Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-66-2020.pdf
PDF · 123.06 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, Nitra, zast. Mgr. Romana Mravíková, advokátka, Štefánikova 15, Nitra, proti žalovanej: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, zast. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, o zrušenie a vpyoradanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu - žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú sa v kat. úz. L., obec L., okres Nitra, a sú zapísané na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, na LV č.XXXX ako pozemky registra „C“:
- parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 45 m2,
- parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 44 m2 a k stavbám
- chata so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 44 m2,
- chata so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 45 m2.
II. Súd prikazuje nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. L., obec L., okres Nitra, zapísané na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, na LV č.XXXX ako pozemok registra „C“:
- parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 44 m2, a stavbu
- chata so súp. č. XXX, postavenú na parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 44 m2,
do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Súd prikazuje nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. L., obec L., okres O., zapísané na Okresnom úrade O., katastrálny odbor, na LV č.XXXX ako pozemok registra „C“:
- parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 45 m2, a stavbu
- chata so súp. č. XXX, postavenú na parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 45 m2,
do výlučného vlastníctva žalovanej.
IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.07.2020 sa žalobca domáhal zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam (každý v podiele 1), ktoré sa nachádzajú sa v kat. úz. L., obec L., okres Nitra, a sú zapísané na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, na LV č.XXXX ako pozemky registra „C“: parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 45 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 44 m2 a k stavbám chata so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „C“ č. XXXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 44 m2, chata so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 45 m2 (ďalej ako nehnuteľnosti). Súdu navrhol, aby prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu pozemok - parc. č. XXXX/XXX spolu s chatou so súp. č. XXX a do výlučného vlastníctva žalovanej pozemok - parc. č. XXXX/XXX spolu s chatou so súp. č. XXX. V žalobe uviedol, že stavba sa skladá z 2 samostatne stojacich chát spojených jednou stenou, so samostatným vstupom, ktoré sú samostatne napojené na inžinierske siete. Žalobca osobne užíva chatu postavenú na pozemku CKN č. 30503/260 a chatu, postavenú na parc. CKN č. 3503/191 užíva žalovaná. Žalobca vyzval žalovanú k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na ktorú reagovala tak, že so žalobcom nevedie žiadny spor a preto sa nemá na čom dohodnúť. Žalobca pristúpil k riešeniu tejto veci s tým, že začal svoju chatu rekonštruovať, pričom k tomu potrebuje súhlas žalovanej, s čím mu vznikli problémy na stavebnom úrade. Keďže nebolo možné dohodou podielových spoluvlastníkov zrušiť podielové spoluvlastníctvo, nemal žalobca inú možnosť, len sa domáhať jeho zrušenia súdnou cestou.