Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-82-2019.pdf
PDF · 138.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-2T/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovu, v trestnej veci obžalovaného X. Q., narodeného XX.XX.XXXX v T., pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2021, takto
rozhodol:
obžalovaný
X. Q., narodený XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., S. XXXX/XX, na slobode,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e :
od presne nezisteného obdobia až do dňa 13.06.2018 v obci J. na ul. F. na pozemku rodinného domu č. XXX/XX zapísanom na LV č. XXX na parcelách registra „C“ č. XX/XX - záhrada a č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria z nedbanlivosti, v rozpore s ustanoveniami § 13 písm. a), § 25 a § 33 z. č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil a ponechal odpad v množstve 44,39 t, z toho plastové odpady v množstve 5,64 t a objemný odpad v množstve 38,75 t, pričom podľa vyhlášky č. 365/2015, ktorá stanovuje katalóg odpadov, sa jedná o odpady katalógového čísla 15 01 10 - obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami, 20 01 23 - vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluórované uhľovodíky, ktoré sú podľa katalógu odpadov zatriedené ako nebezpečný odpad a odpad katalógového čísla 20 01 36 - vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21, 20 01 23 a 20 01 35 a objemný odpad katalógového čísla 20 03 07, ktoré sú podľa katalógu odpadov zatriedené ako ostatný odpad, a to v rozsahu 3897,81 eur,
t e d a :
z nedbanlivosti nakladal s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
t ý m s p á c h a l :
prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala dňa 19.12.2019 na tunajšom súde obžalobu na obžalovaného X. Q. (ďalej len obžalovaný) za skutok právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona.
Súd obžalovanému na hlavnom pojednávaní umožnil urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku. Obžalovaný uviedol na hlavnom pojednávaní, že síce nepopiera spáchanie skutku, ale nie v takom rozsahu ako je to uvedené v obžalobe, nakoľko podľa neho to znalci celé nadhodnotili aj pokiaľ ide o rozsah resp. váhu, ako aj cenu. Obžalovaný zároveň uviedol, že tie veci tam mal, nie však odpad.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka X.. K. D. - splnomocneného zástupcu poškodeného Okresného úradu Topoľčany, výsluchom znalca X.. K. A., N.., výsluchom znalkyne X.. T. W., výsluchom svedkyne X.. U. J., svedka X.. T. K., svedka W. Z., svedka K.. T. D., svedka J. J. ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vrátane správ o povesti obžalovaného, lustráciou priestupkov, ako aj odpisom registra trestov obžalovaného.
Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný uviedol, že predmetný rodinný dom v J. kúpil asi pred 14 - 15 rokmi, pričom asi pred 8 rokmi tam začal zhromažďovať bandasky, z ktorých chcel urobiť skleník, následne ich používal na pestovanie rastlín. Predtým v týchto bandaskách bol uskladnený roztok kuchynskej soli a vody, pričom týchto bandasiek - 6 litrových tam bolo asi 2 500 ks. V modrých bandaskách, ktoré používal na polievanie sa predtým nachádzal roztok na čistenie trubiek v potravinárstve zložením podobným I.. Niekoľko kusov z nich si prerobil na klietky pre mačky. Bandasky boli riadne vypláchnuté. Ďalej tam mal asi 80 ks prepraviek červenej farby 40 - 45 litrových, ktoré používal podľa vlastného vyjadrenia, na rôzne účely pri pestovaní a chove. Obžalovaný zároveň potvrdil, že tam mal aj bigbagy, ktorými chcel zakryť pôdu proti prerastaniu buriny. Tie mal uskladnené tým spôsobom, že mal takýchto vriec 6 a z nich v každom bolo uskladnených 10 ďalších. Ďalej sa na predmetnom pozemku nachádzalo aj 500 - 600 ks štvorlitrových sklených