Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6Csp/50/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevar Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: U. T., XX.XX.XXXX, bytom A. T. XX/XX, XXX XX Q. D. o zaplatenie sumy 1.946,73 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 30,00 % ročne zo sumy 1.185,13 eur od 19.12.2017 do zaplatenia a vo výške 23,40 % ročne zo sumy 419,49 eur od 05.12.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.337,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 875,58 eur od 19.12.2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 462,25 eur od 05.12.2017 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súd Kežmarok dňa 21.04.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.946,73 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 30,00 % ročne zo sumy 1.185,13 eur od 19.12.2017 do zaplatenia, 23,40 % ročne zo sumy 419,49 eur od 05.12.2017 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.420,48 eur od 19.12.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 462,25 eur od 05.12.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.07.2016 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.420,73 eur tak, že sumu 1.410,63 eur čerpal výbermi hotovosti z

bankomatov a sumu 10,10 eur predstavujú poplatky, ktoré účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou. Ďalej uviedol, že žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil len sumu vo výške 535,05 eur. Na predžalobné výzvy nereagoval. Podľa žalobcovho tvrdenia v podanej žalobe v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil dňa 18.12.2017 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného v celom rozsahu splatný. Podľa tvrdenia žalobcu má žalovaný po lehote splatnosti záväzky v celkovej výške 1.455,48 eur pozostávajúce zo žalovanej sumy z titulu zvyšku úverovej istiny vo výške 1.185,13 eur, z titulu dlžných úrokov z úveru vo výške 194,48 eur, z titulu dlžného poistného vo výške 40,87 eur a z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur. Žalobca okrem toho požadoval aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 30,00 % ročne zo sumy 1.185,13 eur od 19.12.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.420,48 eur od 19.12.2017 do zaplatenia.

3. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že dňa 29.09.2016 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 556,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 24 mesačných splátok vo výške 29,23 eur, t. j. celkom 701,52 eur, so splatnosťou prvej splátky 15.10.2016. Žalovanému poskytol úver tak, že dňa 11.10.2016 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Ďalej uviedol, že žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil doposiaľ len sumu 222,61 eur. Na predžalobné výzvy nereagoval. Podľa žalobcovho tvrdenia v podanej žalobe v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil dňa 04.12.2017 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného v celom rozsahu splatný. Podľa tvrdenia žalobcu má žalovaný po lehote splatnosti záväzky v celkovej výške 491,25 eur pozostávajúce zo sumy 419,49 eur z titulu zvyšku úverovej istiny, sumy 42,76 eur z titulu dlžných úrokov z úveru a zo sumy 29,- eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca okrem toho požadoval aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 419,49 eur od 05.12.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 462,25 eur od 05.12.2017 do zaplatenia.

4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, výpis z úverového účtu žalovaného, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského a revolvingového úveru, výpis žalobcu z obchodného registra a na výzvu súdu predložil výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 05.09.2017.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 06.01.2021. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

6. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 30.04.2021, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek vykázanému doručeniu predvolania fikciou doručenia, ktoré sa vrátilo ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote dňa 14.04.2021 a ktoré sa podľa , a považuje týmto dňom za doručené. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s pojednával v neprítomnosti strán sporu

7. Pred pojednávaním žalobca písomným podaním zo dňa 11.02.2021 oznámil, že berie žalobu v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 30,00 % ročne zo sumy 1.185,13 eur od 19.12.2017 do zaplatenia a vo výške 23,40 % ročne zo sumy 419,49 eur od 05.12.2017 do zaplatenia späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil a rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.946,73 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.420,48 eur od 19.12.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 462,25 eur od 05.12.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

8. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoju žalobu sčasti späť skôr, než došlo k vyhláseniu rozsudku na pojednávaní súdu, súd postupujúc podľa citovaných ustanovení I. výrokom konanie v rozsahu späťvzatia žaloby zastavil.

11. Predmetom posúdenia v spore tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 1.946,73 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.420,48 eur od 19.12.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 462,25 eur od 05.12.2017 do zaplatenia a náhrada trov konania.

12. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, či neúčelné a žalovaný žiadne dôkazy nepredložil zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalobca uzatvoril so žalovaným dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom si uplatnil nároky z oboch týchto zmlúv. Jednou bola zmluva o spotrebiteľskom úvere a druhou zmluva o revolvingovom úvere. Dňa 29.09.2016 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ktorá pozostáva z dvoch častí. Časť 1., kde je uvedené Zmluvné strany uzatvárajú spolu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 556,- eur na kúpu tovaru-Neurcene PEC. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanému poskytnutý pri fixnej výške úrokovej sadzby 23,40 % p. a., RPMN predstavovala 26,08 %, priemerná RPMN bola 20,29 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 29,23 eur s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 15.dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná 15.10.2016 a termín konečnej splatnosti úveru bol 15.09.20218. Celková čiastka k zaplateniu bola 701,52 eur.

