2019. Vzhľadom k tomu že v tomto čase (16.4.2019 - 15.9.2019) bola žalobkyňa fyzicky na E.,
kde riešila neľahkú životnú situáciu ohľadne jej maloletej dcéry a jej manžela, o tomto pojednávaní dňa 22.5.2019 nebola nijako informovaná, a teda ani o závere uznesenia, kedy prvoinštančný súd vydal 30-dňovú lehotu pre preukázanie faktov, doplnenie skutkových tvrdení, ako aj predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania a poučil strany o sudcovskej koncentrácii podľa § 153 C.s.p., tak že na ďalšie vyjadrenia sporu smerujúce k doplneniu skutkových tvrdení a návrhov na doplnenie dokazovania nebude prihliadať. Nakoľko žalobkyňa nebola na území Slovenskej republiky, a teda ani o pojednávaní dňa 22.5.2019, a ani o uznesení z tohto pojednávania nebola nijako informovaná, nikoho na území Slovenskej republiky nesplnomocnila na preberanie doporučenej pošty počas jej neprítomnosti. Žalobkyňa doložila fakty, platby, znalecký posudok, ktoré jasne preukazujú značnú zmenu v rozdelení majetku - aktív a pasív jednotlivých strán sporu vzhľadom k finálnemu rozsudku.
3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť, nakoľko žalobkyňa neuviedla žiadne odvolacie dôvody spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť. Podľa žalovaného súd prvej inštancie na návrh strán sporu prerušil konanie na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania vydaného dňa 3.10.2018. Na návrh žalovaného súd uznesením zo dňa 4.4.2019 rozhodol o pokračovaní v konaní a zároveň nariadil na deň 22.5.2019 pojednávanie vo veci. Uznesenie súdu prvej inštancie o pokračovaní v konaní spolu s predvolaním na pojednávanie nariadeným na deň 22.5.2019 vrátane procesného poučenia strán sporu bolo žalobkyni riadne doručené dňa 11.4.2019. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že o pojednávaní konanom dňa 22.5.2019 nebola nijako informovaná. Na pojednávanie konané dňa 22.5.2019 sa žalobkyňa nedostavila, a ani v zmysle § 183 C.s.p. nepodala návrh na jeho odročenie. Pojednávanie konané dňa 22.5.2019 súd uznesením odročil na termín 25.9.2019 a zároveň v zmysle § 181 ods. 4 C.s.p. určil stranám lehotu 30 dní na doplnenie skutkových tvrdení, ako aj predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania s tým, že strany sporu súd opätovne poučil o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 C.s.p.. Súd prvej inštancie zaslal žalobkyni zápisnicu z pojednávania konaného dňa 22.5.2019 spolu s predvolaním na ďalší termín pojednávania nariadeného na deň 25.9.2019, pričom zápisnica spolu s predvolaním bola žalobkyni riadne doručená dňa 4.6.2019. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že o záveroch prijatých na pojednávaní konanom dňa 22.5.2019 (určenie dodatočnej 30-dňovej lehoty súdom) nebola nijako informovaná. Spolu so zápisnicou bolo žalobkyni doručované súdom aj predvolanie na pojednávanie dňa 25.9.2019, pričom sama žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že sa na toto pojednávanie aj osobne dostavila, takže o ňom musela mať vedomosť. Súd prvej inštancie na podanie žalobkyne doručené dňa 23.9.2019, t.j. po uplynutí súdom určenej 30-dňovej lehoty, neprihliadal, a to s poukazom na § 153 C.s.p. s odôvodnením, že uvedené doklady sú z roku 2014 a 2016, takže žalobkyni nič nebránilo, aby tieto doklady predložila spolu s doposiaľ predloženými dôkazmi a vyjadreniami, pričom ani nepožiadala o predĺženie lehoty poskytnutej v rámci sudcovskej koncentrácie konania. Žalobkyňa doručila podanie s doplnením skutkových tvrdení a návrhom na dokazovanie súdu dňa 23.9.2019, teda dva dni pred pojednávaním nariadeným na deň 25.9.2019 a viac ako tri mesiace po doručení zápisnice z pojednávania konaného dňa 22.5.2019. Podanie žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.9.2019, a na ktoré súd prvej inštancie neprihliadol, mohlo byť bez akýchkoľvek pochybností urobené žalobkyňou skôr, keďže všetky listinné dôkazy priložené k tomuto podaniu sú datované ešte pred podaním samotnej žaloby o vyporiadanie BSM, ktorú žalobkyňa podala na súd dňa 22.6.2017, pričom žalobkyňa bola pri podaní žaloby zastúpená advokátom. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 15. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 530/2018.
