Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42Pc-15-2020.pdf
PDF · 161.62 KB
Case nature
Area
Subarea
42Pc/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci navrhovateľky: K. A., J.. J., Z..XX.XX.XXXX, K. B. A. XXXX/XX, XXX XX A. Z. F., Š. H. Q., právne zastúpená JUDr. Jana Ftorková, advokátka so sídlom V. Spanyola 8343/1A, 010 01 Žilina, proti povinnému: V. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. A.O. XXXX/XX, XXX XX A. Z. F., Š. H. Q., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 29.07.2020 podaným Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 30.07.2020 domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd povinnému určil prispievať jej na výživu sumou 450,- EUR mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od podania návrhu. 2. Návrh na začatie konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu skutkovo odôvodnila tak, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XP XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.01.2020 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej mal. dcéra K. A., Z..XX.XX.XXXX bola zverená do výchovy a opatery matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. K. výživným v sume 250,- EUR mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej a konanie v časti úpravy práv a povinností rodičov už k plnoletému synovu V. A., nar.01.12.2001 na čas po rozvode manželstva zastavil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2020. Navrhovateľka je nezamestnaná a vzhľadom na jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách na 45 %, pričom invalidita vznikla v dôsledku choroby, je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 123,70 EUR mesačne s účinnosťou od 01.01.2019. Podľa odborného posudku o invalidite má navrhovateľka obmedzenie schopnosti vykonávať prácu - môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, bez dvíhania a nosenia ťažkých bremien, bez nočných zmien. Navrhovateľka je tiež držiteľkou preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na sprievodcu. Vzhľadom na jej zdravotný stav napriek iniciatíve, ktorú navrhovateľka vyvíjala smerom k získaniu práce, sa jej nepodarilo doposiaľ zabezpečiť si prácu. Navrhovateľka má v opatere mal. dcéru pochádzajúcu z manželstva a to F.. K., Z..XX.X.XXXX, ktorá v školskom roku 2020/2021 nastupuje do 1. ročníka X. T. V. Ž., R.. Q., Ž., voči ktorej má povinná osoba platením výživného vyživovaciu povinnosť mesačne v sume 250,- EUR. Vyživovaciu povinnosť má aj voči plnoletému synovi V. A., Z..XX.XX.XXXX, ktorý študuje na Q. Q. Š. V. Ž. a je spoločným synom účastníkov konania. Navrhovateľka žiadala priznať príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 450,- EUR, nakoľko sú splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 72, ods. 1 Zákona o rodine na určenie príspevku na primeranú výživu rozvedenej manželky. Schopnosti a možnosti povinnej
osoby platením výživného sú na takej úrovni, že príspevku na výživu rozvedenej manželky zodpovedá navrhovateľkou navrhovaný rozsah príspevku v sume 450,- EUR mesačne. Odporca pracuje v J., presného zamestnávateľa však navrhovateľka nie je schopná uviesť. Navrhovateľka má vedomosť o tom, že v čase, keď ešte mala informácie o zamestnávateľovi odporcu - osoby povinnej platením výživného, tento pracoval vo firme M., X.M. F. U., O. U. XX, XXXX N., J. a jeho priemerný mesačný zárobok v tom čase predstavoval cca 3.000,- EUR mesačne. Odporca poberá aj daňový bonus a prídavky na obe deti, ktoré od januára 2020 do konca júna 2020 poberala navrhovateľka v sume 24,95 EUR a potom, ako od júna 2020 znovu nastúpil odporca do zamestnania po skončení PN, tieto rodinné prídavky poberá v zahraničí odporca. Náklady spojené s bývaním vo vzťahu k správcovi bytu predstavujú cca 200,- EUR mesačne, ktoré zatiaľ platí odporca, náklady dodávky elektriny predstavujú 40,- EUR mesačne. Spoločným dlhom účastníkov konania je hypotéka mesačne v sume 200,- EUR, ktorú tiež platí zatiaľ odporca. Daň z nehnuteľnosti za rok 2020 v sume 19,32 EUR uhrádza navrhovateľka podobne ako náklady komunálneho odpadu za rok 2020, ktorá zaplatila za seba a za dcéru po 26,97 EUR/rok/ osoba. Odporca sa odsťahoval zo spoločného bytu dňa 26.05.2020, odkedy býva v H. XXX v dome svojej sestry T. E., J.. A.. Náklady navrhovateľky okrem nákladov na bývanie, ktoré zatiaľ tak, ako bolo vyššie uvedené, zatiaľ hradí odporca, predstavujú: náklady na stravu cca 190 až, 200,- EUR mesačne, nakoľko vzhľadom na jej zdravotný stav má nariadené diétne stravovanie, náklady oblečenia a obuvi cca 50,- EUR mesačne, náklady hygieny cca 20 až 30,- EUR mesačne, náklady liekov cca 50,- EUR mesačne, náklady cestovného cca 15,- EUR mesačne, náklady telefónu cca 25,- EUR mesačne a náklady na lekárske ošetrenie vrátane zubného ošetrenia cca 30,- EUR mesačne. Navrhovateľka sa v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. XXPc/XX/XXXX domáhala určenia manželského výživného v sume 600,- EUR mesačne, počnúc dňom podania návrhu, ktorý bol doručený súdu dňa 04.11.2019.
