Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_6Co-40-2021.pdf
PDF · 103.08 KB
Case nature
Subarea
6Co/40/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov : 1/ H.. Y. F., X. Ú., F. XX, F., A.: XX XXX XXX, 2/ H.. Y. F., L. X, F., proti žalovanému : H.. G. J., Č. X, F., o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 28. októbra 2020 sp.zn. 36C 33/2020
rozhodol:
M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 28. októbra 2020 č.k. 36C 33/2020-40 tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 28.10.2020 č.k. 36C 33/2020-40 vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že žalovanému zakazuje používať slovom alebo písmom na adresu žalobcov v 1. a 2. rade alebo v súvise s týmito osobami a ich činnosťou, a to v komunikácii s akoukoľvek osobou, či orgánom verejnej moci slová: podvod, sfalšované podpisy, falošné zmluvy, bytová mafia, organizovaná zločinecká skupina, resp. synonymické výrazové prostriedky, ktoré by mohli evokovať spáchanie ich akejkoľvek trestnej činnosti a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa žalobcovia domáhajú zaplatenia nemajetkovej ujmy každému v sume 15.000,-€, ako aj ospravedlnenia zo strany žalovaného v znení uvedenom v petite žaloby. Žalobný návrh odôvodnili tým, že dňa 24.8.2020 do Notárskeho úradu žalobcu E.. A.. V. doručil osočujúce podania H.. J. zo dňa 15.10.2018, 26.11.2018, 27.12.2018, 19.2.2019 a 6.5.2019, vrátane podanej žaloby a neodkladného opatrenia, ktorá je vedená na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 12C/215/2010, aby notársky úrad nadobudol vedomosť o osočujúcich slovách žalovaného na žalobcu v 1.rade, pričom žalobca v 2.rade je výkonnou a zodpovednou osobou v notárskom úrade žalobcu. V uvedených podaniach žalovaný označuje notársky úrad a zhodne i osobu H.. F. za osobu, ktorá spáchala trestný čin na H. C. V. L. s deťmi vo forme organizovanej zločineckej skupiny, spolu s E.. A.. V. a ďalších neznámych osôb. Žalobcovia poukázali na obsah podania žalovaného zo dňa 27.12.2012, zo dňa 17.10.2018 adresovaných Okresnému súdu Košice I, podanie zo dňa 26.11.2018 doručené na Generálnu prokuratúru SR, podanie zo dňa 15.10.2018 doručené súdnemu exekútorovi H.. L., obsah ústavnej sťažnosti podanej 9.5.2019 na Ústavný súd SR. Dôvodia, že v každom z podaní žalovaný uvádza tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé. Žalovaný porušil prezumpciu neviny žalobcov, keď o nich systematicky, viacnásobne a úmyselne vyhlasoval rôznym štátnym orgánom, že sa jedná o podvodníkov a falšovateľov, ktorý podvodom pomohol nadobudnúť byt E.. A.. V. a je členom organizovanej skupiny, ktorá pripravila ľudí o byty a bytovej mafie, čo nie je pravdou. Žalobca v 1. rade je dôveryhodný notár, žalobca v 2 .rade bezúhonný občan SR, ktorý sa žiadneho trestného činu, ani obdobného protiprávneho činu nedopustil. V tomto smere poukázal na judikatúru, podľa ktorej nik nesmie byť označovaný v právnom štáte za toho, čo spáchal trestný čin, bez toho, aby bol právoplatne uznaný za vinného zo
spáchania tejto trestnej činnosti. Opačný postup, ktorý zvolil žalovaný je porušením prezumpcie neviny žalobcov a má svoj priemet v porušení osobnostných práv žalobcov.
3. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili skutočnosťou, že výroky žalovaného za žiadnych okolností nechránia právo na slobodu prejavu, a ani článok 10 Dohovoru, keďže sa jedná o zrejmé excesívne výroky, ktoré nie sú hodnotiacimi úsudkami, ale skutkovými tvrdeniami, bez akejkoľvek dôkaznej opory a teda sa nezakladajú na pravdivom skutkovom základe. Na podporu právnej argumentácie žalobcovia použili judikatúru najvyššej súdnej autority a do Európskeho súdu pre ľudské práva. To, že sa hodnotiaci úsudok (aj keď v prípade nepravdivých výrokov žalovaného sa jedná o skutkové tvrdenia) nemusí dokazovať, neznamená, že nemusí byť podporený pravdivým skutkovým základom. Navyše excesívne výroky nechráni Článok 10 Dohovoru. V tomto smere poukázali aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva: Jerusalem vs. Rakúsko.
4. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP a poukázal na základné charakteristiky inštitútu neodkladného opatrenia, ako aj základné zásady, bez naplnenia ktorých neodkladné opatrenie nemožno vydať a dôvody, pre ktoré sa neodkladné opatrenie vydáva. Mimo takýchto všeobecných úvah iba konštatoval, že vychádzajúc z ust. § 325 CSP je nutné vyvodiť záver, že žalobcovia v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podávali z dôvodu potrebnej a bezodkladnej úpravy pomerov a na základe predložených listinných dôkazov vyhovel neodkladnému opatreniu žalobcov, keďže jeho nariadenie považoval za dôvodné. Uviedol, že žalobcovia listinnými dôkazmi preukázali, že žalovaný v písomných podaniach, adresovaných štátnym orgánom - Okresnému súdu Košice I, Exekútorskému úradu súdneho exekútora G.. H.. L., Generálnej prokuratúre SR, Najvyššiemu súdu SR Bratislava i Ústavnému súdu SR, opakovane označuje žalobcov ako osoby, ktoré spáchali trestný čin, falšovali podpisy v osvedčovacej knihe, falšovali podpisy sťažovateľov H. C. V. L. v čase, kedy sa títo na notárskom úrade vôbec nenachádzali. Skutočnosť, že podpisy týchto manželov sú falošné, žalovaný preukazoval aj znaleckým posudkom znalkyne H. X. z odboru písmoznalectvo, pričom podľa sťažovateľov, falošné podpisy boli aj na neskôr získaných predmetných zmluvách o prevode členských práv k družstevnému bytu. Uvedené skutočnosti a vyjadrenia vychádzajú z podaní žalovaného zo dňa 15.10.2018, 26.11.2018, 27.12.2018, 19.2.2019 a 6.5.2019. Žalobca predložil súdu výpis z registra trestov, v ktorom nemá žiaden záznam s poukazom na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd mal za to, že je potrebné poskytnúť okamžitú ochranu žalobcom uložením zákazu používať slovom, alebo písmom na ich adresu v súvise s týmito osobami a ich činnosťou a to v komunikácii s akoukoľvek osobou, či orgánom verejnej moci slová uvedené v jednotlivých podaniach, pretože v danom prípade boli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, upravujúceho pomery medzi stranami sporu, s tým, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k zásahu do ústavných práv žalovaného nadmieru primeraným pomerom.
5. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP majúc za to, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu.