3.1. Žalovaný ďalej k argumentácií žalobkyne uviedol, že opakovane požiadal súd prvej inštancie o predĺženie sudcovskej lehoty so súčasným zdôvodnením žiadosti a súd prvej inštancie lehotu žalovanému na jeho žiadosť v súlade s § 118 ods. 2 C.s.p. predĺžil. Podanie žalovaného, doručené súdu prvej inštancie dňa 23.8.2019 bolo tak súdu doručené v rámci plynutia určenej sudcovskej lehoty. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa prevzala súdom doručované zásielky, ktorých obsahom bolo predvolanie na pojednávanie dňa 22.5.2019, ako aj zápisnicu z tohto pojednávania, žalovaný zdôraznil, že žalobkyňou tvrdená skutočnosť o nesplnomocnení osoby na preberanie doporučenej pošty, je bez právneho významu. Žalobu o vyporiadanie BSM podala na príslušný súd dňa 22.6.2017 žalobkyňa. V žalobe žalobkyňa uviedla ako adresu svojho trvalého pobytu: T. XXX, XXX XX T.. Súd prvej inštancie doručoval žalobkyni zásielky na adresu uvedenú žalobkyňou, ktorá je adresou jej trvalého pobytu. Je nepochybné, že ak to žalobkyni vyhovuje, ani jej pobyt v zahraničí nie je prekážkou pre jej komunikáciu so súdom, keďže aj odvolanie podávala žalobkyňa zo zahraničia.
4. K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa repliku. Uviedla, že dňa 22.5.2020 bola v životne ťažkej situácii na území E., kde bojovala o pas pre maloletú dcéru aby mohli spolu cestovať naspať na Slovensko, počas tohoto obdobia boli aj nútené pobývať 2 mesiace v tzv. I. (Shelter - príbytok pre ženy s deťmi vzhľadom k domácemu násiliu). Na územie ČR docestovala žalobkyňa dňa 16.8.2019, nakoľko vedela už začiatkom apríla 2019, že bude pravdepodobne dlhodobejšie mimo územia SR požiadala Slovenskú poštu, a.s. o preposielanie pošty na inú adresu, nikoho počas svojho pobytu na E. od 12.4.2019 - 16.8.2019 nesplnomocnila na preberanie doporučených zásielok. Žalovaný o tejto skutočnosti, vtedajšej životnej situácii žalobkyne, vedel a žalobkyňa mala za to, že celý urýchlený proces konania, kde sa strana žalovaného opiera len o termíny a využitie situácie, neopiera sa vôbec o skutkové stavy a preukázateľné dôkazy a spravodlivé rozdelenie majetku. Žalovaný nikdy predtým nežiadal nehnuteľnosť v T. do svojho výhradného vlastníctva, žil v zahraničí, o nič sa nezaujímal, nakoľko vedel, že nemá na nehnuteľnosť viac než bezpodielový právny nárok, do nehnuteľnosti nikdy neinvestoval, pravdepodobne mu cielene vyhovovalo, že sa rekonštruuje a zveľaďuje aj jeho nehnuteľnosť z iných finančných prostriedkov. Zo splátok úveru v celkovej hodnote 