Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-90-2020.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/90/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobkyne: J. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. - J. XX, Q., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom E. XX, M., proti žalovaným: 1/ E. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. K. D. XXX, Česká republika, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom H. XXXX, M., 2/ O. J., rod. W. nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, M., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 9C/44/2018-98 zo dňa 28. novembra 2019 a o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
pripúšťa späťvzatie žaloby.
Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 9C/44/2018-98 zo dňa 28. novembra 2019 zrušuje a konanie zastavuje.
Žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou do elektronickej schránky Okresného súdu Čadca dňa 13. 06. 2018 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q., prikázaním predmetných nehnuteľností do jej vlastníctva, s uložením povinnosti vyplatiť z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanému 1/ sumu 3.500,- eur a žalovanej 2/ sumu 3.500,- eur.
2. Okresný súd rozsudkom č. k. 9C/44/2018-98 zo dňa 28. 11. 2019 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/, 2/ k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q., a to parcelám CKN č. 3168 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 604 m2, CKN č. 3169 - trvalé trávne porasty o výmere 916 m2 a k domu č. súp. XXX, postavenému na parcele CKN č. 3168, veľkosť podielu žalobkyne pod B1 vo výške 2/3-iny, veľkosť podielu žalovaného 1/ pod B2 vo výške 1/6-ina a veľkosť podielu žalovanej 2/ pod B3 vo výške 1/6-ina, predajom uvedených nehnuteľností s tým, že žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v zmene spôsobu vyporiadania tak, že súd prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bude povinná zaplatiť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel každému zo žalovaných vo výške 10.182,16 eur s priznaním náhrady trov konania žalovanému 1/ v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
5. V podaní doručenom okresnému súdu dňa 11. 08. 2020 (v tzv. duplike) žalobkyňa naďalej požadovala potvrdenie rozsudku okresného súdu, v podaní však zároveň uviedla, že došlo k prevodu nehnuteľností, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku ktorým sa domáha v konaní, formou kúpnej zmluvy.
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q., odvolací súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, je v súčasnosti D. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. P. XX, Q. v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra bol povolený pod V 3167/2020 zo dňa 03. 09. 2020.
7. Na základe zistených skutočností odvolací súd vyzval žalobkyňu, prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu, na oznámenie, či vzhľadom na to, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v celosti na tretiu osobu, trvá na podanej žalobe alebo túto berie späť. Žalobkyňa na výzvu súdu prostredníctvom splnomocneného zástupcu podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 11. 03. 2021 oznámila, že na podanej žalobe netrvá. Uviedla, že podnet na predaj nehnuteľností vyšiel zo strany žalovaného 1/ a vzhľadom na to, že postupovali v súlade s rozsudkom okresného súdu a žalovaný 1/ podal odvolanie navrhla, aby súd o celkových trovách konania, vrátane odvolacích trov, rozhodol podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a priznal jej náhradu trov konania. Predložila zároveň kópiu kúpnej zmluvy, z ktorej je zrejmé, že kúpna cena za celú nehnuteľnosť sa nepatrne zvýšila oproti návrhu, ktorý podala a výrazne sa odlišuje od ceny, ktorú navrhol žalovaný 1/.
8. Žalovaný 1/ na výzvu odvolacieho súdu so späťvzatím žaloby súhlasil. K žiadosti žalobkyne o náhradu trov konania uviedol, že žalobkyňa nebola ochotná odkúpiť jeho spoluvlastnícky podiel za viac ako 3.500,- eur. Predaj nehnuteľnosti on neinicioval, spoluvlastníci boli oslovení realitnou kanceláriou. Celková kúpna cena bola dohodnutá vo výške 25.000,- eur, čo znamená, že na jeho spoluvlastnícky podiel pripadá 5.000,- eur. Obe strany konania sa dohodli, že uzatvorením kúpnej zmluvy bude v konečnom dôsledku ukončený spor. Následne sa dohodli, že budú znášať trovy sami a žiaden z nich si nebude uplatňovať náhradu trov konania. Nerozumie preto, prečo žalobkyňa žiada, aby súd rozhodol podľa § 256 ods. 2 C. s. p. a priznal jej náhradu trov konania. Nakoľko zastavenie konania zavinila tak žalobkyňa, ako aj žalovaní, keďže spoločne prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, žiadal, aby súd žiadnej zo strán konania nárok na náhradu rov konania nepriznal.
