Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sa-11-2020.pdf
PDF · 142.18 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: H. U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. XX, XX-XXX D., L. G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 548 122, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 66800-3/2019-BA zo dňa 17. októbra 2019
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave Číslo: 66800-3/2019-BA vydané dňa 17. októbra 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 44291-2/2019-CA vydané dňa 26. júla 2019 a vec v r a c i a na ďalšie konanie žalovanému.
Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Číslo: 44291-2/2019-CA zo dňa 26. júla 2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodol tak, že pánovi U. W., nar. XX. H. XXXX nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 46 548 122 od 01. októbra 2015 podľa slovenskej legislatívy. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na článok 16 odsek 1, 2 a 3 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Skonštatoval, že v konaní po predchádzajúcom priebehu administratívneho konania zisťoval, či bola príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska určená legislatíva, ktorá sa na zamestnanca - žalobcu vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Opolu (ďalej len ZUS) oznámila dňa 18. apríla 2016 Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava listom č.: 240000/512/2015/UBS-iG/0651556 zo dňa 13. apríla 2016, že H. U. W. v období od 01. októbra 2015 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 odsek 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vzala na vedomie určenie legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia poľskou sociálnou inštitúciou a nevykonala už vo veci žiadne ďalšie dokazovanie a žiadnymi konaniami ani nespochybnila právny názor poľskej sociálnej inštitúcie. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle koordinačných nariadení nie je právne upravený dokument - rozhodnutie o určení uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia, a teda na preukázanie
určenia legislatívy postačuje jej odsúhlasenie príslušnými sociálnymi inštitúciami bez vyznačenia doložky právoplatnosti.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodnutím Číslo: 66800-3/2019-BA zo dňa 17. októbra 2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa alebo odvolacie rozhodnutie) Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodla tak, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietla a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Odvolací správny orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca v celom rozsahu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecné správne a v súlade so zákonom. Poukázal na skutočnosť, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 56145/L zamestnávateľ je zapísaný pod obchodným menom GAMEL, s.r.o., s dňom zápisu 14. februára 2012. Od 01.03.2012 je zamestnávateľ prihlásený v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil žalobcu ako zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou s dátumom vzniku poistenia 01. októbra 2015 a odhlásil žalobcu z tohto registra dňom 31.08.2019. Žalovaný poukázal na článok 11 odsek 1, odsek 3 písm. a, článok 13 odsek 1, odsek 3 a článok 76 všetko základného nariadenia. Uviedol, že v zmysle zásady efektívnej spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými inštitúciami dotknutých členských štátov je poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS v súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy a za účelom správneho vykonávania koordinačných nariadení oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a Sociálna poisťovňa je povinná preskúmavať rozhodujúce skutočnosti, komunikovať a spolupracovať so ZUS a zároveň jej poskytovať potrebnú súčinnosť ako aj všetky informácie a dokumenty nevyhnutné na správne určenie uplatniteľných právnych predpisov. Žalovaný poukázal na článok 16 odsek 1, 2 a 3 vykonávacieho nariadenia a skonštatoval, že vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu vyššie uvedené určenie poľskej legislatívy nenamietala, stalo sa toto v súlade s článkom 16 odsek 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. V tejto časti