Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Ek-454-2018.pdf
PDF · 135.29 KB
No categories available
25Ek/454/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2, s.r.o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - Ružinov, v konaní zastúpený: JUDr. Peter Bartoš, Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava, proti povinnému: JVS Slovensko, s. r. o., Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 44 623 411, v konaní zastúpený: Ivanič & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Dunajská 48, 811 08 Bratislava, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milošom Dubovcom, so sídlom exekútorského úradu Podunajská 23/D, 821 06 Bratislava, pod č.. 28EX 115/18, o vymoženie pohľadávky vo výške 3.815,38 Eur s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/454/2018 zo dňa 28. februára 2019, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25Ek/454/2018 zo dňa 28.02.2019 tak, že exekúciu v celom rozsahu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd z r u š u j e výrok II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica 25Ek/454/2018 zo dňa 28.02.2019.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.02.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 25Ek/454/2018, ktorým vo výroku I. návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, vo výroku II. nepriznal povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie a vo výroku III. priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 95,01 Eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.03.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.815,38 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského uznesenia zo dňa 29.05.2017, sp. zn. RD/35/2017, ktoré vydal Ing. Miloš Valach ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu. Exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 12.06.2017. Exekučný súd vydal dňa 18.04.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Milošovi Dubovcovi, so sídlom exekútorského úradu Podunajská 23/D, 821 06 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod č.. 28EX 115/18. Povinný podal v zákonnej lehote podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného má návrh povinného na zastavenie exekúcie odkladný účinok na výkon exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie súdu navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že nemá vedomosť o tom, akým spôsobom a na základe akých právnych skutočností a právnych úkonov sa oprávnený stal nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z predloženého exekučného titulu. Ďalej poukázal na konania, výsledok ktorých má vplyv na vedenie exekúcie. Jedná sa o konanie vedené Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 25Cb/238/2016 z titulu neuhradených záväzkov vyplývajúcich z obchodného vzťahu, konanie vedené Okresným súdom
Bratislava V. sp. zn.: 50C/61/2017, v ktorom sa povinný ako žalobca domáha rozhodnutia súdu o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a konanie vedené Okresným súdom Bratislava V. sp. zn.: 29Cr/41/2017 v ktorom sa povinný ako žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že už v priebehu rozhodcovského konania namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, tento však bol zo strany rozhodcovského súdu zamietnutý a súd konal ďalej a vydal aj príslušné rozhodnutie. Následne dňa 17.07.2017 bol povinnému doručený rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 11.07.2017 v rozhodcovskom konaní pod sp. zn. RD/35/2017. Uviedol nasledovné dôvody, pre ktoré nie je možné považovať predložený rozhodcovský rozsudok za exekučný titul. Namietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, neurčitosť a nejednoznačnosť subjektu označeného ako „rozhodcovský súd ad hoc rozhodca“, nesplnenie zákonom ustanovených požiadaviek na zriaďovateľa rozhodcovského súdu. Žiadal zaplatiť náhradu trov exekučného konania. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili exekučný titul, a preto neexistuje žiaden dôvod pre zastavenie exekúcie. Ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 29Cr/41/2017 uviedol, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola doručená včas. Ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 50C/61/2017 predmetom ktorého je námietka právomoci rozhodcovského súdu uviedol, že tiež bola podaná oneskorene. Pričom tento návrh sa podľa oprávneného netýka exekučného titulu. K vzniku rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky uviedol, že v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní od 01.01.2015 sa nevyžaduje aby písomná rozhodcovská zmluva bola podpísaná oboma stranami. Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným vznikla nespochybniteľným spôsobom v obsahu Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti CONCRETE SK, s.r.o. (pôvodný vlastník pohľadávky) podľa § 4 ods. 3, ods. 4 ZoRK Od návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik alebo zoslabenie práva na vymáhanie nárokov oprávneného v zmysle exekučného titulu. Povinný nedisponuje žiadnym právoplatným rozhodnutím o zrušení exekučného titulu. Dôvody, ktoré povinný uvádza vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, sú dôvodmi, ktoré sa týkajú napádania samotného rozhodcovského konania, ale nie sú to dôvody, ktoré by sa týkali skutočností, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Oprávnený teda z vyššie uvedených dôvodov žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný a priznal mu náhradu trov konania. Súdny exekútor považoval exekučný titul za riadne vykonateľný a právoplatný,preto tiež navrhoval, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súd podania strán vyhodnotil tak, že v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na účel konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Uviedol, že sa v tomto konaní rieši spor o začatie a prípustnosť exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Súd sa oboznámil s tvrdeniami povinného o prebiehajúcich konaniach ako aj k nim predloženým dôkazom a vyhodnotil ich ako nedôvodné pre účely zastavenia exekúcie. Ku konaniu o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedol, že podanie žaloby nezakladá dôvod straty právoplatnosti a následne aj vykonateľnosti exekučného titulu. Uviedol, že takéto účinky môže mať iba právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku alebo právoplatné rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, avšak takéto rozhodnutie povinný súdu nepredložil. Oprávnenosť exekučného súdu na skúmanie dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK vyhodnotil negatívne a teda v tom zmysle, že túto otázku môže skúmať výlučne súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3M Cdo 11/2010, v ktorom bola vyslovená záväznosť rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov s povinnosťou exekučného súdu na ich akceptácii. Ďalej riešil právne nástupníctvo, ktoré prebehlo na strane oprávneného. Uviedol, že súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie bola aj Zmluva o postúpení pohľadávky podpísaná dňa 28.02.2018, ktorá bola uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o., so sídlom: Pribylinská 4, 831 04 Bratislava, IČO: 456256975 ako postupcom a obchodnou spoločnosťou CRN2 s. r. o., so sídlom: Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 51 232 413 ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie vymáhanej pohľadávky. Postúpenie pohľadávky bolo vykonané v súlade s ustanovením § 36 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a preto ho akceptoval. Námietku povinného o tom, že nevedel o zmene v osobe veriteľa súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože pre platné a účinné postúpenie pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd vyhodnotil návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania priznal oprávnenému, keďže bol v konaní úspešnou stranou sporu.
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. d), § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 prvej vety, ods. 4, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 200 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanoveniami § 20 písm. e) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), ustanoveniami § 40 ods. 1 písm a) ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako “ZoKR“) a ustanoveniami § 10 ods. 2, § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
4. Dňa 05.03.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica Opravné uznesenie sp.zn. 25Ek/454/2018, v ktorom opravil nesprávne poučenie o možnosti podania sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 28.02.2019. Vzhľadom na nesprávne poučenie lehota na podanie sťažnosti začala plynúť doručením tohto opravného uznesenia stranám.
5. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25Ek/454/2018 zo dňa 28.02.2019 podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica sťažnosťou napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu z dôvodu neprípustnosti zastaví alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V sp.zn. 50C/61/20017, predmetom ktorého je námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a žiadal priznať trovy konania.
6. Povinný vo svojej sťažnosti uviedol, že Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Uviedol, že ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor rozhodnúť rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nie je daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemá právomoc. Ďalej namietal právomoc rozhodcovského súdu a uviedol s tým súvisiace dôsledky, ktoré majú za následok zastavenie exekúcie. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný exekúciu z úradnej moci zastaviť. V otázke právomoci exekučného súdu na skúmanie právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) a rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky uviedol, že exekučný súd túto právomoc má a v prípade zisteného nedostatku je v tomto smere oprávnený konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Pričom nie je viazaný názorom rozhodcovského súdu. Uviedol že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia, a to bez ohradu na to, či zo strany povinného bolo alebo nebolo rozhodnutie napadnuté žalobou o právomoc rozhodcovského súdu a/alebo žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku a bez ohľadu na to, či povinný napadol a spochybnil alebo nenapadol a nespochybnil právomoc rozhodcovského