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca a jeho životná partnerka Y. M., ktorá chatu pôvodne kúpila, ju nikdy nepožiadali o povolenie prístavby chaty, ale rovno prišiel žalobca ako agresor a útočník, ktorý nemal ani náhodou v úmysle sa s ňou o hocičom dohodnúť. Rovno sa pustil do terorizovania, útočenia, vyhrážania rôznymi spôsobmi ako len mohol, do žalovanej a jej partnera L. V., kedy za 20 rokov nemali žiadne problémy a to tam už bývajú 23 rokov. Už v 10/2017 vykopal jamy pre základy čiernej prístavby, kedy ešte netušili, čo má v úmysle. Povedal jej, že si prenajal od obce pozemok a zakazoval im prístup na tento pozemok. Odpojil ju od legálneho prívodu elektriny a od žumpy, ktorá je jej vlastníctvom. Žalobca jej robil schválnosti, vypol jej prúd, zabránil jej s bagrom užívanie žumpy, napadol žalovanú a jej priateľku slovne a aj fyzicky ostriekaním šiat technickou penou, k tomu boli privolaní aj príslušníci PZ. Odpojenie od elektriny riešili cez ZSE Nitra, u žalobcu zaplombovali poistkovú skriňu, aj tak v 3/2019 odpojil žalovanej elektrinu. Niekoľko dní mala domácnosť bez elektriny, nakoniec im ZSE muselo natiahnuť nový prívod z elektrického stĺpu, pričom žalobca bol kvôli tomu riešený právnym oddelením ZSE. Podľa žalovanej prišiel žalobca rovno s úmyslom, aby im iba škodil, vraj preto, že nie sme normálni a že sa s každým hádajú. Sám sa vpasoval do pozície policajta, sudcu a aj kata, pričom sám sebe si robí aj svedka. Dodatočne vyšlo najavo, že žalobca a jeho partnerka majú záujem ani nie tak o chatu žalovanej ako takú, ale o miesto, kde sa nachádza. Priamo okolo chaty sa nachádza niekoľko ich výborných priateľov, p. M. odkúpila dokopy už 4 chaty, keď prepísala na žalobcu jednu z chát, ďalšiu na svoju firmu BERSI. Ide o človeka, ktorý ide nekompromisne za tým, čo si zaumieni a vôbec sa netají tým, že všade má svojich ľudí. Žalobca žalovanú aj jej partnera neustále ohovára, osočuje, terorizuje v súkromí, na verejnosti, v zamestnaní. V Remitáži má prenajatú krčmu. Snaží sa žalovanú odpratať zo svojej cesty. Viackrát bola žalovanou privolaná policajná hliadka, žiadala o ich pomoc, ale policajti sa práve k nej chovali tak, ako keby oni boli agresormi. Polícia nikdy nič nevyriešila v ich spokojnosť ako obetí a poškodených. Každé jedno podanie bolo postúpené na priestupkové oddelenie Okresného úradu Nitra, kedy úrad nezačal ani v jedinom prípade proti žalobcovi konanie. V jedinom prípade sa riešil priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil žalobca voči žalovanej a jej priateľke pri ochrane jej súkromného majetku. Vec dávali 2 roky do zásuvky, akože nevedeli dostať a donútiť žalobcu, aby prišiel na pojednávanie. Nakoniec po 2 rokoch bol priestupok premlčaný a vec bola zastavená. Týmto došlo k porušovaniu práv žalovanej so zneužitím právomoci verejných činiteľov s ich jednoznačným podozrením na korupčné jednanie (polícia, Okresný úrad Nitra, prokuratúra Nitra). Žalobca sa tým pádom všade obhajuje tak, že je bezúhonný, že všetky podania žalovanej boli odmietnuté, čo ale nie je pravda. Žalobca nikdy ani nenaznačil, že by chcel normálne a legálne prerábať svoju časť chaty. Na to práve upozorňovala žalovaná, že žalobca potrebuje stavebné povolanie, to aj s jej povolením a to, čo robí, je jednoznačne čierna stavba. Žalobcu považuje za sociopata (charakteristika podľa odbornej literatúry - človek, ktorý má veľké ego, je šarmantný, chýba mu empatia, je nezodpovedný a mení názory). Čierna stavba žalobcu bola štátnym stavebným dohľadom
zakázaná, bol zároveň vyzvaný, aby vysvetlil svoje konanie o obhájil sa. On ale nič nenapísal na svoju obhajobu. Preto s poukazom na uvedené dôvody žalovaná nesúhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva strán sporu, nárok žalobcu neuznala a odmietla ho. Žalobu považovala za zavádzajúcu a nepravdivú. Týmto spôsobom sa snaží žalobca ich vyhnať z tohto miesta v Jelenci.
3. Právny zástupca žalobcu v rámci repliky uviedol, že žalovaná sa žiadnym spôsobom nevyjadrila k podstate veci, uvádzala a deklarovala skutočnosti, ktoré so žalobou ako takou nemajú nič spoločné a preto nie je zrejmé, či vôbec pochopila, čo je predmetom konania. Práve rozhodnutím o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva by boli odstránené nežiaduce faktory, ktoré spôsobujú stav, aký žalovaná popísala. Ak sa teda žalobca ako podielový spoluvlastník niečoho domáha ohľadne spoločnej nehnuteľnosti, potrebuje ku všetkým úkonom súhlas druhého spoluvlastníka, pričom tento súhlas k ničomu zo strany žalovanej nedostáva. Podľa žalobcu ide o 2 samostatne stojace stavby.
