Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-32-2021.pdf
PDF · 122.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobkyne: U. Y., K.. XX.X.XXXX, B.S. F. XX, XXX XX B. F.,v zast.: HKP Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Križkova 9, Bratislava, proti žalovanému: V. V., K.. X.XX.XXXX, O. XXXX/XX, O., v zast.: JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát so sídlom Gröslingova 45, Bratislava, o zaplatenie 27.844,98 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 25.06.2020, č.k. 10C/54/2019-137, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 588, § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej sumu 27.844,98 Eur s príslušenstvom.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, Kúpna zmluva zo dňa 03.03.2016, rozhodnutie Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor zo dňa 01.04.2016 číslom vkladu: V 803/2016, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne, Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 31.03.2016, Oznámenie o upustení od dražby vydané dražobníkom Dražby a aukcie, s.r.o. zo dňa 22.01.2018, Oznámenie o začatí realizácie záložného práva č. 170069, výzva na doplatenie pohľadávky zo dňa 04.01.2018, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4Up/788/2018, zo dňa 31.10.2018 s kópiou doručenky, odpor proti platobnému rozkazu, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.08.2019, sp.zn. 4Up/788/2018 o zrušení platobného rozkazu, upovedomenie o postúpení veci na Okresný súd Bratislava IV, zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.06.2020.Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu, ustálil nasledovný skutkový stav:
4. Žalovaný, ako predávajúci a žalobkyňa, ako kupujúca, uzatvorili dňa 03.03.2016 Kúpnu zmluvu (č.l. 13-17 spisu), ktorou žalovaný za odplatu (kúpnu cenu vo výške 77.000,- Eur) previedol na žalobkyňu výlučné vlastnícke právo (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území: B. F., R.: B. F., okres: F., zapísaným na liste vlastníctva Č.. XX vedeným Okresným úradom F., katastrálny odbor. Okresný úrad F., katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 01.04.2016 pod číslom vkladu: V 803/2016 povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne (č. l. 1112 spisu). Žalovaný sa v zmluve zaviazal, že zabezpečí výmaz záložných práv viaznucich k nehnuteľnostiam. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 31.03.2016 (č.l.18-19 spisu) sa zmluvné strany dohodli, že záložné práva v prospech žalovaného - predávajúceho zanikli a zároveň, že so záložným právom V 2003/2012 z 11.07.2012 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. bola žalobkyňa oboznámená a bez výhrad k nemu pristúpila. Záložný veriteľ v priebehu mesiaca október 2017 pristúpil k výkonu (realizácii) záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby a žalobkyňa pristúpila k úhrade dlžnej sumy za účelom predídenia predaja nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby č. 170069, zapísanej v NCrDr pod č. N 659/2017. Žalobkyňa dňa 21.12.2017 zaplatila na účet dražobníka sumu 25.334,30 Eur (č.l. 29 spisu) a následne doplatila navyše sumu 2.507,68 Eur (č.l. 30 spisu), ktorá predstavuje časť príslušenstva zabezpečenej pohľadávky vrátane nákladov dražby.
5. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti mal preukázané, že dňa 03.03.2016 uzatvoril žalovaný ako predávajúci a žalobkyňa ako kupujúca Kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný za odplatu (kúpnu cenu vo výške 77.000,- Eur) previedol na žalobkyňu výlučné vlastnícke právo (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území: B. F., R.: B.