34 393,27 € zaplatil len 7 220,- €, a to len v čase kedy nemorálne využil neľahkú situáciu žalobkyne poverením svojho právneho zástupcu uhradil v čase 4 mesiacov po sebe splátky. Presne v čase, kedy bola žalobkyňa v životne náročnej situácii na E., v termínoch 25.6.2019, 17.7.2019, 9.8.2019 a 19.8.2018, pre cielené predloženie dôkazov súdu a zneužitie spravodlivého rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, taktiež použil znalecký posudok, ktorý poukazuje na stavbu ako holodom k dátumu 24.8.2016 a nie súčasný stav stavby na kľúč so záhradou. Zvyšok 27 173,27 € zaplatila žalobkyňa, súd na tieto splátky vôbec neprihliadol, a ani na investíciu 60 000,- € len zo strany žalobkyne. Dôkazy žalobkyňa súdu predložila hneď, ako to bolo z jej strany možné, vyplývajúc z jej vtedajšej situácie. Súd jej ani neumožnil osobne pristúpiť a vyjadriť sa, žalobkyňa bola hneď, ako to bolo možné, pripravená s dokumentmi predstúpiť vypovedať osobne dňa 25.9.2019, súd odročil pojednávanie na deň 13.11.2019, ďalej už jej súd nedal možnosť sa ani vyjadriť, a ani dokonca neprihliadal na všetky dôkazy. Uznesenie súdu prvej inštancie o pokračovaní v konaní nemohlo byť doručené žalobkyni osobne dňa 11.4.2019, čiže nemala o ňom vedomosť, nakoľko v tom čase bola už mimo územia SR. Na pojednávanie dňa 22.5.2019 sa z vyššie uvedených dôvodov nemohla zúčastniť, kedyže o ňom ani nemala vedomosť, a teda nemohla ani podať návrh o jeho odročenie. Žalobkyni nikdy nebola doručená zápisnica o pojednávaní konanom dňa 22.5.2019, a teda nemala žiadnu vedomosť o určenej lehote dodatočnej 30-dňovej lehote na doplnenie skutkových dôkazov. Žalobkyni bola riadne doručená len výzva zaslaná súdom dňa 23.8.2019 na pojednávanie dňa 25.9.2019 súčasne so zápisnicou z pojednávania dňa 22.5.2019, a teda už predloženými dôkazmi zo strany žalovaného. Žalobkyňa hneď následne zaslala dňa 16.9.2019 súdu aktuálny znalecký posudok a platby hypotéky ako smerodajné dôkazy. Žalovaný nikdy predtým neprejavoval záujem sa takto nespravodlivo obohatiť, nemal záujem o nehnuteľnosť vôbec. Žalobkyňa sa na pojednávanie dňa 25.9.2019 riadne osobne dostavila, súdu predložila všetky dôkazy hneď po doručení výzvy dňa 16.9.2019, na ktoré ale súd prvej inštancie neprihliadol. Vonkoncom vôbec nie je pravdou, že dané dôkazy sú len z roku 2014 a 2016. Dôkazy jasne a reálne dokazujú reálne skutkové aktíva a pasíva strán. V rozsudku sa neprihliadalo na sumu vo výške 65 710,61 €, ktorú pri vydaní takéhoto rozsudku musí žalovaný uhradiť žalobkyni.