4. Žalovaná v duplike zotrvala na svojich tvrdeniach, žaloba voči nej je už v základe podložená klamstvom a zavádzaním súdu, že akoby ona bola zodpovedná za to, že on nemôže prerábať jednu zo svojich chát. Sám žalobca opakovane opomína fakt, že zákaz činnosti dostal od štátneho stavebného dohľadu, pretože išlo o nelegálnu, tzv. čiernu stavbu. Podľa nej tým, že žalobca zjavne klame, cielene opomína dôležité fakty a zavádza, sa prejaví spôsobom, že v konaní nebude úspešný pre neunesenie dôkazného bremena. Zo strany žalobcu neboli predložené fakty a dôkazy, ktoré by vyvrátili tie, ktoré uviedla, poskytla a preukázala žalovaná. Problémy v tejto veci robí jedine žalobca, predsa on začal prerábať chatu bez toho, aby sa to žalovanej opýtal. Dôkazy o porušovaní zákonov žalobcom, neschopnosti občianskeho spolunažívania, úmyselnom poškodzovaní ich súkromného majetku, ak aj majetku jej priateľky, sú podľa žalovanej nevyvrátiteľné a to, že ho ani nemrzí a nemieni sa za to nikomu ani len ospravedlniť, je jasným dôkazom toho, že v tom nemieni prestať ani v budúcnosti.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa pridržal písomne podanej žaloby, tak ako bola doručená súdu. Vo vzťahu k samotnému žalobnému návrhu uviedol, že chaty majú jedno súpisné číslo a to 449, z dôvodu čoho uviedli, že žalobcovi má byť prikázaná len chata bez uvedenia súpisného čísla, ktorý si následne zabezpečí nové súpisné číslo. Pôvodné súpisné číslo XXX by malo zostať žalovanej. Vo vzťahu k samotnej stavbe chaty nakoniec uviedol, že by bolo vhodné z hľadiska vykonateľnosti rozsudku doplniť vo vzťahu k žalobcovi tiež súpisné číslo chaty, a to č. XXX. Stavby sú samostatné veci, nie je potrebné, aby sa robili nejaké stavebné úpravy pre ich rozdelenie. Ide len o administratívne doriešenie veci. Navrhol žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
6. Zástupca žalovanej si stál za tým, že žalovaná je v práve. Tento celý spor nie je len o chate a číslach. Žalobca vôbec nedbá na zákonnosť a žalovaná sa musí neustále brániť proti jeho útoku a teroru. Užíva len svoj majetok a nič iné nechce. Žalobcovi ide len o poškodzovanie žalovanej, jej príbuzných ako aj priateľov. Navrhol, aby súd zohľadnil, že práve žalobca je agresorom a vyniesol spravodlivý rozsudok, ktorým by zabránil ďalšiemu teroru proti žalovanej. Žalovaná žiadny spor nezapríčinila, postupuje vždy v zmysle zákona a preto nesúhlasí s tým, aby mala platiť aj trovy konania. Navrhol žalobu zamietnuť, a to s poukazom na § 142 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tom, že súd má prihliadať aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Zopakoval, že tento spor žalovanú poškodzuje a v prípade jeho vyhoveniu sa umožní žalobcovi pokračovať v jeho nezákonnom konaní a v arogantnom správaní. Podľa neho bude treba robiť stavebné úpravy, pretože žalobca urobil také zásahy pri stavbe čiernej stavby, ktoré bude treba riešiť. Problém je v ríne, ako aj v streche na čiernej stavbe, z ktorej zateká na chatu. Navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať nárok na náhradu trov konania.
7. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že voľakedy bola chata vystavaná ako tzv. dvojchata. V celom rozsahu sa pridržal toho, čo uviedol právny zástupca. Keď chatu kupoval, na jeho pozemku sa nachádzala žumpa, ktorá slúžila pre majiteľov obidvoch chát. Keďže jeho časť chaty dlhodobo nikto nevyužíval, žalovaná žumpu užívala asi 23 rokov. Vtedy jej navrhol, aby sme ju zrekonštruovali, nakoľko bola v zlom stave, a využívali ju naďalej obaja. Z jej strany nebola žiadna odpoveď, uviedla, že nemá čo s ním riešiť. Samotná žumpa nie je nikde zaevidovaná, ani ako ťarcha a okrem toho bola zasadená do spodných vôd v rámci chráneného územie. Nakoniec žumpu odstavil úplne a zabezpečil si novú, ktorú osadil, ale ešte ju nevyužíva. Asi aj žalovaná má žumpu, pretože tú pôvodnú neužíva. Každý z nich má samostatnú elektrickú prípojku. Okrem toho majú v oblasti zriadené spoločenstvo vlastníkov, ktoré zabezpečuje vodu pre jednotlivých majiteľov chát zo studne, ktorá sa nachádza v tejto chatovej oblasti. Je predsedom tohto spoločenstva. Aj žalovaná je napojená na túto studňu.
