Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/49/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ O. V., G.. XX.XX.XXXX, K. C. X, O., zastúpeného: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 29, Prešov, 2/ L. V., G.. XX.XX.XXXX, K. A. X, O., za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného v 1. rade občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.05.2020, č. k. -277, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

IV. Osobitnému subjektu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„I. Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 39,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z tejto sumy od 27.6.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný v 1.rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo vzťahu medzi žalovaným v 2.rade a žalobcom súd náhradu trov konania stranám nepriznáva.

V. Osobitnému subjektu Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, sa náhrada trov konania nepriznáva.“

2. Citoval ustanovenia , , a , a , , , a , a a .

3. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.09.2008 žalovaným úver na kúpu bytu vo výške 92.942,97 eura (2.800.000 Sk). Konštatoval, že posudzovaný právny vzťah strán je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov. Zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 92.942,97 eura, pričom žalovaní z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 92.903,67 eura. Uvedená suma úhrad pozostávala jednak z bezhotovostných splátok úveru zo strany žalovaných vo výške 39.903,67 eura (č. l. 101-123), jednak zo sumy 53.000 eura, ktorá predstavovala sumu výťažku z dražby nehnuteľností (vo vzťahu ku ktorým bola uzavretá zmluva o záložnom práve na zabezpečenie pohľadávky z predmetného úveru). Súd prvej inštancie s prihliadnutím na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, ktorý čo do obsahu prejavu ako na vykonaných pojednávaniach v pôvodnom konaní, resp. vo svojich písomných podaniach uznal nárok žalobcu čo do sumy 39,30 eura, zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na úhradu tejto sumy spolu s príslušenstvom, ktoré predstavuje úrok z omeškania. Súd prvej inštancie podrobil prejednávanú vec preskúmaniu nielen z pohľadu pozitívnoprávneho, ale aj z pohľadu jusnaturalistického, najmä cez prizmu dobrých mravov. Viazaný právnym názorom odvolacieho súdu konštatoval, že konanie právneho predchodcu žalobcu spočívajúce v nenáležitom skúmaní bonity klienta je možné posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z podkladov predložených samotným žalobcom vo vzťahu k bonite žalovaných skúmanej právnym predchodcom žalobcu, okrem popisu úveru vyplynulo, že žalovaný v 1. rade mal mesačný príjem 30.321,-Sk (1.006,47 eur) a žalovaná v 2. rade ako spoludlžník príjem 4.560,- Sk (151,36 eur), pričom žalovaná v 2. rade bola v tom čase v domácnosti a tento príjem jej bol vyplácaný len do mesiaca júl 2008 (č. l. 270 spisu). Ako mesačné výdavky žalovaní uvádzali sumu 16.265,-Sk (539,90 eur), pričom výška splátky z budúceho úveru bola stanovená na sumu 17.769,-Sk (589,82 eur), čo predstavovalo pomer mesačných splátok k mesačnému príjmu domácnosti 58,603 %. Za týchto okolností dospel k záveru, že nemožno v žiadnom prípade o právnom predchodcovi žalobcu hovoriť ako o tzv. starostlivom hospodárovi, resp. o obozretnom konaní, keď úverovo zazmluvnil žalovaných spôsobom, že ich mesačná splátka predstavovala takmer 60 % príjmu ich domácnosti a to všetko za predpokladu úverového vzťahu v trvaní 30 rokov. Súd prvej inštancie preto takéto formulárové, ba priam ľahkovážne, skúmanie bonity dodávateľom u spotrebiteľov vyhodnotil za v rozpore s dobrými mravmi a preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a a (ďalej len „“). Žalobca bol v konaní úspešný v minimálnom rozsahu (39,30 eura zo žalovaných 5.000 eur, t. j. menej ako 1 %), preto má úspešný žalovaný v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v danom prípade nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu medzi žalovanou v 2. rade a žalobcom súd náhradu trov konania stranám nepriznal, nakoľko žalovaná v 2. rade síce bola v konaní úspešná, ale žiadne preukázateľné trovy jej nevznikli a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania podľa jeho výsledku rovnako nepriznal. Vo vzťahu k trovám osobitného subjektu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV konštatoval, že osobitný subjekt okrem toho, že vstúpil do konania žiadne úkony smerom k ochrane spotrebiteľských práv neurobil, tieto ani zo spisu nevyplývajú, preto mu náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku, a to voči II. výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote z dôvodov uvedených v , a . Nestotožnil sa s odôvodnením prvoinštančného súdu, ktorý žalobu v časti o zaplatenie 4.960,70 € s prísl. zamietol z dôvodu, že postupca len „ľahkovážne preskúmal bonitu žalovaných, čím postupoval v rozpore s dobrými mravmi.“ Žalobca je toho názoru, že postupca si v rámci svojej činnosti, t.j. poskytnutia úveru (na bývanie) žalovaným splnil všetky povinnosti, ktoré mu v čase vzniku tohto zmluvného vzťahu vyplývali. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zákon o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý síce v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval, avšak pri posudzovaní bonity klienta a dodržaní odbornej starostlivosti postupcu je podľa jeho názoru potrebné vychádzať