6. Žalovaný namietal neurčitosť, nejasnosť a nevykonateľnosť petitu, kde za nepresne vymedzené považoval vyjadrenie synonymické výrazové prostriedky. Takúto formuláciu považuje za extenzívne obmedzenie slobody prejavu a práva na súdnu ochranu, pričom pri posúdení proporcionality je potrebné zvážiť nielen práva žalobcov v 1. a 2. rade na ochranu osobnosti, ale na druhej strane práva klientov právneho zástupcu (žalovaného) na slobodu prejavu a efektívnu súdnu ochranu. Zdôraznil, že uvedené slová poškodených klientov neboli používané na verejných miestach ani pred väčším počtom ľudí, ale pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pred prokuratúrou a pred inštitúciami justície na ochranu práv poškodených, ktoré všetky orgány majú povinnosť mlčanlivosti. Žalovaný konal na pokyn klientov, ide o tvrdenia jeho klientov a nie o výroky žalovaného. Takýto zásah považuje za zásah do práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru, ale zároveň právnemu zástupcovi a jeho klientom do práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 a nasledujúcich ústavy a tiež čl. 6 Dohovoru. Namieta,
že v súdnom spore nie je pasívne vecne legitimovaný. Poukázal na konania vedené na Okresnom súde Košice I sp. zn. 12C/215/2010, na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 11Co/127/2017 a pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. III.ÚS/89/2019. Spolu s obdobným konaním vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I sp. zn. 14C/41/2006 a 6Co/238/2011. Navrhol, aby sa súd ako s predbežnou otázkou vyporiadal so znaleckým posudkom, ktorý žalovaný predložil a posúdil, či právny úkon klientov žalovaného vzhľadom na tento posudok a overenie podpisov na Notárskom úrade Mgr. Vojtecha Kavečanského bol ako úkon platne právne urobený. Respektíve navrhol, aby súd vec vylúčil na samostatné konanie, ktorého predmetom bude posúdenie úkonov klientov žalovaného. Navrhol, aby súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR pod sp. zn. III.ÚS/89/2019.
7. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu vyjadrili písomne tak, že považujú napadnuté uznesenie za vecne správne a navrhli, aby ho odvolací súd potvrdil. Poukázali na to, že Krajský súd v Košiciach už zaujal stanovisko k v podstate rovnakému výroku neodkladného opatrenia v skutkovo veľmi podobnej veci pod sp.zn. 5Co/193/2019, z ktorého citovali: „ Tvrdenie žalovaného, že výraz synonymické výrazové prostriedky je neurčitý, nejasný, nezrozumiteľný, zmätočný a nevykonateľný nemožno akceptovať, lebo slovo synonymum znamená slovo rovnoznačné s iným slovom, ale odlišné zvukovou podobou a vo výroku napadnutého uznesenia nebolo možné uviesť všetky do úvahy prichádzajúce slová rovnoznačné so slovami podvod, člen organizovanej skupiny, člen bytovej mafie.“ Domáhali sa právnej istoty, naplnenia princípu právneho štátu. Za nedôvodnú považovali námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie s poukazom na ust. § 16 OZ a upriamili pozornosť na ustanovenia Zákona o advokácii. Vyjadrili sa ku konaniu vo veci samej aj návrhu na prerušenie konania, ktorý považujú za nedôvodný.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia, ani na jeho zrušenie, preto napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa ust. § 325 od. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenia, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená.
16. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).
17. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
18. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu tak, že o to viac musia byť aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý takisto musí byť osvedčený.
19. Osvedčením potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, je také konanie a správanie žalovaného, ktoré vyžaduje okamžitý zásah, teda rýchlu (aj keď iba dočasnú) úpravu vzájomných práv a povinností strán sporu.
20. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a predložených dôkazov a strany sporu nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať ani žiadne iné dokazovanie.
21. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie.
22. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, konkrétne neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
23. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že neodkladné opatrenie je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov, pričom podmienkou pre jeho vyhovenie je osvedčenie práva a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, teda že bez tejto neodkladnej ochrany hrozí navrhovateľovi bezprostredne hroziaca ujma.
24. Súd prvej inštancie sa však vo svojom odôvodnení žiadnym spôsobom nezaoberal posúdením, či v danom prípade navrhovateľ preukázal osvedčenie vyššie uvedených skutočností, iba konštatoval, že žalobcovia podávali návrh z dôvodu potrebnej a bezodkladnej úpravy pomerov, avšak neuviedol žiadne úvahy, na základe ktorých dospel k takémuto záveru.