14. Z výpisu z úverového účtu žalovaného mal súd preukázané, že k vyplateniu úveru žalovanému došlo tak, že suma 556,- eur bola dňa 11.10.2016 vyplatená priamo predajcovi a na úhradu vyčerpanej sumy žalovaný uhradil sumu 222,61 eur, a to v šiestich splátkach po 29,23 eur a v jednej splátke vo výške 47,23 eur.

15. Výzvou zo dňa 05.09.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 116,69 eur a zároveň ho upozornil na zosplatnenie celej sumy. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.12.2017 žalobca oznámil žalovanému, že poskytnutý úver, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, nesplácal riadne a včas, a preto bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úver a ku dňu 04.12.2017 sa stal záväzok žalovaného splatný v celom rozsahu. Zároveň žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 491,25 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 419,49 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 42,76 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 29,- eur. Poštovým podacím hárkom preukázal, že výzvu doručoval žalovanému na adresu A. T. XX/XX, Q. D. a doručenkou na čl. 30 rub spisu preukázal, že od žalovaného sa Oznámenie vrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote dňa 17.01.2018.

16. Ďalšou zmluvou, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 26.07.2016 bola Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver do výšky úverového rámca 5.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanému poskytnutý pri fixnej výške úrokovej sadzby 30,00 % p. a., RPMN predstavovala 34,48 % a poplatok za poistenie vo výške 4,99 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v mesačných splátkach vo výške min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 eur s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 10.dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Aktuálna výška úverového rámca bola uvedená v sume 1.300,- eur, výška prvého čerpania revolvingového úveru bola vo výške 943,44 eur, cena tovaru alebo služby vo výške 1.048,44

eur a výška čerpania revolvingového úveru bola v sume 1.300,- eur s mesačnou splátkou 126,73 eur, s poplatkom za kreditnú kartu 0,00 eur a splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach.

17. Z výpisu z úverového účtu žalovaného a potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 1.410,63 eur v rôznych výškach v dňoch od 03.08.2016 do 16.11.2019 a na úhradu vyčerpanej sumy uhradil sumu 535,05 eur, a to v 7 splátkach po 75,- eur, v jednej splátke vo výške 10,- eur a bonusom vo výške 0,05 eur.

18. Výzvou zo dňa 05.09.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 320,- eur a zároveň ho upozornil na zosplatnenie celej sumy. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.12.2017 žalobca oznámil žalovanému, že poskytnutý úver, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, nesplácal riadne a včas, a preto bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úver a ku dňu 18.12.2017 sa stal záväzok žalovaného splatný v celom rozsahu. Zároveň žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.455,48 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 1.185,13 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 235,35 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35,- eur. Poštovým podacím hárkom preukázal, že výzvu doručoval žalovanému na adresu A. T. XX/XX, Q. D. a doručenkou na čl. 23 spisu preukázal, že od žalovaného sa Oznámenie vrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 26.07.2016 a 29.09.2016 (ďalej len ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

20. Podľa ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov.

21. Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: písm. g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, písm. l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

23. Podľa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak písm. b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a .

24. Podľa zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o

kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

25. Podľa až 4 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

28. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom boli uzavreté dve spotrebiteľské zmluvy, a to zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, pričom pre obidve zmluvy je charakteristické, že v nich spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie, ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Uzatvorené zmluvy sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle .

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je po čiastočnom späťvzatí žalobcom čiastočne dôvodná. Je nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dve spotrebiteľské zmluvy. Na základe spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 29.09.2016, ktorú je možné označiť aj ako zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 556,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 29,23 eur. Žalobca za tovar zaplatil priamo predajcovi a teda spoju povinnosť z úverovej zmluvy splnil, čo potvrdil predloženým výpisom z úverového účtu. Na druhej strane žalovaný zaplatil z poskytnutej sumy úveru sumu vo výške 222,61 eur, čo taktiež vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu. Po posúdení obsahu predloženej zmluvy má súd za to, že zmluva bola v tejto časti uzavretá v predpísanej

