Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Ps-9-2020.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8Ps/9/2020
Uznesenie
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci V.. I. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX M., N.. I. XX, zastúpenej procesným opatrovníkom I. M., XXX XX M., Š. X9, na návrh N.. W. X., advokáta so sídlom XXX XX M.Z., R. X, v konaní vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal, aby súd obmedzil V.. I. H., rod. H. spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k orgánom verejnej moci, vybavovania oznámení, žiadostí a iných písomností týkajúcich sa ochrany jej práv a právnych záujmov a jej iných nárokov pred príslušnými inštitúciami, konania pred súdom alebo inými orgánmi verejnej moci a zároveň jej ustanovil za opatrovníka v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony Mesto M.. Návrh odôvodnil tým, že na základe informácii od jeho klientov zistil, že V.. I. H. pred rôznymi orgánmi štátu najmä pred políciou a prokuratúrou koná absolútne nezvyčajným a nevhodným spôsobom. Jej podania a spôsob, akým koná, už na prvý pohľad vyvolávajú závažné pochybnosti o duševnom zdraví V.. I. H.. Orgány verejnej moci jej podania odmietajú pre ich zjavnú nedôvodnosť a neopodstatnenosť s tým, že nevidia dôvod ani na ich odstúpenie inému príslušnému orgánu na vybavenie. V mene svojich klientov navrhovateľ podal na V.. I. H. aj trestné oznámenie pre krivé obvinenie, o ktorom sa aktuálne rozhoduje. Po oboznámení sa s podaniami menovej nadobudol presvedčenie o tom, že v prípade duševne zdravej osoby by s určitosťou bolo možné ustáliť, že jej konania napĺňajú všetky pojmové znaky skutkovej podstaty viacerých trestných činov, keďže v týchto podaniach menovaná uvádza ničím nepodložené, zjavne nepravdivé obvinenia a tvrdenia vychádzajúce z vymyslených skutkových tvrdení. V.. I. H. si vytipuje obete, či už fyzické alebo právnické osoby, na ktoré potom opakovane podáva celý rad bezdôvodných trestných oznámení. Osoby, na ktoré podáva trestné oznámenia, označuje nevhodnými, až vulgárnymi výrazmi. Medzi týmito osobami sú jeho klienti, ako aj desiatky ďalších osôb, ktorých obviňuje z takých závažných konaní, ako je fyzické a duševné týranie, fyzické napadnutie s pokusom úmyselného zabitia, úmyselné ublíženie na zdraví osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s následným cieľom zabitia úkladnej vraždy a pod.. Ide o stav, ktorý je netolerovaný pre všetky dotknuté osoby, hoci sa jej trestné oznámenia odmietajú, ale v rámci ich preverovania sú opakovane predvolávaní na výsluchy a vysvetlenia, čo je pre nich pochopiteľne zbytočná záťaž, čo ich obmedzuje aj v ich každodennej činnosti. Vzhľadom na uvedené podanie tohto návrhu na začatie konania považuje za nevyhnutné z hľadiska ochrany práv jeho klientov, ako aj ďalších členov spoločnosti, ako aj jej orgánov, ale v konečnom dôsledku aj v záujme osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, pretože pozitívne rozhodnutie o podanom návrhu by zrejme umožnilo vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za jej konanie pre nepríčetnosť. Za účelom objektívneho rozhodnutia o podanom návrhu, navrhovateľ navrhol znalecké dokazovanie za účelom posúdenia duševného stavu
menovanej, ako aj vyžiadať si správy od Okresného riaditeľstva PZ v M.Z. a Okresnej prokuratúry v M. ohľadne trestných oznámení a iných podobných písomností, ktoré tieto orgány evidujú od osoby V.. I. H.. 2. Podľa § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. 3. Podľa § 233 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať. 4. Podľa § 234 Civilného mimosporového poriadku návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony. 5. Podľa § 235 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak návrh na začatie konania podáva ten, kto má na veci právny záujem, je náležitosťou návrhu aj opísanie skutočností odôvodňujúcich oprávnenie na podanie návrhu.
6. Podľa § 235 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorým je blízka osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.
7. Podľa § 235 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, ak navrhovateľ správu v lehote podľa odseku 2 nepredloží, súd konanie zastaví.
8. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, konkrétne uvedenie v čom spočíva jeho právny záujem na predmetnej veci, v zmysle § 233 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku a na predloženie lekárskej správy ošetrujúceho lekára V.. I. H. o zdravotnom stave, resp. poskytnutie informácie, kto je ošetrujúcim lekárom V.. I. H..