súdu a/alebo existenciu rozhodcovskej zmluvy. Povinný teda namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodov , že rozhodcovská zmluva uvedená vo VOP (dostupných iba na internetovej stránke spoločnosti CONCRETE SK s.r.o.), ani žiadna iná rozhodcovská zmluva medzi spoločnosťou CONCRETE SK s.r.o. a povinným nikdy nebola platne uzatvorená, spoločnosť CONCRETE SK s.r.o. existenciu akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy žiadnym spôsobom nepreukázala a povinný jej existenciu výslovne vždy poprel a popiera. Ďalej namietal nesplnenie zákonom ustanovených požiadaviek na kreovanie rozhodcovského súdu a neurčitosť a nejednoznačnosť subjektu označeného ako rozhodca/rozhodcovský súd. Povinný ďalej namieta to, že exekučný súd sa absolútne nezaoberal existenciou rozhodcovskej zmluvy, čo je hlavným dôvodom pre neprípustnosť uvedenej exekúcie. Povinný má za to, že námietka (ne)existencie rozhodcovskej zmluvy je v tomto konaní kľúčová a je to práve exekučný súd, ktorý má prvý možnosť a aj povinnosť túto zjavnú nezákonnosť skúmať pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a následne pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie, čo sa však nestalo. Exekučný súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil povinnému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, navyše domnelý exekučný titul obsahuje výrok (ktorého plnenie je predmetom tohto exekučného konania) voči ktorému nie je možné sa žiadnym iným spôsobom v prebiehajúcom exekučnom konaní brániť. Povinný má za to, že arbitrárne vydaný „rozhodcovský rozsudok", nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava V. č.k.: 50C/61/2017-535 zo dňa 25.09.2018, ktorým súd rozhodol, že „Rozhodcovský súd, ktorým je ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valadt ustanovený vybranou osobou ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, 45 741 905, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, nemá právomoc rozhodovať spor žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 3.815,38 Eur s príslušenstvom vedeným pod sp. zn. RD 35/2017." Povinný bol teda na prvom stupni v plnom rozsahu úspešný. Aj napriek podanému odvolaniu považuje za absurdné, aby bola voči povinnému vedená exekúcia. Uviedol, že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach je subjekt, ktorý nemá žiadnu právomoc vydávať rozhodnutia, ktorými by povinnému boli ukladané akékoľvek povinnosti, ktorý viedol rozhodcovské konanie spôsobom flagrantne porušujúcim zásady rovnosti strán sporu, čím sa pokúsil znemožniť obranu voči takémuto nezákonnému postupu a rozhodnutiu. Navyše, domnelý exekučný titul v tomto konaní sa na základe výsledku odvolacieho konania môže zakladať na tzv. nulitnom akte, ktorý je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania rozhodnutia orgánom, ktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci (uznesenie ÚS SR z 13.09.2018, Č. k. N . ÚS 484/2018). Záverom poukazuje, že si je vedomý, že povinný žiadnym spôsobom k návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, ani o zrušení exekučného titulu. Povinný však považuje za neprípustné, aby legislatíva spočívajúca v zavedení kauzálne príslušného súdu pre exekučné konania znamenala, že dôjde v praxi k takému stavu, že domnelí veritelia budú uplatňovať svoje domnelé pohľadávky formou exekúcie na základe rozhodnutí vydaných samozvanými rozhodcami, ktorých právomoc nevyplýva z ničoho, a voči tomuto ich postupu niet obrany. Ďalej uviedol, že exekučný súd má v prípade zistenia neexistencie platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu (rozhodcu) rozhodovať vo veci, prihliadnuť na nulitu aktu a exekúciu zastaviť. Pričom sa nejedná o vecný prieskum exekučného titulu. K právomoci rozhodcovského súdu povinný uviedol, že tu prevláda princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Teda navrhol, aby súd konanie prerušil, dokiaľ o takejto právne významnej otázke právoplatne nerozhodne všeobecný súd - a teda Okresný súd Bratislava V. sp.zn. 50C/61/2017. Pričom pre použitie inštitútu prerušenia konania poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 59Ek/1208/2018. Povinný považuje napadnuté uznesenie a právne závery v ňom uvedené za zjavne arbitrárne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd sa vôbec neoboznámil s rozhodcovským spisom, jeho závery sú právne neudržateľné a nepreskúmateľné. Taktiež sú v rozpore s jediným v tejto chvíli adresným súdnym rozhodnutím v súvisiacej právnej veci - rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. č.k.: 50C/61/2017-535. Okresný súd Bratislava V. po dôkladne vykonanom dokazovaní podrobne zdôvodnil nedostatok právomoci rozhodcu, tým aj nezákonnosť predmetného rozhodcovského konania a dokonca konštatoval jeho molestujúcu (šikanóznu) povahu. Vzhľadom na uvedené má povinný za to, že exekučný súd pri rozhodovaní nevykonal riadne navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorých vykonanie povinný navrhol, nedostatočne zistil (z dôvodov z ktorých je povinný ex offo skúmať zákonnosť exekučného titulu) a nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia teda vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu a preto dospel k nesprávnym záverom.
7. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril s tým, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením a považuje ho za správne, objektívne a v s súlade s Exekučným poriadkom. Procesná a právna situácia povinného je stále rovnaká. Neexistuje žiaden dôvod na zastavenie exekúcie oprávneného. Exekúcia oprávneného je vedená na základe riadneho exekučného titulu nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/35/2017 zo dňa 11.07.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.08.2017. Povinný žiada od exekučného súdu, aby ten vykonal akési „odvolacie konanie a meritórny prieskum“ rozhodcovského konania sp. zn. RD/35/2017. K tomu ale exekučný súd nemá žiadne oprávnenie. Povinný žiada od exekučného súdu niečo, čo nie je zákonom predpokladané. Exekučný súd nie je súdom príslušným podľa § 28 CSP, a preto nemôže nijakým spôsobom robiť akýkoľvek prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozhodnutia vydaného podľa § 35 ZoRK, nakoľko mu to žiadna právna norma neumožňuje. Jedine kauzálne príslušný súd podľa § 28 CSP na základe podanej námietky/žaloby v hmotnoprávnej lehote 30/60 dní môže v rozsahu uvedenom v ZoRK posudzovať nespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutia. V tomto prípade je kauzálne príslušným súdom Okresný súd Bratislava V. K namietaným konaniam na všeobecnom súde uviedol, že boli podané oneskorene, a preto uvedené bude viesť k neúspechu povinného v nich. K rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/61/2017-535 zo dňa 25.09.2018 uviedol, že toto zatiaľ nie je právoplatné, pretože oprávnený voči nemu podal odvolanie. Ku konaniu o zrušenie rozhodcovského súdu uviedol, že v tejto veci ešte nebolo vydané rozhodnutie. Súd vo veci zatiaľ vydal iba právoplatné uznesenie, ktorým zamietol návrh povinného na odklad rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/35/2017
pre zmeškanie hmotnoprávnej lehoty. Ďalej sa zaoberá účinkami zrušenia rozhodcovského rozsudku, kde dospel k záveru, že pokiaľ by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti/ neexitencie rozhodcovskej zmluvy/doložky, toto bude mať za následok pokračovanie v začatom konaní na podklade pôvodne podanej žaloby. Pre účely exekúcie považuje dôležité len rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cr/41/2017 o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/35/2017. Keďže je podľa názoru evidentné, že povinný zmeškal lehotu na podanie takejto žaloby, bude to viesť k zamietnutiu jeho žaloby. Čím sa potvrdí, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/35/2017 je nepochybným exekučným titulom. Exekučný súd nemá právomoc meritórne preskúmavať nespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutie, ani posudzovať právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Toto oprávnenie exekučný súd stratil zrušením bývalého § 45 ZoRK v znení platnom od 01.01.2015. Uviedol, že rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nebolo právoplatne zrušené kauzálne príslušným súdom, má rovnaké účinky ako právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu (§ 35 ZoRK). Od návrhu oprávneného na exekúciu nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik alebo zoslabenie práva na vymáhanie nárokov oprávneného v zmysle exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/35/2017. Uvedený exekučný titul nie je zrušený a nie je ani právoplatne odložená jeho vykonateľnosť. Preto neexistuje žiaden zákonom a judikatúrnou praxou predpokladaný dôvod pre zastavenie exekúcie. Uviedol, že nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel, boli by nadbytočné. Ďalej citoval súdne rozhodnutia, ktoré pojednávali o záväznosti a nezmeniteľnosti rozhodcovských súdov, ktoré boli ZoRK postavené na roveň s rozhodnutiami všeobecných súdov. Vzhľadom na uvedené, a to že exekučný titul a právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/35/2017 je v súčasnosti preskúmavaná kauzálne príslušným Okresný súdom Bratislava V nespôsobuje žiadne obmedzenie v pokračovaní pri výkone exekúcie. Ani ZoRK ani Exekučný poriadok neuvádzajú, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku má akýkoľvek odkladný účinok voči exekúcii povinného. Žiadna zákonná norma neuvádza, že konania vedené na Okresnom súde Bratislava V má akýkoľvek vplyv na exekučné konanie oprávneného.
