Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Er-313-2010.pdf
PDF · 86.97 KB
Case nature
Area
Subarea
21Er/313/2010
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: U., o vymoženie 2.800,35 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD. pod sp. zn. EX 13718/10 s a z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 23.08.2010, domáhal voči povinnému vymoženia 2.800,35 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 05531/10 zo dňa 13.05.2010.
2. Poverením č. 5606 086737 zo dňa 01.12.2010 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 13718/10.
3. Dňa 23.03.2016 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu podanie oprávneného označené ako „Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)“. V predmetnom podaní oprávnený uviedol, že pre splnenie dodatočne zákonom uloženej povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti špecifikované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uvádza, že exekučné konanie je vedené proti povinnému, ktorý je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzatvorení úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Predmetná skutočnosť musí byť známa súdnemu exekútorovi ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Oprávnený má za to, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukazuje na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie, sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že sa predmetné ustanovenia na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú podľa vyjadrenia oprávneného od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného spisu súdu, ktorý
súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň oprávnený uviedol, že medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.
4. Súdny exekútor ponechal na rozhodnutie súdu, či exekučné konanie zastaví, rozhodne o pokračovaní alebo nebude o danom podaní rozhodovať z dôvodu, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie sa na predmetné exekučné konanie nevzťahovala.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 23.08.2010, spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v zmysle ktorého, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. decembra 2015, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky, 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie, vyhlásenia exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Exekučné konanie sa začalo dňa 23.08.2010 spísaním návrhu na začatie exekúcie do zápisnice súdnym exekútorom. Toto exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13.05.2010, sp. zn. SR 03531/10, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2.800,35 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % zo sumy 2.800,35 Eur od 30.10.2009 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 2.800,35 Eur od 23.02.2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 585,27 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.2010 a vykonateľnosť dňa 15.07.2010.
13. Zo spisového materiálu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 03.11.2008, z ktorej povinný riadne a včas neplnil. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 03.11.2008.
Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnil, čím sa stal dlh splatný vcelku dňa 30.10.2009. Oprávnený vyplnil dňa 18.02.2010 zmenku povinnému v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 2.800,35 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 30.10.2009 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 23.02.2010.
14. Z predloženej zmluvy jednoznačne nevyplýva, či povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ, keďže povinný je označený aj ako podnikateľ (obchodné meno, miesto podnikania a IČO) a aj osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko). Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade, je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatoval, že „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“.
15. Z uvedeného je teda nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravovaný obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
16. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že oprávnený si svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote splnil.
17. Súd preskúmal exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn.: SR 03531/10 zo dňa 13.05.2010, zmluvu o úvere č. 6462803 zo dňa 03.11.2008, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016. Preskúmaním uvedených listín súd zistil, že oprávnený (veriteľ) uzavrel s povinným (dlžníkom) dňa 03.11.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 1.327,76 Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému sumu poskytnutého úveru zvýšenú o poplatok vo výške 1.261,37 Eur, t. j. celkovo čiastku 2.589,13 Eur v 12 mesačných splátkach po 215,76 Eur počnúc dňom 18.12.2008. V zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPU“) na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy bol predmetný úver zabezpečený zmenkou, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy.
18. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn.: SR 03531/10 zo dňa 13.05.2010 vyplýva, v zmysle ustanovenia bodu 17. VPPU veriteľ (remitent) doplnil dňa 18.02.2010 do neúplnej zmenky zmenkovú sumu 2.800,35 Eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 30.10.2009.
19. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
20. V zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru
21. V predmetnom prípade veriteľ si uplatnil voči dlžníkovi nárok zo zmenky vyplnenej dňa 18.02.2010 vo výške 2.800,35 Eur, pričom istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 1.327,76 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch si veriteľ mohol voči dlžníkovi uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia (vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva - vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) činila maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t. j. maximálne 30,- Eur. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok veriteľa zo zmenky uplatnený v predmetnej exekúcii je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 4 ods 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
22. Nakoľko v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na obmedzenie, resp. neprípustnosť zmenky, bolo potrebné v súlade s § 57 ods. 1 písmeno m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu zastaviť.
23. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 389 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.