Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-91-2021.pdf
PDF · 92.46 KB
Case nature
Subarea
11CoP/91/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. R., nar. XX.XX.XXXX a K. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti rodičov - matka: B.. E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX N. M. a otec: B.. O. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX R., toho času bytom O. XX, XXX XX N. M., v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 10.02.2021, č.k. 37P/21/2021-17, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava III, uznesením zo dňa 10.02.2021, č.k. 37P/21/2021-17, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 39P/26/2020, zveril maloletého K. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, matku oprávnil stretávať sa s maloletým K. R., nar. XX.XX.XXXX v párnom týždni od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa matka určil bydlisko otca na adrese O. XX, N. M.. Otcovi uložil povinnosť maloletého na stretnutia s matkou riadne pripraviť a v určenom čase jej ho odovzdať. Zároveň pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 31.10.2019, č.k. 37P/174/2019-302, v časti zverenia, úpravy styku a povinnosti otca prispievať na výživu maloletého K. R., nar. XX.XX.XXXX. Vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 2, § 360, § 367 ods. 1 zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, § 333 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia a podmienky jeho nariadenia. Mal preukázané, že maloletý sa od novembra 2020 nachádza v starostlivosti otca, ktorému ho odovzdala matka, ku ktorej sa odmieta vrátiť. Prihliadol na tvrdenia otca uvedené v návrhu, ktorý poukázal na to, že matka psychicky nezvládala výchovu maloletého K. ktorému sa zhoršil prospech v škole a jeho správanie sa začalo vymykať normálu (bol vzdorovitý, neposlúchal, škaredo sa vyjadroval voči matke a sestre, utekal z domu, túlal sa v zlej spoločnosti starších chlapcov) s tým, že odkedy je maloletý u otca, došlo k zlepšeniu jeho správania, matka sa neustále dožaduje návratu maloletého k nej, čo syn odmieta. Zohľadnil otcom vyslovené obavy, že psychický vývoj maloletého, ktorý je v období puberty, môže byť vážne ohrozený. Dospel k záveru, že je v záujme maloletého ponechať ho v starostlivosti otca, v ktorého starostlivosti chce byť a pod ktorého dohľadom sa jeho správanie zlepšuje. Zároveň
upravil styk matky s maloletým. Zdôraznil, že neodkladným opatrením upravuje pomery do budúcna a nie spätne za dobu minulú. Súčasne dočasne pozastavil účinnosť pôvodného rozsudku v časti zverenia, úpravy styku a výživného na maloletého, ktorá skutočnosť zohľadňuje aktuálny stav s tým, že o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodne vo veci samej po vykonanom dokazovaní, Poukázal na dočasný charakter nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré môže súd aj z úradnej povinnosti zrušiť. Návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti pozastavenia jeho povinnosti prispievať na výživu maloletej K. nevyhovel vyhodnotiac ho ako nedôvodný, keďže nemal preukázanú ani osvedčenú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Prihliadol na zistené skutočnosti (lustrácia v Sociálnej poisťovni), že otec pracuje a má pravidelný mesačný príjem. Konštatoval, že právoplatným rozsudkom súdu bola otcovi uložená povinnosť platiť na maloletú K. výživné 450 eur mesačne, pričom daný výrok súdneho rozhodnutia o výživnom je pre účastníkov a aj pre súd záväzný a možno ho zmeniť len v prípade zmeny pomerov a ich skúmania v konaní vo veci samej.