písomnej forme a obsahuje všetky základné náležitosti uvedené v , ktorých splnenie je podmienkou vzniku nároku na úroky a poplatky. Nejde preto o úver bezúročný a bezpoplatkový podľa a žalobcovi preto vznikol nárok nielen na vrátenie istiny vo výške 419,49 eur, ale aj na dohodnuté úroky vo výške 42,76 eur (nie však náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 29,- eur ako to bude uvedené ďalej v odôvodnení). Nakoľko žalovaný žalobcovi uhradil len sumu 222,61 eur, bol žalobca oprávnený v súlade s bodom 3. v Časti 3. zmluvy a postupom podľa a úver zosplatniť. Preto bolo správne, ak výzvou zo dňa 05.09.2017 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky 116,69 eur a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru a následne oznámil žalovanému predčasnú splatnosť celého úveru, čím žalovaný stratil výhodu splátok. Čo sa týka nároku vo vzťahu k žalobcom uplatnenej istine vo výške 419,49 a úrokov z úveru vo výške 42,76 eur, t. j. v sume 462,25 eur, súd považoval nárok žalobcu za dôvodne uplatnený, čo nespochybnil ani žalovaný, a preto ho II. výrokom rozsudku zaviazal na úhradu tejto sumy.

31. Vo vzťahu k druhému spotrebiteľskému úveru zo dňa 26.07.2016, má súd za to, že tento je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko preskúmaním Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty z pohľadu dodržania zistil, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa . Zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v tlačive zmluvy v bode 1. je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur, ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 1.300,-eur a napokon, že výška 1. čerpania revolvingového úveru je 943,44 eur, pričom žalovaný v skutočnosti z úveru čerpal 1.410,63 eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené tri rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle musí byť uvedený ako jeden údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ustanovenia zákona (podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.6.2016 sp.zn. alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2016 sp.zn.7C/325/2014), a preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu týkajúce sa výšky úverového rámca v jeho vyjadrení zo dňa 02.06.2020.

32. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje ani konkrétne, zrozumiteľne, určito a jasne uvedenú výšku mesačnej splátky úveru. V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, pričom tieto sú splatné vždy k 10.dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, revolvingový úver nevynímajúc, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia predmetnej zmluvy, bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky, keď napr. je rovnaký úrok pre rôznu výšku úverového rámca od 1.300,- eur až do 5000,-eur. Aj vzhľadom na v zmluve uvedené poistenie bolo dôležité rozčleniť splátku aspoň percentuálne aby spotrebiteľ vedel, či platí v splátke aj poistné, alebo nie, koľko platí na úrok, koľko na istinu, poplatky, vzhľadom na znenie zmluvy, keď aj z predloženého rozpisu - výpisu z úverového účtu žalobcu na čl. 21 spisu vyplýva, že raz bola v splátke istina vo výške 42,48 eur, úrok vo výške 27,28 eur, poistenie vo výške 5,24 eur, následne bola istina vo výške 38,76 eur, úrok vo výške 31,- eur, poistenie vo výške 5,24 eur, neskôr istina vo výške 37,81 eur, úrok 31,95 eur, poistenie vo výške 5,24 eur a pod., pričom sa stále menila výška splátky istiny a úroku. Nemôže byť vecou svojvôle veriteľa, na aké zložky započíta tú ktorú úhradu. Je fakt, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom

úvere a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. No nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda v tomto prípade - aká percentuálna časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných poplatkov). Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti (percentuálnej časti), ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca revolvingový úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Okrem toho je súd toho názoru, že čo sa týka určenia výšky každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, tak takéto určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Keďže náležitosti v zmysle § 9 ods.2 zákona musia byť uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že veriteľ napr. zašle dlžníkovi poštové poukážky s uvedením výšky splátky, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť uvedená priamo v písomnej zmluve. Čím zložitejšie je ustanovený spôsob výpočtu každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať v správnej výške, riadne, a to naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby bola určito a presne vymedzená výška splátok. Preto súd má za to, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať, nakoľko neobsahuje náležitosť podľa (napr. rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.6.2016 sp.zn.13C/66/2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2016 sp.zn.7Co/281/2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.1.2016 sp.zn.7Co/694/2015 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.6.2016 sp.zn.1Co/662/2015).

33. Účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú v súvislosti s výškou úveru, resp. úverového rámca uvedené až tri rôzne údaje a keď k inak jednoduchému a nesmierne dôležitému údaju o výške mesačnej splátky by sa pri nej spotrebiteľ mal komplikovane dopracovávať cez akési zaokrúhľovanie a násobky túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. Vzhľadom k tomu, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje obligatórne obsahové náležitosti podľa , zákona č je potrebné úver s poukazom na ustanovenie zákona č. 1292010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je čiastočne dôvodná aj vo vzťahu k druhej spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal sumu 1.420,73 eur, súd považuje za potrebné uviesť, že toto tvrdenie žalobca nepreukázal. Z dôkazu predloženého žalobcom na čl. 22 spisu Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že žalovaný v dňoch od 03.08.2016 do 16.11.2016 vyčerpal sumu 1.410,63 eur a sám žalobca v podanej žalobe uviedol, že sumu 10,10 eur predstavujú poplatky v súlade s úverovou zmluvou. Súd teda na rozdiel od žalobcu, za výšku reálne vyplatenej sumy revolvingového úveru považoval len sumu 1.410,63 eur, keďže suma 10,10 eur ako poplatky nemôže byť považovaná za súčasť výšky úveru (viď legálna definícia celkovej výšky spotrebiteľského úveru v ako aj rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené).

35. Z predložených dôkazov je teda nesporné, že žalovaný vyčerpal sumu 1.410,63 eur a nikým a ničím nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že na túto sumu uhradil len 535,05 eur. Vzhľadom k tomu, že

poskytnutý úver je z vyššie uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov, má žalobca nárok len na vrátenie úverovej istiny predstavujúcej rozdiel medzi reálne poskytnutou, resp. vyčerpanou sumou úveru žalovaným a reálne vykonanými úhradami, t. j. vo výške 875,58 eur. Súd preto považoval nárok žalobcu z druhej úverovej zmluvy vo výške 875,58 eur za dôvodne uplatnený. Nakoľko v priebehu konania nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 875,58 eur od podania žaloby do vyhlásenia rozsudku nezaplatil, súd v časti o zaplatenie sumy 875,58 eur žalobe vyhovel.

36. Súd na základe vyššie uvedeného žalobe v časti vyhovel a II. výrokom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy z oboch spotrebiteľských zmlúv v celkovej výške 1.337,83 eur (462,25 eur + 875,58 eur) žalobcovi.

37. V zvyšnej časti istiny predstavujúcej sumu poplatkov vo výške 10,10 eur, úrokov vo výške 194,48 eur, poistného vo výške 40,87 eur a sumu 299,45 eur, ktorú žalobca vyčíslil ako súčasť zvyšku dlžnej úverovej istiny zo zmluvy o revolvingovom úvere súd žalobu zamietol, nakoľko túto zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Súd žalobu zamietol aj v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 64,- eur (35,- eur z revolvingovej zmluvy a 29,- eur z viazanej spotrebiteľskej zmluvy), keďže ich nemal preukázané a zo strany žalobcu v tejto časti uplatneného nároku nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Žalobca bol pre unesenie dôkazného bremena povinný preukázať účelné vynaloženie uvedených nákladov dôkazom o ich skutočnej úhrade, čo sa nestalo a nič z toho nepreukázal. Ide teda o nepreukázané a nedôvodné plnenie požadované od spotrebiteľa. Pokiaľ by žalobca aj mal na mysli uplatnenie nákladov s poukazom na ustanovenie , tieto nároky nie je možné priznať v spotrebiteľských vzťahoch.

38. Podľa prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

39. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Žalovaný si svoje povinnosti voči žalobcovi podľa vyššie uvedeného a zisteného skutkového stavu riadne a včas neplnil, žalobcovi preto vznikol nárok nielen na zaplatenie dlžnej sumy, ale aj na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba ECB v období vzniku omeškania platná od 16.03.2016 predstavovala 0,00 %), t. j. vo výške 5,00 % zo sumy 875,58 eur od 19.12.2017 do zaplatenia a vo výške 5 % zo sumy 462,25 eur od 05.12.2017 do zaplatenia. Súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania vzťahujúceho sa k sume zamietnutej istiny vo výške 544,90 eur pri revolvingovom úvere z tých istých dôvodov, z ktorých zamietol žalobu aj v časti tejto istiny.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa , a , keď pri ustálení pomeru úspechu a neúspechu treba vziať do úvahy, že žalobe bolo sčasti vyhovené a sčasti bolo konanie zastavené zavinením žalobcu (nie pre správanie žalovaného po podaní žaloby), a teda žalobca bol úspešný v časti istiny 1.337,83 eur, čo predstavuje 69 % a žalovaný bol

úspešný v časti istiny vo výške 608,90 eur, čo predstavuje 31 %. Po odčítaní úspechu žalobcu v rozsahu 69 % od úspechu žalovaného v rozsahu 31 % súd v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 38 % (69 % - 31%). O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.