5. K replike žalobkyne podal žalovaný dupliku. Uviedol, že žalobkyňa tvrdí rozporné skutkové okolnosti k obdobiu, v ktorom sa nachádzala mimo územia SR, keď v odvolaní proti rozsudku uviedla žalobkyňa obdobie od 16.4.2019 do 15.9.2019, v odvolacej replike už žalobkyňa uvádza obdobie od 12.4.2019 do 16.8.2019. V každom prípade však zásielka súdu s uznesením o pokračovaní v konaní a s predvolaním na pojednávanie na deň 22.5.2019 bola žalobkyni riadne doručená dňa 11.4.2019, kedy sa žalobkyňa nachádzala na území SR a o tomto pojednávaní tak mala nepochybne vedomosť. Rovnako bola žalobkyni dňa 4.6.2019 riadne doručená aj zápisnica z pojednávania konaného dňa 22.5.2019, na ktorom súd v súlade s § 181 ods. 4 C.s.p. poskytol stranám sporu dodatočnú lehotu 30 dní na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania s poučením o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle § 153 C.s.p.. K tvrdeniam žalobkyne, že súd neprihliadol na investície do rodinného domu, žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci, že investovala do rodinného domu ňou tvrdenú sumu 60 000,- €. Žalobkyňa predložila súdu darovaciu zmluvu o poskytnutí peňažnej sumy 60 000,- € a doklad o pripísaní tejto sumy na jej bankovom účte, nepredložila však jediný dôkaz, že túto sumu aj reálne do spoločného rodinného domu investovala. Ak v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jeden z manželov žiada, aby mu bola priznaná náhrada toho, čo vynaložil zo svojho na spoločný majetok (§ 150 druhá veta Občianskeho zákonníka), zaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, keďže musí preukázať hodnotu skutočne vynaložených výnosov do spoločného majetku. Takže aj keby súd prvej inštancie prihliadol na podanie žalobkyne
zo dňa 23.9.2019 a na k podaniu priložené listinné dôkazy - darovaciu zmluvu a doklad o úhrade darovanej sumy na účet žalobkyne, nič by to nezmenilo na tom, že žalobkyňa predloženými dôkazmi nepreukázala, že darované peniaze boli skutočne investované do domu, teda skutočne vnesené do spoločného majetku strán sporu.
5.1. K ďalším tvrdeniam žalobkyne uvedeným v replike žalovaný uviedol, že od rozvodu manželstva a zároveň zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. odo dňa 24.8.2016 do dnešného dňa, uhrádzal výlučne zo svojich finančných prostriedkov v plnom rozsahu spoločný záväzok voči VÚB, a.s., čo predstavuje úhrady spolu za 44 mesiacov. Žalobkyňa od zániku BSM, t.j. odo dňa 24.8.2016 do dnešného dňa neprispela na úhradu spoločného záväzku voči VÚB, a.s. ani jediným centom. Žalovaný taktiež zo svojich výlučných finančných prostriedkov uhrádzal od 10/2019 do dnešného dňa v plnom rozsahu aj spoločný záväzok voči SLSP, a.s., pričom žalovaný musel uhradiť spolu s bežnými splátkami aj splátky zameškané. Od 10/2019 do dnešného dňa, čo je obdobie 7 mesiacov, žalobkyňa neprispela na úhradu spoločného záväzku voči SLSP, a.s. taktiež ani jediným centom, pričom až v období pred 10/2019 prispievala na úhradu spoločného záväzku voči SLSP, a.s. nepravidelne sumami v rôznych výškach. Tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný len cielene zaplatil úverové splátky za 4 mesiace, sú klamstvom. Žalobkyňa v tomto smere pritom klame súd vedome, pretože vie, že na úhradu spoločných záväzkov dlhodobo neprispieva žiadnou sumou. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný použil znalecký posudok, ktorý poukazuje na stavbu ako holodom k dátumu 24.8.2016 a nie súčasný stav stavby na kľúč so záhradou, je bez právneho významu, keďže pri určení ceny veci na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z ceny veci v čase jej vyporiadania, avšak z jej stavu v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napr. Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 3. februára 1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972). Záverom sa žalovaný ohradil voči tvrdeniam žalobkyne, že nemorálne zneužil jej životnú situáciu a v konaní postupoval účelovo, aby sa cielene a nespravodlivo obohatil vo vlastný prospech. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa počas trvania konania odcestovala do zahraničia, kde sa plánovala zdržiavať dlhodobejšie, a pred odchodom do zahraničia bolo ukončené aj jej právne zastupovanie advokátkou. Bolo výlučne len vecou žalobkyne, aby si vo vzťahu k súdnemu konaniu, ktoré sama iniciovala podaním žaloby, zabezpečila všetky potrebné záležitosti. Je neprípustné, aby pasívne a ignorantské správanie žalobkyne v konaní bolo v konečnom dôsledku na ťarchu žalovaného, keďže žalobkyňa žiada zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a pokračovanie v konaní.