9. Žalovaná 2/ na výzvu odvolacieho súdu, či súhlasí so späťvzatím žaloby, nereagovala.
10. Podľa § 145 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
11. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Podľa § 146 ods. 2 C. s. p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 370 ods. 1, 2 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
14. V predmetnom spore zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť, a to potom ako okresný súd, ako súd prvej inštancie, v spore dňa 28. 11. 2019 rozhodol, avšak predtým ako jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (z dôvodu odvolania podaného žalovaným 1/). Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobkyne, s ktorým žalovaný 1/ súhlasil a žalovaná 2/ nevyjadrila nesúhlas odôvodnený vážnymi dôvodmi, odvolací súd, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., v zmysle § 370 ods. 1, 2 C. s. p. späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 9C/44/2018-98 zo dňa 28. 11. 2019 zrušil a konanie zastavil.
15. Odvolací súd dodáva, že tomuto postupu podľa jeho názoru nebránila ani absencia súhlasu žalovanej 2/ so späťvzatím žaloby a zastavením konania, i keď v danom prípade ide o konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, a teda súhlas so späťvzatím žaloby je v zmysle § 146 ods. 2 C. s. p. vždy potrebný. V čase rozhodovania odvolacieho súdu žalobkyňa ani žalovaní 1/, 2/ už neboli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ktorých bolo predmetom konania, a to z dôvodu prevodu spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaných na tretiu osobu. Vzťah, ktorého určitý spôsob usporiadania vyplýva z osobitného predpisu teda už medzi stranami konania v čase rozhodovania odvolacieho súdu neexistoval. V čase rozhodovania odvolacieho súdu tak nebola daná ani vecná legitimácia subjektov vystupujúcich či už na strane žalobcu alebo žalovaných, a teda pripusteniu späťvzatia žaloby a zastaveniu konania nebránila ani absencia súhlasu žalovanej 2/ s týmto postupom, keď žalovaná 2/ s takýmto postupom nevyjadrila ani nesúhlas odôvodnený vážnymi dôvodmi.
16. O nároku na náhradu trov konania (celého) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 C. s. p. Nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby bol prevod nehnuteľností tvoriacich predmet sporu na tretiu osobu, a to oboma stranami konania (t. j. všetkými pôvodnými spoluvlastníkmi vystupujúcimi na strane žalobkyne a žalovaných), nie je možné konštatovať jednoznačné zavinenie niektorej zo strán konania na zastavení konania, resp. možno konštatovať, že zavinenie na zastavení konania spočíva v rovnakej miere na oboch stranách konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, a teda každá zo strán konania bude znášať vlastné trovy konania.
17. V danom prípade nebolo možné pri rozhodovaní o trovách konania ako takého aplikovať ust. § 256 ods. 2 C. s. p. tak ako sa domáhala žalobkyňa. Uvedené ustanovenie predstavuje vyjadrenie zásady procesnej zodpovednosti za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojim správaním spočívajúcim v porušení procesných povinností. Pri náhrade trov podľa citovaného ustanovenia ide o trovy, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. O trovách konania podľa citovaného ustanovenia rozhoduje súd bez ohľadu na výsledok sporu. Ide o trovy odlišné od trov konania súvisiacich so samotným vedením sporu. Ide teda o separované trovy, ktoré nemožno zahrnúť do trov, o náhrade ktorých sa rozhoduje podľa výsledku sporu (§ 255 a § 256 ods. 1 C. s. p.). Zavinenie účastníka/strany či subjektu konania v zmysle § 256 ods. 2 C. s. p. nemožno vidieť v tom, že realizoval svoje oprávnenie podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez ohľadu na výsledok tohto konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)