poukázal na skutočnosť, že dňa 18. apríla 2016 bolo Sociálnej poisťovni v súlade s článkom 16 odsek 2 vykonávacieho nariadenia zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Oddział w Opolu doručené oznámenie číslo: 240000/512/2015/ UBS-IG/0651556, ktorým ZUS určila, že pán H. U. W. podlieha od 01. októbra 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Na základe týchto skutočností sa na zamestnanca nemôže uplatňovať legislatíva štátu, v ktorom má zamestnávateľ podľa výpisu z Obchodného registra sídlo, teda v danom prípade legislatíva Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca na základe toho dospela k záveru, že zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do systému slovenského sociálneho poistenia nesprávne. Nápravu nesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniknutí sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na zamestnanca sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky. Vydanie napadnutého rozhodnutia v praxi znamená, že na zamestnanca sa v období od 01. októbra 2015 vzťahuje výlučne legislatíva jedného členského štátu, t.j. legislatíva Poľskej republiky. Vykonávateľom sociálneho poistenia na území Slovenskej republiky je Sociálna poisťovňa, a preto je Sociálna poisťovňa vecne príslušná vždy keď zistí, že prihláška poistenca do poistenia bola podaná nesprávne alebo nebola podaná vôbec. Sociálna poisťovňa musí postupovať podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení a vydať vo veci zisteného sporného prípadu rozhodnutie. Táto vecná príslušnosť Sociálnej poisťovne nie je obmedzená ani vtedy, keď v samostatnom konaní rozhoduje o príslušnosti fyzickej osoby k uplatniteľnej legislatíve inštitúcia sociálneho zabezpečenia iného členského štátu. Podľa záveru žalovaného bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupovala procesne správne a v súlade s úpravou podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení. Určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy zamestnanca je výsledkom uplatnenia postupu v súlade s článkom 16 odsek 2, odsek 3 vykonávacieho nariadenia. Definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už ďalej nemôžu spochybniť inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právny predpisy sa uplatňujú v zmysle definitívneho určenia, t.j. v tomto prípade slovenské súdy.
3. Podaním zo dňa 28.10.2019 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a postúpiť vec k preskúmaniu Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca s príkazom na zohľadnenie právnych predpisov Spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia počas opätovného preskúmania. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby uviedol nasledovné žalobné body:
I. Žalobca namieta porušenie predpisov hmotného práva, ktoré podstatne ovplyvnilo výsledok vo veci. Tvrdí, že poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 01.10.2015 do 31.08.2019. Namieta neprimerané použitie článku 11 odsek 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004, hoci sa v tejto veci nemalo uplatniť, pretože žalobca nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku a vzhľadom na tento fakt sa uplatňuje výlučne článok 13 ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ boli u jeho zamestnávateľa vykonané kontroly, bolo zistené, že má všetky dokumenty, ktoré sa týkajú pracovníkov a ich práce v poriadku. V pracovnej zmluve je stanovené, že práca sa musí vykonávať na území Slovenska, pretože zamestnávateľ chce dosiahnuť čo najširšie publikum a povaha práce vyžaduje, aby bola vykonávaná mimo sídla firmy prostredníctvom oboznámenia slovenských podnikateľov s ponukou spoločnosti. Základom rozhodnutia je neoprávnené vyhlásenie Zakładu Ubezpieczeń Społecznych, že práca má marginálny charakter, pričom pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska (lex loci laboris), a teda Zakład Ubezpieczeń Społecznych ako poľská inštitúcia miesta bydliska nemá právomoc posudzovať existenciu pracovného pomeru a hodnotiť ho, pričom toto oprávnenie patrí výlučne Sociálnej poisťovni. Žalobca vykonáva prácu na vlastný účet v Poľsku, ale je tiež aktívny na Slovensku a táto práca nepredstavuje marginálny charakter, preto sa na žalobcu vzťahuje iba článok 13 odsek 3 základného nariadenia. Žalobca