Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/268/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom M. práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov: matky VE. zastúpenej advokátkou JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Brezovej ul. č. 10 a otca S. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na XXA L. W., D., D., D XHF v I. kráľovstve C. D. a I. Írska v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. - 291 zo dňa 22.9.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení maloletého O. do osobnej starostlivosti matky, o oprávnení a povinnosti zastupovať maloletého a správe jeho majetku, o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca prispievať na výživu maloletého sumou 200,- Eur mesačne a o úprave styku otca s maloletým.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení počiatku vyživovacej povinnosti otca tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 22.9.2017 do budúcna.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého O. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. O. sumou 200,- Eur mesačne, ktorú je povinný poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Styk otca s maloletým neupravil. Náhradu trov štátu nepriznal a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa nemohol zúčastniť, pretože mu zamestnávateľ zamietol jeho žiadosť o dovolenku. Tým sa nemohol aktívne zúčastniť pojednávania, naviac nedostal žiadne dokumenty ani spisový materiál, ktorý by bol preložený do poľštiny alebo angličtiny. Namietal, že matka zobrala ich syna z územia Anglicka a následne mu po dvoch týždňoch vybavila na území Slovenskej republiky pas bez jeho vedomia a súhlasu. Maloletý má pritom nárok na anglický pas. Poukázal aj na to, že matka ho neinformovala o jej zámere zostať na Slovensku spolu s dieťaťom, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že pred odchodom neuzavrela také veci, ako sú účty za elektrinu a plyn, ktoré on musel uhrádzať za ňu, komunálne poplatky, neinformovala majiteľa domu, ktorého bola nájomníčkou a v ktorom bývali spolu, kde aj nájomná zmluva bola na jej meno. Matka zobrala aj jeho peniaze, ktoré jej 17.8.2015 previedol zo svojho účtu vo výške 18.000,- libier s cieľom zlepšiť jej úverovú bonitu, čo malo viesť k tomu, že by dostala vyššiu sumu úveru na nákup ich spoločného domu v Anglicku.

Tieto prostriedky dňa 20.5.2016 previedla na svoj účet na Slovensku v sume 16.000,- libier. Za hlavný dôvod nedorozumení v ich vzťahu považuje to, že matka pracovala ako erotická tanečnica a nebola ochotná prijať iné zamestnanie. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol zrušiť, opätovne posúdiť dôkazy, ktoré predložil a žiadal o vytvorenie možnosti, aby bol vypočutý na súde. K odvolaniu pripojil zamietavé stanovisko jeho zamestnávateľa zo dňa 20.8.2017 o poskytnutie dovolenky na dni 20.