8. Povinný súdu doručil svoje doplňujúce podanie zo dňa 10.03.2020, v ktorom do spisu doložil Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2Cob/48/2019-639 zo dňa 28.01.2020, ktorým odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/61/2017-535 zo dňa 25.09.2018. Týmto bol judikovaný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorým bol ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach ustanovený vybranou osobou ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, IČO: 45 741 905 so sídlom Suľany 243, Hrubošovo rozhodovať spor medzi oprávneným (žalobcom) a povinným (žalovaným) o zaplatenie 3.815,38 Eur s príslušenstvom vedeným pod sp.zn RD 35/2017. Uviedol, že súdy potvrdili, že rozhodcovské konanie bolo nezákonne začaté a vedené pred domnelým rozhodcom v domnelom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedených skutočností žiada aby súd napadnuté uznesenie zmenil a exekúciu zastavil z dôvodu jej neprípustnosti.
9. Oprávnený sa k novým skutočnostiam vyjadril podaním zo dňa 14.04.2020 a uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Prípadné uznesenie exekučného súdu považuje za predčasné, pretože ešte nebolo rozhodnuté o tom, či došlo k zrušeniu exekučného titulu v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava V sp.zn. 29Cr/41/2017. Uvádza, že dôvody povinného nemusia viesť vždy k zrušeniu exekučného titulu. K zrušeniu exekučného titulu a k odloženiu jeho vykonateľnosti nedošlo. To znamená, že z pohľadu pozitívneho práva exekučný titul oprávneného nestráca platnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd nemôže o obsahu podania povinného rozhodnúť vo vzťahu k exekúcii oprávneného (a to ani kladne a ani záporne), lebo nie je k tomu súdom príslušným podľa § 28 CSP. Preto žiada konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/35/2017 zo dňa 11.07.2017 (exekučného titulu oprávneného) vedeného na Okresnom súde Bratislava V v konaní pod sp. zn. 29Cr/41/2017.
10. K podaniu oprávneného sa vyjadril aj povinný dokumentom zo dňa 12.05.2020, kde uviedol, že nesúhlasí s návrhom na prerušenie konania. Uviedol, že Domnelý „exekučný titul" je nulitným právny aktom, v právnej sfére nevyvoláva žiadne ním zamýšľané účinky. Domnelý „rozhodca" vydal nulitný právny akt (tzv. paakt), inak povedané právne neexistuiúce rozhodnutie, ktoré nemôže byť podkladom pre zákonne vedenú exekúciu v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Právomoc konať a vydať rozhodcovský rozsudok v danej spornej veci domnelým „rozhodcovským
súdom, ktorým je ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach" bola zákonným spôsobom preskúmaná v konaní o námietke právomoci rozhodcovského súdu, ktorého výsledkom sú všeobecnými súdmi vydané dnes už právoplatné rozhodnutia. Z tohto dôvodu už niet dôvodu na prejudiciálne riešenie otázky ohľadom právomoci rozhodcovského súdu, čo má vplyv aj na zodpovedanie otázky týkajúcej sa existencie exekučného titulu. Na základe uvedeného žiada exekúciu zastaviť.
11. K podaniu povinného sa vyjadril oprávnený dokumentom zo dňa 09.11.2020, v ktorom do spisu predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn.29Cr/41/2017-191 zo dňa 16.09.2020, ktorým súd zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/35/2017 (exekučného titulu). Ďalej sa zaoberal právomocou exekučného súdu posudzovať rozhodcovské otázky v nespotrebiteľských veciach.
12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
14. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
15. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
16. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
17. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
19. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
20. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
21. Podľa § 40 ods. 3 veta prvá ZoRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný.
22. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná súdu emailom dňa 05.04.2019 a doplnená do podateľne súdu dňa 09.04.2019. Sťažnosť smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením bolo do dátovej schránky právneho zástupcu povinného doručené dňa 21.03.2019, bola sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná.