6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 písm. c), 380 ods. 1 C.s.p. vec v rozsahu podaného odvolania t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
7. Odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, z dôvodu, že i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tej - ktorej strane konania a o tom, či a čo má jedna z nich plniť druhej na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak jedna strana konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c) C.s.p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 C.s.p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie stupňa o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 387 C.s.p.) alebo zmeniť (§ 388 C.s.p.) alebo zrušiť (§ 389 O.s.p.).
8. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
8.1. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
8.2. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
8.3. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
8.4. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. V súdenej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. a jeho rozhodnutie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Správne súd prvej inštancie ustálil čistú hodnotu BSM, správne v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka vykonal vyporiadanie určením rovnakých podielov oboch manželov a dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 24 982,65 €. Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutie.
10. Hoci žalobkyňa vo svojom odvolaní výslovne žiaden odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 C.s.p. neuviedla, z jeho obsahu možno odvodiť, že vytýkala súdu prvej inštancie predovšetkým nesprávny procesný postup, ktorým jej mal znemožniť, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.).
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa, v tom čase zastúpená právnou zástupkyňou, sa žalobou doručenou prvoinštančnému súdu dňa 22.6.2017 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dňa 4.4.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie právnej zástupkyne žalobkyne, v ktorom súd informovala o vypovedaní plnej moci, ktorá jej bola udelená žalobkyňou. Pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobkyne bol relevantný procesný postup prvoinštančného súdu počnúc pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 22.5.2019. Predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 22.5.2019 bolo žalobkyni (osobne) doručené dňa 11.4.2019 (doručenka na č. l. 194 spisu). Žalobkyňa sa na pojednávanie dňa 22.5.2019 nedostavila, pričom svoju neúčasť neospravedlnila, ani nežiadala o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobkyne. Pojednávanie bolo odročené na deň 25.9.2019 s tým, že súd prvej inštancie určil stranám sporu lehotu 30 dní od pojednávania dňa 22.5.2019 na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania, poučil strany o následkoch sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 C.s.p., teda že na ďalšie vyjadrenia strán sporu smerujúce k doplneniu skutkových tvrdení a návrhov na doplnenie dokazovania nebude súd prvej inštancie prihliadať. Predvolanie na nasledujúce pojednávanie na deň 25.9.2019 spolu so zápisnicou z pojednávania zo dňa 22.5.2019 obsahujúcou i výzvu na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania bolo doručené žalobkyni dňa 4.6.2019 (doručenka na č. l. 200 spisu).
11.1. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.5.2019 (č. l. 202 spisu) žiadal súd, aby od žalobkyne a od spoločnosti Galloper, s.r.o. vyžiadal predloženie v
podaní špecifikovanej účtovnej dokumentácie, pretože bez nej nie schopný prekonať dôkaznú núdzu. Súd prvej inštancie výzvami zo dňa 27.5.2018 vyzval žalobkyňu a spoločnosť Galloper, s.r.o. na predloženie účtovných dokladov navrhnutých žalovaným. Výzvu sa žalobkyni podarilo doručiť iba fikciou doručenia (adresát neznámy - doručenka na č. l. 212 spisu), avšak účinne, na jej adresu, ktorú tiež uviedla v žalobe, spoločnosti Galloper, s.r.o. bola výzva doručená dňa 12.6.2019 (doručenka na č. l. 214 spisu). Uznesením č. k. 22Pc/13/2017-231 zo dňa 25. júla 2019 súd prvej inštancie uložil žalobkyni a spoločnosti Galloper, s.r.o. poriadkovú pokutu (každému) vo výške 300,- € z dôvodu ich nečinnosti, keď nereagovali na jeho výzvy zo dňa 27.5.2018 na predloženie účtovných dokladov navrhnutých žalovaným. Výzvou zo dňa 25.7.2019 súd žalobkyňu a spoločnosti Galloper, s.r.o. opätovne vyzval na predloženie účtovných dokladov. Výzva bola spoločnosti Galloper, s.r.o. doručená dňa 11.8.2019 (č. l. 240 spisu), žalobkyňa si výzvu neprevzala v odbernej lehote (doručenka na č. l. 233 spisu).