Ľ. F., okres: F., zapísaným na liste vlastníctva Č.. XX vedeným Okresným úradom F., katastrálny odbor. Následne Okresný úrad F., katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa 16.03.2016 , číslo: V-803/2016 prerušil katastrálne konanie na dobu 30 dní z dôvodu, že zistil, že na predmete prevodu viazne ťarcha- záložné právo v prospech VÚB, a.s., č. V 2003/2012 a v Kúpnej zmluve bolo uvedené, že prevádzané nehnuteľnosti súd bez tiarch. Okresný úrad zaviazal účastníkov zmluvy, aby predložili kvitanciu od VÚB, a.s. na uvedené záložné právo. Strany sporu následne podpísali Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 31.03.2016 v ktorom sa dohodli, že záložné práva v prospech žalovaného - predávajúceho zanikli a zároveň, že so záložným právom V 2003/2012 z 11.07.2012 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. bola žalobkyňa oboznámená a bez výhrad k nemu pristúpila. Uvedené mal súd preukázané aj z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 25.06.2020, ktorá jednoznačne potvrdila, že Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve podpísala a svoj podpis nerozporovala. Následne Okresný úrad F., katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 01.04.2016 pod číslom vkladu: V 803/2016 povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne. Následne záložný veriteľ v priebehu mesiaca október 2017 pristúpil k výkonu (realizácii) záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby a žalobkyňa pristúpila k úhrade dlžnej sumy za účelom predídenia predaja nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby č. 170069, zapísanej v NCrDr pod č. N 659/2017. Žalobkyňa dňa 21.12.2017 zaplatila na účet dražobníka sumu 25.334,30 Eur a následne doplatila navyše sumu 2.507,68 Eur, ktorá predstavovala časť príslušenstva zabezpečenej pohľadávky vrátane nákladov dražby. Súd uvádza, že v danom prípade nebol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko k tomuto obohateniu nedošlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom, žalovaná vedome a dobrovoľne podpísala dňa 31.03.2016 Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve v ktorom bola oboznámená s uvedeným záložným právom a bez výhrad k nemu pristúpila. Nárok žalobkyne z dôvodu bezdôvodného obohatenia nie je daný, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
6. Súd zároveň poukazuje aj na vznesenú námietky žalovaného, že nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti, pretože nemá pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Pod vecnou legitimáciou (aktívnou alebo pasívnou) sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
7. Súd mal v konaní preukázané, že žalobkyňa dobrovoľne a bez výhrad podpísala Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 31.03.2016 v ktorom sa so žalovaným ako predávajúcim dohodli, že záložné práva v prospech žalovaného zanikli a zároveň a že so záložným právom V 2003/2012 z 11.07.2012 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. je oboznámená a bez výhrad k nemu pristúpila. To, že následne záložný veriteľ v priebehu mesiaca október 2017 pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby a žalobkyňa pristúpila k úhrade dlžnej sumy za účelom predídenia predaja nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby, nemožno považovať za úkon zo strany
žalovaného, nakoľko žalobkyňa dňa 21.12.2017 zaplatila na účet dražobníka (nie žalovaného) sumu 25.334,30 eura následne mu doplatila navyše sumu 2.507,68, ktorá predstavovala časť príslušenstva zabezpečenej pohľadávky vrátane nákladov dražby, a preto súd žalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
8. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Čistý pomer úspechu žalovaného voči žalobkyni predstavuje 100 %.
9. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jej žalobe vyhovel, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h/, f/ a b/ CSP. Žalobkyňa naďalej v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach a argumentoch tvrdených v konaní doposiaľ. Žalobkyňa považuje závery súdu prvej inštancie, ktorými súd odôvodnil výrok napadnutého rozsudku (viď najmä vyššie citované ods. 17 a 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku) za nesprávne, a to po stránke skutkovej ako i právnej. Žalovaný však svoju povinnosť podľa ustanovenia článku IV bod 3 Kúpnej zmluvy (zabezpečiť výmaz záložných práv viaznucich k Nehnuteľnostiam) nesplnil, a aj po viac než roku od uzatvorenia Kúpnej zmluvy naďalej viazlo na Nehnuteľnostiach Záložné právo v prospech Záložného veriteľa. Vzhľadom na uvedené zmluvné a zákonné ustanovenia je žalobkyňa naďalej