8. Žalovaná na pojednávaní v rámci svojej výpovede uviedla, že celá žaloba súvisí s tým, že žalobca si chcel začať prerábať chatu, pričom si nevyžiadal súhlas od nej ako podielovej spoluvlastníčky. Jednoznačne ide o čiernu stavbu a tvrdenia uvedené v žalobe z jeho strany sú klamlivé. Pokračovanie v stavbe mu bolo zakázané na základe výsledku štátneho stavebného dozoru. Žalobca podľa nej neuniesol dôkazne bremeno a žaloba má byť zamietnutá. Chcela, aby to naďalej zostalo evidované tak ako doteraz. Žalobca má úmysel im škodiť a ako náhle súd tejto žalobe vyhovie, bude mu dané povolenie na stavbu, ktorá je doteraz chápaná ako čierna. Všetko je to klamstvo z jeho strany a súd by to nemal brať do úvahy. V záujme riešenia tejto veci by navrhla prípadné zmierlivé riešenie, a to také, že žalobca sa jej pred súdom ospravedlní. Taktiež sľúbi, že nebude pokračovať v urážkach voči nej, jej rodine a známym a na znak zmierenia ju finančne odškodní. Pokiaľ ide o žumpu, pôvodnú chatu vlastnili dvaja majitelia a bola postavená pre to, aby sa využívala obidvomi vlastníkmi chát. Nachádza sa v tej časti pozemku, ktorý vlastní žalobca. Pôvodný majiteľ napriek tomu, že jej to sľúbil, že zabezpečí zápis ťarchy, túto vec nesplnil. Zo znaleckého posudku, ktorý súdu predložila, je zrejmé, že žumpa patrí jej. Akékoľvek tvrdenia o zasahovaní žumpy do spodných vôd neboli žalobcom preukázané. Samotný žalobca zamedzil užívanie žumpy v r. 2018, keď bagrom zničil jej prípojku k žumpe. Nakoniec bola nútená vybudovať si vlastnú novú žumpu, a to na pozemku, ktorý má v nájme od obce. Túto žumpu aj využíva. Čo sa týka elektrickej prípojky, pôvodne boli stavby napojené z jedného stĺpu a drôty boli umiestnené na chatu žalobcu. V jeho časti chaty sa nachádzala aj poistková skrinka. Následne jej zamedzil používanie elektriny, čo uviedla aj vo svojich vyjadreniach. Odmietol prístup samotným elektrikárom na obnovenie prívodu elektrinu, z dôvodu čoho následne elektrárne vybudovali samostatnú prípojku k druhému stĺpu, kvôli rýchlosti je vedená elektrina ešte vzduchom. Vodu využíva zo spoločnej studne.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. L., kópia z kat. mapy, komunikácia medzi stranami sporu, výsledky ŠSD, znalecký posudok z 24.08.1988, kolaudačné rozhodnutie, trestné oznámenia, oznámenia o priestupkoch, odpoveď obce Jelenec, výsluchom strán sporu, vyjadreniami strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
10. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi, každý z nich v podiele 1, nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú sa v kat. úz. L., obec L., okres O., a sú zapísané na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, na LV č.XXXX ako pozemky registra „C“: parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 45 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 44 m2 a k stavbám chata so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 44 m2, chata so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 45 m2.
11. Výzvou zo dňa 19.02.2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dohodou spôsobom, ktorý navrhol aj v súdnom konaní s tým, že uhradí aj všetky náklady s tým spojené (zmluva, správne poplatky a pod.).
12. Žalovaná listom zo dňa 27.02.2020 žalobcovi oznámila, že neeviduje, že by mala so žalobcom toho času nejaký spor a záležitosť z oboch strán je úplne bezpredmetná.
13. Žalobca jej zaslal vyjadrenie dňa 28.02.2020, v ktorom ju požiadal o vyjadrenie, či súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva dohodou a uviedol jej, že ak k dohode nedôjde, podá na súd návrh, a vtedy si uplatní tak súdne trovy ako trovy právneho zastúpenia.