25. Bez ďalšieho vysvetlenia ostalo aj konštatovanie súdu, že na základe predložených listinných dôkazov považoval návrh na nariadenie opatrenia za dôvodný. Z odôvodnenia tak nemôžu nielen strany sporu, ale ani odvolací súd pri svojom odvolacom prieskume zistiť, na základe akých úvah dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti návrhu, teda o splnení (kumulatívnom) zákonných požiadaviek. Uvedené sa vzťahuje najmä na zdôvodnenie splnenia podmienky potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, teda potreby neodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
26. Súd (aj žalobcovia v návrhu) sa obmedzil na konštatovanie, že z predložených písomných podaní adresovaných štátnym orgánom vyplýva, že žalovaný opakovane označuje žalobcov za osoby, ktoré spáchali trestný čin, falšovali podpisy a iné.
27. Odvolací súd tu okrem iného poukazuje na tú skutočnosť, že všetky písomné podania, na ktoré žalobcovia poukazovali sú z rokov 2018, 2019 a žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by sa v čase podania návrhu a rozhodovania súdu prvej inštancie žalovaný vyjadroval namietaným spôsobom. Pokiaľ by uvedenými podaniami dochádzalo k zásahu do osobnostných práv žalobcov (čo nie je možné konštatovať bez vykonania ďalšieho dokazovania a posúdenia obsahu trestných a iných konaní), je potrebné zdôrazniť, že k takýmto zásahom už došlo a neodkladné opatrenie v požadovanom znení už na tejto skutočnosti nie je spôsobilé nič zmeniť. Odvolací súd preto dospel k záveru, že sa nejedná o situáciu, ktorá aktuálne vznikla a ktorá by osvedčovala potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov (nezniesla by odklad) obmedzením práva žalovaného na slobodu prejavu.
28. Odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že sa jedná o podania realizované výlučne voči štátnym orgánom, teda sa nejedná o vyjadrovanie na verejnosti a všetky tieto podania smerujú k vyporiadaniu práv tretích osôb, ktoré žalovaný zastupuje ako advokát. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v prípade, ak vyjadrenia žalovaného ako advokáta prekračujú rámec prípustnosti je možné, aby sa dotknuté osoby obrátili na advokátsku komoru, ktorá preskúma, či postup žalovaného je primeraný alebo nie, zároveň je tu možnosť ochrany práv prostredníctvom žaloby o ochranu osobnosti - tak ako je to predmetom konania vo veci samej.
29. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 5Co/193/2019 (kde podľa nich zaujal stanovisko k v podstate rovnakému výroku neodkladného opatrenia v skutkovo podobnej veci) odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné skutkové okolnosti stotožniť práve vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienky existencie bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcov, ako jednej zo základných podmienok potrebných pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd tu opäť poukazuje na to, že k tvrdeným vyjadreniam žalovaného malo dochádzať v rokoch 2018 a 2019 a predmetný návrh bol podaný v októbri 2020. Oproti tomu návrh v konaní 5Co/193/2019 bol podaný v januári 2019, teda v čase keď boli podávané písomné podania, ktorými aj v danom konaní žalobca osvedčoval právo, ktorému má byť ochrana poskytnutá a naliehavosť ochrany. Žalobcovia poukazovali na stanovisko Krajského súdu v Košiciach vyjadrené vo veci sp.zn. 5Co/193/2019 vo vzťahu k výrazu „synonymické výrazové prostriedky“, jeho ne/určitosti, ne/jasnosti, ne/ zrozumiteľnosti, od ktorého posúdenia sa ani v tomto prípade odvolací súd neodklonil, pretože sa touto otázkou nezaoberal, majúc za to, že neboli splnené základné podmienky potrebné na vyhovenie návrhu.
30. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu spisu, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil konanie žalovaných vyžadujúce si naliehavosť zásahu zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia.
31. Z vyššie uvedených dôvodov (nepreukázanie splnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP) odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
32. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že posúdením prejudiciálnej otázky a prerušením konania sa v tomto odvolacom konaní nebolo možné zaoberať a tieto skutočnosti posúdi súd prvej inštancie.
33. O trovách tohto neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP) v závislosti od výsledku konania vo veci samej (aj trovy konania o neodkladnom opatrení je možné priznať iba tej sporovej strane, ktorá bola v konaní vo veci samej úspešná - poznámka odvolacieho súdu).
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).