presvedčená, že jej vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 27.844,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27.844,98 € od 29.08.2018 (t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovanému márne uplynula poskytnutá 3-dňová lehota na plnenie v zmysle výzvy na zaplatenie, ktorá bola žalovanému elektronicky doručená dňa 23.08.2018) do zaplatenia. Hoc je právne posúdenie súdenej veci primárne úlohou súdu, súd prvej inštancie súdený nárok posudzoval výlučne podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s otázkou, z akého dôvodu neposudzoval súdenú vec podľa ustanovení o náhrade škody, hoc tieto ustanovenia v ods. 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku cituje. Žalovaný sa podľa názoru žalobkyne v zmysle ustanovenia článku IV bod 3 Kúpnej zmluvy nepochybne zaviazal, že zabezpečí výmaz záložných práv viaznucich k Nehnuteľnostiam. Je nutné osobitne zdôrazniť, nakoľko súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku od tejto skutočnosti snaží odvrátiť pozornosť, že Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 31.03.2016 nebola dotknutá povinnosť žalovaného uvedená v článku IV bod 3 Kúpnej zmluvy, a teda žalovaný bol nesporne povinný zabezpečiť zánik Záložného práva, ktoré bolo Dodatkom č. 1 doplnené do bodu 2 tohto článku Kúpnej zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa uzatvorením Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve „pristúpila“ ku Záložnému právu, je nutné takýto záver hodnotiť ako zjavne nesprávny, nakoľko pristúpiť k záväzku (resp. záložnému právu) by žalobkyňa mohla výlučne právnym úkonom, ktorého stranami by bol Záložný veriteľ a/alebo záložný dlžník, k čomu evidentne v súdenej veci nedošlo. Uzatvorením Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve bolo totiž dotknuté výlučne ust. čl. IV bod 2 Kúpnej zmluvy (ktorým došlo k rozšíreniu okruhu záložných práv viaznucich na Nehnuteľnostiach), avšak nedošlo k úprave ust. čl. IV bod 3 Kúpnej zmluvy, a teda povinnosť žalovaného zabezpečiť výmaz záložných práv uvedených v ust. čl. IV bod 2 Kúpnej zmluvy (vrátane Záložného práva v prospech Záložného veriteľa) zostala zachovaná. Ďalšou vadou napadnutého rozsudku je podľa názoru žalobkyne nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalovaný v prvom rade namieta, že od začiatku konania nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, a teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Aj napriek tomu, že prvostupňový súd mal povinnosť skúmať procesné podmienky konania v zmysle § 161 CSP, nepostupoval v súlade s týmto ustanovením, čím došlo k spôsobeniu vady konania, ktorá je neodstrániteľná. Žalovaný uvádza, že najpodstatnejším dôvodom, pre ktorý prvostupňový súd nemal nárok uplatňovaný žalobkyňou v tomto konaní odôvodnene predpokladať, a následne vydať platobný rozkaz je skutočnosť, že primárny nárok má žalovaná voči - záložnému dlžníkovi, a to Q. I., K.. XX.XX.XXXX, O. B. F. XX, XXX XX B. F. (ďalej len „Záložný dlžník“), za ktorého žalobkyňa uhradila jeho záväzok voči spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., v zmysle Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. T. XXXXXX-XX zo dňa 21.06.2012, ktorý bol zabezpečený záložným právom tejto banky. Aj v prípade ak by žalovaný teoreticky pripustil, že z ustanovenia článku IV bod 3 druhá veta Zmluvy vyplýva určitý záväzok pre žalovaného, žalovaný poukazuje na nasledovné skutočnosti,
ktoré by bolo nevyhnutné vziať na zreteľ pri posudzovaní zodpovednosti z porušenia predmetného ustanovenia (pre úplnosť však žalovaný zdôrazňuje, že nižšie uvedené skutočnosti sú uvádzané výlučne z dôvodu procesnej opatrnosti, za účelom vyvrátenia tvrdenia žalobkyne, že žalovaný porušil povinnosti v zmysle článku IV bod 3 Zmluvy, a tento zotrváva na svojom tvrdení, že predmetné ustanovenie nemá charakter záväzku): V prvom rade na liste vlastníctva Č.. XX (S.. Ú.. B. F.) boli zapísané záložné práva (tak ako sú tieto vymedzené v článku IV. bod 2 písm. a) a b) Zmluvy) (ďalej len „Záložné práva žalovaného“). Vzhľadom ku skutočnosti, že záložným veriteľom v zmysle vyššie uvedených