namieta neodôvodnený predpoklad, že vykonáva prácu o marginálnom charaktere, keď zápis v zmluve stanovuje dĺžku pracovnej doby na 10 hodín za mesiac a v Poľsku žalobca vykonáva prácu na vlastný účet najviac 160 hodín za mesiac, a preto zamestnanie na Slovensku je viac ako 5%, teda táto práca nie je prácou marginálneho charakteru. V napadnutom rozhodnutí je tiež prijatý záver, že práca na základe pracovnej zmluvy pre GAMEL, s.r.o. zahŕňa činnosti vykonávané doma, zatiaľ čo v pracovnej zmluve je výslovne napísané, že je to práca vykonávaná na Slovensku, a preto žalobca dochádza na Slovensko a z vykonanej práce predkladá spoločnosti príslušné správy. Žalobca pre spoločnosť GAMEL, s.r.o. vykonáva prácu promótora služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo jeho klientom. II. Žalobca namieta porušenie predpisov konania, ktoré podstatne ovplyvnilo výsledok veci. Poukazuje na článok 5 vykonávacieho nariadenia a tvrdí spochybňovanie platnosti pracovnej zmluvy, na základe ktorej bolo vydané potvrdenie štátu prihlásenia žalobcu k sociálnemu poisteniu. Tvrdí ľubovoľné a nie slobodné ohodnotenie dôkazov a odmietnutie pripustenia dôkazu - dokladov uvedených žalobcom, ktoré boli predložené a prispievali by k vysvetleniu okolností, ktoré sú dôležité pre posúdenie veci. Takisto žalobca namieta nesprávne posúdenie zápisnice z kontroly vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca a uznanie, že práca nie je v skutočnosti vykonávaná, zatiaľ čo žalobca pracuje na území Slovenska, nie nevyhnutne v mieste, ktoré je sídlom spoločnosti. Vydané napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia skutkového a právneho stavu, s poukázaním na kontrolu vykonanú Sociálnou poisťovňou, pobočka ako základu pre rozhodnutie, zatiaľ čo k reálnemu výkonu činnosti zamestnancov spoločnosti dochádza a kontrola bola vykonaná bez účasti žalobcu, ktorý bol ukrátený aj písomného oznámenia pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Kontrola bola vykonaná bez účasti žalobcu. III. Žalobca poukazuje na to, že vykonával podnikateľskú činnosť na vlastný účet, z tejto činnosti platil príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Dňa 01.10.2015 uzavrel dodatočne pracovnú zmluvu s firmou GAMEL, s.r.o. a pracoval do 31.08.2019. Na základe pracovnej zmluvy mal plniť úlohy, ktoré dostal na území Slovenska a práca spočívala v iných činnostiach, než aké sú uvedené v rámci podnikateľskej činnosti. Dôchodkový orgán nesprávne použil ustanovenie článku 11 odsek 2 písm. a) základného nariadenia. Tento predpis sa nemohol voči žalobcovi použiť, pretože nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku. Nepoužitie predpisov článku 11 odsek 1 základného nariadenia spôsobilo, že žalobca podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Konštatovanie v napadnutom rozhodnutí, že navrhovateľ podlieha poľskej legislatíve, sa pričinilo k tomu, že podlieha poľskej legislatíve z dôvodu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň je prihlásený k poisteniu na Slovensku v príslušnej slovenskej inštitúcii z dôvodu vykonávania nájomnej práce. Takáto situácia je na podklade základného nariadenia neprípustná. S poukazom na článok 5 vykonávacieho nariadenia žalobca tvrdí, že doklady vydané inštitúciou štátu za účelom uplatňovania základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré potvrdzujú situáciu danej osoby, sú akceptované inštitúciami ostatných členských štátov tak dlho, ako dlho nebudú odvolané alebo zrušené členským štátom, v ktorom boli vydané. Žalobca na základe predmetnej pracovnej zmluvy bol zaregistrovaný pre potrebu poistenia v Slovenskej republike, pričom príslušná slovenská inštitúcia mu udelila číslo sociálneho poistenia v registračnom systéme FO. V takom prípade treba uznať, že existoval doklad vydaný inštitúciou - doklad potvrdzujúci prihlásenie osoby na sociálne poistenie vydaný
