Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-30-2020.pdf
PDF · 96.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/30/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Senica so sídlom Sotinská 1577/1A, 905 01 Senica, proti povinnému: W. A., nar. X. Q. XXXX, trvalo bytom B., ul. S. XXX/XX, za účasti súdnej exekútorky: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad v Skalici, Blahova 13, 909 01 Skalica, IČO: 34049606, o vymoženie 190.576 Sk (6.325,96 eur), o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 15. februára 2019 č. k. 1Er/3231/2008-103, EX 867/98, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
II. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zmenu účastníka konania na strane oprávnenej nepripustil; II. exekúciu zastavil; III. súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 37 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b/, § 58 ods. 1, § 200 ods. 5, § 243h ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov); § 148 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia. Vecne dôvodil tým, že poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 0000599 zo dňa 26.10.1998 bola súdna exekútorka JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Exekútorský úrad Skalica, poverená podľa § 45 ods. 1 E.p. v znení účinnom do 31.3.2017, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného platobného výmeru Sociálnej poisťovne č. 142/I/96/MZ zo dňa 15.4.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť dňa 17.5.1996. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnej exekútorke doručený dňa 19.10.1998. Súd z úradnej činnosti zistil, že rozhodnutie č. 142/I/96/MZ zo dňa 15.4.1996 nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Zo spisu bolo zistené, že dňa 24.6.2015 bol súdu prvej inštancie doručený návrh na zmenu oprávneného z pôvodného oprávneného Sociálna poisťovňa na nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. V exekučných konaniach začatých pred 1.9.2005 postup pri podaní návrhu na rozhodnutie o pripustení zmeny účastníka, ako aj postup súdu pri rozhodovaní o tejto zmene sa nemôže spravovať teraz platným ustanovením § 37 ods. 3 E.p.. V danom prípade bolo preto potrebné postupovať podľa ustanovenia § 92 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov) a z toho dôvodu bolo k návrhu na zmenu oprávnenej potrebné doručiť súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa. Do dňa rozhodovania súdom prvej inštancie mu nebol doručený súhlas novej oprávnenej so vstupom do exekúcie. Súd nepripustil zmenu oprávnenej, keďže existoval dôvod na zastavenie exekúcie a rozhodnutie o zmene oprávnenej v uvedenom konaní považoval za nehospodárne. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - vykonateľného
platobného výmeru Sociálnej poisťovne č. 142/I/96/MZ zo dňa 15.4.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť dňa 17.5.1996. Svojím charakterom je lehota na plnenie prekluzívna a preto súd prihliada na jej plynutie z úradnej povinnosti, súd tak prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Desaťročná lehota v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 17.5.2006. Súd mal preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinným. V danom prípade predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 17.5.1996 a stal sa vykonateľným dňa 17.5.1996, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., kedy rozhodnutie o vymáhaní pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Súd teda exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ E.p. zastavil. Vzhľadom k tomu, že súdna exekútorka si trovy konania nežiadala priznať, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu iba v časti o zastavení exekúcie (II. výrok) podala včas odvolanie oprávnená s návrhom na jeho zrušenie. Dôvodila, že Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Senica, platobným výberom č. 142/I/96/MZ zo dňa 15.4.1996 predpísala povinnému dlžné poistné vo výške 190.576 Sk (6.325,96 eur). Platobný výber nadobudol právoplatnosť dňa 17.5.1996 a vykonateľnosť dňa 17.5.1996. V zmysle § 25 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 242/2001 Z. z. účinného od 1.7.2001 rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Keďže rozhodnutie č. 142/I/96/MZ zo dňa 15.4.1996 nadobudlo právoplatnosť pred účinnosťou tohto zákona, nie je možné na neho aplikovať uvedené ustanovenie. Na základe uvedeného konštatovala, že súd pri vydaní svojho uznesenia rozhodol nesprávne.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej vyjadril tak, že navrhol uznesenie v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Dôvodil, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a následne podrobne svoje rozhodnutie aj odôvodnil. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo podľa v tom čase platných právnych predpisov možné vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Táto lehota je lehotou prekluzívnou. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ E.p.. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byt' podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik sa prihliadne, aj keď sa nenamieta. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie. poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.5.1996. Nakoľko rozhodnutie vo veci sociálneho poistenia možno vykonať v prekluzívnej lehote 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, dňa 17.5.2006 uplynula 10-ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným.
4. Oprávnená sa k vyjadreniu povinného vyjadrila tak, že trvá na odvolaní a zopakovala svoju argumentáciu z odvolania a doplnila, že keďže platobný výmer č. 142/I/96/MZ zo dňa 15.4.1996 nadobudol právoplatnosť pred účinnosťou § 25 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení zákona č. 242/2001 Z.z., účinného od 1.7.2001, nie je možné na neho aplikovať uvedené ustanovenie, t. j. na uvedený platobný výmer sa nevzťahuje preklúzia.