záložných práv bol samotný žalovaný, vedel ovplyvniť zánik týchto záložných práv vydaním kvitancie, a zároveň vedel zabezpečiť (a aj zabezpečil) výmaz záložných práv z katastra nehnuteľní, tak ako prehlásil v Zmluve (či už v bode 2 posledná veta, ako aj v bode 3 druhá veta, článku IV Zmluvy). Po podaní návrhu na vklad však bolo vkladové konanie prerušené a strany sporu uzatvorili dňa 31.03.2016 Dodatok č. 1 k Zmluve (ďalej len „Dodatok“), predmetom ktorého bola dohoda o nahradení bodu 2 článku IV Zmluvy novým znením, v ktorom žalovaný (i) upozornil žalobkyňu, že okrem Záložných práv žalovaného je na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu na základe Zmluvy, zapísané aj záložné právo zriadené v prospech spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., pod č. V-2003/2012 z 11.07.2012 (ďalej len „Záložné právo VÚB“) a (ii) prehlásil, že Záložné práva žalovaného (t. j. záložné práva v zmysle článku IV bod 2 písm. a) a b) Zmluvy) zanikli a ich zápis na liste vlastníctva má deklaratórny charakter, a zároveň žalobkyňa prehlásila, že so Záložným právom VÚB. bola oboznámená, a že k nemu bez výhrad pristupuje. Ostatné ustanovenia Zmluvy ostali nezmenené. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že logickým a gramatickým výkladom bodu 2 článok IV Zmluvy, v znení Dodatku v spojení s ostatnými ustanoveniami Zmluvy (najmä ustanovením bodov 3 a 4 článku IV Zmluvy, ktoré odkazujú na predchádzajúci bod 2 článku IV Zmluvy), možno dospieť k záveru, že zmenou uskutočnenou na základe Dodatku sa plnenie ustanovenia bodu 3 článku IV Zmluvy stalo nemožným, a teda povinnosť obsiahnutá v tomto ustanovení žalovanému zanikla. V tomto smere žalovaný zdôrazňuje, že pri výklade ustanovení Zmluvy, v znení Dodatku je potrebné posúdiť význam jednotlivých ustanovení v kontexte a so zohľadnením zmien vykonaných Dodatkom. Žalovaný má za to, že prvostupňový súd postupoval správne a správne posúdil a vyhodnotil, že nárok uplatňovaný voči žalovanému nemožno dôvodne predpokladať. Keďže žalobkyni ku dňu podania Návrhu žiadna škoda nevznikla, a zároveň zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, je nárok uplatňovaný v tomto Konaní nedôvodný.
11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá nad rámec argumentácie uvedenej v Odvolaní v nadväznosti na Vyjadrenie žalovaného dáva do pozornosti nasledovné skutočnosti: Žalobkyňa je presvedčená, že námietka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vznesená zo strany žalovaného je nedôvodná. Žalobkyňa v konaní v celom rozsahu preukázala jednotlivé predpoklady zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalovaná má primárny nárok voči záložnému dlžníkovi: Q. I., K.. XX.XX.XXXX, O. B. F. XX, XXX XX B. F. (ďalej ako „Záložný dlžník“), je pre súdenú vec celkom irelevantné. Samotný žalovaný nárok žalobkyne voči Záložnému dlžníkovi označuje ako „primárny“, čo znamená, že žalovaný pripúšťa existenciu aj „sekundárneho“ záväzku. Záložný dlžník je podľa vedomosti žalobkyne insolventný a insolventný bol už v čase uzatvárania predmetnej Kúpnej zmluvy. Práve táto skutočnosť (dôvodný predpoklad o insolventnosti Záložného dlžníka) bola podkladom pre potrebu ponechania účinnosti ustanovenie článku IV bod 3 Kúpnej zmluvy, v ktorom sa žalovaný zaviazal, že zabezpečí výmaz záložných práv viaznucich k Nehnuteľnostiam, aj po uzatvorení Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve (ktorým došlo k úprave okruhu záložných práv viaznucich k Nehnuteľnostiam). Žalobkyňa opakovane osobitne zdôrazňuje, že Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 31.03.2016 nebola dotknutá povinnosť žalovaného uvedená v článku IV bod 3 Kúpnej zmluvy, a teda žalovaný bol nesporne povinný zabezpečiť zánik Záložného práva, ktoré bolo Dodatkom č. 1 doplnené do bodu 2 tohto článku Kúpnej zmluvy. Ak sa teda žalovaný zmluvne zaviazal, že zabezpečí zánik predmetného Záložného práva, a túto povinnosť si nesplnil, žalobkyni nesporne vznikol nárok voči žalovanému na náhradu škody vzniknutej žalobkyni z dôvodu, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti nesplnil. Ak by si žalovaný svoj zmluvný