na základe predmetnej pracovnej zmluvy. Založenie napadnutého rozhodnutia na rozhodnutí Zakładu Ubezpieczeń Społecznych ako poľského orgánu miesta bydliska žalobcu, nie je v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ, pretože Zakład Ubezpieczeń Społecznych je oprávnený uviesť iba platné právne predpisy v súlade s článkom 13 odsek 3 nariadenia č. 883/2004, čiže s právnymi predpismi Slovenskej republiky odo dňa uzatvorenia pracovnej zmluvy. Poľský poisťovací orgán nemal právomoc posúdiť existenciu poistného vzťahu v právnom zmysle. Žalobca podnikajúc a vykonávajúc nájomnú prácu v rôznych členských štátoch EÚ podliehal právnym predpisom viac ako jednej krajiny. Takýto výsledok je v rozpore tiež s účelom článku 48 až 51 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sociálna poisťovňa vykonala kontrolu zamestnávateľa žalobcu, ktorá však bola vykonaná tendenčným spôsobom, s cieľom vylúčenia žalobcu zo sociálneho zabezpečenia na Slovensku a nie na zistenie skutočností. Kontrola nepreukázala žiadne nezrovnalosti u zamestnávateľa žalobcu, a preto nebol poslaný spoločnosti GAMEL, s.r.o. kontrolný protokol, ktorý by ukázal nezrovnalosti, teda nebolo požadované doplniť predložené doklady alebo zlepšiť jej fungovanie. Práca žalobcu nepredstavuje marginálnu prácu, pretože predstavovala viac ako 5% reálneho času vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti. Prácu vykonáva žalobca s príslušnou frekvenciou uvedenou v pracovnej zmluve a podľa svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ zveruje žalobcovi vykonávanie úloh a činností podľa vlastného uváženia, ale vždy na základe pracovnej zmluvy. Náplňou práce žalobcu je kontaktovanie potenciálnych klientov, prezentácia a propagácia činností žalobcu a jeho zákazníkov. Žalobca svoju prácu vykonáva osobne s náležitou starostlivosťou a s využitím najlepšieho vedomia a zručnosti, pričom zverené úlohy vždy vykonáva načas, sú vykonané včas a na žiadosť zamestnávateľa. Svoju činnosť vykonáva žalobca na území Slovenska v rôznych mestách, pretože zamestnávateľ chce dosiahnuť s jeho ponukou čo najširšie publikum a zahŕňa priamu interakciu s podnikmi, ktoré vykonávajú svoje činnosti na Slovensku. Sociálna poisťovňa z neznámych dôvodov tvrdí, že práca nie je vykonávaná, pretože zamestnanci spoločnosti GAMEL, s.r.o. neboli počas kontroly v sídle spoločnosti, pričom nikde v zmluve sa nevyžaduje od žalobcu, aby bol v sídle spoločnosti. Vykonávanie práce v stacionárnom režime by nemalo zmysel. Zamestnávateľ žalobcu má záujem, aby žalobca pracoval v teréne a aby zoznamoval slovenských podnikateľov s rôznymi ponukami zamestnávateľa a subjektov spolupracujúcich s ním. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení prác, ktoré sú odovzdané zamestnávateľovi a ktorý zostáva ich jediným disponentom. Za prácu žalobca dostáva náležitú odmenu stanovenú v pracovnej zmluve na bankový účet. Námietky Sociálnej poisťovne, že práca nebola vykonaná, sú preto neopodstatnené. Zamestnávateľ žalobcu má dostatočnú dokumentáciu, ktorá preukazuje, že jeho činnosť na území Slovenska je legálna a skutočná, na území Slovenska má sídlo už dva roky, je riadené jednou osobou, pričom majiteľ firmy rozhoduje o smeroch činnosti spoločnosti po konzultácii so slovenským právnikom T. P. zo spoločnosti ACARTUS, so sídlom v Čadci, ktorá zároveň vykonáva účtovníctvo a právne služby. Administratívne a účtovné doklady sú uložené v sídle spoločnosti. Sociálna poisťovňa mylne uvádza, že trvalé bydlisko vlastníka spoločnosti má v tomto prípade nejaký význam. Je potrebné zdôrazniť, že ide o kapitálovú spoločnosť, nie o osobnú spoločnosť. Je to ekonomicky aktívny subjekt, ktorý nemusí zamestnávať administratívnych pracovníkov. Priestory má prenajaté. Žalobca tvrdí, že Sociálna poisťovňa sa dopustila do očí bijúcej diskriminácie poľských občanov pracujúcich na Slovensku.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17.06.2020. Po poukázal na koordinačné nariadenia a ich význam. Uviedol, že Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ZUS) Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je o výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov v zmysle článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach a poskytovať svoje služby, komunikovať medzi sebou a vymieňať si skúsenosti o administratívnych postupoch na uľahčenie jednotného uplatňovania koordinačných nariadení. Sociálnej poisťovni, ústredie bolo v súlade s článkom 16 odsek 2 vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie zo dňa 13.05.2016, ktorým ZUS určila, že žalobca od 01. októbra 2015 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Zo strany ZUS došlo k individuálnemu určeniu uplatniteľnej