3. Povinný v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky doručenom súdu dňa 28.10.2020 uviedol, že nesúhlasí s dôvodnosťou návrhu navrhovateľky, a tento žiada v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľka tvrdí, že spĺňa zákonné podmienky v zmysle ust. § 72 ods. 1 zákona o rodine na určenie príspevku na primeranú výživu rozvedenej manželky. Povinný má rozdielny názor a tvrdí, že tieto podmienky nie sú splnené. Skutočnosť, že je navrhovateľka na invalidnom dôchodku neznamená, že nie je schopná sa sama živiť. Nemožnosť vykonávať žiadnu prácu nevyplýva ani z jej uvádzaných tvrdení o obmedzení v práci. Navrhovateľka ani nepreukázala, že by sa aktívne o prácu zaujímala, bola dobrovoľne evidovaná na úrade práce alebo inak si hľadala prácu. Hlavným argumentom navrhovateľky je jej zdravotný stav, ktorý jej má brániť zamestnať sa. Povinný poukázal na skutočnosť, že samotná navrhovateľka uvádza, že môže vykonávať prácu v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, bez dvíhania a nosenia ťažkých bremien, bez nočných zmien. Ďalej je uvedené, že môže vykonávať fyzicky nenáročnú prácu s možnosťou striedania pracovných polôh. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nie je taká, ktorá by ju úplne obmedzovala vo vykonávaní akejkoľvek práce. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že jej nebol priznaný plný invalidný dôchodok. Navrhovateľka nie je povinná byť evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak v prípade, keby mala skutočný záujem zamestnať sa, evidovala by sa dobrovoľne a aktívne by sa na hľadaní práce podieľala. Povinný má vedomosť, že vykonáva ručné práce, ktorých výsledkom sú napr. ozdobné vajíčka na Veľkú noc alebo vence a ikebany s vianočným motívom. Tieto následne predáva a má tak za tieto činnosti finančný prospech. Aj v čase 1. vlny koronakrízy šila rúška a tieto predávala. Naopak povinný, ktorý má tiež zdravotné problémy, sa napriek obrovským bolestiam snaží maximálne pracovať, a uhrádzať všetky výdavky detí a domácnosti v A. Z. F.. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potenciálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Súd by mal prihliadať na množstvo a druh majetku a tiež na účel, na ktorý je určený. V súčasnosti prebieha súdne konanie vo veci určenia manželského výživného na Okresnom súde Žilina, sp. zn. XXPc/ XX/XXXX. Aj v tomto konaní povinný uvádzal, že má vedomosť o finančných prostriedkoch, ktoré navrhovateľka vybrala zo sporiaceho účtu svojho nebohého otca menom I. J. a tieto si so svojím bratom menom I. J., Z..XX.XX.XXXX, B. Š.K. XXXX/XX, XXX XX A. Z. F., rozdelila. Navrhovateľka je vlastníčkou mnohých spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v kat. úz. J. a kat. úz. B. E.. Titulom nadobudnutia sú: Osvedčenie o dedičstve č. XXD XXX/XXXX, Osvedčenie o dedičstve č. XXD XXXX/XXXX, Uznesenie Okresného súdu Žilina č. XXD/XXXX/XXXX, Uznesenie Okresného súdu Žilina č. XD/XXX/XXXX. Lustráciou na stráne www.katasterportal.sk bolo zistené, že navrhovateľka je napr. podielová spoluvlastníčka k rodinnému domu, ale taktiež k veľkému množstvu pozemkov. Účastníci vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosť v kat. úz. A. Z.É. F., a to byt a spoluvlastnícky podiel k bytu pripadajúci, ktoré skutočnosti sú evidované na E. Č.. XXXX. Povinný nevlastní okrem
bytu v BSM žiadne ďalšie nehnuteľnosti, na rozdiel od navrhovateľky. Navrhovateľka nerobí sporným, že disponuje stavebným sporením. Navrhovateľka nerobí sporným, že disponuje stavebným sporením. Povinný má nasledovné mesačné výdavky: Pravidelné mesačné zrážky vo výške 567,92 EUR: Hypotéka na byt = 185,91 EUR, Platba správcovi bytu = 202,14 EUR, Elektrina = 40,- EUR, Poistka syn = 26,02 EUR, Poistka dcéra = 15,80 EUR, Poistka povinný = 28,25 EUR, Úrazová poistka obaja = 34,80 EUR, Peňažné fondy = 35,- Eur (15 + 20). Výživné na deti = 500,- EUR. Plnenia deťom nad rámec výživného (priemerne) = 150 - 200,- EUR: Paušál (povinný + syn + internet) = 55,- EUR, Kredit dcére = 15,- EUR plus každý mesiac nepravidelné výdavky, napr.: júl 2020 : syn meniny = 20,- EUR, syn a dcéra na hody = 40,- EUR, august 2020 : syn dobitie stravného konta = 15,- EUR, september 2020 : farba do tlačiarne pre deti = 45,90 EUR, pre dcéru antivírusový program = 69,90 EUR, synovi preplatené náklady v škole = 23,- EUR. Výdavky povinného = 1.030,- EUR: u sestry (strava, bývanie, energie, drogéria) = 400,- EUR, strava (v J.) = 200,- EUR, oblečenie, obuv = 30,- EUR, telefón = 20,- EUR, cestovné + amortizácia auta = 380,- EUR (300 + 80) plus každý mesiac nepravidelné výdavky, napr.: júl 2020 : diaľničná známka J. = 35,40 EUR, september 2020 : diaľničná známka J. = 27,40 EUR, PZP = 107,90 EUR, lieky = 45,32 EUR, komunálny odpad (byt) = 26,97 EUR. Príjem povinného z pracovnej činnosti za posledné 4 mesiace = cca. 2.166,29 EUR: Jún 2020 : 748,30 EUR, Júl 2020 : 2.554,76 EUR, August 2020 : 2.832,18 EUR, September 2020 : 2.529,91 EUR. Prídavky na deti za rok 2019 poberal povinný, pričom mu bola vyplatená suma 2.717,70 EUR. Za služby ohľadom rakúskych prídavkov na deti uhradil povinný 150,- EUR. Výslednú sumu 2.567,70 EUR uhradil deťom nasledovne: dcére na účet 1.260,- EUR, synovi na účet 1.260,- EUR, dcére k rukám 100,- EUR a synovi na účet 100,- EUR. Daňový bonus za rok 2019 v sume 532,- EUR povinný opätovne vložil rovnakým dielom na účty detí. Toho času povinný nepoberá na deti ani prídavky ani daňový bonus. Právo na zabezpečenie primeranej výživy je samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami na jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Podaným návrhom sa však navrhovateľka nedomáha primeranej výživy, ale rovnakej životnej úrovne ako mala v manželstve. Navrhovateľka odmieta vyporiadať BSM s povinným a ťaží zo situácie, že všetky výdavky s domácnosťou a hypotékou hradí povinný. Okrem uvedeného platí na deti výživné v sume 500,- EUR mesačne. Je teda otázne, či je spravodlivé, aby súd zaviazal povinného ešte naviac na úhradu príspevku na primeranú výživu. Pri rozhodovaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela je súd povinný prihliadať aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Návrh na rozvod podal povinný, ktorý už nebol ochotný a schopný znášať urážky a ponižovanie navrhovateľky. Navrhovateľka už počas manželstva ťažila zo situácie, že povinný sa finančne postaral o celú domácnosť a ona nemusela ísť pracovať. Vážnosť problémov v manželstve zľahčovala, čo vyplýva aj z jej vyjadrenie k návrhu na rozvod, z ktorého vyplýva, že sa