24. Súd konštatuje, že vyšší súdny úradník nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav exekučného konania v čase posudzovania návrhu povinného na zastavenie exekúcie, dôsledkom čoho bola skutočnosť, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyšší súdny úradník skutkový stav nedostatočne zistil. Následne ho nesprávne vyhodnotil a zároveň ho ani nepodradil pod správne predpisy, v dôsledku čoho vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach oprávneného a povinného. Navyše napadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnil.
25. V úvode je nevyhnutné uviesť, že cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
26. V predmetnom konaní o návrhu na zastavenie exekúcie bolo nosnou námietkou povinného pre zastavenie exekúcie skutočnosť, že prebiehajú tri konania, ktorých výsledok má vplyv na vedenie exekúcie. Súd sa však v napadnutom uznesení ich obsahom a dôsledkami nezaoberal, ale ich len vyhodnotil ako nepostačujúce pre zastavenie exekúcie. Pričom ako podklad pre takéto tvrdenie použil ustanovenie § 40 ods. 3 ZoRK, ktoré ustanovuje, že samotné podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku nezakladá stratu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Ďalej uviedol, že takéto účinky môže mať len právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku alebo právoplatné rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Uvedené tvrdenie podložil nemožnosťou exekučného súdu skúmať v nespotrebiteľských rozhodcovských veciach či rozhodcovský rozsudok vykazuje vady alebo nie, pretože na posúdenie tejto otázky sú kauzálne príslušné všeobecné súdy uvedené v ustanovení § 28 CSP. Zároveň poukázal na zrovnoprávnenie rozhodcovského rozsudku s rozhodnutiami všeobecných súdov.
27. Uvedené argumenty sú síce pravdivé, avšak pre prejednávaný prípad sú nedostatočné, pretože nezahŕňajú komplexne uvedený skutkový a právny rámec. Súd teda uvádza, že v danom prípade je potrebné vyhodnocovať situáciu širšie, ktorá musí zahŕňať jednak začiatok právneho vzťahu medzi stranami, týkajúceho sa dojednania o riešení sporu (čiže proces uzatvárania rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky), obsah tohto zmluvného dojednania ako aj následne otázku existencie a oprávnenosti subjektu zvoleného pre riešenie sporov strán. V neposlednom rade sa musí riešiť aj otázka priebehu rozhodcovského konania a jeho výsledku pretaveného do rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného je evidentné, že vyšší súdny úradník sa zameral len na čiastkový problém, ktorý vyhodnotil podľa názoru súdu nesprávne nakoľko nevzal v úvahu širší kontext prejednávaného prípadu.
28. Pred posúdením uvedeného je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. - IV.ÚS 22/2020 z 13.05.2020, ktorým bolo stanovené, že exekučný súd v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti, resp. neexistencie rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, keďže na uplatnenie takejto námietky existujú v
zmysle zákona o rozhodcovskom konaní iné inštitúty (námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 zákona o rozhodcovskom konaní, resp. podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Možnosť uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.
29. Vzhľadom na takúto limitáciu bolo v prvom rade potrebné ustáliť, že vymáhaná pohľadávka vznikla v spore, ktorý má nespotrebiteľský charakter. Toto určenie malo následne vplyv na posúdenie rozsahu právomoci exekučného súdu na preskúmanie uzatvorenej rozhodcovskej doložky, právomoci rozhodcovského súdu ako aj posúdenia rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Vychádzajúc z vyššie spomenutého nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, podstatnou skutočnosťou pre tento prieskum je aktivita žalovaného, ktorému ZoRK dáva do rúk nástroje, ktorými môže ochrániť svoje práva, v prípade ak je presvedčený, že boli porušené jeho práva. V prípade, že je neaktívny a svoje práva si na kauzálne príslušnom všeobecnom súde neuplatní riadne a včas, stráca túto možnosť a takúto nečinnosť nemožno následne zhojiť vo vykonávacom konaní.
30. Z obsahu spisu ako aj množstva podaní strán jednoznačne vyplýva, že povinný bol aktívny a svoje práva si uplatnil na kauzálne príslušných všeobecných súdoch a ich existenciu namietal v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd je toho názoru, že skutočnosť, že v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie ešte o týchto nárokoch nebolo právoplatne rozhodnuté, nemôže byť na ťarchu povinného. Tieto súdy totižto posudzovali také otázky, ktoré majú vplyv na posúdenie prípustnosti exekúcie ako takej, čo je podstatou sporu o návrhu na zastavenie exekúcie.