aj zo zákonných ustanovení tohto zákona. V tejto súvislosti citoval ustanovenia až 5 a o úveroch na bývanie. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že postupca v zmysle čl. 2 ods. 2.2 bod b) OP skúmal bonitu žalovaných, a to posúdením v príslušnej databáze a preskúmaním požadovaných dokladov od žalovaných (potvrdenie o výške príjmu, daňové priznanie, výkaz o majetku a záväzkoch a podobne). Z predložených dokumentov žalovanými mal postupca jednoznačne za preukázané, že žalovaní sú schopní poskytnutý úver riadne splácať, t.j. že ich príjmy neprevyšujú výdavky, počítajúc s mesačnou splátkou úveru. V tejto súvislosti uviedol, že dokumenty preukazujúce túto skutočnosť boli predkladané súdu spolu s vyjadrením dňa 15.05.2020, pričom konajúci súd sa k takto predloženým dokumentom žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalobca je na základe vyššie uvedeného toho názoru, že postupca postupoval pri poskytovaní úveru súlade s čl. 2. ods. 2.2. bod b) Obchodných podmienok jeho právneho predchodcu, pričom jeho vtedajší postup by bol v súlade s ust. a nasl. o úveroch na bývanie aj v takom hypotetickom prípade, ak by úver poskytol za rovnakých podmienok a účinnosti zákona o úveroch na bývanie.

6. Zdôraznil, že žalovaným síce bol poskytnutý úver vo výške 92.942,97 eura, avšak hodnota nehnuteľností, ktoré slúžili na účely zabezpečenia poskytnutého úveru nebola v čase poskytnutia úveru určená znalcom len vo výške 59.446,59 eura - nakoľko takýto znalecký posudok s takto určenou hodnotou nehnuteľností bol vypracovaný až v roku 2015. Nemožno súhlasiť s konštatovaním odvolacieho súdu, že sú dôvodné pochybnosti, či bola zo strany postupcu dodržaná odborná starostlivosť, nakoľko odvolací súd v takto závažnej otázke nevzal do úvahy skutočnosť, že rozdiel medzi poskytnutím úveru a znaleckým určením ceny nehnuteľností do výšky 59.446,59 eura bol viac ako 6 rokov. Poukázal na to, že postupca pred poskytnutím úveru žalovaným konal s odbornou starostlivosťou, nakoľko ešte pred poskytnutím úveru v roku 2008 boli nehnuteľnosti, ktoré slúžili na zabezpečenie poskytnutého úveru ohodnotené znaleckým posudkom, pričom na jeho základe bola postupcom schválená výška poskytnutého úveru vo výške 92.942,97 eura. Hodnota nehnuteľností, ktorými bol úver zabezpečený, bola v roku 2015 výrazne nižšia, ako v čase, kedy bol úver poskytovaný

- a to v dôsledku svetovej hospodárskej krízy - ktorú však odvolací súd nezobral pri svojho rozhodní v úvahu. Samotný pokles cien nehnuteľností nemožno podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade hodnotiť ako nedostatok odbornej starostlivosti postupcu pri poskytovaní úveru.