rozviesť nechcela. Po rozvode zostali bývať manželia v spoločnej domácnosti v A. Z. F.. Správanie navrhovateľky sa nezmenilo a v urážkach a útokoch na povinného pokračovala. Povinný bol pre neprimerané správanie nútený domácnosť opustiť. Situácia bola tak vážna, že z dôvodu obavy o svoje zdravie bol nútený volať opakovane policajnú hliadku. V súčasnosti prebieha konanie na Okresnom úrade Žilina, odbor vnútornej správy, priestupkové oddelenie, ktoré bolo začaté ex offo potom, čo v rámci iného priestupkového konania navrhovateľka obvinila povinného z fyzického útoku, avšak vykonaným dokazovaním bolo zistené a rozhodnuté tak, že konanie voči povinnému bolo zastavené a správny orgán začal konanie voči navrhovateľke. Uvedená skutočnosť je dôvodom na nepriznanie príspevku na výživu pre rozpor s dobrými mravmi, ktorého sa navrhovateľka dopúšťala nielen počas manželstva ale aj po jeho skončení. Povinný žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľky zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. K vyjadreniu povinného bolo súdu dňa 27.11.2020 doručené vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 26.11.2020, v ktorom uviedla, že trvá na návrhu v celom rozsahu ako aj na skutkových a právnych stanoviskách v zmysle podaného návrhu. Navrhovateľka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku od 10.05.2017, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím je u nej postihnutie funkcie oboch obličiek, recidívujúce uroinfekcie. Navrhovateľka má však ďalšie pridružené zdravotné problémy, lieči sa u psychiatričky F.. L. Š. s diagnózou zmiešaná úzkostne-depresívna porucha s nastavením liečby, ďalej u nefrológa F.. T. F., na astmu bronchiale, artériovú hypertenziu druhého stupňa so stredne vysokým vaskulárnym rizikom a ďalšie závažné ochorenia. Lieči sa aj u endokrinológa. Pre tieto ochorenia bola Úradom práce, sociálnych veci a rodiny, odbor sociálnych vecí vyhodnotená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár úradu práce dňa 12.12.2017 vydal lekársky posudok č. XXXX/XXXXXX, podľa ktorého miera funkčnej poruchy navrhovateľky je 50 % podľa prílohy č. 3 (časť XIII.A bod 4, písm. b) k Zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia). V súčasnom období má sa podrobovať dialýze obličky, ako i
prehodnoteniu zdravotného stavu v súvislosti s priznaním úplného invalidného dôchodku vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav. Vzhľadom na všetky zdravotné postihnutia navrhovateľky táto má obmedzenú možnosť získania pracovnej príležitosti, pretože aj keď je vyučená kuchárky, túto prácu nemôže vykonávať pre jej zdravotné obmedzenia v súvislosti so zákazom výkonu prác v prostredí s nadmernou fyzickou záťažou, zdvíhaním a nosením ťažkých bremien, s doporučením vykonávania práce len fyzickej nenáročnej, s možnosťou striedania pracovných polôh. Navrhovateľka nie je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná, napriek tomu si však hľadala a hľadá pracovné príležitosti, zaujímala sa o práce v obchodnom sektore vo viacerých butikoch, kde by mohla pracovať aspoň na polovičný úväzok alebo o prácu pomocnej kuchárky alebo upratovačky, zatiaľ však bezúspešne. Pokiaľ sa potencionálny zamestnávateľ dozvie o tom, že má navrhovateľka zdravotné problémy, záujem o ponúknutie pracovnej príležitosti neprejaví a navrhovateľka nemôže zatajovať svoje zdravotné problémy, pre ktoré pravidelne sa podrobuje liečbe vrátane hospitalizácií. Nie je možné vyvodzovať ztoho, že navrhovateľka, ktorá nie je povinná byť evidovaná ako čiastočná invalidná dôchodkyňa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, neprejavuje záujem o zamestnanie, ak nie je dobrovoľne evidovaná na úrade práce. Tvrdenie o tom, že by navrhovateľka vykonávala ručné práce, výsledkom ktorých by boli produkty, ktoré uvádza odporca vo vyjadrení nie je pravdivé. Pokiaľ si navrhovateľka ozdobí domácnosť na veľkú noc alebo iné sviatky v roku, nie je možné tvrdiť, že by mala možnosť si privyrobiť vykonávaním ručných prác. V žiadnom prípade nezodpovedá skutočnosti, že by mala predávať takéto produkty a že by mala za tieto činnosti mať finančný prospech. Pokiaľ šila rúška, nebol to pre zisk, ale svojpomocne si snažila pre potreby svojej rodiny vyhotoviť rúška, pretože na odborný výkon ručných prác ale i rúšok nemá potrebné znalosti a v prípade, že by tieto aj mala, nikdy sa neživila ani čiastočne takouto činnosťou, pretože nemá schopnosti ani na to, aby mala možnosť privyrobiť si predajom takýchto predmetov. Na trhu je mimoriadne vysoká ponuka výrobkov z ručných prác, ktoré sú spracované na vysokej estetickej a kvalitatívnej úrovni pri využití rôznych odborných nástrojov, ktoré je potrebné vlastniť pri výrobe obdobných predmetov tak, aby tieto spĺňali požiadavky zákazníka. Odporca poukazuje na to, že navrhovateľka vlastní majetok a odvoláva sa na listy vlastníctva k pozemkovým nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. B. E. T. J.. Z listov vlastníctva, ktoré odporca predložil, vyplýva, že navrhovateľka je len podielovou spoluvlastníčkou poľnohospodárskych a lesných pozemkových nehnuteľností s veľkým okruhom podielových spoluvlastníkov a s minimálnymi spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sú nepredajné a hodnota jednotlivých pozemkov je minimálna tak, ako to vyplýva z uznesenia č.k. XD/XXX/XXXX-XXX. Tieto podiely k nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené vo vyjadrení odporcu, nadobudla navrhovateľka na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi I. J., zomrelom 04.08.2018, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. XD/XXX/XXXX zo dňa 19.06.2019. Pokiaľ predmetom dedičského konania bol aj podiel 1/6 - iny v domovej nehnuteľnosti č. s. XXX postavenom na pozemku parc. A. Č.. XXX (E. Č.. XXX) tento podiel prešiel na navrhovateľku v podiele 1/ 2 - ice a na jej brata I. J., pre každého v podiele 1/12 - iny. Medzi podielovými spoluvlastníkmi nie je reálna dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej by jej niektorý z podielových spoluvlastníkov mohol vyplatiť jej spoluvlastnícky podiel 1/12-iny a tak nie je možné zo strany odporcu argumentovať tým, že by sa pri rozhodovaní o jej nároku mali zohľadniť spoluvlastnícke podiely, ktoré navrhovateľka vlastní od roku 2019, pretože tieto spoluvlastnícke podiely nie je možné speňažiť tak, aby z hodnoty týchto nehnuteľností mohla si navrhovateľka zabezpečiť aspoň čiastočne vykrytie potrieb, ktoré sú spojené s jej výživou. Podľa uznesenia v dedičskej veci je navrhovateľka povinná vyplatiť v prípade