5. K vyjadreniu oprávnenej sa povinný vyjadril tak, že uvedená exekúcia bola zastavená uznesením, ktoré je právoplatné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za konečné a vecne správne. Poukázal na to, že v poučení napadnutého uznesenia je uvedené, že účastníci konania môžu podať odvolanie do 15 dní. Dátum rozhodnutia bol 15. február 2019 a pretože nebolo podané na súde prvej inštancie žiadne odvolanie do 15 dní od doručenia, trval na napadnutom uznesení. Poukázal tiež na skutočnosť, že požiadal súdnu exekútorku o zastavenie exekúcie v roku 2005 a tiež zaslal na súd prípis na zastavenie exekúcie. Taktiež považuje svoje vyjadrenie z 18.11.2020 za správne a konečné. Je rok 2021 a od roku 1996 uplynula doba, po ktorú možno v zmysle E. p. požadovať vymáhanie exekúcie. V jeho takmer 70 rokoch života by toto už neprežil. Z týchto dôvodov považuje žiadosť oprávnenej za nesprávnu a zavádzajúcu a nesúhlasí s ňou.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený O. s. p., keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 9a ods. 1 E. p. v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou/účastníkom konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 2, § 58 ods. 5 E. p. v znení účinnom do 31.3.2017) a že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil, (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia exekúcie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ E. p. v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že predmetná exekúcia prebieha na základe exekučného titulu - Platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 142/I/96/MZ zo dňa 15.4.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.5.1996, ktorým bol predpísaný na úhradu rozdiel medzi poistným nemocenského poistenia a vyplatenými dávkami nemocenského poistenia a štátnymi sociálnymi dávkami a tiež penále. Exekučné konanie, ktorého predmetom je vymoženie tejto pohľadávky, sa začalo dňom 19.10.1998 (dňom, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie). Platobný výmer bol vydaný v zmysle zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, bol zrušený zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Predmetná pohľadávka nebola povinným do dnešného dňa uhradená. Predmetná pohľadávka vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Prechodným ustanovením vo vzťahu k povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a k povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 a nebola do 31. decembra 2003
splnená, je ustanovenie § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom podľa tohto ustanovenia sa pri platení a vymáhaní nedoplatkov poistného po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Predpisom účinným do 31. decembra 2003 je aj ustanovenie § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom do 31. 12. 2003). Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom do 31.12.2003) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Odvolací súd sa stotožnil s vecným zdôvodnením súdu prvej inštancie o neúčinnosti exekučného titulu, aj keď súd prvej inštancie nesprávne citoval ustanovenie § 148 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, namiesto správnej citácie ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. V čase vydania exekučného titulu zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, v znení účinnom do 30.6.2001, síce neobsahoval ustanovenie o obmedzení vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia v lehote desiatich rokov, avšak toto obmedzenie bolo doplnené s účinnosťou od 1. júla 2001 zákonom č. 242/2001 Z. z. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ak by mal zákonodarca v úmysle, aby výkon skôr vzniknutých pohľadávok titulom vydaných rozhodnutí nebol obmedzený lehotou desať rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, v prechodných ustanoveniach by určil, že pri vymáhaní a platení pohľadávok vzniknutých do 30.6.2001 sa postupuje podľa predpisov účinných do 30.6.2001. Vzhľadom na absenciu takéhoto prechodného ustanovenia je zrejmé, že aj na pohľadávky vzniknuté pred účinnosťou zákona č. 242/2001 Z. z. sa použije ustanovenie § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, v znení účinnom od 1.7.2001. Vzhľadom na uvedené sa na rozhodnutie - Platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 142/I/96/MZ zo dňa 15.4.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.5.1996, v danej exekučnej veci vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2003, a teda sa použije aj ustanovenie § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, v znení účinnom do 31. decembra 2003. Lehota uvedená v ustanovení § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. má prekluzívny charakter, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia - Platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 142/I/96/MZ zo dňa 15.4.1996, zaniká. Záver, že ide o prekluzívnu lehotu vyplýva aj z výkladu § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v súvislosti s § 24 tohto zákona, nakoľko § 24 obsahuje premlčacie lehoty ohľadom práva predpísať poistné a práva vymáhať poistné - teda začať výkon rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Z pojmu vykonať uvedeného v § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. je nesporné, že v lehote 10 rokov je potrebné výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva sa prihliada z úradnej povinnosti. Nakoľko exekučný titul - Platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 142/I/96/MZ zo dňa 15.4.1996, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.5.1996, bolo možné ho vykonať len do 17.5.2006, po tomto dátume už nemožno v exekúcii pokračovať, exekučný titul sa stal neúčinným, preto pokiaľ súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b/ E. p. v znení účinnom do 31.3.2017, postupoval správne a v súlade so zákonom. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom k tomu, že povinný bol plne úspešný v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti v odvolacom konaní neúspešnej oprávnenej, avšak z dôvodu, že povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani zo spisu sa vznik mu trov v odvolacom konaní nepodával, náhrada trov odvolacieho konania mu priznaná nebola (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018).
9. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).