31. Je nesporné, že sa jednalo o nasledovné konania: 1.) konanie vedené Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 25Cb/238/2016 z titulu neuhradených záväzkov vyplývajúcich z obchodného vzťahu, 2.) konanie vedené Okresným súdom Bratislava V. sp. zn.: 50C/61/2017, v ktorom sa povinný ako žalobca domáhal rozhodnutia súdu o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a 3.) konanie vedené Okresným súdom Bratislava V. sp. zn.: 29Cr/41/2017 v ktorom sa povinný ako žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Z obsahu prejednávaných vecí súd musel najprv určiť, či je nevyhnutné počkať na výsledok všetkých konaní, alebo či niektoré z uvedených konaní bude postačovať pre zodpovedanie otázky prípustnosti exekúcie. Analýzou vyplynulo, že exekučný súd nemusí čakať pokiaľ všetky uvedené konania budú právoplatne skončené. Pre účely posúdenia prípustnosti exekúcie súd vyhodnocuje, že najdôležitejším konaním je konanie vedené na Okresnom súdu Bratislava V pod sp.zn. 50C/61/2017, v ktorom sa povinný ako žalobca domáhal rozhodnutia súdu o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. K uvedenému záveru dospel tým, že považuje zodpovedanie otázky právomoci rozhodcovského súdu za natoľko dôležitú, ktorá má vplyv jednak na kreovanie rozhodovacej entity (v tomto prípade ad hoc rozhodcu), priebeh rozhodcovského konania ako aj výsledok rozhodcovského konania, ktorým je najmä rozhodcovský rozsudok. Totižto, všetko navzájom súvisí a v prípade ak je chybný základ, bude chybný aj následok, ktorý na tento základ nadväzuje. Vo všeobecnosti platí, že len platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Predpokladom existencie exekučného titulu, čo je základ pre výkon exekúcie je skutočnosť, že tento vôbec existuje. Teda, že spĺňa materiálne a formálne znaky vykonateľnosti. Ak takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý na to nemá právomoc, má to za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku).
32. Vzhľadom na uvedené, súd žiadosť oprávneného o prerušenie exekúcie až do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 29Cr/41/2017 neakceptoval.
33. Súdu bol predložený Rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/61/2017 zo dňa 25.09.2018 a Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/48/2019-639 zo dňa 28.01.2020. Lustráciou v registri doložiek právoplatností bolo zistené, že uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 13.03.2020. V danom konaní o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bolo judikované,
že rozhodcovský súd, ktorým je ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach ustanovený vybranou osobou ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, IČO: 45 741 905 so sídlom Suľany 243, Hruboňovo nemá právomoc rozhodovať spor žalovaného (povinného) proti žalobcovi v konaní o zaplatenie 3.815,38 Eur s príslušenstvom vedeným pod sp.zn. RD 35/2017.
34. Vzhľadom na viazanosť exekučného súdu pri posúdení otázky právomoci rozhodcovského súdu ako aj skutkových zisteniach kauzálne príslušného všeobecného súdu, ktoré smerovali k takémuto záveru, bola vyhodnotená aj námietka oprávneného o nestihnutí podať uvedenú žalobu včas. Všeobecný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že hmotnoprávna lehota 30 dní na podanie žaloby „na súd“ nebola zmeškaná a teda nedošlo k preklúzii procesného práva povinného. Z ust. § 21 ods. 4 ZoRK nevyplýva, že možnosťou podať návrh na súd je myslený kauzálne príslušný súd, keďže v tomto ustanovení to takto vyjadrené nie je.
35. Súd sa musel vysporiadať aj s námietkou oprávneného, ktorá sa týkala oneskorene podaného návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ZoRK, kde sa priamo v tomto ustanovení vyžaduje podanie žaloby na „príslušnom súde“ a kde bolo (zatiaľ neprávoplatne) rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V č.k. 29Cr/41/2017 o tom, že žaloba bola podaná oneskorene a z tohto dôvodu bola aj zamietnutá. Je teda predpoklad, že budú existovať dve protichodné rozhodnutia. Jedno rozhodnutie týkajúce sa vyslovenia nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a druhé rozhodnutie výsledkom ktorého bude nezrušenie rozhodcovského rozsudku. V danom prípade exekučný súd však použil princípy základnej logiky a priklonil sa k akceptácii rozhodnutí o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, v ktorom došlo k meritórnemu preskúmaniu celého prípadu na rozdiel od druhého konania, kde sa prieskum zastavil pri zistení, že žaloba bola podaná oneskorene.