pohárov, z ktorých plánoval postaviť skleník a tieto sa tam nachádzali asi štyri roky. Ďalej tam mal sklené table a to asi 100 ks, z ktorých chcel tiež robiť skleník. Ďalej mal na pozemku rôzne plechy rôznych rozmerov, z ktorých chcel postaviť prístrešok pre auto, ďalej 40 - 50 ks kovových regálov, ktoré pozostávali z kovových stojanov a plechov. Tieto regály neboli ale poskladané a na dvore sa nachádzali na viacerých miestach. Zároveň tam mal stavebné lešenie cca 20 ks. Rovnako mal na dvore stavebnú miešačku, ďalej asi 25 ks betónových obrubníkov, ďalej rôzne pletivá, 10 ks plastových vianočných stromčekov, 20 ks záhradných kresiel, 5 ks záhradných stolov, 2 slnečníky. Obžalovaný uviedol, že nič z toho nepoužil, pretože na to nebol čas. Vo vnútri domu používal 3 - 4 chladničky na potravu pre zvieratá, keďže tam choval psov. Ďalšie chladničky doviezol, všetky fungovali alebo mali iba drobnú vadu. Tie chladničky sa nachádzali vonku, neboli ničím prikryté a neboli pod žiadnym prístreškom. Ďalej sa na pozemku nachádzalo asi 7 ks pračiek, ktoré boli uskladnené vonku bez prístrešku, tieto chladničky a práčky sa tam nachádzali asi 2 - 3 roky. Mal tam aj matrace uložené tak, že vrchu bol jeden matrac, tie pod ním boli suché, ale hodnotnejšie matrace zakryl fóliou. Niektoré z týchto matracov používal pre psov vonku a niektoré vnútri. Obžalovaný zároveň potvrdil, že na pozemku sa vyskytovali hlodavce, ktoré však pravidelne trovil a on sám tam žiadneho hlodavca nedoniesol. Ďalej obžalovaný uviedol, že na pozemku sa nachádzal aj jeden balík lepenky a to asi jeden rok, ktorý chcel použiť na prístrešok pre zvieratá, 4 balíky oplastovaného záhradného pletiva, 2 - 3 balíky neoplastovaného pletiva, pričom nesúhlasil s tým, že toto všetko bolo podľa neho znalcami zarátané do odpadu. Zároveň obžalovaný potvrdil, že sa tam nachádzalo aj zoschnuté kukuričné zrno zmiešané so zeminou, ktoré podľa vlastného vyjadrenia používal ako hnojivo pre rastliny. Pokiaľ ide o plastové vinárske kade, tie používal pri pestovaní. Rovnako
tam bolo asi 100 ks sklených fliaš z vincentky, ktoré používal na naberanie minerálok po Slovensku. Obžalovaný ďalej tvrdil, že V. J. mu zakázala používať zberný dvor, nemá však o tom žiaden dôkaz. Ďalej mal uskladnené na predmetnom mieste tri čerpadlá do studne, ďalej 20 ks drevených okien, ktoré tam doviezol po prerábkach bytov príbuzných. Asi dva roky pred obhliadkou tam bol navezený nábytok z bytu jeho matky a sestry, ako aj z jeho bývalého bytu. Ďalej sa tam nachádzali televízory, asi 2 roky mal dva zastarané televízory vonku, ďalšie 3 - 4 boli vnútri domu. Vnútri mal ešte 6 monitorov zo sledovacieho systému a 6 počítačov. Ďalej sa tam nachádzali asi 5 - 8 balíkov drôtov, ktoré sa používajú do betónov. K samotnému uskladneniu vecí obžalovaný uviedol, že v tom nemal žiadny systém, avšak vedel, kde čo má. Na pozemku bolo aj jedno opravované auto - polododávka F. červenej farby. Mal v úmysle tie veci vytriediť na železo, plasty, sklo, hliník, avšak to neurobil, nakoľko to nestihol.
Z výsluchu svedka - poškodeného X.. K. D., splnomocneného zástupcu Okresného úradu T. súd zistil, že obžalovanému nebolo vydané žiadne povolenie na nakladanie alebo zber s odpadmi, pretože nepodnikateľom - fyzickým osobám sa takéto povolenia ani nevydávajú. To, ako majú byť uskladnené jednotlivé spotrebiče ako sú práčky a chladničky, ustanovuje zákon č. 79/2015 Z. z., ktorý s týka všetkých, t. j. právnických osôb aj fyzických osôb a k nemu príslušná vyhláška č. 365/2015 Z. z., ktorá stanovuje katalóg odpadov. Pokiaľ ide o zariadenia, ktoré používajú chladiace zmesy, ako sú chladničky, mrazničky, klimatizácie platí, že pôvodca, zodpovedná osoba resp. povinná osoba musí tento odpad odovzdať len organizácii oprávnenej na nakladanie s týmto druhom odpadu.