akéhokoľvek scudzenia zdedených pozemkov podiel 1/2-ice druhému dedičovi I. J. a v prípade jeho úmrtia jeho právnym nástupcom. Navrhovateľka nepopiera, že sporové strany vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve byt a spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na E. Č.. XXXX pre kat. úz. A. Z. F., pričom v súčasnosti prebiehajú rokovania medzi právnymi zástupcami sporových strán o možnosti vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti a hnuteľným veciam dohodou. Pokiaľ odporca uvádza, že má vedomosť o finančných prostriedkoch, ktoré navrhovateľka vybrala zo sporiaceho účtu svojho neb. otca I. J. a ktoré si mala podľa tvrdenia odporcu rozdeliť so svojím bratom, navrhovateľka uvádza, že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, ktoré by si mala vybrať, ako to tvrdí odporca, zo sporiaceho účtu svojho otca a rozdeliť s bratom. Čo sa týka tvrdenia odporcu o tom, že v konaní o yyporiadanie BSM navrhovateľka nerobí sporným, že disponuje stavebným sporením, je potrebné uviesť, že ide o stavebné sporenie u Wustenrot
- stavebná sporiteľňa a.s. na základe zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX so stavom ku dňu 31.12.2019 v sume 357,13 EUR, pričom v rovnakej výške na základe zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX je stav na stavebnom sporení u tej istej stavebnej sporiteľne aj na odporcu. Navrhovateľka nečiní sporným, že výdavky, ktoré súvisia s bytom a spoločným úverom, ktorý sa viaže k bytu, uhrádza odporca. Navrhovateľka nepopiera, že prebieha konanie o vyporiadanie BSM dohodou. K vypracovaniu návrhu na vyporiadanie BSM
dohodou navrhovateľkou je však potrebné oboznámiť sa s listinnými dôkazmi, na predloženie ktorých bola vyzvaná právna zástupkyňa odporcu, ktorá požadované dôkazy doposiaľ nepredložila a odvoláva sa na to, že ich predloží až potom, ako navrhovateľka doloží nimi požadované listinné dôkazy. Tvrdenie o tom, že by sa navrhovateľka nevyjadrila k návrhu na vyporiadanie BSM dohodou, nie je pravdivé. Navrhovateľka uznáva, že odporca platí hypotéku na byt 185,91 EUR, správcovi bytu 202,14 EUR, náklady elektriny 40,- EUR, nevie sa však vyjadriť na okolnosť, či platí poistku synovi a dcére a svoju poistku a v akom rozsahu. Úrazovú poistku v sume 34,80 EUR odporca platí. K peňažným fondom sa navrhovateľka nevie vyjadriť, či tieto odporca platí v sume 35 EUR a navrhuje teda vykonať dokazovanie výpismi z účtu. Pokiaľ ide o platenie výživného zo strany odporcu na dcéru, navrhovateľka uznáva úhradu výživného v sume 250,- EUR. Či platí odporca výživné na syna a v akom rozsahu, navrhovateľka nevie uviesť. Nech odporca preukáže, v akom rozsahu hradí výživné na syna. Navrhovateľka má za to, že výdavky, ktoré vyčísľuje na úhrady svojej sestre u ktorej býva, sú nadsadené, nezodpovedajú reálnym výdavkom a je potrebné, aby odporca špecifikoval jednotlivé náklady - čo sa týka stravy, bývania, energií a drogérie, pretože v J. odporca pracuje 4 dni a ďalšie tri dni je na Slovensku, z čoho vyplýva, že náklady na stravu je možné zohľadniť len na 12 dní na Slovensku. Podobne tak náklady na stravu v J. vo výške 200,- EUR, čo je strava na cca 18 dní, by predstavovali denne 11,- EUR, čo je neprimeraná a nadsadená suma na stravu v J.. Pokiaľ ide o náklady na cestovné a amortizáciu auta, tieto navrhovateľka neuznáva, nakoľko má vedomosť o tom, že viacerí živnostníci, ktorí pracujú spolu s odporcom v J., sa podieľajú na nákladoch cestovného a amortizácie motorového vozidla a podobne tak aj na nákladoch spojených s diaľničnou známkou. Príjem povinného z pracovnej činnosti za posledné 4 mesiace podľa odporcu predstavuje cca 2.166,- EUR mesačne, pričom započítava do tohto príjmu príjem za jún 2020, v ktorom neodpracoval plný počet dní, čo je zrejmé z potvrdenia o príjme za jún 2020 s uvedením 8 odpracovaných dní. Z hľadiska priemerného mesačného zárobku má navrhovateľka za to, že je potrebné vychádzať pri výpočte len z mesiacov júl - september 2020 a za mesiac október 2020 prípadne príjmov aj za ďalšie obdobie do rozhodnutia súdu, pretože za stavu, že až v júni 2020 začal pokračovať vo výkone prác v Rakúsku, výpočtom príjmu za 4 mesiace vrátane júna 2020 by bol reálny príjem odporcu veľmi -skreslený, keďže ním uvedený priemerný príjem za 4 mesiace predstavuje 2.166,29 EUR a pri výpočte priemerného príjmu za obdobie júl - september 2020 je priemerný príjem za tieto mesiace 2.638,- EUR. K prídavkom na deti navrhovateľka nepovažuje za dôležité podrobne sa vyjadriť, pretože tieto nemajú vplyv na navrhovateľkou uplatňovaný nárok. Čo sa týka informácie o tom, že v súčasnosti nepoberá na deti ani rodinné prídavky, ani daňový bonus, navrhovateľka žiada, aby toto odporca zdôvodnil. Navrhovateľka sa nestotožňuje s tým, že by si navrhovateľka uplatňovala príspevok na výživu rozvedenej manželky v takom rozsahu, aby tento rozsah bolo možné považovať za takú výšku, aby bola zabezpečená rovnaká životná úroveň manželov. Navrhovateľka má záujem na tom, aby došlo k vyporiadaniu BSM. Nie je pravdou, že by odmietala BSM vyporiadať a že by ťažila zo situácie, že výdavky s domácnosťou a hypotékou hradí povinný. V rámci svojho návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zohľadnila stav, že navrhovateľ platí výdavky spojené s jej bývaním a hypotékou, preto si uplatnila príspevok na výživu rozvedenej manželky len v takom rozsahu, aby mohla pokryť najzákladnejšie potreby jej výživy, teda v rozsahu, ktorý predpokladá ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine. Nie je pravdou, že by príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi bolo správanie sa navrhovateľky. Navrhovateľka sa vždy vzorne starala o celú domácnosť, vzhľadom k tomu, že odporca počas manželstva často pracoval mimo Slovenska - či už v Č. J., X., J., Z., starostlivosť o rodinu a deti bola na navrhovateľke. Pokiaľ sa snažila pôsobiť na odporcu, aby si zabezpečil prácu na Slovensku tak, aby sa mohli o starostlivosť o rodinu a o deti podeliť, aby sa ona mohla plnohodnotne venovať práci, stretla sa s nepochopením. Určité problémy mali partneri aj ohľadne výchovy detí, pretože odporca názory navrhovateľky týkajúce sa výchovy detí neuznával a často pred deťmi jej názory a celkovo osobnosť navrhovateľky ponižoval, porovnávajúc ju s jeho príbuznými. V posledných rokoch manželstva už navrhovateľka mala vážne zdravotné problémy pre zlyhávanie obličiek, nábeh na pľúcnu embóliu, chorú štítnu žľazu, tetániu, hypertenziu a zápaly pľúc a jednotlivé diagnózy podľa lekárov boli vyvolávané z permanentných stresov z problémov, ktoré boli v manželstve. Je pravdou, že navrhovateľka napriek problémom, ktoré boli v manželstve, nesúhlasila s rozvodom manželstva, ale bolo to preto, že chcela zachovať pre deti rodinu a predpokladala, že aj manžel si uvedomí, že by bolo lepšie, pokiaľ by si našiel prácu na Slovensku a mohli sa spoločne starať o všetky potreby spojené s rodinou a citovo sa zblížiť tak, aby vzťahy medzi nimi boli harmonické. Dňa 13.04.2020 v poobedňajších hodinách bola navrhovateľka fyzicky napadnutá vtedy už bývalým manželom - odporcom tak, že ju viackrát udieral lakťom do ľavého ramena a do ľavého aj pravého boku, čím jej spôsobil hematóm na ľavom predlaktí a na ľavom ramene. Bolo to v súvislosti s tým, že navrhovateľka upozornila odporcu na to, že prečo vynáša doklady z domu a veci, ktoré sme nadobudli spoločne. Vzniklo medzi nimi nedorozumenie, po ktorom