14. Obec Jelenec vo veci vykonania obhliadky chaty so súp. č. XXX a stavby žumpy zo dňa 02.10.2018, č. SP o 201/2018-005-Ing.Km, spísala odpoveď k výsledkom vykonaného štátneho stavebného dohľadu. V časti D je uvedené, že stavebné úpravy a stavebné práce na stavbe pôvodnej časti „chaty“, okrem vybúrania 2 otvorov v nosnom murive, je možné charakterizovať ako udržiavacie práce, na ktoré nie je podľa § 139b ods. 15 stavebného zákona potrebné ani ohlásenie úradu. Vlastník stavby uskutočňoval stavbu prístavby na pozemku parc. č. XXXX/XX k pôvodnej časti chaty na pozemku č. XXXX/XXX, kat. úz. Jelenec, a realizoval zmenu dokončenej stavby tým, že vybúral 2 otvory v nosných múroch bez vydania stavebného povolenia. Vlastník stavby začal uskutočňovať novú prípojku kanalizácie vykopaním jamy a umiestnením žumpy na pozemku č. XXXX/XX kat. úz. L. bez ohlásenie drobnej stavby prípojky. Stavba prístavby a prestavby bola v čase vykonania dohľadu rozostavaná, neukončená, bez doriešených technických detailov stavby, preto bol stavebník vyzvaný na zastavenie
stavebných prác. Vyjadrenie spoluvlastníčky „chaty“ (žalovanej) sú námietkami občianskoprávneho charakteru, ktoré súvisia predovšetkým so susedskými a medziľudskými vzťahmi. Ich riešenie prekračuje rozsah právomoci stavebného úradu. Podľa ďalšieho postupu (časť E) obec Jelenec zaháji konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzve vlastníka, aby predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Zároveň vypracuje správu o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 ods. 3 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. a predloží ju na prejednanie priestupku.
15. Znaleckým posudkom Ing. Petra Mariša zo dňa 24.08.1988, bola stanovená cena rekreačnej chaty k prevodu medzi občanmi, pričom predmetom bolo ocenenie len jednej chaty o ploche 22,10 m2, pozemku a vonkajších úprav. Jednalo sa o pozemok parc. č. XXXX/XXX a medzi vonkajšie úpravy bola zaradená a ocenená kanalizačná prípojka a žumpa.
16. Podľa kolaudačného rozhodnutia zo dňa 12.11.1984, č. 3341/84-Hr, vydaného Okresným národným výborom - odbor výstavby s ÚP v Nitre, bolo povolené užívanie chaty (dvojchaty) pop. č. XXX. Išlo o stavby ľavej polovice (Roth), 2 izby, kuchyn. kút, komora (vých. strana), pravá polovica (Follmayer), 2 izby, kuchyn. kút, komora. Stavené povolenie bolo vydané dňa 08.11.1978 pod č. X.. XXXX/XX pre stavbu rekr. dvojchaty v obci L., na parc. č. XXXX/XX (nové 3503/191). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.1984.
17. Podľa upovedomenia Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 04.01.2021, bol žalobca obvinený v priestupkových veciach e. č. OU-NR-OVVS-2017/035800, OU- NR-OVVS2-2018/037031, OU-NR-OVVS-2019/023775, OU-NR-OVVS2-2019/047326, pričom v týchto veciach boli veci odložené podľa § 66/2a. V priestupkových veciach, vedených proti žalobcovi ako obvinenému pod e. č. OU-NR-OVVS2-2018/031130, OU-NR-OVVS2-2018/021391, boli konania zastavené podľa § 76/1c a § 76/1f.
18. Obec Jelenec listom zo dňa 17.02.2021, č. j. 78/002/2021, oznámila súdu na základe jeho žiadosti, že stavby chaty so súp. č. XXX, postavené na parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, pozostávajú z dvoch samostatných bytových jednotiek, pričom každá stavba má samostatný prístup z cesty a má zriadené samostatné prípojky (elektrika, voda). Daň z nehnuteľnosti platia vlastníci nehnuteľností, tj. žalobca za nehnuteľnosť na parc. č. XXXX/XXX a žalovaná za nehnuteľnosť na parc. č. XXXX/XXX.
19. Podľa § 136 ods. 1 a 2 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako Občiansky zákonník), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
20. Podľa § 141 ods. 1Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
21. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
22. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
23. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
24. Podľa § 7 písm. b) zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kataster obsahuje tieto údaje: parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape
určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce.
25. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) bod 2 katastrálneho zákona, katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje tieto časti: vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti „A - majetková podstata“, ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A,
26. Medzi stranami sporu - žalobcom a žalovaným zostala sporná už otázka samotného zrušenia podielového spoluvlastníctva, keďže to namietala od začiatku žalovaná. Pri podielovom spoluvlastníctva platí zásada, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval proti svojej vôli v spoluvlastníctve s inými. Podielové spoluvlastníctvo možno zrušiť dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Toto konanie je návrhovým konaním, čo znamená, že predpokladom na začatie konania je podanie návrhu ktorýmkoľvek z podielových spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a stanovisko ostatných spoluvlastníkov. Z procesného hľadiska sú výrok rozhodnutia o zrušení podielového spoluvlastníctva a výrok o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navzájom viazané, a teda nie je možné, aby jeden výrok nadobudol právoplatnosť a druhý nenadobudol.
27. Súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný nasledovným záväzným poradím: rozdelenie veci, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská, súd prihliada i na iné okolnosti prípadu.
28. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci.
29. Vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z právneho. Jedným z významných faktorov pri posudzovaní reálnej deliteľnosti veci je faktor finančnej nákladnosti. Tento faktor je nutné posudzovať z dvoch hľadísk. Prvým z nich je nákladnosť prác nevyhnutných pre reálne rozdelenie veci a druhým z nich je ochota spoluvlastníkov sa finančne podieľať na prácach potrebných na rozdelenie veci. Súdna prax zaujala stanovisko, že pred prípadným rozdelením veci je vždy nutné zvážiť, nakoľko je možné od spoluvlastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci s tým, že pokiaľ by vec nebola deliteľná bez vynaloženia finančne náročných úprav, vec by bolo nutné považovať za reálne nedeliteľnú.
30. V prípade rozdelenia stavby je rozhodujúce, či v dôsledku rozdelenia vznikne nová samostatná vec. Skutočnosť, že rozdelenie stavby bude možné až po uskutočnení určitých stavebných prác, resp. po vynaložení investícii do veci, nie je rozhodujúca. Súd v takom prípade vezme do úvahy to, či spoluvlastníci sú ochotní tieto investície vynaložiť. Rozdelenie stavby musí byť v súlade so stavebnými predpismi. Prípustné je aj delenie vertikálne, pričom výsledkom rozdelenia musí byť niekoľko stavieb, ktoré budú spĺňať podmienku samostatnej veci. Pokiaľ by po rozdelení aj pri vynaložení finančných investícií do stavebných úprav nemala vzniknúť stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov, stavba nebude reálne deliteľná.
31. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v tomto prípade prichádza do úvahy rozdelenie vecí, tak pozemku ako aj stavieb. Pri pozemkoch mal súd zo samotného LV č. XXXX pre kat. úz. L. preukázané, že ide o dve samostatne evidované nehnuteľnosti v časti A listu vlastníctva ako pozemky CKN č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 45 mX a č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 44 m2. Pokiaľ ide o samotné stavby chát, tak tieto sú na predmetnom liste vlastníctva tiež evidované ako dve samostatné veci, a to i napriek tomu, že majú rovnaké súpisné číslo. To, že ide o dve samostatné nehnuteľnosti, je zrejmé aj z oznámenia obce Jelenec zo dňa 17.02.2021, z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 12.11.1984. Taktiež zo znaleckého posudku, predloženého žalovanou, mal súd preukázané, že znalec stanovil cenu rekreačnej chaty k prevodu medzi občanmi, pričom išlo výlučne len o jednu z chát, ktoré boli pôvodne evidované v úradných dokladoch ako tzv. dvojchata. V tomto prípade by malo ísť o vertikálne rozdelenie nehnuteľností, pretože aj z výsluchov strán sporu vyplynulo, že každý z nich užíva svoju vlastnú chatu, ktorá má samostatný vstup, osobitne majú k chatám strany sporu v súčasnosti zriadené prípojky (elektrina, voda). Súd preto dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, pozemky sú evidované ako 2 nehnuteľnosti, stavby chát sú dostatočne odlíšené i keď majú rovnaké súpisné číslo, a to práve tým, že sú na liste vlastníctva evidované tak, že každá z nich sa nachádza a je postavená na inom pozemku. K samotnému zápisu do katastra nehnuteľností preto nie je potrebné ani predkladať podľa názoru súdu rozhodnutie, resp. posudok o technickej vykonateľnosti reálneho delenia stavby a ani listinu o určení súpisného čísla. Na základe toho tým, že ide o samostatné veci podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je potrebné vynakladať ani žiadne náklady na deliteľnosť nehnuteľností a ani realizovať stavebné úpravy.