- 22.9.2017 z dôvodu, že v uvedenom čase už má voľno iný pracovník. Predložil aj fotokópiu anglického pasu, ako aj fotokópiu slovenského pasu maloletého O.. Taktiež predložil overenú kópiu záznamu o narodení maloletého O. dňa 26.6.2013, ktorým preukázal, že on je otcom maloletého, v tom čase pracoval ako zamestnanec skladu, matkou je C. J., v tom čase zamestnaná ako tanečnica. Doložil aj účty za elektrinu a plyn, taktiež fotokópie bankových výpisov potvrdzujúcich skutočnosť, že matka si ponechala prostriedky, ktoré patrili jemu a predstavovali jeho dlhodobé úspory, fotokópiu palubného lístka zo dňa 19.11.2015 potvrdzujúcu, že maloletý používal anglický pas, na základe ktorého ho matka odviedla na územie Slovenskej republiky. Predložil aj originál a overený preklad z poľského jazyka listu zaslaného elektronickou poštou matke dňa 13.3.2017.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa jej vedomostí boli všetky dokumenty preložené súdom do poľštiny a zasielané mu do Veľkej Británie na adresu, na ktorej býva. V konaní bolo nariadených viacero pojednávaní o termíne ktorých bol informovaný písomne aj mailom, ani jedného pojednávania sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o ich odročenie. Aj ona ho informovala o termíne pojednávania mailom. Poukázala pritom na ust. , podľa ktorého môže byť pojednávanie odročené, len ak strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov sa nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa jej názoru je zrejmé, že otec vedel o pojednávaní nariadenom na deň 22.9.2017. Predvolanie mu bolo riadne doručené, bol poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Preto podľa jej názoru boli splnené podmienky na to, aby súd dňa 22.9.2017 mohol pojednávať a rozhodnúť. Vyjadrila pochybnosť, či otec vôbec požiadal nadriadeného o dovolenku a poukázala aj na skutočnosť, že ak by zamestnávateľovi oznámil, že sa musí dostaviť na Slovensko kvôli súdnemu pojednávaniu, zamestnávateľ by mu to zrejme umožnil. Svojho zamestnávateľa neinformoval, že voľno potrebuje za účelom účasti na pojednávaní. Zdôraznila, že na Slovensko pricestovala s mal. O. po dohode s otcom. Na Slovensku žijú od decembra 2015. Vzhľadom na diagnostikovaný autizmus, maloletý navštevuje špeciálnu zdravotnú škôlku pre autistov, je sledovaný v neurologickej, psychologickej a psychiatrickej ambulancii. Je naviazaný na ňu a starú matku. Anglicky ani poľsky nehovorí a k Anglicku, kde sa narodil, nemá žiadne väzby. Krajinou jeho obvyklého pobytu je Slovensko. Otec nevyvinul žiadnu aktivitu, aby sa maloletý vrátil na územie Anglicka práve z dôvodu, že ako rodičia sa dohodli, že matka s maloletým budú žiť na Slovensku. Zdôraznila, že nikdy nebránila otcovi stretávať sa s maloletým, vo vyššom veku maloletého by privítala, ak maloletý bude môcť otca navštíviť v Anglicku a tráviť s ním dlhší čas. Podľa jej názoru niet dôvodu na zrušenie rozsudku. Navrhla ho potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

8. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

9. Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

10. Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa článku 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že má právomoc vo veci konať a rozhodnúť podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností v spojení s článkom 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zverení maloletého O. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Taktiež správne a zákonne rozhodol o sume vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, ako aj o úprave ich styku, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v týchto výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. K odvolacej námietke otca, že nedostal žiadne dokumenty ani spisový materiál, ktorý by bol preložený do poľštiny alebo angličtiny odvolací súd poznamenáva, že právo konať pred súdom v jazyku, ktorému strana rozumie, vychádza jednak z princípu rovnosti ľudí v právach a rovnako je aj jedným z atribútov práva na spravodlivý súdny proces. Je nepochybné, že pokiaľ by osoba nemohla uplatňovať svoje práva na súde v jazyku, ktorému rozumie, bolo by takéto uplatňovanie práva neúčinné a neefektívne, pričom by základný cieľ práva na spravodlivý súdny proces nebol naplnený. Na túto požiadavku reflektuje vyššie citované ust. . Právo konať pred súdom v jazyku, ktorému osoba rozumie, obsahuje najmä právo na zabezpečenie tlmočníka počas súdnych pojednávaní, prípadne iných úkonov, ktoré dotknutá osoba realizuje. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie uznesením č.k. - 18 zo dňa 12.7.2016 ustanovil v konaní tlmočníčku a prekladateľku medzi slovenským a poľským jazykom Ing. Gabrielu I.. N. na žiadosť súdu preložila do poľského jazyka žalobu, listinné dôkazy predložené matkou, procesné poučenia, uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému, ako aj predvolania na pojednávania. Preložené dokumenty boli otcovi doručené na adresu, kde býva cestou dožiadaného súdu vo Veľkej Británii. Odvolací súd preto nemal žiadne pochybnosti, že by otec nemal právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. 15. K odvolacej námietke otca, že sa nemohol zúčastniť pojednávania dňa 22.9.2017, pretože mu jeho zamestnávateľ zamietol žiadosť o dovolenku v daný deň, kedy sa uskutočnilo pojednávanie, a teda sa nemohol tohto pojednávania aktívne zúčastniť odvolací súd poznamenáva, že každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Táto zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je však absolútna a konanie neprebieha len v bezprostrednej a ústnej komunikácii strán so súdom. Celé konanie obsahuje aj prvky písomnosti a komunikácie medzi stranami, ktorá je sprostredkovaná súdom. Návrh sa podáva písomne, pričom jeho písomné vyhotovenie sa doručuje druhej strane na vyjadrenie a následne jej vyjadrenie sa doručuje navrhovateľovi. Pojednávanie súd nariadi, ak sa má rozhodnúť vo samej. V zmysle ustanovenia pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh

strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V zmysle strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Odvolací súd poukazuje na listinný doklad predložený súdu otcom spolu s odvolaním, a to jeho elektronickú korešpondenciu so zamestnávateľom zo dňa 20.8.2017, v ktorej mu zamestnávateľ oznámil, že jeho žiadosti o dovolenku na dni 20. - 22.9.2017 nemôže vyhovieť, pretože v uvedenom čase už má voľno iný pracovník. Z tejto elektronickej korešpondencie je zrejmé, že otec už dňa 20.8.2017 vedel o pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 22.9.2017 na Okresnom súde Košice II a zároveň aj vedel, že sa ho nebude môcť zúčastniť, pretože mu zamestnávateľ nedal dovolenku. Otec mal teda dostatok času požiadať Okresný súd Košice II o odročenie pojednávania, prípadne si zvoliť právneho zástupcu. Právneho zástupcu si nezvolil a nepožiadal ani o odročenie pojednávania. Keď sa pojednávania nezúčastnil, súd nemal splnené zákonné dôvody na odročenie tohto pojednávania. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal splnené všetky procesné podmienky, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. Návrh matky, listinné dôkazy predložené matkou, procesné poučenia súdu, ustanovenie kolízneho opatrovníka mal otec preložené do poľského jazyka, boli mu doručené dožiadaným súdom Veľkej Británie dňa 4.11.2016. Otec mal právo sa k nim vyjadriť, toto právo nevyužil. Mal právo zúčastniť sa pojednávania, nezúčastnil sa ho, svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil, nezvolil si právneho zástupcu, pričom o pojednávaní určenom na deň 22.9.2017 mal vedomosť minimálne od 20.8.2017. Na základe toho odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom neznemožnil otcovi realizáciu jeho práv, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku otca, že matka odišla od neho aj s mal. O. bez jeho vedomia. Ako to vyplýva z predloženého palubného lístka, matka s maloletým odišla od otca na Slovensko dňa 19.11.2015. Napriek jeho tvrdeniu, že ho opustila aj s maloletým O. bez jeho súhlasu, nepodnikol žiadne kroky k ich návratu. Návratové konanie pritom treba iniciovať bezodkladne. Naopak, otec matku aj s maloletým na Slovensku navštívil a dňa 24.6.2016 dokonca uzatvorili dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a určeniu výživného, pričom otec túto dohodu podpísal pred notárom. Námietky otca, že matka si voči nemu nevysporiadala finančné záležitosti, sú v tomto súdnom spore irelevantné, keďže tento súdny spor sa netýka majetkových práv medzi rodičmi ale ich rodičovských práv a povinností k maloletému O.. 16. Odvolací súd dodáva, že rodičia by mali byť schopní sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Dohodu rodičov zákon vždy uprednostňuje, aj keď podlieha schváleniu súdu. V prípade, ak sa nedohodnú, resp. ak súd dohodu neschváli, rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné prihliadať na záujem maloletého. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí vychádzať z toho, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Do rodičovských práv a povinností patrí aj zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku. Rozhodnutie súdu o zverení do osobnej starostlivosti podľa Zákona o rodine musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na mal. dieťa podľa Zákona o rodine. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom, ktorý môžu rodičia tiež dohodnúť. Ak sa dohodnú, stane sa dohoda súčasťou rozhodnutia, ak sa nedohodnú, upraví styk s druhým rodičom súd rozhodnutím.

17. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní dôsledne riadil citovanými úvahami, dostatočne zistil skutočný stav, že matka s maloletým O. od 19.11.2015 nežijú v spoločnej domácnosti s otcom, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žili na území Slovenska už viac ako 2 a pol roka. Maloletý má diagnostikovaný autizmus, na Slovensku navštevoval špeciálnu zdravotnú škôlku pre autistov. Bol sledovaný v neurologickej, psychologickej a psychiatrickej ambulancii. Po anglicky ani poľsky nehovoril. K Anglicku, kde sa narodil, nemá žiadne väzby. Je plne naviazaný na matku, ktorá sa o neho fakticky stará. Súd prvej inštancie takto zistený skutočný stav posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zverení mal. O. do osobnej starostlivosti matky. Keďže ani jeden z rodičov nebol obmedzený na svojich rodičovských právach a povinnostiach, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým súd prvej

inštancie prihliadol na skutočnosť, že otec žije v Anglicku, maloletý na Slovensku, matka styku otca s maloletým nebráni, otec sa s maloletým stretáva po dohode s matkou len nepravidelne. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí, že styk otca s mal. O. neupravuje vychádzal aj z návrhu kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje v konaní mal. dieťa. Ani samotný otec v odvolaní nenavrhol inú úpravu styku. Vzhľadom na zistený skutočný stav odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým potvrdil. Otec v podanom odvolaní nenamietal ani sumu určeného výživného na maloletého. Súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z preukázaných potrieb maloletého, prihliadol na jeho vek, zhoršený zdravotný stav, ktorý si vyžadoval osobitný a individuálny prístup nielen v domácom prostredí, ale aj materskej škole, ktorú navštevoval. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že zhoršený zdravotný stav maloletého mal vplyv aj na výkon práce na strane matky, ktorá mu musela zabezpečovať zvýšenú osobnú starostlivosť a tomu prispôsobiť aj výkon práce. Otec sa v dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a určení výživného zo dňa 24.6.2016 zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200,- Eur mesačne, pričom takéto výživné zasielal matke po tom, ako odišla z Anglicka na Slovensko. Odvolací súd dodáva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Odvolací súd poukazuje na to, že matka maloletého si plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, preto rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade otec, ktorý sa nepodieľa na výchove a výžive maloletého osobnou starostlivosťou, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné súdom prvej inštancie v sume 200,- Eur mesačne je primerané a korešponduje skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie, ako aj vzájomnej mimosúdnej dohode rodičov.

18. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zverení maloletého O. do osobnej starostlivosti matky, o oprávnení a povinnosti oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, ako aj o určení povinnosti otca prispievať na výživu mal. O. sumou 200,- Eur mesačne a po úprave styku otca s maloletým, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v týchto napadnutých výrokoch podľa potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

19. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

20. Ako to vyplýva z ust. , súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vysloví v rozsudku vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Obzvlášť to platí pri výrokoch súdu o určení vyživovacej povinnosti, ktorá sa platí vo forme opakujúcich sa plnení do budúcna. Aj v tomto prípade súd prvej inštancie zisťoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj oprávnené potreby maloletého ku dňu vyhlásenia rozsudku. Na základe takto zisteného skutočného stavu dospel k rozhodnutiu o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na sumu 200,- Eur mesačne. Zároveň uložil otcovi povinnosť platiť určené výživné až od právoplatnosti rozsudku opakovane do budúcna. Tým nerešpektoval zásadu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že správne určenie času, odkedy má povinný rodič platiť výživné, má dopad aj na prípadnú zmenu rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti v budúcnosti, keďže k zmene právoplatného rozhodnutia môže dôjsť pri podstatnej zmene okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie splátok výživného. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo ku zmene pomerov. Túto skutočnosť musí súd objektívne zistiť, pričom samotná zmena musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Keďže súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav na

rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti otca voči mal. O., posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, avšak nesprávne určil čas, odkedy má otec platiť vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o počiatku určenej vyživovacej povinnosti otca podľa ust. tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. O. matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 22.9.2017, t.j. odo dňa vyhlásenia rozsudku do budúcna.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).