navrhovateľka odišla do svojej izby, kde prišiel za ňou odporca, ktorý sa jej vyhrážal, že jej dá zobrať deti, nadával jej do luterániek, boženkáriek. Pri tomto navrhovateľka odporcu vytláčala zo spálne. K ďalšej hádke došlo na chodbe a odporca navrhovateľku bil po rukách a udrel do ľavého boku a následne zavolal hliadku polície. Po odchode polície došlo k ukľudneniu celej situácie. Je pre navrhovateľku zarážajúce, že sa dokazovanie vyvíjalo takým smerom, že bolo zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči odporcovi za konanie, ktorého sa dopustil 13.04.2020, na dôkaz čoho predkladá odporca rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, H.-I.H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 19.10.2020. Pri vzájomnej hádke bola navrhovateľka odporcom vyprovokovaná, ktorý konal účelovo tak, aby mohol nahrávať jej reakcie, pričom údajne z nahrávky malo vyplynúť, že V. A. nepoužil voči jej osobe vulgárne výrazy ani sa nesprával agresívne, z čoho tiež je zrejmé, že konal vedome, aby zo záznamu, ktorý sám nahrával, práve v čase, keď tento záznam nahrával, nepoužíval žiadne výrazy voči jej osobe, hoci pri hádkach bolo bežné, že výrazy, ktorými dehonestoval jej osobu, boli v jeho bežnom slovníku. Aj keby bola navrhovateľka použila na adresu odporcu hrubšie výrazy - konkrétne dňa 13.04.2020, je potrebné brať do úvahy okolnosti, za ktorých k použitiu takýchto výrazov by malo dôjsť. Navrhovateľka bola vyprovokovaná zo strany odporcu závažným vyhlásením, že urobí všetko pre to, aby jej boli zobraté deti a ďalšími urážkami, čo pre navrhovateľku, ktorá sa celoživotne starala o deti aj za stavu, že odporca bol pravidelne aj v období, keď deti boli v útlom veku, pracovne zaneprázdnený mimo spoločnej domácnosti, bolo nepredstaviteľným zásahom do jej osobnosti ako starostlivej matky. Nie je možné konanie navrhovateľky považovať za také konanie, pre ktoré by malo dôjsť k aplikácii ust. § 75, ods. 2 Zákona o rodine, t.j. že by nebolo možné priznať výživné len z dôvodu, že takéto jednorázové konanie navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi. Uplatnený nárok navrhovateľkou aj čo do rozsahu je v súlade s ust. § 72, ods. 1 Zákona o rodine a nie je v rozpore s ust. § 75, ods. 2 Zákona o rodine. Schopnosti a možnosti ako i majetkové pomery na strane odporcu preukazujú dôvodnosť uplatneného nároku z hľadiska ust. § 72, ods. 1 Zákona o rodine, pretože rozsah príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorý navrhovateľka uplatňuje, zodpovedá schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, ktorý zo svojho priemerného mesačného zárobku cca 2.600,- EUR je schopný plniť príspevok rozvedenej manželky v sume 450,- EUR mesačne. Navrhovateľka trvá na návrhu v celom rozsahu.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.03.2021, na ktorom vec prejednal za účasti právnych zástupcov a účastníkov konania. Právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na podanom návrhu ako aj jeho skutkovom a právnom odôvodnení. Právna zástupkyňa povinného z výživného namietala oprávnenosť nároku na príspevok na výživu rozvedenej manželky a žiadala návrh zamietnuť. Na pojednávaní súd vypočul navrhovateľku a pojednávanie odročil na deň 30.04.2021 z dôvodu vypočutia povinného a potreby zabezpečenia dôkazov, a to vykonania dopytu na spoločnosť N. Q. Q., a.s. za účelom poskytnutia informácie, či si navrhovateľka zriadila sporenie v roku 2018, s akým počiatočným vkladom, či sporenie trvá, a ak nie, kedy bolo zrušené a aká bola zostatková nasporená suma a tiež dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom poskytnutia informácie, v akom období bola u akého zamestnávateľa zamestnaná a s akým príjmom (vymeriavacím základom), t.j. lustráciu navrhovateľky v Sociálnej poisťovni.
6. Na pojednávaní dňa 30.04.2021 súd vec prejednal a rozhodol za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Súd vykonal dokazovanie vo veci vyjadreniami účastníkov konania ako aj listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
7. Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
8. Podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej iba ZoR), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
9. Podľa § 72 ods. 2 ZoR ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
10. Podľa § 72 ods. 2 ZoR príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
11. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
13. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
15. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
16. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
17. V prvom rade súd poukazuje na charakter nároku, ktorý je predmetom konania, t.j. príspevok na výživu rozvedeného manžela. V dôsledku zániku manželstva zanikajú aj majetkovú vzťahy medzi manželmi vrátane vzájomnej vyživovacej povinnosti. Pre vznik nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nevyhnutnou podmienkou existencia predošlého manželstva. Na tento príspevok má nárok iba ten manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Dôkazné bremeno je v danom prípade na manželovi, ktorý sa príspevku domáha a musí preukázať skutočnosti, pre ktoré sa nie je schopný živiť ani po zániku manželstva. Súd pritom prihliadne na príčiny rozvratu manželstva. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby manžel, ktorý výrazne prispel k rozvratu vzťahov medzi manželmi, mal po rozvode nárok na výživné voči manželovi, ktorý rozvrat vzťahov nezavinil. V tomto smere je nutné zdôrazniť, že príspevkom na výživu rozvedeného manžela sa má zabezpečiť iba primeraná výživa, t.j. menej než rovnaká úroveň ako je medzi manželmi za trvania manželstva.
18. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že navrhovateľka a povinný uzatvorili manželstvo v A. Z. F. dňa 30.09.2000, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.02.2020. Na tieto účely súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého preskúmaval, či návrh nie je v rozpore s dobrými mravmi a tiež sa zaoberal majetkovými pomermi účastníkov konania.
19. Prednostne súd pri vyhodnocovaní dôvodnosti návrhu určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky vychádzal z okolností prípadu a zaoberal sa tým, či samotný návrh nie je v rozpore s dobrými mravmi. Na tieto účely súd posudzoval dve skutočnosti, a to správanie sa manželov a dôvodnosť podania návrhu na rozvod manželstva. Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp.zn. XP/XXX/ XXXX mal súd za preukázané, že návrh na rozvod manželstva podal manžel, t.j. povinný z výživného. Dôvodom návrhu na rozvod manželstva bolo správanie manželky, t.j. navrhovateľky. V zmysle podaného návrhu na rozvod manželstva (z pripojeného spisu OS ZA sp.zn. XP/XXX/XXXX) boli dôvodmi rozvratu manželstva neustále ataky zo strany manželky, ktorá v priebehu manželstva nikdy nebola spokojná a manželovi vyčítala aj stretávanie sa s rodinou a príbuznými. Od roku 2019 si manžel varil, pral sám. Manželka sa naňho chodila sťažovať na úradoch, u lekára v banke, volala naň políciu. Napriek vlastným príjmom z dedičstva či finančnej hotovosti od rodiny neprispievala na domácnosť, úhrady preddavkov
na byt ani hypotéku. Z vyjadrenia manželky k návrhu na rozvod manželstva vyplynuli totožné dôvody manželských nehôd, a to predovšetkým vplyv príbuzných (rodičov, súrodencov oboch manželov) na ich názory a manželský život a finančné otázky. Rovnako ako povinný aj navrhovateľka uviedla, že povinný osočuje jej príbuzných. Zo vzájomných vyjadrení je zrejmé, že obaja účastníci konania inklinujú k svojim rodinným príslušníkom, čo spôsobuje zášť v očiach druhého manžela. S prikláňaním sa na stranu tej- ktorej rodiny vznikali v manželstve opakované hádky už od jeho uzavretia. Manželka pôvodne s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, no z jej výpovede na pojednávaní dňa 28.09.2020 vyplynulo, že v manželstve boli problémy už od jeho uzavretia, no manželka v ňom chcela zotrvať kvôli deťom. Manželovi vyčítala, že jej nesprístupňuje svoj účet a neuvádza svoje príjmy, inklinuje k vlastnej rodine. Manžel namietal, že manželka bola spoludisponentkou k jeho účtu. Tvrdil, že sama do manželstva a rodiny nevložila z vlastného oddeleného majetku získaného dedením alebo od príbuzných nič. Súd mal vykonaným dokazovaním ako aj z pripojeného spisu sp. zn. XP/XXX/XXXX za preukázané, že sa nepreukázali tvrdenia navrhovateľky o násilnom správaní povinného voči deťom. Z ich výsluchu v rámci konania o rozvode manželstva vyplynulo, že deti majú radi oboch rodičov, nakoľko obaja rodičia im venujú potrebnú starostlivosť a pozornosť. Tvrdenia navrhovateľky o fyzickom napadnutí syna či psychickom nátlaku zo strany otca na deti súd vyhodnotil ako nepreukázané. Za rozpadom manželstva podľa názoru súdu sú dlhodobé nezhody medzi manželmi, ale aj útoky zo strany manželky.
20. Súd následne skúmal správanie sa manželov voči sebe navzájom, ktoré vyústilo do trestných oznámení ukončených v priestupkovom konaní. Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že niektoré hádky vyústili do privolania polície, a to raz manželom inokedy manželkou. Z pripojeného spisového materiálu sp. zn. XXPc/XX/XXXX mal súd preukázané nasledujúce rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy: Úradný záznam o odložení došlého oznámenia vo veci K. A., Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, sp. zn.: H.-I.-H.-XXXX- XXXXXX/XXX/PZK, z ktorého vyplýva, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci vo veci K. A.. Ďalej Rozkaz o uložení sankcie za priestupok uložený K. A. vo veci Č: H.-I.-H.-XXXX/XXXXXXXXXX/KAR, ktorá bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a trestom jej bolo uložené pokarhanie. Uvedené rozhodnutie je z 26.09.2020 a nadobudlo právoplatnosť 09.11.2020 a vykonateľnosť 24.11.2020. Ďalej Rozhodnutie H.- I.-H.-XXXX/XXXXXX/XXXKAR zo dňa 26.08.2020, ktorým bolo zastavené konanie vo veci spáchania priestupku V. A. proti občianskemu spolunažívaniu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 09.11.2020. Z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že práve navrhovateľka bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku voči povinnému z výživného, ktorému vulgárne nadávala a fyzicky ho napadla. Právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla vypočuť dcéru účastníkov konania, K. A., Z..XX.XX.XXXX, ktorá by sa mohla vyjadriť k fungovaniu manželstva, resp. k rozvratu manželstva. Súd návrh na výsluch svedkyne zamietol, pretože ho považoval za nadbytočný, a to nielen s ohľadom na vek a maloletosť svedkyne, ale aj skutočnosť, že vplyv na výpoveď môže ovplyvniť vzťah svedkyne k tomu-ktorému rodičovi. Navyše, súd je v zmysle § 193 CSP viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Na tejto skutočnosti by nič nezmenila ani prípadná svedecká výpoveď dcéry účastníkov konania.