9. V súvislosti s výzvou na doplnenie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súd konštatuje, že právny záujem má ten, koho právne postavenie bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Z toho možno vyvodiť, že za právny záujem sa nepovažuje len právny záujem vo výroku rozhodnutia v predmetnej právnej veci, ale záujem na skutkových a právnych záveroch, na ktorých je rozhodnutie v predmetnej veci založené, a preto zákonodarca predpoklad právneho záujmu o podanie návrhu spojil s povinnosťou opísania skutočností, ktoré ho odôvodňujú. Pod podmienkou procesnej legitimácie subjektu, ktorý má na veci právny záujem, sa súd prikláňa k tomu názoru, že okrem opísania právneho záujmu, je navrhovateľ povinný právny záujem aj preukázať. Čo sa týka povinnosti predloženia lekárskej správy ošetrujúceho lekára, z tej by malo byť zrejmé, že sú tu dôvody vyplývajúce zo zdravotného stavu osoby, pre ktoré je potrebné začať konanie.
10. V písomnom podaní navrhovateľ uviedol, že sa osobne nepozná s V.. I. H., o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná a preto nemôže disponovať so žiadnou lekárskou správou, týkajúcej sa jej zdravotného stavu. Ďalej uviedol, že jeho právny záujem na prejednaní tejto veci nie je osobný, ale úradný. Ako advokáta ho veľmi často žiadajú o právnu pomoc rôzni klienti a to Ľ. I., I. I., Y. I.Á., či štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti GEMTEX a.s., ktorých V.. I.Á. H. evidentne krivo obvinila zo spáchania trestného činu a zároveň ho žiadajú, aby podal v ich mene trestné oznámenie na V.. I. H.. Aj keď sa všetky trestné oznámenia na menovú odmietnu, je to nepríjemné pre každého, aby sa venoval zbytočným výsluchom a strácal tým svoj drahocenný čas len preto, lebo musí trpieť to, že niekto, kto je evidentne psychicky chorý, podáva si zo zábavy trestné oznámenia pre vymyslené skutky.
11. Keďže navrhovateľ nesplnil povinnosť súdu predložiť lekársku správu, resp. poskytnúť súdu informácie, kto je ošetrujúcim lekárom V.. I. H. z dôvodu, že osobne ani nepozná V.. H. a preto z uvedeného dôvodu nemôže disponovať so žiadnou lekárskou správou týkajúcou sa o jej zdravotného stavu. Súd predmetné konanie preto zastavil, keďže z podaného návrhu vyplývali odôvodnené pochybnosti o existencii dôvodov pre konanie o zásahu do spôsobilosti na právne úkony. Záverom súd uvádza, že ide skôr o iniciovanie konania vo všeobecnom záujme ako v právnom záujme, keďže navrhovateľ vo svojom návrhu opakovanie uviedol, že nejde o jeho záujem, ale o záujem jeho klientov, ako aj ďalších osôb.
12. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval návrh za nedôvodný a preto mu nevyhovel, resp. konanie vo veci zastavil. Skutočnosť, že súdy, resp. štátne orgány alebo orgány verejnej správy sa cítia byť zaťažované nadmerným počtom či už dôvodných, alebo nedôvodných podaní, nie je dôvod na tak závažný zásah do subjektivity jednotlivca formou obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, ale naopak, je potrebné mať na zreteli aj možnosti, ktoré sú týmto inštitúciam dané právnym poriadkom. Keďže návrh navrhovateľa v rozsahu, v akom navrhol obmedziť spôsobilosť na právne úkony u vyššie menovanej, je neprípustný a bol by v rozpore so základnými právami a slobodami jednotlivca, ako aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, bolo by nadbytočné v tomto štádiu konania ustanovovať znalca na posúdenie existencie duševnej poruchy V.. I. H.. Vzhľadom k uvedenému súd nemal možnosť dospieť k inému záveru, ako ku konštatovaniu neexistencie dôvodu na vyhovenie návrhu a preto konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 247 ods. 1/ CMP, ktorý záver je podopretý aj judikatúrou nielen všeobecných súdov, ale aj samotnou judikatúrou ESĽP.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ide o mimosporové konanie a nešlo o žiadnu z výnimiek, uvedenú v ustanoveniach § 53 až 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach. (§59 ods.1 CMP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).