záväzok splnil, bol by to práve žalovaný, kto by mal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči Záložnému dlžníkovi. Za takejto situácie teda nie je možné (a najmä to nie je pre súdenú vec relevantné) polemizovať o tom, ktorý z nárokov žalobkyne voči žalovanému a/ alebo Záložnému dlžníkovi bol „primárny“ a ktorý „sekundárny“. Žalobkyňa nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so Záložným dlžníkom, zánik predmetného Záložného práva bol v zmysle článku IV bod 3 Kúpnej zmluvy povinný zabezpečiť žalovaný, a preto súdneho rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukazuje v jeho Vyjadrení, nie sú na súdenú vec aplikovateľné, nakoľko ustanovenie článku IV bod 3 Kúpnej zmluvy malo od počiatku slúžiť na to, aby akékoľvek možné komplikácie (a potenciálne záväzky) vyplývajúce zo záložných práv viaznucich k Nehnuteľnostiam v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy nepostihovali
žalobkyňu (ako kupujúcu), ale ostali na ťarchu žalovanému (ako predávajúcemu). Akékoľvek potenciálne náklady žalobkyne potrebné na zabezpečenie zániku predmetného Záložného práva totiž nikdy neboli zohľadnené v kúpnej cene za Nehnuteľnosti. Pokiaľ by žalobkyňa mala nadobudnúť Nehnuteľnosti aj s predmetným Záložným právom, logicky by trvala aj na znížení kúpnej ceny o výšku záväzku zabezpečeného Záložným právom. Žalobkyňa je ďalej presvedčená, že z formulácie ustanovenia článku IV bod 3 Kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva záväzok žalovaného zabezpečiť výmaz predmetných záložných práv viaznucich k nehnuteľnostiam. Navyše, podľa názoru žalobkyne, sa žalovaný nemôže dovolávať nemožnosti splnenia tohto záväzku, nakoľko záväzok jednoznačne splniteľný bol. Výklad ustanovenia článku IV bod 3 Kúpnej zmluvy, aký uvádza žalovaný v jeho Vyjadrení považuje žalobkyňa za právne neudržateľnú špekuláciu, nakoľko z formulácie ustanovenia článku IV bod 3 Kúpnej zmluvy je zrejmé, čo týmto ustanovení zmluvné strany sledovali - zabezpečenie toho, aby žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom negatívne dotknutá existenciou záložných práv viaznucich k Nehnuteľnostiam v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy, resp. v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne. V prejednávanej veci teda nemožno mať pochybnosti o tom, či žalobkyni vznikla škoda, nakoľko žalobou uplatňovaná výška škody spočíva výlučne v sume účelne vynaložených nákladov žalobkyne na zabezpečenie zániku predmetného Záložného práva. Porušením povinnosti zo strany žalovaného je nesporne nesplnenie jeho povinnosti zabezpečiť zánik Záložného práva (v zmysle článku IV bod 3 Kúpnej zmluvy v znení Dodatku č. 1). Žalobkyňa záverom dodáva, že nárok žalobkyne voči žalovanému by sa dal hypoteticky právne kvalifikovať aj ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobkyňa musela zabezpečiť zánik Záložného práva namiesto žalovaného, a teda žalovaný bezdôvodne nesplnil svoj záväzok a nevynaložil žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie zániku Záložného práva.
12. K replike žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý v prvom rade žalovaný nepripúšťa žiadne sekundárnu zodpovednosť ani záväzok za tretieho. Žalobkyňa na pojednávaní jednoznačne potvrdila, že dodatok, ktorým pristúpila k záložnému právu podpísala vedome, bez súčinnosti žalovaného ako vlastníka, s dostatočným časovým priestorom aby si preverila okolnosti záväzku a na znak jeho súhlasu dodatok podpísala. Vedomosť o tomto záväzku zo strany žalobkyne bol riadne preukázaný v súdnom konaní. Zmenou bodu 2 článku IV Zmluvy v zmysle Dodatku a ponechaním pôvodného znenia bodu 3 článku IV Zmluvy, sa stalo prehlásenie a ubezpečenie v ňom obsiahnuté nesplniteľné, nakoľko podľa bodu 3 článku IV Zmluvy malo Záložné právo VÚB zaniknúť spätne, teda pred podaním návrhu na vklad (rovnako to platí aj pre prehlásenie a ubezpečenie, že návrh na výmaz Záložného práva VÚB bude podaný pred podaním návrhu na vklad). A teda ak by ustanovenie bodu 3 článku IV Zmluvy v znení Dodatku, malo charakter záväzku, splnenie tohto záväzku sa stalo nemožným, nakoľko nie je možné kumulatívne