poľskej legislatívy, pričom toto definitívne určenie už ďalej nemôžu spochybniť inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú v zmysle definitívneho určenia. Žalovaný v tejto časti poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžso/20/2015. Zdôraznil, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli výsledky vykonanej kontroly, ale definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky príslušnou poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neprimeranosti použitia článku 11 odsek 2 písm. a) základného nariadenia (pričom žalobca v žalobe nesprávne uvádza článok 11 odsek 2 písm. a)) žalovaný konštatuje, že k reálnemu výkonu činnosti na území Slovenskej republiky nedochádza, a teda neexistuje súbeh v zmysle článku 13 odsek 3 základného nariadenia, ako naznačuje žalobca. Žalobca preto podlieha systému sociálneho poistenia len jednej krajiny, a to Poľskej republiky, v ktorej vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca si nemôže zvoliť systém sociálneho zabezpečenia tej krajiny, kde je to pre neho z hľadiska podnikania ekonomicky výhodnejšie, ale má povinnosť prihlásiť sa do systému sociálneho poistenia toho štátu, ktorému v zmysle koordinačných nariadení podlieha. Zamestnávateľ síce prihlásil žalobcu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, to znamená do systému slovenského sociálneho poistenia od 01. októbra 2015, v súvislosti s čím bolo žalobcovi automaticky vygenerované za účelom registrovania rodné číslo, avšak uvedená skutočnosť nemá za dôsledok, že žalobca podlieha uplatniteľnej legislatíve Slovenskej republiky. Vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný síce deklaroval, že zamestnávateľ neoprávnene prihlásil zamestnanca do registra poistencov, avšak uvedeným rozhodnutím nebola spochybnená platnosť pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v zmysle príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Žalovaný sumárne uvádza, že žalobca v celej žalobe neuviedol konkrétne ustanovenia koordinačných nariadení, ani vnútroštátnych predpisov, ktorých porušenia by sa mal žalovaný skutočne dopustiť.
5. Žaloba bola doručená ďalšiemu účastníkovi konania - GAMEL, s.r.o., so sídlom Čadca, ktorý však k žalobe vyjadrenie nepodal.
6. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené, avšak žalobca repliku nepodal.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa § 199 a nasl. SSP (Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a žaloba je podaná žalobcom fyzickou osobou, kedy správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná. O zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) SSP (pri zrušení i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zohľadniac dispozitívny úkon žalobcu, ktorý navrhol i zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), teda z dôvodu, že tieto rozhodnutia vydali orgány, ktoré na to neboli zo zákona oprávnené. Podľa § 191 ods. ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 29.04.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
8. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 SSP: Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie po a) Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 2 SSP: Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 120 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - ďalej len zákon o sociálnom poistení: Sociálna poisťovňa
pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.
Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: Do pôsobnosti pobočky patrí po a) rozhodovať v prvom stupni po 1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
Podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona o sociálnom poistení: Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.
Podľa § 194 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona o sociálnom poistení: Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva. Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
Podľa § 30 ods. 1 písm. e) Zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej ako správny poriadok: Správny orgán konanie zastaví, ak po e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ako základné nariadenie): Toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.
Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) základného nariadenia: Osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. S výhradou článkov 12 až 16: Osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
Podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia: Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.
Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 nariadenia EP a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej ako vykonávacie nariadenie): Osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.
Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia: Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.
9. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú čo do obsahu identifikované v bode 1 a 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je ďalej doklad subjektu Zakład Ubezpieczeń Społecznych Oddział w Opolu (ďalej ako ZUS) z 13. apríla 2016 vrátane jeho prekladu č. 240000/512/2015/UBS-IG/0651556. Podľa tohto dokladu označený orgán určuje pánovi H. W. poľské právne predpisy ako uplatniteľné pre obdobie od 01.10.2015. Uvedený doklad bol preukázateľne dňa 18.04.2016 doručený Sociálnej poisťovni, ústredie. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú registračné listy fyzickej osoby - žalobcu prihláška a odhláška s vymedzením dátumu prijatia formuláru prihlášky dňa 30.09.2015 a s vyznačením pracovného pomeru s dátumom vzniku poistenia 01.10.2015 u zamestnávateľa GAMEL, s.r.o., s dátumom zániku poistenia podľa odhlášky u rovnakého zamestnávateľa dňa 31.08.2019 a dátumom prijatia formuláru 02.09.2019.
10. Podľa úpravy § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu zákonnosti vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu ku postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Uvedený prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočnosti, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné postupy vedúce k ich vydaniu sú v súlade s relevantnou procesno- právnou a hmotno-právnou úpravou.
11. V tomto konaní neboli sporné skutočnosti, v zmysle ktorých bol žalobca v relevantnej dobe fyzickou osobou s bydliskom na území Poľskej republiky, pričom vykonával činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a zároveň mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom GAMEL, s.r.o., so sídlom v Čadci, teda so zamestnávateľom majúcim právnu formu obchodnej spoločnosti, sídliacou na
území Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností sa na žalobcu priamo vzťahuje úprava vyplývajúca z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie). Úprava uvedených nariadení má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou členských štátov EÚ, čo vyplýva aktuálne z článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
12. Nesporná skutočnosť bydliska žalobcu na území Poľskej republiky odôvodňuje voči žalobcovi určenie uplatniteľnej legislatívy inštitúciou štátu jeho bydliska, t.j. v prejednávanej veci príslušnou poľskou inštitúciou. Uvedené vyplýva z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Len takto určená inštitúcia, v danom prípade príslušná poľská inštitúcia určená na vykonávanie sociálneho zabezpečenia, je potom oprávnená, a teda má právomoc, posudzovať a vyhodnocovať splnenie podmienok pre aplikáciu článku 13 ods. 3 základného nariadenia vo vzťahu k žalobcovi. Takéto ustálenie inštitúcie vybavenej právomocou určovať uplatniteľné právne predpisy a posudzovať splnenie predpokladov podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia, zabezpečuje napĺňanie účelu úpravy oboch uvedených koordinačných nariadení a cieľov týchto nariadení. Zároveň sa tým vylučuje, aby pri aktuálne a aj v relevantnej dobe častom jave výkonu činnosti osôb, majúcich bydlisko v členských štátoch EÚ, tieto v dôsledku voľného pohybu pracovnej sily v rámci EÚ ako zamestnané osoby a osoby samostatne zárobkovo činné súčasne v rôznych členských štátoch EÚ, podliehali systémom sociálneho zabezpečenia naraz viacerých štátov na jednej strane alebo žiadnemu z týchto systémov sociálneho zabezpečenia na druhej strane.