Znalec X.. K. A., N.. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch písomne podaného znaleckého posudku. Pred vypracovaním znaleckého posudku sa zúčastnil aj obhliadky, na ktorej bola prítomná aj geodetka a policajti. Znalecký posudok vypracoval na základe uznesenia vyšetrovateľa zo 06.06.2018. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného menovaných znalcom vyplýva, že úložisko materiálu sa nachádza na dvoch parcelách registra „C“ č. XX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, evidovanej ako záhrada, parcele registra č. XX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve obžalovaného. Uskladnený materiál, ktorý sa nachádzal na predmetnom úložisku má katalógové číslo v zmysle vyhlášky č. 365/2015 a to: 15 01 10 - obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami, 20 01 23 - vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluórované uhľovodíky, 20 01 36 - vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21, 20 01 23 , 20 01 35, 20 03 07 - objemný odpad. Skupiny odpadov 15 01 10, 20 01 23 sú podľa katalógu zatriedené ako nebezpečný odpad a skupiny odpadov 20 03 07, 20 01 36 sú podľa katalógu zatriedené ako ostatný odpad. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že celková plocha úložiska je 291 m2 a celkový objem úložiska je 249 m3, kde plastové obaly boli zamerané na 94 m3 a po prepočte koeficientom ide o 5,64 ton a objemný odpad na 155 m3 a po prepočte koeficientom ide o 38,75 ton. V čase obhliadky na sa predmetnej parcele ani v rodinnom dome nenachádzal nebezpečný materiál, ktorý bol zadefinovaný ako nebezpečný odpad, resp. odpad, ktorý by bol nebezpečný pre životné prostredie. V znaleckom posudku určil znalec celkovú limitnú hodnotu na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu a za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené a ktorý bol navezený v uvedenej lokalite na sumu 3.897,81 Eur s DPH. Znalec zároveň uviedol, že životné prostredie nebolo vydané do nebezpečenstva vzniku škody, nakoľko podľa dostupných materiálov z obhliadky miesta činu neboli zaznamenané žiadne úniky kvapalín alebo nebezpečných látok do pôdy, ani pozemných vôd ani do ovzdušia. Znalec zároveň uviedol, že pri obhliadke predmetných parciel si vyhotovil fotodokumentáciu, pričom časť z nej použil pre vypracovanie znaleckého posudku. Disponuje aj fotografiami, ktoré do znaleckého posudku nezahrnul. Pokiaľ ide o samotnú obhliadku, bol na pozemku samotnom s policajtmi, je však pravda, že k niektorým kopám sa nedalo ísť. Videl však, že tam boli vedľa domu predmetné kopy a videl aj všetky priestory. Údaje o metroch štvorcových a metroch kubických daného pozemku a vecí na ňom zistil zo znaleckého posudku znalkyne geodetky, ktorá definovala vo svojom znaleckom posudku jednotlivé kopy, ktoré sa na pozemku nachádzali a to čo je na kopách, z toho si urobil znalec fotky, to videl a urobil si vlastný popis obhliadky. Znalec zároveň uviedol, že jemu žiadny policajt nekázal resp. nehovoril, čo je a čo nie je odpad. To si určoval on sám (znalec) na základe podkladov, ktoré získal. To, že chladničky a práčky, ktoré sa tam nachádzali sú odpadom, určil na základe toho, že boli na dvore a videl, že sú znefunkčnené a to na základe obhliadky. Pokiaľ ide o určovanie hmotnosti jednotlivých vecí napríklad kopy bandasiek, na to existujú prepočtové tabuľky na daný materiál. Zisťovala sa váha jednej bandasky, pričom toto všetko je dostupné na internete podľa konkrétneho druhu bandasky. Na základe prepočtových tabuliek následne
dostal koeficient. Znalec zároveň uviedol, že keď prišli na obhliadku miesta veci, ktoré sa tam nachádzali, boli nahádzané na kopách, nebol v tom žiaden systém. Elektrospotrebiče, ktoré tam boli umiestnené, boli poškodené, viac ako jedna z chladničiek, ktoré sa tam nachádzali, boli položené ležmo zadnou stranou dolu.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne X.. T. W. z odboru geodézia a kartografia, ako aj z výsluchu menovanej znalkyne na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obhliadka a zameranie skládky odpadu v obci J. bola vykonaná za účasti znalca z odboru ochrany životného prostredia a poverených príslušníkov policajného zboru dňa 13.08.2018. Zameranie v teréne bolo vykonané metódou GNSS (metóda globálnych a navigačných satelitných systémov), cez sieť Slovenskej priestorovej observačnej služby SK-POS prístrojom LEICA GPS 900 CS, pričom súradnice zameraných podrobných bodov boli následne pretransformované základnou transformáciou priamo v prostredí prijímača GNSS do súradnicového systému S-JTSK. Podrobné body, ktoré neboli možné zamerať metódou GNSS boli zamerané terestrickou - polárnou