11.2. V súvislosti so splnením výzvy súdu prvej inštancie z pojednávania dňa 22.5.2019 na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18.6.2019, teda v lehote 30 dní od pojednávania dňa 22.5.2019, bola súdu prvej inštancie odoslaná žiadosť žalovaného o predĺženie sudcovskej lehoty 30 dní na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania. Súd tejto žiadosti žalovaného vyhovel a lehotu mu predĺžil do 24.7.2019 (č. l. 222 spisu). Dňa 24.7.2019 bola súdu prvej inštancie odoslaná opätovná žiadosť žalovaného o predĺženie sudcovskej lehoty stanovenej do 24.7.2019 na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania. Súd tejto žiadosti žalovaného vyhovel a lehotu mu predĺžil do 15.8.2019 (č. l. 230 spisu). Dňa 15.8.2019 bola súdu prvej inštancie odoslaná ďalšia žiadosť žalovaného o predĺženie sudcovskej lehoty stanovenej do 15.8.2019 na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania. Súd tejto žiadosti žalovaného vyhovel a lehotu mu predĺžil do 22.8.2019 (č. l. 249 spisu). Podaním zo dňa 21.8.2019 žalovaný doplnil skutkové tvrdenia a podal návrhy na vykonanie dokazovania. Navrhol vyporiadať BSM tak, ako to súd prvej inštancie prevzal do svojho rozsudku a predložil, resp. označil dôkazy, a to listinné dôkazy a znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne O.. D. A., ktorého predmetom bolo určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. T.. Dňa 23.8.2019 bolo toto podanie žalovaného zaslané žalobkyni, ktorej však nebolo doručené (adresát neznámy, č. l. 252 spisu). Podaním zo dňa 16.9.2019 (č. l. 237-364 spisu), ktoré bolo odoslané na poštovú prepravu dňa 19.9.2019, doplnila skutkové tvrdenia a navrhla dokazovanie i žalobkyňa.
11.3. Pojednávanie vytýčené na deň 25.9.2019 sa nekonalo z dôvodu neprítomnosti zákonnej sudkyne. Súd prvej inštancie dňa 3.10.2019 (č. l. 325 spisu) žalobkyni doručil predvolanie na pojednávanie na deň 13.11.2019. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila. V spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 13.11.2019, podľa ktorého žalobkyňa telefonicky oznámila, že sa pojednávania nezúčastní, pretože má chorú dcéru. Bola inštruovaná, aby o tom zaslala e-mail. V ten istý deň súdu zaslala ospravedlnenie e- mailom a dňa 14.11.2019 zaslala súdu sken žiadosti o ošetrovné zo dňa 13.11.2019. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 180 C.s.p. s poukazom na to, že žalobkyňa o odročenie pojednávania nežiadala, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne. Pojednávanie konané dňa 13.11.2019 bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 11.12.2019.
12. Civilné sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, ktorá časovo obmedzuje strany sporu v možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, a to za účelom zabezpečenia rýchleho a efektívneho vedenia súdneho konania a z dôvodu prevencie obštrukčného správania sa strán. Zo zákona je civilné sporové konanie koncentrované momentom vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C.s.p.). Okrem toho zákon ustanovuje aj sudcovskú koncentráciu konania, ktorá umožňuje súdu neprihliadať na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neuplatnené včas (§ 153 ods. 2 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 veta druhá C.s.p.). Súd prvej inštancie uplatňujúc princíp sudcovskej koncentrácie konania v súlade s čl. 10 ods. 3 C.s.p. uložil stranám sporu sudcovskú lehotu, v rámci ktorej mali uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany - doplniť svoje skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov. Poučil ich tiež o následkoch nesplnenia tejto procesnej povinnosti.