21. V ďalšom sa súd zaoberal majetkovými pomermi účastníkov konania. Súd mal v konaní za preukázané, že povinný z výživného jasne, zrozumiteľne a dôsledne deklaroval svoje majetkové pomery za rozhodné obdobie. Z prehľadu jeho príjmov a výdavkov jednoznačne vyplynulo, že jeho príjem za obdobie jún až september 2020 predstavoval v priemere 2.166,29 EUR v čistom. Z tejto sumy uhrádzal v rozhodnom období mesačné výživné na dve deti, ktoré má s navrhovateľkou, a to 15- ročnú dcéru, ktorej uhrádzal výživné k rukám matky a dospelého nezaopatreného syna, ktorému platil výživné na jeho bankový účet. Spolu výživné uhrádzal pravidelne v sume 500,- EUR (v sume 250,- EUR na syna, v sume 250,- EUR na dcéru - v rozhodnom, posudzovanom období), pričom nebolo sporné, že vyživovaciu povinnosť si plní riadne. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo na pojednávaní, že výživné na dcéru platí. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že všetky výdavky deklarované povinným skutočne povinný z výživného uhrádza. Na otázku súdu, či povinný z výživného platí všetky platby za byt vrátane mesačných preddavkov (preddavkové platby v sume 202,14 EUR mesačne), elektriny (40,- EUR mesačne), ako aj hypotéky (185,91 EUR mesačne), navrhovateľka uviedla, že uvedené tvrdenie je pravdivé. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne povinného si tieto povinnosti plní doteraz, napriek tomu, že sú účastníci konania od februára 2020 rozvedení. Z predložených potvrdení tiež vyplýva, že povinný z výživného neplatí iba súdom určené výživné na spoločné deti účastníkov konania, ale
uhrádza im aj iné potrebné výdavky, ale aj voľnočasové aktivity (výlety, lyžovačka a pod.). Ani tieto tvrdenia navrhovateľka nenamietala. Špecifikované príjmy a výdavky povinného z výživného mal súd za preukázané. Za uvedené obdobie, pri zohľadnení nespornej skutočnosti, že povinný z výživného platil výživné na spoločné deti v sume 500,- EUR a tiež znášal všetky náklady spojené s bývaním v celkovej sume 428,05 EUR a ďalšie pravidelné výdavky (poistné na syna a dcéru spolu vo výške 41,82 EUR, úrazová poistka na navrhovateľku a povinného v sume 34,80 EUR), nárok na príspevok na výživu rozvedenej manželky nie je dôvodný a relevantný z hľadiska príjmov a výdavkov na strane povinného manžela. Práve v súdenej veci možno konštatovať, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že povinný si plní vyživovaciu povinnosť voči bývalej manželke dobrovoľne, a to naturálnou formou tým, že znáša všetky náklady spojené s bývaním. Uvedené plnenie dobrovoľne uhrádzané zo strany povinného v prospech navrhovateľky považuje súd za dostatočné, a to aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka nezabezpečuje v prospech povinného ani starostlivosť o domácnosť.
22. Osobitne súd vykonal dokazovanie aj k majetkovým pomerom navrhovateľky. Navrhovateľka v podanom návrhu doručenom súdu dňa 30.07.2020 uviedla, že jej mesačné výdavky predstavujú v súhrne sumu približne 400,- EUR mesačne (strava, oblečenie, obuv, hygiena, lieky, cestovné, telefón, výdavky na lekára). Uvedené výdavky navrhovateľka nepreukázala, avšak na pojednávaní uviedla, že tieto výdavky s ohľadom na svoj jediný príjem pozostávajúci z invalidného dôchodku vo výške cca 130,- EUR uhrádzala z úspor. Práve úspory a iné príjmy navrhovateľky namietal povinný z výživného. Z vykonaného dokazovania a z vyjadrenia navrhovateľky mal súd za preukázané, že navrhovateľku finančne podporoval za života jej otec, ktorý zomrel v roku 2018. Samotná navrhovateľka v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 26.11.2020 konštatovala, že je len podielovou spoluvlastníčkou poľnohospodárskych a lesných pozemkových nehnuteľností s veľkým okruhom podielových spoluvlastníkov a s minimálnymi spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sú nepredajné a hodnota jednotlivých pozemkov je minimálna tak, ako to vyplýva z uznesenia č.k. XD/XXX/XXXX-XXX. Tieto podiely k nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené vo vyjadrení odporcu, nadobudla navrhovateľka na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi I. J., zomrelom 04.08.2018, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. XD/XXX/XXXX zo dňa 19.06.2019. Pokiaľ predmetom dedičského konania bol aj podiel 1/6 - iny v domovej nehnuteľnosti č. s. XXX postavenom na pozemku parc. A. Č.. XXX (E. Č.. XXX) tento podiel prešiel na navrhovateľku v podiele 1/ 2 - ice a na jej brata I. J., pre každého v podiele 1/12 - iny. Medzi podielovými spoluvlastníkmi nie je reálna dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej by jej niektorý z podielových spoluvlastníkov mohol vyplatiť jej spoluvlastnícky podiel 1/12-iny a tak nie je možné zo strany povinného argumentovať tým, že by sa pri rozhodovaní o jej nároku mali zohľadniť spoluvlastnícke podiely, ktoré navrhovateľka vlastní od roku 2019, pretože tieto spoluvlastnícke podiely nie je možné speňažiť tak, aby z hodnoty týchto nehnuteľností mohla si navrhovateľka zabezpečiť aspoň čiastočne vykrytie potrieb, ktoré sú spojené s jej výživou. Podľa uznesenia v dedičskej veci je navrhovateľka povinná vyplatiť v prípade akéhokoľvek scudzenia zdedených pozemkov podiel 1/2-ice druhému dedičovi I. J. a v prípade jeho úmrtia jeho právnym nástupcom. Navrhovateľka nepopiera, že sporové strany vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve byt a spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na E. Č.. XXXX pre kat. úz. A. Z. F., pričom v súčasnosti prebiehajú rokovania medzi právnymi zástupcami sporových strán o možnosti vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti a hnuteľným veciam dohodou. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka nepracuje, uvedené nenamietala a odôvodňovala to svojim nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý deklarovala viacerými lekárskymi správami a posudkami. Súd mal z uvedených listinných dôkazov za preukázané, že navrhovateľka trpí viacerými zdravotnými problémami. Na základe týchto diagnóz jej bol vypracovaný aj odborný posudok o invalidite a následne priznaný aj čiastočný invalidný dôchodok v sume 128,- EUR mesačne (lustrácia v SP zo dňa 11.12.2020). Podľa odborného posudku o invalidite má navrhovateľka zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %. Podľa komplexného posudku sa navrhovateľka považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Uvedené súd považuje za preukázané a zrejmé. Povinný z výživného v priebehu konania tvrdil, že v rámci dedičských konaní po svojich rodinných príslušníkoch získala navrhovateľka majetkový prospech, o ktorom on viac nevedel a sama s týmito príjmami disponovala. Z uvedených dedičského rozhodnutia mal súd za preukázané, že navrhovateľka zdedila nehnuteľnosti, a to prevažne spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov - výpisov z listov vlastníctva pre katastrálne územie B.Z. E., okres A. Z. F., kde je navrhovateľka evidovaná ako prevažne podielový spoluvlastník početných nehnuteľnosti (E. XXX, XXX, XXX, XXX,XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,XXXX,XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX). Navrhovateľka je však aj výlučnou vlastníčkou
na jednej z týchto nehnuteľnosti, a to E. Č.. XXX, pričom ide o nehnuteľnosti o výmere viac ako 4.000,- m2. V tejto oblasti je tak zjavné, že navrhovateľka vlastní rozsiahle nehnuteľnosti, pričom povinný z výživného vlastní výlučne byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve s navrhovateľkou.