metódou prístrojom LEICA TCR 803. Predmetom zamerania boli lomové body obvody úložiska uskladneného materiálu a ďalšie podrobné body z povrchu terénu, potrebné k výpočtu výmery a objemu skládky odpadu. Určovaná skládka odpadu, ktorá bola predmetom geodetického zamerania, bola z dôvodu rozdielnosti druhu odpadu rozdelená na osem častí. Určované časti skládky odpadu v katastrálnom území J. sa nachádzajú na parcelách registra „C“ zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. XX/XX - záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Veľkosť plochy, ktorá je resp. v tom čase bola zabratá skládkou odpadu má výmeru XXX m2. Časť skládky odpadu č. 1 má výmeru X m2, časť skládky odpadu č. 2 má výmeru XX m2, časť skládky odpadu č. 3 má výmeru XX m2, časť skládky odpadu č. X má výmeru XXX m2, časť skládky č. X má výmeru XX m2, časť č. X má výmeru X mX, časť skládky č. X výmeru X m2 a časť skládky č. X výmeru XX m2. Vo vzťahu k prepočtu objemu skládky, ktorá je zabratá skládkou odpadu alebo určenia výmeru skládky znalkyňa uviedla, že určovaná skládka má objem XXX m3 nasledovne: časť skládky č. X má objem X m3, časť skládky č. X má objem XX mX, časť skládky č. 3 má objem XX m3, časť skládky č. X má objem XX m3, časť skládky č. X má objem XX m3, časť skládky č. X má objem XX mX, časť skládky č. X má objem XX mX a časť skládky č. X má objem M.. V. určovanej skládky odpadu bol určený graficky v programe K.. Určovaná skládka odpadu zaberá plochu o výmere XXX m2, pričom na parcele registra C č. XX/XX zaberá plochu XXX mX a na parcele registra C č. XX/XX zaberá plochu o výmere XXX m2. Súčasťou znaleckého posudku menovanej znalkyne je aj znalecký nákres - geodetické zameranie, v ktorom sú umiestnené jednotlivé časti predmetných skládok odpadu (č. l. 140). Prílohu č. 3 predmetného znaleckého posudku tvorí znalecký nákres predstavujúci výmeru a objem skládky s podrobným grafickým znázornením.
K vypracovanému znaleckému posudku znalkyňa X.. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na jeho záveroch, zúčastnila sa osobne ohliadky daného miesta v obci J.. To, čo má zamerať, podľa znalkyne určí vyšetrovateľ, čo je štandardný postup, pretože ona postupuje podľa zadania vyšetrovateľa. Zároveň spolupracuje aj so znalcom z odboru životného prostredia, ktorý jej povie, čo bude ohodnocovať, pretože on určuje hodnotu toho, čo sa tam nachádza. Jej úlohou v danom prípade bolo zamerať - určiť na ktorých parcelách sa skládka nachádza a vypočítať výmeru a objem skládky. Znalkyňa uviedla, že si robila fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, pričom má aj iné fotografie, ktoré nie sú súčasťou znaleckého posudku. Dostala sa tam, kde to potrebovala zamerať, pričom kopy odpadu do mapy zaznačovala podľa súradníc zameraných podrobných bodov v súradnicovom systéme S JTSK a oberných mier, ktoré si určili priamo na mieste meracím pásom. Nemá vedomosť o tom, že by na vyhotovených fotografiách neboli zachytené nejaké prázdne miesta, na ktorých by nebol umiestnený odpad v zmysle meracieho náčrtu a ktorých existencia by tak mohla niečo zmeniť na záveroch jej znaleckého posudku. Vykonala meranie určených miest, pričom si nevyberala miesta, ktoré bude zameriavať. Merala miesta, ktoré boli pokryté odpadom a ktoré jej boli zadané v spolupráci s vyšetrovateľom a znalcom z odboru životného prostredia.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 13.06.2018 vyplýva, že miesto činu sa nachádza v obci J., F. č. XXX/XX. Jedná sa o rodinný dom s priľahlým pozemkom, ktorý pozostáva z dvora a záhrady a je predmetom obhliadky. Na dvore vidno po celej ploche uskladnený rôzny materiál, zariadenia a veci
- počítače, práčky, drevené laty, laminátová podlaha, vedrá, poháre, matrace, plastová fólia, bandasky, dvere, konáre so zeminou, vrecia s cementom, stôl, TV prijímač, pneumatika, prepravky, kancelárske stoličky, koberce, chladničky a iné. Predmetné veci nie sú usporiadané a poukladané, ale voľne porozhadzované po kopách stredom dvora, niektoré sú uložené popri múre domu. Obdobný materiál sa
voľne uložený nachádza aj v ďalšej časti dvora za domom a v záhrade. Rozmery obhliadaného pozemku sú 10 x 20 m vo vrchnej časti popri dome, a 15 x 20 m v spodnej časti pod domom. Pozemok je neudržiavaný, zarastený žihľavou a inou vegetáciou. Uložené veci na kopách siahajú do výšky 1,5 - 2 m. Podľa pripojených podpisov pri obhliadke miesta činu bol prítomný aj obžalovaný, ktorý zápisnicu podpísal, znalec X.. K. A., znalkyňa X.. T. W., príslušníci PZ W. Z. a W. H., ako aj nezúčastnená osoba W. F.. Z obhliadky miesta činu je vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je založená na čl. 166 - 167 spisu.