13. Odvolací súd vo vyššie opísanom procesnom postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol žiadne porušenie procesných práv žalobkyne. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že viaceré tvrdenia žalobkyne
uvedené v odvolaní sú s ním v rozpore. Žalobkyni bolo doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 22.5.2019, čo potvrdzuje doručenka. Jej tvrdenie, že o tomto pojednávaní nemala vedomosť, preto neobstojí. Rovnako žalobkyni v rozpore s jej tvrdením bola doručená zápisnica z pojednávania zo dňa 22.5.2019 (spolu s predvolaním na nasledujúce pojednávanie na deň 25.9.2019), na ktorom súd prvej inštancie poučil strany sporu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania a určil stranám lehotu 30 dní od pojednávania na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania s tým, že na ďalšie vyjadrenia strán sporu smerujúce k doplneniu skutkových tvrdení a návrhov na doplnenie dokazovania nebude súd prvej inštancie prihliadať. Táto sudcovská lehota v prípade žalobkyne márne uplynula dňa 21.6.2019. Žalobkyňa v tejto lehote nezaslala súdu prvej inštancie žiadne podanie, a ani nepožiadala o jej predĺženie. Žalovaný oproti tomu síce viackrát požiadal o predĺženie tejto lehoty, avšak súd prvej inštancie mu vyhovel a napokon v predĺženej lehote žalovaný doplnil skutkové tvrdenia a predložil dôkazné návrhy. Odvolací súd poznamenáva, že tvrdenia žalobkyne si odporujú aj v tom, že na jednej strane uviedla, že mala vedomosť o pojednávania vytýčenom na deň 25.9.2019, ale nebola jej doručená zápisnica z pojednávania zo dňa 22.5.2019, hoci tak predvolanie i zápisnica boli doručované v jednej poštovej zásielke. Naopak tvrdila, že jej bola doručená výzva súdu zo dňa 23.8.2019, čo však nezodpovedá obsahu doručenky, podľa ktorej k doručenie nedošlo z dôvodu, že adresát nebol známy.
13.1. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa sama podaním žaloby iniciovala súdne konanie. Je jej právom kedykoľvek opustiť územie Slovenskej republiky, ale musí pritom zohľadňovať svoje právne postavenie strany sporu, do ktorého sa sama uviedla, svoje procesné povinnosti s tým spojené a procesnú zodpovednosť, ktorá je následkom ich porušenia. Žalobkyňa, napriek tomu, že bola informovaná o postupe v súdnom konaní (rozhodujúce súdne zásielky jej boli doručené), zostala pasívna, so súdom nekomunikovala, na jeho výzvy nereagovala. Tvrdenia o svojom pobyte v zahraničí a o údajnej ťažkej životnej situácií, ktorú mala riešiť, predniesla až v odvolacom konaní, napriek tomu, že už 16.8.2019 alebo 15.9.2019 (žalobkyňa si v tomto v odvolaní a replike protirečí) mala byť na území SR. Pobyt v zahraničí pritom však sám o sebe nie je dôvodom ospravedlňujúcim nečinnosť v civilnom sporovom konaní. Žalobkyňa sa zdržiavala na E., ktorá je členským štátom EÚ s primeranou dostupnosťou komunikačných technológií a s dopravnou dostupnosťou, ktoré umožňujú strane zúčastniť sa súdneho konania vedeného na území SR. Takýmto dôvodom nie je možné automaticky rozumieť ani údajnú ťaživú životnú situáciu žalobkyne, ktorá ani nešpecifikovala, akým spôsobom jej táto situácia mala brániť v komunikácií so súdom.
13.2. Pokiaľ ide o pojednávanie dňa 13.11.2019, na ktorom súd prvej inštancie ukončil dokazovanie a odročil ho za účelom vyhlásenia rozsudku, žalobkyňa okrem toho, že o jeho odročenie vôbec nežiadala, ani v konaní na súde prvej inštancie, ani v odvolacom konaní neprezentovala žiadne ospravedlniteľné dôvody, ktoré by jej bránili zúčastniť sa ho. Skutočnosť, že maloleté dieťa žalobkyne bolo choré, nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Na čas pojednávania si rodič, ktorý je naň predvolaný, musí zabezpečiť starostlivosť o svoje maloleté dieťa, aj keď je dieťa zdravé. Žalobkyňa nepreukázala, že by si stav jej dieťaťa vyžadoval jej osobnú prítomnosť. Pre úplnosť však odvolací súd dodáva, že ani prípadná účasť žalobkyne na predmetnom pojednávaní by nemohla viesť k odlišnému rozhodnutiu vo veci samej. Napokon ani v odvolacom konaní žalobkyňa neprodukovala žiadnu argumentáciu, ktorá by mohla privodiť odlišné rozhodnutie súdu. Predkladať nové skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania by žalobkyňa vzhľadom na sudcovskú koncentráciu na pojednávania dňa 13.11.2019 už účinne nemohla.