13. V pomeroch prejednávanej veci bolo nesporné, že príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia - ZUS určila ako uplatniteľnú legislatívu vo vzťahu k žalobcovi poľskú legislatívu. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s ustanovením článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na ustanovenie článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané nezrušil ani nevyhlásil za neplatné). Správny súd konštatuje, že v administratívnom a ani v konaní pred správnym súdom, neboli zo strany žalobcu ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by ďalší účastník namietal závery ZUS). Skutočnosti preukazujúce opak viažuce sa k vyššie uvedenému záveru správneho súdu o určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi neboli zistené ani samotným správnym súdom. V tejto časti poukazuje správny súd na list ZUS zo dňa 13.04.2016 vrátane jeho prekladu, tak ako sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Podľa jeho obsahu na základe čl. 11 ods. 3, písm. a), čl. 13 ods. 3 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 a čl. 16 ods. 1, 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 ZUS určuje žalobcovi poľské právne predpisy ako uplatniteľné pre obdobie od 01.10.2015.
14. Žalovaný nenamietal po nespornom doručení dokladu ZUS zo dňa 13.04.2016 Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 18.04.2016, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorou je tento doklad podľa obsahu administratívneho spisu opatrený, v lehote dvoch mesiacov v zmysle článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia uvedené určenie uplatniteľných právnych predpisov, teda poľskej legislatívy. V nadväznosti na to sa toto určenie stalo podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty, t.j. dňa 19.06.2016 konečným - definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov - poľskej legislatívy potom vylučuje aplikáciu článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vzhľadom na absenciu existencie neistoty vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorých: Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné, ako aj na závery podľa bodu 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle
ktorého: Vo vzťahu k žalobcovi 1/ a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1/ bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. 340000/500/144/2013/PUWU/UBS-OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1/ oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1/ konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná.
15. Dôsledkom uvedeného definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko ku dňu 19.06.2016, teda pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného nastali účinky definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou v zmysle vyššie uvedeného (v tejto časti poukazuje správny súd na závery vyplývajúce z odôvodnenia podľa rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 7Sžsk/117/2019 zo dňa 30. septembra 2020, sp. zn. 9Sžsk/49/2019 zo dňa 25.11.2020 ako aj zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018).
16. Komunikáciu medzi poľským orgánom sociálneho zabezpečenia a žalovaným, v rámci ktorej bol žalovanému preukázateľne doručený list poľského subjektu ZUS zo dňa 13.04.2016, hodnotí správny súd výlučne v rovine naplnenia úpravy podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia, teda ako naplnenie vzájomných informačných povinností orgánov sociálneho zabezpečenia jednotlivých štátov Európskej únie navzájom a nie v rovine postupu týchto orgánov pri odstraňovaní neistoty v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.
17. Na základe uvedených záverov správny súd konštatuje existenciu dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, teda z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka (GAMEL, s.r.o.) dňa 01.10.2015 podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa § 194 zákona o sociálnom poistení, ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Žalovaný má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018. V nadväznosti na základ rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného neboli vyhodnocované vecné námietky žalobcu vymedzené vo včas podanej správnej žalobe. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa miesta výkonu práce, sídla zamestnávateľa, skutočného výkonu práce, rozsahu vykonávanej práce, správny súd zároveň hodnotí v celom rozsahu ako irelevantnú, pretože na uvedených skutočnostiach správne orgány svoje rozhodnutia ani nezaložili. Rovnako je správnym súdom ako irelevantná v pomeroch prejednávanej veci, vzhľadom na skonštatovaný dôvod zrušenia, hodnotená samotná skutočnosť prihlásenia žalobcu jeho zamestnávateľom do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne a z toho vyplývajúce dôvodenie žalovaného o potrebe zosúladenia vzniknutého stavu vo vzťahu k postupu správnych orgánov, výsledkom ktorých bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného.
18. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP: Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak po a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 169 SSP: Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
19. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca. Žalobca má v nadväznosti na to voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie úpravy § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania priznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Jedná sa teda o situáciu, keď nie je možné skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu a rozhodnutie správneho súdu v tejto veci malo vo väzbe na to povahu rozhodnutia o akademickej otázke. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa § 169 SSP a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené a zároveň pri zohľadnení absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi, všetko v zmysle úpravy § 169 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.