7. Žalobca s ohľadom na vyššie uvedené bol toho názoru, že postupca konal pri poskytovaní úveru žalovaným s odbornou starostlivosťou a pred poskytnutím úveru náležite posúdil ich bonitu. Postupca predsa neposkytol žalovaným úver bez akéhokoľvek hlbšieho preskúmania ich finančnej situácie a možnosti splácať úver. Závery odvolacieho súdu, že postupcovým zámerom je snáď len zadlžovanie obyvateľstva a následná exekúcia nie je v súlade s vykonaným dokazovaním a žalobca s takýmto tvrdením nemôže súhlasiť. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný v 1. rade. K odvolacej námietke skúmania bonity dlžníkov veriteľom poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že veriteľ bonitu žalovaných skúmal povrchne. Príjem a výdavky v čase poskytnutia úveru na dobu 30 rokov pri mesačnej splátke v rozsahu 60 % príjmu domácnosti žalovaných nezodpovedali povinnosti veriteľa ako riadneho hospodára. Poukázal na to, že žalobca má povinnosť skúmať ex offo bonitu spotrebiteľa v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora C-377/14. Vo vzťahu k hodnote nehnuteľností poukázal v celom rozsahu na závery odvolacieho súdu v rozhodnutí č. k. -246 zo dňa 27.02.2020 uvádzané v bode 23. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

9. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade žalobca uviedol, že trvá na svojom odvolaní a navrhuje mu vyhovieť v plnom rozsahu.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania

( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovné.

13. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že 12.09.2008 pôvodný veriteľ A. A. Q..A.. uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovaným úver na účel kúpy bytu vo výške 92.942,97 eura (2.800.000 Sk). Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 571,50 eura (17.217,-Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.11.2008 s konečnou splatnosťou dňa 20.08.2038. Právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 26.06.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere.

14. V posudzovanej veci bola nesporne uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ) a žalovanými, fyzickými osobami, ako spotrebiteľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( Občianskeho zákonnika).

15. Zároveň so Zmluvou o splátkovom úvere dňa 12.09.2008 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako záložný veriteľ s T.. R. Y. (predávajúci bytu vo vzťahu ku kupujúcim žalovaným v 1. a 2. rade) ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva v prospech A. A. Q..A.. na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy. Právny predchodca žalobcu pristúpil k výkonu záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam dobrovoľnou dražbou dňa 01.03.2016. Suma dosiahnutá vydražením predstavovala 53.000 eur, pričom banke bol poukázaný výťažok vo výške 47.985,14 eura.

16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní uhradili doposiaľ sumu 92.903,67 eura, ktorá pozostávala zo sumy uhradených bezhotovostných splátok úveru žalovanými vo výške 39.903,67 eura a sumy výťažku z dražby nehnuteľnosti vo výške 53.000 eur. Úhrady vo výške 92.903,67 eura započítal na poskytnutú istinu úveru 92.942,97 eura, na výslednú zvyšnú dlžnú sumu 39,30 eura zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade a vo zvyšku žalobu zamietol pre rozpor s dobrými mravmi podľa .

17. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie

ustanovenia , je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.

19. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi vyplýva tiež z ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa tohto ustanovenia predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ani toto ustanovenie vyčerpávajúcim spôsobom neuvádza všetky možné prípady konania odporujúceho dobrým mravom, čo je zrejmé zo slovného spojenia najmä.

20. Pri poskytovaní úverov ako finančných produktov je potrebné vždy postupovať s odbornou starostlivosťou, čo priamo vyplýva z ustanovenia v. Podľa tohto ustanovenia sa odbornou starostlivosťou rozumela úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi, alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

21. Odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že ak je agenda poskytovania úverov obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy, je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Banka (v prejednávanej veci právny predchodca žalobcu) k poskytovaniu úveru nemôže pristupovať nezodpovedne a vždy musí zvažovať, komu úver poskytne a komu nie. Je nelogické až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné, len následný súdny spor, exekúciu, navyšovanie zadĺženia. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.

22. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to stranu príjmov a výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Povinnosť preverovať bonitu potencionálneho klienta sa nemá zo strany veriteľa iba realizovať (formálne), ale musí sa realizovať s odbornou starostlivosťou, tak aby výsledok - poskytnutie úveru, nebol rizikový pre veriteľa, dlžníka a ani spoločnosť.

23. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nenáležitom skúmaní bonity právnym predchodcom žalobcu, ktorý zazmluvnil žalovaných na 30 rokov s mesačnou splátkou poskytnutého úveru 17.769,-Sk (589,82 eura) predstavujúcou až 58,603 % z výšky ich spoločného mesačného príjmu 34,881,-Sk (1.157,73 eura). Sčítajúc so sumou spoločných mesačných výdavkov 16.265,-Sk (539,90 eura), ako to vyplýva z listín právneho predchodcu žalobcu, ktoré predložil žalobca pred súdom prvej inštancie (úverový návrh, CMC - prehľad negatívnych elementov, daňové priznanie, výdavky klienta, vyhlásenie o výške záväzkov žalovanej v 2. rade, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku na č. l. 260 až 271 spisu), mesačné výdavky žalovaných po uzavretí predmetnej úverovej zmluvy predstavovali sumu 34,034,-Sk (1.129,72 eura). Je teda zrejmé, že v dôsledku poskytnutia úveru na základe predmetnej úverovej zmluvy žalovaným v 1. a 2. rade, predstavovali ich celkové mesačné výdavky takmer sumu ich spoločných príjmov v čase uzavretia zmluvy. Za tejto situácie určite nebolo možné reálne očakávať bezproblémové splácanie poskytnutého splátkového úveru zo strany

žalovaných. V prípade vzniku neočakávaných výdavkov by bolo problematické splácať splátky úveru v dohodnutej výške, k čomu napokon aj došlo, keď sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním splátok (viď. výzva právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 02.07.2014 na č.l. 47 spisu). Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 26.06.2015 a došlo k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

24. Odvolací súd je toho názoru, že právny predchodca žalobcu síce zhromaždil o žalovaných isté množstvo informácií o ich príjmoch a výdavkoch, no tieto však dostatočne nevyhodnotil, pokiaľ žalovaným poskytol úver s mesačnou splátkou predstavujúcou takmer 60 % ich príjmu. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, je poskytnutie úveru spotrebiteľovi bez kvalifikovaného preverovania jeho schopnosti splácať úver ľahkomyseľnosťou dodávateľa, ktorá musí ísť jednoznačne na jeho ťarchu. Odvolací súd sa stotožnil zo záverom súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobcu ako banka pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaných a napriek tomu poskytol úver v pomerne vysokej výške. Nenáležité skúmanie bonity klienta, resp. podcenenie jeho bonity zo strany dodávateľa správne súd prvej inštancie posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

25. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že hodnota nehnuteľností, ktorou bol predmetný úver zabezpečený, bola v roku 2015 výrazne nižšia, ako v čase, kedy bol úver poskytovaný, odvolací súd konštatuje, že na uvedenom závere nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o nenáležitom skúmaní bonity právnym predchodcom žalobcu založené. Odvolací súd síce okrem iného poukázal aj na rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 92.942,97 eura a hodnotou predmetnej nehnuteľnosti 59.446,59 eura určenej znalcom, no súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku posudzoval skúmanie bonity žalovaných s ohľadom na pomer výšky splátky poskytnutého úveru k výške výdavkov žalovaných v 1. a 2. rade ako dlžníkov.

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, a to tak v zamietavom výroku II. vo veci samej, ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania.

27. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému v 1. rade voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

28. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade a osobitným subjektom Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že síce žalovaná v 2. rade a osobitný subjekt boli v odvolacom konaní úspešní, no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).