Z výsluchu svedka X.. T. K. - starostu obce J. súd zistil, že v tejto funkcii pôsobí od 02.01.2015, pričom s obžalovaným prišiel do kontaktu až po nástupe do funkcie, keďže sa susedia obžalovaného sťažovali, že na dvore zhromažďuje veľké množstvo odpadu, vyskytujú sa tam hlodavce, znepríjemňuje to život a je tam riziko požiaru. Svedok uviedol, že si to bol obzrieť a oslovil aj obžalovaného, ktorý mu vtedy povedal, že to odstráni. Následne bol obžalovaný predvolaný aj na komisiu verejného poriadku, nakoľko sa ale nič nedialo, oslovil aj Okresný úrad T., odbor životného prostredia, ako aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva, kde mu povedali, že nie sú kompetentní to riešiť resp. že je problém určiť čo sa tam nachádza, keďže je to na súkromnom pozemku. Svedok zároveň potvrdil, že materiálna škoda obci v súvislosti s touto skládkou nevznikla.
Z výsluchu svedkyne X.. U. J. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že sa zúčastňovala prejednávaní veci ako zástupkyňa Okresného úradu T., odbor životné prostredie, štátna správa odpadového hospodárstva, avšak od roku 2019 už v uvedenom úrade nepracuje. V čase trvania zamestnania na uvedenom úrade sa zúčastnila jednej tváromiestnej ohliadky za účasti vyšetrovateľky a bola vypočutá na odbore skráteného vyšetrovania. Z titulu svojho zamestnania sa vyjadrovala ohľadom nedovoleného uloženia odpadu obžalovaného na jeho pozemku. Skládka odpadov má podľa svedkyne úplne iné zákonné vymedzenie. Na ohliadke zistila to, čo uviedla v zápisnici, pamätá si, že v rámci jej výsluchu sa bavili o chladničkách resp. o elektro odpade, avšak detaily si už nepamätá. Svedkyňa zároveň uviedla, že zákon o odpade je určený pre fyzické aj právnické osoby a elektroodpad sa na skládky nedáva resp. sa nelikviduje na skládkach.
Z výsluchu svedka W. Z. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že v tejto veci vykonával skrátené vyšetrovanie ako príslušník PZ. Vykonával aj výsluch obžalovaného, najskôr ako svedka, vykonával aj obhliadku miesta, pribral znalcov, s ktorými túto ohliadku vykonal. To, aké úkony sa realizovali, je všetko súčasťou spisu. Na základe znaleckých posudkov následne vzniesol obžalovanému obvinenie. Obhliadka predmetného pozemku prebiehala tak ako zvyčajne, stretli sa na nej osoby, ktoré sa jej mali zúčastniť, bol tam prítomný aj obžalovaný, aj kriminalistický technik, ktorý vyhotovoval fotodokumentáciu ako aj pribratí znalci. Nepamätá si žiadne pripomienky zo strany znalcov, že by pri danej ohliadke nemohli riadne vykonávať svoju činnosť. Obhliadka a jej časť boli riadne zaznamenané v zápisnici, úkon sa celý dokončiť, ohliadka bola riadne vykonaná a ukončená. Obhliadku na mieste činu vedie on ako poverený príslušník, on teda určuje, čo sa malo obhliadnuť a to čo bolo potrebné vtedy obhliadnuť sa aj obhliadlo. Svedok zároveň doplnil, že z jeho pohľadu sa ani nedá presne zadať čo má znalec obhliadať, keďže on (znalec) je ten odborník a v rámci spolupráce so znalcom na mieste, pokiaľ by aj znalec povedal, že je tam ešte niečo ďalšie, tak by sa to rozšírilo. Ani znalec, ani kriminalistický technik nemali v čase obhliadky na svedka pripomienky, že by sa nemohli dostať na nejaké miesta resp. že by nemohli riadne vykonať svoju prácu. Svedok zároveň uviedol, že v súčasnosti si už konkrétne nepamätá či obžalovaný v procesnom postavení obvineného požiadal o nahliadnutie do spisu a či požiadal o vyhotovenie fotokópie spisu. Pokiaľ by tak ale v procesnom postavení obvineného urobil, tak je mu vyhovené resp. mu to muselo byť v ďalšom postupe umožnené. Svedok zároveň uviedol, že na podrobné konkrétnosti a ďalší postup si už nepamätá, keďže v určitom štádiu on vec odovzdal vyšetrovateľovi.