23. V rámci vyhodnocovania dokazovania vo vzťahu k majetkovým pomerom je zrejmé, že povinný, ktorý zo svojho príjmu financuje platby za byt, hypotéku a výživné na deti, ako aj iné výdavky domácnosti, vlastní byt v bezpodielovom spoluvlastníctve s navrhovateľkou. Iný majetok nemá. Na druhej strane navrhovateľka je podielovou (ale aj výlučnou) vlastníčkou nehnuteľností. Nemožno požadovať aby znášal náklady rodiny výlučne jeden manžel, a to ani v prípade, ak je druhý manžel poberateľom čiastočného invalidného dôchodku. A to najmä nie v takom prípade, keď mal súd za preukázané, že oprávnený manžel (navrhovateľka) disponuje iným majetkom, ktorý nevyužíva na potreby rodiny. Práve existencia iného majetku navrhovateľky má za následok posúdenie jej majetnosti v súvislosti s vyhodnotením zásady rovnakej životnej úrovne účastníkov konania.
24. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd vychádzal v súlade s § 35 CMP zo zisteného skutočného stavu veci. V súlade s § 37 CMP si osvojil zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, nakoľko nemal pochybnosti o ich pravdivosti a neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade v čase rozhodovania súdu nie je daný základ nároku v súlade s ustanovením § 72 ods. 2 Zákona o rodine, aby bol povinný zaviazaný platiť príspevok na výživu pre navrhovateľku. Manželstvo navrhovateľky a povinného bola rozvedené rozsudkom OS ZA, č.k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.01.2020, právoplatným dňa 10.02.2020. Navrhovateľka sa návrhom na určenie výživného domáhala výživného na bývalú manželku po rozvode manželstva z dôvodu, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol v čase podania návrhu o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Otázku schopnosti, resp. neschopnosti sa živiť je potrebné posúdiť vždy individuálne s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. V praxi je vždy potrebné skúmať, či oprávnená osoba je schopná vlastnými silami si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie svojich základných životných potrieb, a teda ani samotná skutočnosť, keď je účastník zdravotne obmedzený a poberá čiastočný, resp. plný invalidný dôchodok ešte neznamená, že nie je schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov, a to využitím všetkých zákonných možností vyplývajúcich i z predpisov o sociálnom zabezpečení. Nemožno totiž ani od povinného, t.j. od bývalého manžela spravodlivo požadovať, aby suploval povinnosti štátu voči zdravotne ťažko postihnutým osobám, t.j. aby nahrádzal úlohu štátu, postarať sa o sociálne, alebo zdravotne znevýhodnených ľudí, v tomto prípade bývalej manželky, nakoľko oprávnená z výživného v čase podania návrhu ani nedeklarovala úplnú stratu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čiže v minimálnej miere podľa ponuky na trhu práce bola schopná si nájsť primeraný čiastočný pracovný úväzok a zabezpečiť aj čiastočný príjem pre seba. Súd mal z vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovni ako aj z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní za preukázané, že navrhovateľke bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 130,- EUR. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa po rozvode manželstva nedostala do takej zlej finančnej situácie, že by mohla spravodlivo od bývalého manžela žiadať, aby jej prispieval na výživu. Napokon súd považuje za podstatné poukázať v zmysle ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine na rovinu dobrých mravov v prejednávanej veci. Na prípad rozporu s dobrými mravmi súd prihladia z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť, než výživné nepriznať. Z pripojeného spisu sp. zn. XP/XXX/XXXX mal súd za preukázané, že o rozpad manželstva, ktoré bolo tunajším súdom právoplatne rozvedené, tak ako to vyplynulo aj z pripojených rozhodnutí Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, sa vo väčšom rozsahu pričinila práve navrhovateľka, a preto by priznanie výživného navrhovateľke za daných skutkových okolností bolo súčasne v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade skúma sa oprávnenie na priznanie príspevku na výživné a nie povinnosť. Výživné nemožno priznať len v prípade, ak existujú dôvody na strane oprávneného. V danej veci súd konštatuje, že správanie sa navrhovateľky vzhľadom na vykonané dokazovanie a viazanosť súdu právoplatným rozhodnutím v správnom konaní je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu má za to, že navrhovateľka nemôže požívať právnu ochranu. Správaním navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi je v danej veci predovšetkým jej protiprávne konanie majúce za následok vydanie Rozkazu o uložení
sankcie za priestupok uložený K. A. vo veci Č: H.-I.-H.-XXXX/XXXXXXXXXX/KAR. Súd nemal pochýb, že medzi účastníkmi konania minimálne v ostatnom čase prebehlo viacero konfliktov, no nemožno priznať tomu manželovi, ktorý sa sám správa protiprávne k povinnému manželovi, nárok na príspevok na výživné rozvedenej manželke. Je neúnosné a právne nezdôvodniteľné, aby súd priznal takýto príspevok, ak oprávnená v rámci hádky povinnému vulgárne nadáva a uráža ho. Dôvod nepriznania príspevku na výživné by mal byť spätý s konaním osoby, ktorá sa priznania príspevku na výživu domáha, a nie s konaním iných osôb, t.j. tých, voči ktorým smeruje nárok na plnenie vyživovacej povinnosti alebo tretích osôb. S ohľadom na uvedené tak protiprávne konanie navrhovateľky má vplyv na jej nárok na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ktoré by bolo z uvedeného v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 OZ. Súd v danej veci poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľka sa v konaní pred tunajším súdom vedenom pod sp. zn. XXPc/XX/XXXX domáhala určenia manželského výživného v sume 600,- EUR mesačne, počnúc dňom podania návrhu, ktorý bol doručený súdu dňa 04.11.2019. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXPc/XX-XXXX-XXX zo dňa 23.11.2020, ktorým návrh navrhovateľky aj pre rozpor s dobrými mravmi zamietol a ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. XCoP/XX/ XXXX-XXX zo dňa 22.04.2021 potvrdený s odôvodnením, že odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie plne stotožnil.
25. Na základe vyššie uvedených záverov súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.