3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, ktorá navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Alternatívne žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosť a s tým súvisiacu vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedla, že Okresný súd Bratislava III, rozsudkom č.k. 37P/174/2019-302 zo dňa 31.10.2019 zveril maloleté deti K. a K. do jej osobnej starostlivosti, čo otec nenamietal. Dôvodom rozvodu manželstva bola skutočnosť, že otec bol neliečený alkoholik a svoj problém pred úradmi neguje. Zdôraznila, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala ona, otec sa snažil rodinu zabezpečiť príjmom z práce, ktorú vykonával do večerných hodín, odkiaľ prichádzal unavený a deťom sa nevenoval. Do výchovy maloletých vkladala maximálne úsilie, starala sa o nich, nikdy s nimi nemala žiadne výchovné problémy, angažovala sa v školských, komunitných a obecných veciach, avšak maloletí sa v čase začínajúcej puberty stali svedkami zmien nálad otca a jeho neadekvátnych až agresívnych výbuchov zlosti, keď neustále vyvolával chaos, nedával im pocit bezpečia a istoty, neskôr začal ničiť vzájomný vzťah medzi nimi, syna zvýhodňoval, kupoval si jeho priazeň a dcéru zhadzoval za jej vlastné názory, pričom maloletý K. si v tomto období začal vynucovať jeho pozornosť. Mala za to, že zverením maloletého do starostlivosti otca by došlo k definitívnemu rozdeleniu detí, čo vzhľadom na ich vzájomný blízky vzťah, považuje za absolútne nesúladné s ich najlepším záujmom. Narušenie tohto vzťahu aj rodinných vzťahov veľmi ťažko znáša maloletá K., pre ktorú je správanie jej brata neakceptovateľné, a ktorá sklamania prekonané z jej otca zvláda za pomoci psychologičky Mgr. N. V.. Podľa jej názoru, otec bol pasívne agresívny manžel aj otec, mal strach zo zodpovednosti a role prísneho rodiča v dôsledku čoho nenastavil najmä maloletému žiadne výchovné mantinely pre vytvorenie jeho pocitu bezpečia. Poukázala na lekársku správu detskej psychiatričky MUDr. K. L. zo dňa 11.02.2021 obsahujúcu vyjadrenie maloletého, ktorý sám potvrdzuje, že „je niekedy agresívny, ale nemyslí si, že by potreboval lieky“. Mala za to, že maloletý si vyžaduje dôslednú výchovu, kontrolu a hlavne správny mužský vzor, ktorý v otcovi nenachádzal z dôvodu jeho požívania alkoholu a nevybudovania si autority otca v očiach syna. Uviedla, že otec sa zúčastnil odbornej intervencie u psychologičky Mgr. B. na ÚPSVaR v Senci až po oficiálnej žiadosti o zavedenie výchovného opatrenia cestou súdu, pričom aj Mgr. B. konštatovala, že jeho rodičovské schopnosti sú mizivé. Napriek odporúčaniu Mgr. B. zo dňa 10.12.2020 na návrat K. k nej, otec uvedené znemožnil. Tvrdenia otca o jeho vzájomnom vzťahu s maloletým považovala za nepravdivé. Uviedla, že aktuálny psychický stav maloletého spočíva v supdepresívnych prejavoch a sklonoch utiekať sa k rizikovým mladistvým, preto je nevyhnutné zabezpečiť mu psychologickú podporu a zvážiť užívanie antidepresív s poukazom na lekársku správu zo dňa 11.02.2021. Nesúhlasila s tvrdeniami otca o bránení mu v styku s maloletými, keďže otec mal zo začiatku záujem o stretnutia raz za dva týždne, neskôr styk realizoval sporadicky, o dcéru nejavil záujem a viac sa sústredil na syna. Otca prosila o pomoc pri výchove maloletých, pri učení, v komunikácii a výuke cudzích jazykov. Mala za to, že spôsob odchodu otca zo spoločnej domácnosti, obzvlášť surovým spôsobom výrazne zasiahol obe maloleté deti, ktoré reagovali opačným spôsobom, pričom otec o K. začal bojovať a k maloletej K. sa správal nevhodne. Poukázala na riziko nebezpečenstva vedenia záhaľčivého spôsobu života maloletého K., ktorý mu otec umožňuje od konca septembra 2020. V tejto súvislosti dala do pozornosti podané trestné oznámenia s podozrením na spáchanie trestného činu ohrozovania zdravia a bezpečnosti mravnej výchovy mládeže. Za účelovú obranu považovala otcom podané trestné oznámenie voči nej z dôvodu krádeže mobilného telefónu. Zdôraznila, že riziko ohrozenia maloletého vidí aj sociálna kuratela pri ÚPSVaR v Pezinku, ktorá spracováva výchovné opatrenie s cieľom zabezpečenia odborného výchovného poradenstva, pričom pomoc mala byť rodine