32. Ak aj žalovaná uvádzala, že bude treba robiť stavebné úpravy, tieto sa týkali výlučne tzv. čiernej stavby, ktorá ale nemá súvis so stavbami, ktoré sú predmetom sporu.
33. Ja pravdou, že Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 2 ustanovuje možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť (a návrh tak zamietnuť) z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Možnosť nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa nevzťahuje ale na reálne rozdelenie veci, zákon výslovne túto možnosť uvádza len pri oboch ďalších spôsoboch vyporiadania. Pokiaľ je rozdelenie veci možné, nemožno návrh zamietnuť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Na základe toho súd nemohol prihliadnuť na tvrdenia žalovanej, ktorými sa snažila preukázať nedôvodnosť žaloby pre násilné správanie žalobcu. I keď z predloženého rozpisu priestupkových vecí mal súd preukázané, že žalobca nebol ani v jednej z vecí uznaný vinným z priestupku, je zrejmé z výpovedí strán sporu, že vzťahy medzi nimi navzájom sú naštrbené. Tieto rozpory skrz vyššie uvedené ale súd neposudzoval, pretože mal preukázané, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy práve rozdelením veci. V prípade, ak sa cíti byť žalovaná poškodená alebo ukrivdená spôsobom konania žalovaného, musí si svoj nárok, ktorý prezentovala aj v rámci svojej výpovede ako návrh zmieru, prípadne uplatniť v samostatnom konaní. Ak aj žalovaná počas konania poukazovala na to, že žalobca staval bez stavebného povolenia a ide o tzv. čiernu stavbu, súd konštatuje, že tieto skutočnosti neboli predmetom tohto sporu a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol ich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci súd vyhodnocovať.
34. Súd skutočnosť uvedenú právnym zástupcom žalobcu, aby v rozsudku bolo uvedené aj pri žalobcovi súpisné číslo stavby 449, nepovažoval za zmenu žaloby, ale len za doplnenie údaju k stavbe, preto nerozhodoval o nej uznesením.
35. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, v celom rozsahu jej vyhovel tak, ako to navrhol žalobca.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, ako to žalobca navrhoval od začiatku konania. Žalovaná namietala dôvodnosť žaloby, nemienila podielové spoluvlastníctvo so žalobcom zrušiť. Keďže podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní
jeho zrušenie autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne rovnakým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal a snažil pred podaním žaloby so žalovanou ako podielovou spoluvlastníčkou dohodnúť, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný ( uzn. NS SR, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012). Príčinou sporu bolo i správanie žalovanej, ktorá nebola ochotná pristúpiť na dohodu žalobcu, pričom k návrhu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nezaujala ani jednoznačné stanovisko. Trvala iba na tom, aby bol zachovaný stav taký ako je, pretože v prípade, ak súd žalobe vyhovie, dostane žalobca povolenie na stavbu. Vzhľadom na to, že predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (nie riešenie tzv. čiernej stavby a pod.), súd konštatuje, že ak nedošlo medzi stranami sporu k dohode, nemal žalobca inú možnosť, než sa domáhať svojich práv súdnou cestou, čo aj využil a súd jeho žalobe aj vyhovel.
39. Vo vzťahu k návrhu žalovanej, aby nebol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania, súd uvádza, že žalovanou uvádzané tvrdenie, že „ona žiadny spor nezapríčinila, postupuje vždy v zmysle zákona“, súd nevyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa. V tomto prípade súd v rámci zmierlivého riešenia veci aj pri uvedení predbežného právneho posúdenia uviedol stranám sporu, že skutočnosti, týkajúce sa správania žalobcu nie sú predmetom sporu, preto sa nimi osobitne zaoberať súd nebude. Postoj žalovanej počas konania bol odmietavý, pričom zo zákona je jednoznačne dané, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval proti svojej vôli v spoluvlastníctve s inými. Preto ak sa rozhodol žalobca podať žalobu, konal tak z dôvodu, že žalovaná nebola ochotná riešiť túto záležitosť dohodou. Samotný návrh žalobcu na uzatvorenie dohody pred podaním žaloby považovala za úplne bezpredmetný, pretože neevidovala s ním žiadny spor. V spojitosti s tým súd nezistil existenciu podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.