13.3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 16.9.2019 navrhla len vykonanie listinných dôkazov, ktoré súčasne k podaniu priložila, pričom išlo o darovaciu zmluvu zo dňa 2.2.2017, potvrdenie Všeobecnej úverovej banky, a.s. o zrealizovaní transakcie zo dňa 30.1.2017, výpis zo stránky V..M..sk týkajúci sa roku 2015, znalecký posudok zo dňa 14.10.2016 a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu zo dňa 30.9.2014. Všetky tieto dôkazné návrhy teda žalobkyňa mohla v konaní predložiť už v roku 2017, a to aj súčasne s podaním žaloby, prípadne v replike k vyjadreniu žalovaného. Nejde o dôkazné návrhy, ktoré by v konaní nemohla žalobkyňa predložiť už skôr, než dňa 16.9.2019, resp. skôr než odcestovala v roku 2019 do zahraničia. Žalobkyňa nemusela ani vyčkávať na osobitnú výzvu súdu na ich predloženie. O sudcovskej koncentrácií konania bola žalobkyňa súdom prvej inštancie poučená a v úvodnej časti súdneho konania bola i zastúpená právnym zástupcom (oznámenie o vypovedaní plnej moci bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 4.4.2018).
13.4. Keď teda súd prvej inštancie neprihliadal na skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré žalobkyňa predložila v podaní zo dňa 16.9.2019, odoslaným na poštovú prepravu dňa 19.9.2019, postupoval v súlade s § 153 ods. 2 C.s.p., nakoľko ich nemožno považovať za uplatnené včas. Žalobkyňa mala dostatočný procesný priestor kedykoľvek všetky tieto prostriedky procesného útoku uplatniť a neuviedla žiaden ospravedlniteľný dôvod, ktorý by jej v ich uplatnení bránil.
14. Ďalšie odvolacie námietky žalobkyne sa týkajú nevykonania navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), pričom poukazovala na skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré navrhovala vykonať vo svojom podaní zo dňa 16.9.2019. Tieto dôkazy mali viesť podľa názoru žalobkyne k inému ohodnoteniu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a k inému spôsobu jeho vyporiadania. Ako už odvolací súd dôkladne zdôvodnil, postup súdu prvej inštancie, ktorý na tieto prostriedky procesného útoku žalobkyne prihliadal, bol v súlade s princípom sudcovskej koncentrácie konania. Tým viac potom na dané dôkazy nie je možné prihliadať ani v odvolacom konaní. Nejde ani o prípustné novoty v odvolacom konaní, nakoľko tieto prostriedky procesného útoku nespĺňajú žiadnu z výnimiek uvedených v § 366 C.s.p.. Princíp koncentrácie konania je úzko prepojený s princípom formálnej pravdy, v zmysle ktorého súd v civilnom sporovom konaní nezisťuje skutočný stav veci, ale vychádza zo stavu veci tak, ako vyplýva zo stranami (včas) navrhnutých a súdom vykonaných zákonne získaných dôkazov. Žalobkyňa nespochybňovala, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s vykonanými dôkazmi, namietala iba voči tomu, že nevykoval ňou v podaní zo dňa 16.9.2019 navrhnuté dôkazy. Možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, využijúc zákonnú možnosť neprihliadať na prostriedky procesného útoku žalobkyne, ktoré neboli uplatnené včas. Takto zistení skutkový stav tiež správne právne posúdil, pričom voči právnemu posúdeniu žalobkyňa vo svojom odvolaní ani nenamietala.
15. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).