poskytnutá už v rámci ťažkej porozvodovej traumy, nakoľko otec maloletým vedome spôsobil úplné pretrhnutie väzieb a v maloletom K. dokázal vyvolať odpor a nenávisť k nej aj celej rodine s cieľom zbaviť sa povinnosti platiť výživné. Nesúhlasila s popisom udalosti z 13.10.2020, kedy bola privolaná polícia, nakoľko maloletý bol vulgárny, obscénny, neočakávane jej nadával a vykrikoval a všetkým sa vyhrážal. Svoje zlyhanie vidí v tom, že neprivolala sanitku, pretože verila, že sa s otcom dokáže porozprávať a situáciu vyriešia. V období, keď K. poslala k otcovi, bola v dennom kontakte s jeho pedagógmi, vysvetlila im dôvody izolácie syna z N. M. kvôli skupine mládeže s rizikovým správaním, popísala jeho výchovné problémy, pričom aj pedagógovia si všimli zmenu v správaní syna, jeho izoláciu, neprítomný pohľad a snažia sa im pomôcť, avšak zo strany otca neprišlo k žiadnej podpore a pomoci. Cítila sa bezmocná, že maloletému nevie zabezpečiť ani základnú lekársku starostlivosť, pričom otec až na jej naliehanie zobral syna ku psychiatričke, ktorej však neoznámil jeho ťažkosti a problémy. Vyslovila presvedčenie, že maloletý v dôsledku porozvodovej traumy začal mať reaktívne poruchy správania a skúšal zakázané omamné látky (uvedené je predmetom policajného šetrenia Okresnej prokuratúry Bratislava III.). Podľa jej názoru otec nevníma riziká, nezasiahol v kontakte maloletého s nevhodnou skupinou mladistvých, nebol ochotný riešiť problémy maloletého v Centre pre liečbu drogových závislostí, kde mu zabezpečila vyšetrenie a kde sa maloletý priznal, že fajčí. Obavy otca o jej a dcérine psychické zdravie považovala za sarkazmus, keďže otec im vedome škodí a koná účelovo. Uviedla, že maloletá K. mala od októbra 2020 zistené vážne zdravotné problémy, otec ju však nepodporil a obvinil ju z klamstva. Vyslovila presvedčenie, že len ťažko zmanipulované dieťa nenávidí svoju matku bezdôvodne, pričom K. u otca nie je v bezpečí. O synových podpriemerných školských výsledkoch sa informovala v škole, a tiež má vedomosť o jeho večerných pobytoch vonku. Vzniesla výhrady voči zabezpečeniu starostlivosti otca o maloletého týkajúce sa nevhodného stravovania a neriešenia jeho zdravotných problémov. Verí, že pomocou LVS Senec, o ktorú prosila v decembri 2020, jej bude daná šanca vrátiť sa k normálnemu životu. Ubiehajúci čas od 28.11.2020, odkedy maloletý doma nespal a je účelovo vedený k nenávisti voči nej, spôsobuje stratu ich kontaktu a oslabuje ich vzťah, pričom od októbra 2020 vynaložila úsilie na záchranu maloletého a požiadala o súčinnosť políciu, pedagógov a Obecný úrad. Na základe rady právničky vyzvala otca vo februári 2021, aby zaplatil výživné určené právoplatným rozsudkom a rozhodla sa opakovane požiadať otca o návštevu mediátorky s cieľom uzavretia rodičovskej dohody, čím by vznikla nádej pre stabilizáciu synovho psychického stavu, aby neupadol do ťažkej depresie. Otec na jej žiadosť nereagoval. Poukázala na to, že otec devastuje jej rodičovské kompetencie a z jeho konania je zrejmá tendencia pokračovať v izolácii maloletého. Mala za to, že nie je dôvod pre zverenie maloletého do starostlivosti otca.
