Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/39/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcov: 1/. S. J., W. XX.XX.XXXX, F. U. F. XX, X/ E. J., W. XX.XX.XXXX, F. U. F. XX, zastúpených JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému: Y. Ť., W. XX.XX.XXXX, F. U. F. XX, M.. Č.. V. T. XXX, zastúpenému JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 03.12.2020 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 03.12.2020 č. k. -83 vo výroku o náhrade trov konania.

Nepriznáva žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 03.12.2020 konanie zastavil (výrok I.) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak v konaní o určenie vlastníckeho práva, na základe písomného podania žalobcov zo dňa 03.12.2020, ktorým vzali návrh na začatie konania, pred začatím pojednávania vo veci samej, v plnom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť a zároveň rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Žalovaný so späťvzatím súhlasil.

4. Súd s poukazom na ust. a veta prvá konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v sporovom konaní sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu alebo zodpovednosti za výsledok sporu ako základný princíp určujúci nárok strany na náhradu trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy však súd nemusí stranu, ktorá spôsobila svojím dispozitívnym konaním zastavenie konania zaviazať na náhradu trov konania protistrane, ak má preukázané dôvody uvedené v ust. , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Súd poukázal na to, že v danom prípade bolo žalobcovi 1/ uznesením č.k. -40 zo dňa 22.01.2019 priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalobkyňa 2/ je oslobodená od platenia súdnych poplatkov ex lege v zmysle o súdnych poplatkoch. U oboch žalobcov sa jedná o osoby, ktoré sú v dôchodcovskom veku, pričom predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

7. Vychádzajúc z predmetu sporu súd uviedol, že na základe darovacej zmluvy č.z. 55/15, ktorej vklad bol povolený pod V 4711/15 zo dňa 16.12.2015 žalobcovia previedli na svojho vnuka, ktorý vystupuje na strane žalovaného, nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, a to rodinný dom súp. č. XX, ktorý je postavený na parcele č. 1977/2 v obci Bačkovík, kat. úz. F.Č., okres Košice-okolie. Žalovaný ako obdarovaný sa však ku žalobcom ako darcom nesprával tak, ako ich ubezpečoval. Žalobcovia nemali o žalovanom žiadnu vedomosť, nezaujímal sa o žalobcov a ani ich nenavštevoval, pričom postoj žalovaného k žalobcom mal vplyv na podanie žaloby. V danom prípade súd zastával názor, že nepriznaním náhrady trov konania žalovanému nedôjde k zmenšeniu jeho majetku, pričom na strane žalobcov by priznanie náhrady trov konania žalovanému zanechalo dopad na ich majetkové pomery, nakoľko žalobca 1/ je invalidný dôchodca s výškou invalidného dôchodku v sume 342,70 € mesačne a žalobkyňa 2/ je starobnou dôchodkyňou s dôchodkom vo výške 261,90 € mesačne. V danej situácii podľa názoru súdu a s ohľadom na predmet sporu, ako aj na okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby je spravodlivé, aby strana žalobcov i žalovaný si sami znášali svoje trovy, ktoré v spore účelne vynaložili na bránenie svojich práv.

8. Proti uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Uviedol, že súd pri náhrade trov konania aplikoval ust. , avšak predmetné dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade neboli v rozpore s platným právnym predpisom v tomto konaní žiadnym relevantným spôsobom preukázané, ani v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie bližšie špecifikované. Súd iba poukazuje na skutočnosť, že obaja žalobcovia boli oslobodení od platenia súdnych poplatkov, ako aj na skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania nedôjde k zmenšeniu majetku žalovaného, pričom na strane žalobcov by priznanie náhrady trov konania zanechalo dopad na ich majetkové pomery. Dané skutočnosti neboli v konaní žiadnym relevantným spôsobom preukázané, zostali len v rovine účelových a ničím nepreukázaných tvrdení žalobcov, ktoré si súd bez ďalšieho a najmä akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní osvojil. Z obsahu odôvodnenia súdu nevyplýva, na základe akých dôkazov dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia, a z týchto dôvodov žalovaný považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. Má za to, že súd nesprávne aplikoval ust. . Poukázal na to, že v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj v súlade s ustálenou judikatúrou musí byť aplikácia predmetného ustanovenia, a teda nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa riadne a presvedčivo odôvodnená. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie však naznačuje značnú svojvôľu súdu pri aplikácii predmetného ustanovenia, ktorá je však v tomto prípade neprípustná. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. .

10. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd v danom prípade porušil zásadu kontradiktórnosti, nakoľko ani z obsahu spisu, ani z obsahu späťvzatia žaloby žalobcov zo dňa 03.12.2020 nevyplýva, že by žalobcovia navrhli súdu nepriznať sporovým stranám nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z obsahu späťvzatia žaloby žalobcov nevyplývajú ani žiadne relevantné skutočnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mu súd nemal priznať nárok na náhradu trov súdneho konania. Súd tak rozhodol nad rámec predmetného späťvzatia žaloby žalobcov. Žalobcovia procesne zavinili zastavenie súdneho konania prebiehajúceho na základe ich absolútne zmätočnej, nedôvodnej a v rozpore s platnými právnymi predpismi podanej žaloby, pričom v danom prípade žalovaný poukazuje v celom rozsahu na svoje písomné podanie vo veci - vyjadrenie k žalobe a žalovanému v tejto súvislosti vznikli trovy súdneho konania, náhradu ktorých si v danom prípade uplatnil. Žalovaný má za to, že žaloba žalobcov bola podaná nedôvodne, zastavenie tohto súdneho konania procesne zavinili žalobcovia tým, že zobrali žalobu v celom rozsahu späť bez bližšieho vymedzenia akýchkoľvek dôvodov predmetného späťvzatia, ako aj na skutočnosť, že z obsahu súdneho spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému nemal byť priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku II. a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcom vo výške 100%, ako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a vyslovil, že strany sporu nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia

poukázali na to, že medzi žalobcami a žalovaným je blízky vzťah. Žalobcovia sú dôchodcovia bez akéhokoľvek majetku. To bol aj dôvod, prečo požiadali o právnu pomoc cestou Centra právnej pomoci ako manželia. Pomery na strane žalobcov sa nezmenili, naopak náklady na každodenné potreby - lieky, starostlivosť, opateru a stravu sa zvýšili. Na ich strane sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť ich prípadu je v tom, že žalovaný ako obdarovaný sa nesprával tak, ako ich ubezpečoval, čo bol aj dôvod uzavretia darovacej zmluvy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že so žalovaným neboli v žiadnom kontakte, nemali vedomosti o tom, kde sa zdržiava. Až v súdnom konaní zistili, že žije v Kecerovských Pekľanoch. To len potvrdzuje, že sa žalovaný o žalobcov nestaral, nenavštevoval ich, a preto sa rozhodli podať aj žalobu. Namiesto pomoci od žalovaného, pomoc žalobcom poskytoval ich syn, ktorý zabezpečoval odvoz do nemocnice, zabezpečoval opravy a údržbu domu, v ktorom bývajú. Zo strany žalovaného sa žiadnej pomoci nedočkali a žalovaný im neprejavil za celé obdobie od uzavretia zmluvy žiadnu vďaku a jeho správanie považovali za správanie v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že súd správne aplikoval ust. , lebo v danom prípade zaplatenie trov konania žalovanému by bolo nespravodlivé s prihliadnutím na správanie žalovaného po uzavretí darovacej zmluvy. Za celé trvanie konania o určení vlastníckeho práva žalovaný ani neprejavil záujem o zistenie, aký majú zdravotný stav, či niečo nepotrebujú. V súdnom konaní predložili aj lekárske správy. Žalobca 1/ je osobou zdravotne ťažko postihnutou, žalovaný síce tvrdil vo vyjadrení, že pokiaľ žil v spoločnej domácnosti, poskytol im opateru a starostlivosť, ale od odchodu zo spoločnej domácnosti, o nich, ako o starých rodičov a darcov, neprejavil žiaden záujem. Samotný odchod zo spoločnej domácnosti bol zapríčinený práve tým, že vzťahy medzi nimi neboli dobré a žalovaný ich neinformoval, kde sa zdržiava. K späťvzatiu návrhu sa rozhodli z dôvodu, že žalovaný vo vyjadrení písal, že ich má úprimne rád, že mu na nich záleží a chceli mu umožniť, aby došlo k obnoveniu dobrých vzťahov a aby im ich vnuk poskytoval aspoň formou návštev a prejavom záujmu o nich, ako o starých ľudí pomoc, čo by im každodenný život zlepšilo. Od späťvzatia návrhu, k čomu došlo 03.12.2020, sa žalovaný s nimi nekontaktoval, nenavštívil ich, ani ich nezavolal, ako sa majú, či niečo nepotrebujú, najmä v období pandémie, či im netreba zabezpečiť lieky. Sú toho názoru, že priznaním trov konania pre žalovaného by sa vzťahy medzi nimi neupravili, ale zhoršovali. Žalobcovia predpokladali, že keď písomne sa vyjadroval o svojom vzťahu k nim, o láske, pomoci, o tom, že mu záleží na nich, že k tomu aj dôjde. Boli však nemilo prekvapení, keď proti výroku o trovách konania podal odvolanie, čo môže medzi nimi spôsobiť nie utuženie vzťahov, ale naopak, nedôjde k nadviazaniu opätovnej komunikácie. Na strane žalobcov sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa už aj s prihliadnutím na vek, majetkové pomery, predmet súdneho sporu, že žalobcovia žalovanému poskytli darovaním nehnuteľnosť, ktorá má vysokú hodnotu, čo je nepomer aj k nákladom, ktoré v súdnom konaní žalovanému vznikli. Majetkové pomery boli skúmané aj v rámci Centra právnej pomoci a pomery od tejto doby sa nezmenili.

12. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Uznesenie je v napadnutom výroku II. vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

15. V danom prípade súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. , nakoľko vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku, ktorým súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a k odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.

20. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách, teda aj na strane žalobcov, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobcovia museli vziať žalobu späť pre správanie sa žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.

21. Ak však žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania žalovaného žalobca.

22. V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby došlo písomným podaním žalobcov, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie 03.12.2021 (čl. 74) bez uvedenia dôvodu.

23. Žalobcovia v podaní žiadali, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

24. V zmysle ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady za zavinenie ( ).

26. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

27. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

28. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

29. K aplikácii ust. dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

30. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

31. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

32. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 01.07.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. .

33. Vecne správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal, či v prejednávanom spore nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. .

34. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi 1/ bolo uznesením zo dňa 22.01.2019 č.k. -40 priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalobkyňa 2/ bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov ex lege v zmysle Zb o súdnych poplatkoch, nakoľko jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. U oboch žalobcov sa jedná o dôchodcov, kde výška invalidného dôchodku žalobcu 1/ je 273,60 € mesačne a starobného dôchodku žalobkyne 2/ 360 € mesačne.

35. Súd zároveň poukázal na okolnosti, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu nároku na súde a to, že darovacou zmluvou previedli na svojho vnuka - žalovaného rodinný dom súp. č. XX v obci Bačkovík, pričom žalovaný sa ako obdarovaný k darcom nesprával tak, ako ich ubezpečoval. Žalobcovia po uzavretí darovacej zmluvy o žalovanom nemali žiadnu vedomosť, nezaujímal sa o žalobcov, nenavštevoval ich, a práve postoj žalovaného k žalobcom mal vplyv na podanie žaloby.

36. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vzhliadol ako dôvod aplikácie ust. aspekt sociálny. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliadol na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery žalobcov a poukázal aj na okolnosti, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

37. Aj odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore ide o prípad, kedy prisúdenie náhrady trov konania (vzhľadom na späťvzatie žaloby) úspešnému žalovanému by bolo neprimerane tvrdé voči žalobcom a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie ust. . Nepriznaním náhrady trov konania žalovanému skutočne nedôjde k zmenšeniu jeho majetku, pričom ich priznanie by malo dopad na majetkové pomery žalobcov.

38. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že skutočnosti, o ktoré oprel súd svoje rozhodnutie neboli v konaní relevantným spôsobom preukázané.

39. Súd prvej inštancie preskúmal majetkové pomery žalobcu 1/, ktoré vyplývali z Tlačiva pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z rozhodnutia sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku a listín ohľadne výdavkov. V prípade žalobkyne 2/ súd vychádzal z Rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 09.01.2018 č. 3269/2018.

40. Ak súd poukázal na okolnosti, ktoré viedli žalobcov k podaniu žaloby, správne vychádzal z ich tvrdení, uvedených v žalobe, nakoľko (iba) tieto, a nie tvrdenia žalovaného, preukazovali ich myšlienkové pohnútky vedúce k uplatneniu nároku súdnou cestou.

41. Nenáležitá je odvolacia námietka žalovaného, že súd rozhodol o trovách konania aplikujúc ust. bez toho, aby to žalobcovia súdu navrhli.

42. Ako bolo vyššie uvedené, súd skúma splnenie podmienok pre aplikáciu ust. ex offo, teda bez návrhu strany sporu.

43. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, keď žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (aj keď podľa názoru odvolacieho súdu by výrok mal správne znieť - stranám sporu sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania).

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol rovnako so zreteľom na ust. .

46. Odvolací súd v danom prípade bral zreteľ na predmet sporu a to určenie vlastníckeho práva žalobcov a okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby a k späťvzatiu žaloby. Vychádzal z toho, že vzťahy

medzi stranami sporu sú narušené, pričom sa jedná o blízky príbuzenský vzťah (starí rodičia a vnuk). Zaviazaním žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v prospech žalobcov, za situácie, keď žalovaný podal odvolanie a v odvolacom konaní nebol úspešný, by sa vzťahy strán sporu ešte viac naštrbili a neviedlo by to k nadviazaniu vzájomnej komunikácie (o ktorú je zo strany žalobcov voči žalovanému stále záujem).

47. Rovnako odvolací súd prihliadol aj na to, že žalobcovia si v odvolacom konaní neuplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žiadali, aby odvolací súd vyslovil, že strany sporu nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).