Z výsluchu svedka J. J. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že pokiaľ ide o pozemok a okolie domu obžalovaného, do 13.06.2018 nachádzali sa tam gauče, staré chladničky, starý sporák, staré auto, drôty, behali tam potkany. Aj teraz podľa svedka ten pozemok vyzerá rovnako hrozne, je tam to isté, čo tam bolo, gauče sú tam stále, rovnako chladničky a je tam ešte aj nejaký nemocenský odpad, tie bandasky. Po predmetnom požiari niečo zhorelo, niečo zostalo.
Z výsluchu svedka K.. T. D., ktorý v predmetnej trestnej veci pôsobil ako vyšetrovateľ vyplýva, že im bol odstúpený spis z Obvodného oddelenia PZ, v ktorom už bol vypracovaný znalecký posudok. Svedok znalca vypočúval iba v spresnení znenia odpovede na určitú otázku, znalec výšku škodu neupravoval, iba upresňoval odpovedať na jednu z položených otázok. Výška škody v znaleckom posudku bola
daná. Znalec rovnako nemenil charakteristiku predmetov, ktoré sa tam nachádzali, ani ich množstvo a nebezpečnosť. Svedok zároveň potvrdil, že obžalovaný si nafotil celý spis do svojho mobilného telefónu po preštudovaní vyšetrovacieho spisu, o čom svedok urobil aj záznam do vyšetrovacieho spisu. Svedok zároveň uviedol, že pokiaľ od niekoho preberá spis, ten prechádza postupnou kontrolou a to u vedúceho oddelenia a následne si ho naštuduje on. S obvinenými alebo obhajcami komunikuje svedok cez stránku OR PZ, kde je zaručený elektronický podpis a potom je to odtiaľ rozposlané konkrétnej osobe, ktorej je mail určený.
Zo záverov znaleckého posudku znalca K.. C. I. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého závery boli na hlavom pojednávaní prečítané postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania predmetného skutku vysoko pravdepodobne netrpel duševnou chorobou ani duševnou poruchou v pravom zmysle slova, t. j. žiadnou psychózou. Znalec aktuálne nezistil u obžalovaného psychickú poruchu, ktorá by mala forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Obžalovaný v období spáchania predmetného skutku vedel resp. mohol ovládať svoje konanie a mohol rozpoznať spoločenskú nebezpečnosti svojho konania. Znalec zároveň uviedol, že pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný a nenavrhol uložiť obžalovanému aktuálne žiaden druh ochranného liečenia.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres T., V. J., katastrálne územie J. súd zistil, že obžalovaný je výlučným vlastníkom parciel registra „C“ č. XX/XX o výmere XXXX mX - záhrady, parcely registra C č. XX/XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele XX/XX.
Zo správy V. J. zo dňa 13.03.2018 (č. l. 171) vyplýva, že obžalovaný nemá a nemal vydané povolenie na uskladnenie odpadov na predmetnej parcele. V súvislosti s uložením odpadu obžalovaného obec riešila prostredníctvom komisie na ochrane verejného poriadku, avšak s nulovým výsledkom. Predmetný odpad je rôznorodý - chladničky, plastové nádoby, matrace, kartóny, stavebný odpad, sklo, biologický odpad vo vreciach, drevo a podobne. Odpad nie je separátne rozdelený podľa druhu, ale tvorí veľkú masu, ktorého výška dosahuje cca 2 metre. Miesto sa stalo živnou pôdou pre hlodavcov - potkany, ktoré sa na danom mieste nachádzajú vo veľkom množstve. V. J. sú predkladané prevažne ústne sťažnosti obyvateľov danej lokality - strach zo vzniku požiaru, ktorý by ohrozil susedné nehnuteľnosti a strach z prenosu nákazy prostredníctvom hlodavcov.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného vyplýva, že za obdobie od 07.06.2016 do 02.07.2020 má obžalovaný evidovaných sedem priestupkov. V šiestich prípadoch to boli priestupky na úseku cestnej premávky, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty od 10 eur do 50 eur a v jednom prípade sa jednalo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý bolo obžalovanému uložené pokarhanie.
V odpise registra trestov má obžalovaný jeden záznam, a to trestný rozkaz Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený peňažný trest 500 eur, náhradný trest odňatia slobody na dva mesiace, pričom peňažný trest zaplatil dňa 06.08.2020 a na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.