4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
6. Čo je účelom neodkladného opatrenia vysvetlil súd prvej inštancie, odvolací súd sa s daným výkladom stotožňuje. Po posúdení prejednávanej veci komplexne aj s prihliadnutím na obsah pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 39P/26/2020, (konanie o zníženie výživného, uloženie výchovného opatrenia, úpravu styku, zmenu zverenia maloletého K.) odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že v danej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dočasným zverením maloletého K. do osobnej starostlivosti otca spĺňa podmienky jeho nariadenia. Otec dostatočným spôsobom preukázal potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov, keďže maloletý bol rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom ako potvrdila aj matka, dieťa sa zdržiava v domácnosti otca od novembra 2020, a počas tejto doby otec zabezpečuje výchovu a výživu dieťaťa a starostlivosť o neho. O skutočnosti, že obe deti sú zatiahnuté do konfliktu rodičov, čo má značný vplyv na ich prežívanie a vzťahy, svedčí obsah správy zo dňa 16.12.2020 vyhotovenej Mgr. D. B., psychologičkou ÚPSVaR Pezinok, ktorá pracovala s rodinou na základe iniciatívy matky, avšak práve matka neskôr spoluprácu odmietla. Je potrebné zohľadniť správu kolízneho opatrovníka zo dňa 19.03.2021 zo šetrenia pomerov v domácnosti otca (vykonané dňa 17.03.2021) osvedčujúcu, že otec má vytvorené podmienky pre dieťa a starostlivosť o maloletého zabezpečuje riadne. Zo správy tiež vyplýva zisťovaný názor maloletého K., ktorý uviedol, že chce zostať u otca, kde sa cíti lepšie, matku odmieta, pretože sa hádali a nerozumeli si, otec maloletého oboznámil o potrebe absolvovať diagnostiku a dôvody jej nariadenia. Tiež zo zápisnice z pojednávania konaného na Okresnom súde Bratislava III č.k. 39P/26/2020 zo dňa 23.03.2021 je
nesporné, že styk matky s maloletým sa nerealizuje, pričom aj právny zástupca matky vyslovil potrebu diagnostiky maloletého a zabezpečenia aspoň postupného obnovovania styku. Odvolací súd vzhľadom na všetky okolnosti danej veci, aktuálne nastavenie maloletého K., odmietanie matky, prežívanie rozpadu manželstva rodičov, dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov v rodine zverením maloletého do starostlivosti otca. Vzhľadom na vek K. (takmer 14 rokov), aj napriek jeho výchovným problémom a podrobovaniu sa vyšetreniam u psychiatra, je potrebné zohľadniť jeho názor, pretože násilným a autoritatívnym rozhodnutím súdu by sa mohol dosiahnuť opak. Pokiaľ matka poukazuje na nespoluprácu otca a bránenie jej v styku s maloletým, odvolací súd musí konštatovať, že vyjadrenia rodičov v tomto smere sú rozdielne a obaja sa zhodujú len v otázke prospechu maloletého. Je potrebné apelovať na otca, aby ako rodič starajúci sa o maloletého, výchovne na neho pôsobil, kontroloval ho, dozrel na plnenie jeho školských povinností, na spôsob trávenia voľného času a zabezpečil mu potreby v súvislosti s denným režimom, nakoľko je zodpovedný za zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa, jeho výchovu, vzdelávanie a vedenie k riadnemu spôsobu života. Tiež je povinnosťou rodiča viesť dieťa k úcte k druhému rodičovi a v prípade vzájomných konfliktov rodičov byť nápomocný na ich vyriešení a podporiť dieťa aj v kontakte s druhým rodičom. Odvolací súd nespochybňuje, že matka do odchodu maloletého z jej domácnosti, zabezpečovala starostlivosť o neho najlepšie ako vedela a venovala sa mu. Obdobie dospievania dieťaťa je však veľmi citlivým obdobím, kedy môžu vzniknúť nezhody a problémy súvisiace s výchovou a rozdielnymi názormi rodiča a dospievajúceho dieťaťa, ktoré naviac v prípade K. je poznačené konfliktom rodičov a zmenami v rodine súvisiacimi s rozpadom manželstva jeho rodičov. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa obaja rodičia zhostili svojej rodičovskej role správne a zodpovedne a vo vzťahu k výchove dospievajúceho syna spolupracovali pri hľadaní spôsobov za účelom odstránenia jeho problémov, obnovenia vzťahu s matkou a využili odborné poradenstvo s cieľom poskytnutia pomoci obom maloletým deťom tak, aby im vytvorili podmienky pre ich zdravý psychický a fyzický vývin. Odvolací súd zastáva názor, že skutočnosti uvádzané matkou nemajú vplyv na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a všetky ňou uvádzané tvrdenia, argumenty a námietky (nedostatočne zabezpečená starostlivosť o maloletého zo strany otca, výchovné problémy, školské nedostatky, vedenie k nevhodnému spôsobu života) budú predmetom konania vo veci samej, v ktorej súd rozhodne po náležite vykonanom dokazovaní v najlepšom záujme maloletých detí. Pokiaľ matka dôvodí pretrhnutím súrodeneckých väzieb medzi deťmi, podľa názoru odvolacieho súdu, východiskom pri riešení aktuálneho prežívania a nastavenia K. je práve jeho diagnostika a nastavenie nielen maloletého, ale aj rodičov pod odborným dohľadom a usmernením tak, aby došlo k obnoveniu vzťahov a nie k ich väčšiemu poškodeniu. Len zmierlivou cestou za kooperácie rodičov a rešpektovania odborných usmernení je možná náprava vzťahov v rodine. Keďže z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že diagnostika maloletého sa realizuje, bude povinnosťou súdu prvej inštancie sledovať a vyhodnotiť vo veci samej kompetencie rodičov a ich spoluprácu. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, je dočasného charakteru, vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania a v prípade, ak nastanú nové okolnosti a zmenia sa pomery v rodine, súd ho môže kedykoľvek aj bez návrhu zrušiť (§ 363 CMP).
7. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom súdu o potrebe úpravy styku matky s maloletým zabezpečiac ich spoločný pravidelný kontakt. Pokiaľ matka namieta, že styk sa nerealizuje, odvolací súd dáva do pozornosti povinnosť otca pripraviť maloletého na stretnutie a byť nápomocný maloletému aj po psychickej stránke. Len vhodná komunikácia rodiča s dieťaťom napomôže jeho nastaveniu a usmerneniu, pričom v danom prípade bude významnú pomoc zohrávať aj názor odborníka z oblasti psychológa, prípadne aj kolízneho opatrovníka. Určený dočasný rozsah styku súdom prvej inštancie považoval odvolací súd, vzhľadom na danú situáciu a aktuálny stav maloletého K., za postačujúci.
8. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď pozastavil dočasne účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31.10.2019 č.k. 37P/174/2019-302 v časti zverenia, úpravy styku a povinnosti otca prispievať na výživu maloletého K. R., nar. XX.XX.XXXX, zamedziac tak existencii dvoch vykonateľných rozhodnutí, navzájom si odporujúcich.
9. Odvolanie matky voči výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca vo zvyšku považoval odvolací súd za bezpredmetné, keďže návrhu otca nebolo vyhovené v tejto časti. S výrokom rozhodnutia súdu a dôvodmi vzťahujúcim sa k tomuto výroku sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu.
10. Na námietky matky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, odvolací súd neprihliadal dospejúc k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia spĺňa
kritériá ustanovenia § 220 CSP aj s prihliadnutím na charakter neodkladného opatrenia, v ktorom sa dokazovanie nevykonáva.
11. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil.
12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).