36. Na základe uvedeného exekučný súd akceptoval posúdenie Okresného súdu Bratislava V aj v otázke uzavretia rozhodcovskej zmluvy, v ktorej dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nebola preukázaná jej písomná forma a ani žiadny iný úkon povinného, na základe ktorého by sa všeobecné obchodné podmienky stali súčasťou ich zmluvného vzťahu, založeného nájomnou zmluvou a takáto neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie.
37. Exekučný súd rovnako akceptoval aj záver, že v čase vzniku žalobcom predkladanej rozhodcovskej doložky teda v čase vzniku predmetných obchodných podmienok dňa 01.02.2013, subjekt ROYAL DEVERLOPMENT -RSRD zzpo neexistoval a vznikol až dňa 08.11.2013, hoci žalovaný na tento subjekt odkazuje vo svojom vyjadrení zo dňa 08.03.2018, avšak v predmetnej rozhodcovskej doložke obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach už figuruje ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o. S odkazom na ust. § 54b ods. 3 ZoRK sa Rozhodcovský súd Royal development zriadený pri ROYAL DEVELOPMENT zzpo nestal právnym nástupcom pôvodného rozhodcovského súdu zriadeného pri ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o. Teda v čase podania žaloby na rozhodcovský súd zriaďovateľom rozhodcovského súdu je ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo, pričom tento rozhodcovský súd nespĺňa podmienky ust. § 12 ods. 1 platného a účinného k 01.01.2017 a podľa prechodných ustanovení, ak zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu nemôže po 31.12.2016 vykonávať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia. S odkazom na ust. § 6 ods. 3 a § 8 ZoRK ustanovenou právnickou osobou ustanovujúcou rozhodcu mala byť ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o., ktorý bol však zrušený. Mechanizmus fungovania subjektu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo a jeho ad hoc rozhodcov všeobecný súd vyhodnotil ako obchádzanie ustanovenia § 12 ods. 1 ZoRK, keďže činnosť ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo a jeho ad hoc rozhodcov má znaky stálej rozhodcovskej činnosti.
38. Súd v tomto smere dodáva, že za daného skutkového stavu, exekučný súd nemôže oprávnenému priznať právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone práva, ktoré bolo priznané rozhodcovským rozsudkom, ktorý je nutné považovať za nulitný, resp. ničotný právny akt. Z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ako aj pre nepreukázanie, že došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodnutie je možné považovať za exekučný titul len vtedy ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, a je vykonateľné. Vykonateľnosť (ako základný predpoklad pre existenciu spôsobilého exekučného titulu) je takou vlastnosťou rozhodnutia, ktorá mu dáva punc vynútiteľnosti a umožňuje núteným spôsobom (výkonom) aj proti vôli povinného subjektu realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ak táto nebola splnená dobrovoľne. Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak
rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov. Ak by súd oprávnenému v exekučnom konaní priznal uplatnenie takéhoto práva, konal by v rozpore so zákonom a základnými princípmi právnej istoty.
39. Exekučný súd ďalej uvádza, že v prípade ak sa v odôvodnení tohto rozhodnutia nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce.
40. V posudzovanom prípade je teda možné konštatovať, že exekúcia je neprípustná, pretože predložený exekučný titul nie je materiálne vykonateľný (je nezáväzný). Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že zistil a mal preukázanú existenciu dôvodu, ktorý bráni vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd podanú sťažnosť povinného považoval za dôvodnú a napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25Ek/454/2018 zo dňa 28.02.2019 zmenil vo výroku I. tak, že exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. O závislých výrokoch II. a III. súd rozhodol tak, že ich vzhľadom na zmenený výrok I. zrušil, nakoľko znenie uvedeného výroku po zmene rozhodnutia neobstojí. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník rozhodne o trovách exekúcie vrátane trov konania o sťažnosti.
41. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).