splniť, aby pred podaním návrhu na vklad Záložné právo VÚB zaniklo, a zároveň aby bol podaný návrh na jeho výmaz Ustanovenie, ktorého obsahom je nesplniteľné (nemožné) plnenie nemôže zakladať zodpovednosť za náhradu škody, a teda nemôže byť titulom na uplatňovanie si náhrady škody z dôvodu jeho porušenia. Okrem uvedeného žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, plnenie, ktoré sa stane nemožným zanikne. Okrem vyššie uvedeného samotná žalobkyňa v ustanovení bodu 2 článku IV Zmluvy v znení Dodatku, prehlásila, že so Záložným právom VÚB bola oboznámená, a že k nemu bez výhrad pristupuje. Uskutočnením tohto prehlásenia žalobkyňa musela, v kontexte celého textu Zmluvy, predvídať a byť si vedomá toho, že splnenie vyhlásenia podľa bodu 3 článku IV Zmluvy v znení Dodatku nie je možné. Pre úplnosť žalovaný zdôrazňuje, že v žiadnom ustanovení Zmluvy, ani Dodatku sa žalovaný nezaviazal, že zaplatí záväzok za Záložného dlžníka. Z týchto dôvodov nemôže žalobkyňa zakladať a odôvodňovať svoj nárok na náhradu škody s poukazom na porušenie bodu 3 článku IV Zmluvy, v znení Dodatku Tvrdenia o insolventnosti Záložného dlžníka neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané a teda k nim nemožno pristupovať ako k nespornej otázke, navyše žalobkyňa nepreukázala ani len snahu domáhať sa svojej pohľadávky voči záložnému dlžníkovi, ale od počiatku sa snaží získať majetkový prospech od osoby, podľa nej ktorá je „viac solventná“. Žalobkyňa uvádza, že nebola v žiadnom právnom zväzku so záložným dlžníkom, čo však odporuje listinným dôkazom, z ktorých vyplýva, že k tomu záväzku vedome pristúpila Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve. Žalovaný v čase držania svojho vlastníctva taktiež nebol v žiadnom priamom právnom vzťahu so záložným dlžníkom, ale jeho práva a povinnosti vyplývajú z vecných práv upravených v druhej časti, tretej hlavy Občianskeho zákonníka, čiže odvolávať sa neexistenciu akéhokoľvek vzťahu so Záložným dlžníkom považujeme za absurdné. Polemiky žalobkyni v závere vyjadrenia o teoretickej inej hypotetickej kvalifikácií uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody s úplne odlišnými náležitosťami ako predpokladá zákon pri vydaní bezdôvodného obohatenia sú bez právneho významu, keďže žalobkyňa ako jediná osoba dokonca vedená právne erudovaným zástupcom určuje smer uplatňovaného nároku.
Podľa § 139 CSP platí, že žalobca môže meniť žalobu počas konania - teda od jeho začiatku (podania žaloby) až do vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V odvolacom konaní by už bola prípadná zmena žaloby vylúčená a navyše nárok žalobkyne by už bol bez tak premlčaný (z opatrnosti vznášame námietku premlčania voči tomuto nároku).
13. Ďalšie vyjadrenia súdu zaslané neboli
14. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.
15. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).
16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
17. Odvolací súd poukazuje na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, keď strany sporu spolu uzavreli dňa 03.03.2016 kúpnu zmluvu, kde sa žalovaný ako predajca zaviazal predať žalobkyni ako kupujúcej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: B. F., R.: B. F., R.: F., zapísaným na liste vlastníctva č. XX vedeným Okresným úradom F., katastrálny odbor. Žalobkyňa sa zaviazala žalovanému zaplatiť sumu vo výške 77.000 eur. V článku IV ods. 2 zmluvy predávajúci upozornil kupujúcu, že na prevádzanej nehnuteľnosti spočívajú záložné práva v prospech V. V.. V ods. 4 tohto článku sa zaviazal, že zabezpečí výmaz týchto záložných práv viaznucich k nehnuteľnostiam. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo 31.03.2016 sa strany dohodli, že týmto zmenia a nahradia bod 2 článku IV zmluvy. Dodatkom sa strany dohodli, že záložné práva v prospech žalovaného - predávajúceho (písm. a/ a b/) zanikli a zároveň, že so záložným právom V 2003/2012 z 11.07.2012 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. bola žalobkyňa oboznámená a bez výhrad k nemu pristúpila. Uvedené žalobkyňa potvrdila aj svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 25.06.2020.
18. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného, ani o tom, že by žalobkyni spôsobil škodu, škodou nemôže byť nesplnenie zmluvnej povinnosti podľa dodatku ku kúpnej zmluve. Žalovaný postupoval pri predaji nehnuteľnosti v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou ako aj s dodatkom č. 1, keď previedol na žalobkyňu vlastnícke právo k nehnuteľnosti, záložné práva na ktoré upozornil kupujúcu v článku IV bode 2 písm. a/ a b/ zanikli a taktiež žalobkyňu oboznámil s tým, že na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo evidované pod č. V-2003/2012 (s uvedeným bola žalobkyňa oboznámená a bez výhrad k tomu pristúpila). Žalobkyňa zaplatila žalovanému kúpnu cenu v hodnote 77.000 eur. Uvedené nebolo v konaní medzi stranami sporné.
19. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností a teda musela aj znášať povinnosti, ktoré sú spojené s tým, že na ňou vlastnenej nehnuteľnosti viazne ťarcha v podobe zriadeného záložného práva v prospech VÚB a.s., č. V-2003/2012. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve žalobkyňa prevzala na seba povinnosti vyplývajúce zo záložného práva. Pokiaľ záložný veriteľ v mesiaci máj roku 2017 pristúpil k realizácii záložného práva, prostredníctvom dobrovoľnej dražby, žalobkyňa pristúpila k úhrade dlžnej sumy, čím vyplatila dlžnú sumu a vyhla sa strate nehnuteľnosti dražbou.
20. Nemôže sa teda jednať o bezdôvodné obohatenie sa žalovaného, nakoľko tento tým, že žalobkyňa uhradila záložnému veriteľovi sumu 25.334,30 eur a následne ďalších 2.507,68 eur, nezískal týmto žiaden majetkový prospech a teda nie sú splnené podmienky bezdôvodného obohatenia sa upravené v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
21. Pokiaľ žalobkyňa nechcela kúpiť nehnuteľnosť na ktorej viazne záložné právo, mohla v rozhodnom čase (pred podpísaním dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve) od kúpnej zmluvy odstúpiť, alebo v rámci tohto dodatku mohla podmieniť kúpu nehnuteľnosti povinnosťou predávajúceho zabezpečiť výmaz záložného práva.
22. Ak žalobkyňa vo svojom odvolaní namieta, že žalovaný porušil ustanovenie čl. IV ods. 3 kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že pokiaľ použijeme logický, ako aj gramatický výklad tohto ustanovenia spolu s výkladom čl. IV ods. 2 kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 k zmluve, je zrejmé, že žalovaný svojím konaním neporušil žiaden článok kúpnej zmluvy. Uzavretím dodatku č. 1 zmluvy povinnosť žalovaného z čl. IV ods. 3 zanikla, ustanovenie bodu 2 článku IV Zmluvy v znení ku dňu podpisu Zmluvy, presne určovalo aké záložné práva viazli na nehnuteľnostiach (išlo o Záložné práva žalovaného špecifikované v písm. a/ a b/ tohto článku), a v rámci tohto ustanovenia (posledná veta) žalovaný prehlásil, že „podá žiadosť na výmaz uvedených záložných práv pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva a kupujúcej vydá kvitanciu na tento úkon v deň podpisu tejto zmluvy. V ustanovení bodu 3 druhá veta článku IV Zmluvy v znení ku dňu podpisu Zmluvy, žalovaný prehlásil a uistil žalovanú, že predmetné záložné práva (t. j. Záložné práva žalovaného) „zaniknú a že návrh na výmaz uvedených záložných práv bude podaný pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva“. Teda jednalo sa o konkrétne stanovené záložné práva vymenované v čl. IV bod. 2 písm. a/ a b/ a teda nie je možné vzťahovať túto žalovaného povinnosť na záložné práva žiadne iné. V Dodatku č. 1 tieto záložné práva (vymenované v čl. IV bod. 2 písm. a/ a b/) podľa prehlásenia predávajúceho zanikli a teda záväzok v čl. IV bod 3 kúpnej zmluvy sa stal nesplniteľný, bezpredmetný nakoľko prehlásená povinnosť žalovaného už bola splnená. Prehlásením žalobkyne v dodatku č. 1 k zmluve, že so záložným právom uvedeným pod písm. c/ evidovanom pod č. V-2003/2012 bola oboznámená a s k nemu pristupuje bez výhrad, si žalobkyňa musela byť v kontexte tohto dodatku vedomá, aký dôsledok takéto prehlásenie bude mať.
23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).