Z miesta predchádzajúceho trvalého bydliska - V. J. je v písomnej správe zo dňa 21.11.2019 (č.l. 240) obžalovaný hodnotený ako neprispôsobivý občan, ktorý svojím konaním robí napriek všetkým susedom a obyvateľom ulice. Na jeho pozemku sa nachádzajú haldy odpadu, ktoré však obžalovaný nepokladá za odpad a pri všetkej komunikácii sa vyjadruje, že sú to veci, ktoré plánuje ešte použiť. Starosta obce obdržal niekoľko sťažností od viacerých susedov a na ich základe bol obžalovaný riešený aj na komisii na ochranu verejného poriadku. Z predmetnej správy zároveň vyplýva, že 28.06.2019 vypukol požiar rodinného domu obžalovaného, kde zasahovali príslušníci Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v T., v N. a členovia dobrovoľných hasičských zborov v obci J. a I.. Pozemok bol zaprataný odpadom, čo prácu hasičom značne komplikovalo. Avšak ani po požiari obžalovaný neprestal v zhromažďovaní odpadu na svojom pozemku, kde opätovne vytvára podmienky pre vznik požiaru a výskyt hlodavcov.
Zo zabezpečených správ Sociálnej poisťovne, ako aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že naposledy bol obžalovaný zamestnaný od 01.04.2019 v spoločnosti O. J. R. C., a.s.. Uvedený zamestnávateľ potvrdil, že obžalovaný v čase podania predmetnej správy (04.12.2019) mal uzavretú s uvedenou spoločnosťou pracovnú zmluvu na dobu určitú, pracuje ako nočný strážnik na farme hovädzieho dobytka, jeho pracovná morálka je dobrá, zverené pracovné úlohy plní zodpovedne, zo strany nadriadených nie sú žiadne sťažnosti. Má kladný a zodpovedný prístup k prácu so zvieratami, disciplinárnej riešený nebol, je bezproblémový pracovník. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že v uvedenej spoločnosti už nepracuje, pracovný pomer bol ukončený, aktuálne má založenú živnosť.
Podľa záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu na č.l. 214, spísaného povereným príslušníkom PZ npor. W. Z. a podpísaného obžalovaným, dňa 23.05.2019 obžalovaný nazrel na OO PZ T. do vyšetrovacieho spisu, kedy mu bol predložený celý vyšetrovací spis, obsahujúci podnet na začatie konania, všetky uznesenia, zápisnice, znalecké posudky, ostatné listinné podklady. Obžalovaný si robil pri nazeraní do spisu poznámky. Zároveň podľa obsahu tohto záznamu, požiadal obžalovaný o vyhotovenie fotokópie celého vyšetrovacieho spisu, čo mu bolo umožnené.
Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj súhrnne a to nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania bolo jedno značne preukázané, že skutok sa stal, ako ho súd ustálil v skutkovej vete tohto rozsudku. Tento skutok vykazuje znaky prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný z nedbanlivosti nakladal s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Skutková podstata uvedeného trestného činu podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona je založená na neoprávnenom nakladaní s odpadmi. Jedná sa teda o nakladanie s odpadom spôsobom, ktorý je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Objektom tohto trestného činu je ochrana životného prostredia pred neoprávneným nakladaním s odpadmi, nakoľko pri nesprávnom nakladaní s niektorými nebezpečnými odpadmi vzniká nebezpečenstvo poškodzovania ľudského zdravia a životného prostredia.
Všeobecne záväzným právnym predpisom je zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, ako aj vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 2 odsek 1 Zákona o odpadoch, odpadom je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Podľa § 13 písmeno a) Zákona o odpadoch zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o odpadoch zakazuje sa riediť a zmiešavať a) jednotlivé druhy nebezpečných odpadov navzájom, b) nebezpečné odpady s odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné a c) nebezpečné odpady s látkami alebo materiálmi, ktoré nie sú odpadom.
Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 365/2015 Z. z., ktorá stanovuje katalóg odpadov, odpadom katalógového čísla 15 01 10 sú obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami. Odpadom katalógové číslo 20 01 23 sú vyradené zariadenia obsahujúce chlórované chlórfluorované uhľovodíky, ktoré sú podľa katalógu odpadov zatriedené ako nebezpečný odpad a odpad katalógového čísla 20 01 36 - vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21, 20 01 23 a 20 01 35 a objemného odpadu katalógového čísla 20 03 07, ktoré sú podľa katalógu odpadov zatriedené ako ostatný odpad.
Podľa § 131 ods. 2 Trestného zákona, za nakladanie s odpadmi sa na účely tohto zákona považuje zber, preprava, vývoz, dovoz, zhodnocovanie, zneškodňovanie a ukladanie odpadov.
Na základe vykonaného dokazovania najmä s poukazom na zápisnicu o obhliadke miesta činu, vypracované znalecké posudky, výsluchy znalcov, výsluchy svedkov, obžalovaný sa stal preukázateľne držiteľom odpadov katalógového čísla 15 01 10 - obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami, katalógového čísla 20 01 23 - vyradené zariadenie obsahujúce chlórfluorované uhľovodíky, ktoré sú zatriedené ako nebezpečný odpad a odpad katalógového čísla 20 01 36 - vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21, 20 01 23 a 20 01 35 a objemného odpadu katalógového čísla 20 03 07, ktoré sú podľa katalógu odpadov zatriedené ako ostatný odpad a to v rozsahu určenom znaleckým posudkom v sume 3897,81 eur na základe znaleckého
posudku, ako aj výsluchu znalca X.. A.. Jednoznačne tak bolo preukázané, že tento odpad obžalovaný skladoval na vyššie špecifikovaných parcelách v katastrálnom území J., pričom bol uskladnený rôzne navzájom, odpad nebol oddelený a zároveň z vyjadrenia poškodeného - splnomocneného zástupcu Okresného úradu T. vyplýva, že obžalovanému nebolo vydané žiadne povolenie resp. autorizácia na nakladanie s týmito druhmi odpadov.
Znalkyňa X.. T. W. vo vypracovanom znaleckom posudku ako aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že jej úlohou bolo zamerať - určiť, na ktorých parcelách sa skládka nachádza, vypočítať výmeru a objem skládky. Robila fotodokumentáciu, ktorá tvorí prílohou znaleckého posudku a nespadá do hlavnej úlohy zadanej uznesením vyšetrovateľa. Kopy odpadu na mieste zaznačovala do mapy podľa súradníc zameraných podrobných bodov v súradnicovom systéme SJTSK a omerných mier, ktoré si určili priamo na mieste meracím pásmom. Znalkyňa zároveň uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by v znaleckom posudku, resp. na vyhotovených fotografiách neboli zachytené nejaké prázdne miesta, na ktorých by nebol umiestnený odpad v zmysle meračského náčrtu a ktorých existencia by tak mohla niečo zmeniť na záveroch jej znaleckého posudku. Nevyberala si miesta, ktoré bude zameriavať, merala miesta, ktoré boli pokryté odpadom a ktoré jej boli zadané v spolupráci s vyšetrovateľom a znalcom z odboru životného prostredia.
Obdobne znalec X.. A. vo vypracovanom znaleckom posudku ako aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vysvetlil, že sa osobne zúčastnil obhliadky predmetného pozemku, videl tie kopy, ktoré sa tam nachádzali, aj keď som nestál pri nich a videl všetky tie priestory. Údaje o m2 a m3 daného pozemku a vecí na ňom zistil zo znaleckého posudku znalkyne geodetky, ktorá v jej znaleckom posudku definovala jednotlivé kopy, ktoré sa na pozemku nachádzali a to, čo je na kopách - zachytil znalec A. a urobil si vlastný popis ohliadky. V tom čase vedel, čo sa v ktorej kope nachádzalo. To, že chladničky a práčky, ktoré sa tam nachádzali sú odpadom, určil na základe toho, že boli na dvore a na základe obhliadky videl, že sú znefunkčnené, pričom viac ako jedna z chladničiek boli položené ležmo zadnou stranou dolu. Znalec zároveň jednoznačne vysvetlil postup pri prepočte - určovaní hmotnosti jednotlivých vecí, ktoré sa na daných kopách nachádzali, pričom zároveň znalec uviedol, že ten materiál tam bol uskladnený dlhodobo, pretože to bolo v kopách na sebe. Elektrospotrebiče, ktoré tam boli umiestnené boli poškodené, nebol v tom žiaden systém, tie veci tam boli nahádzané na kopách, nebol v tom žiaden systém, tam bola malá kopa - tam bola ďalšia. Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že síce priznával, že tieto rôzne druhy odpadov, ktoré však on subjektívne za odpad nepovažuje, sám uskladnil s úmyslom v budúcnosti tieto veci použiť na rôzne stavebné a pestovateľské práce. Zákon o odpadoch v ustanovení § 12 odsek 1 však ustanovuje povinnosť každému nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom. Obžalovaný postupoval v rozpore s ustanoveniami zákona o odpadoch, ako sú vyššie špecifikované keď manipuloval s vecami a zhromažďoval veci, ktoré bez akýchkoľvek pochybností je potrebné v zmysle platnej právnej úpravy považovať za odpad v súlade s citovaným zákonom a pri nakladaní s týmto odpadom konal v priamom rozpore so znením uvedeného zákona. I keď priama škoda na životnom prostredí zistená nebola, konaním obžalovaného bolo vytvorené riziko vzniku takýchto škôd z dôvodov, ktoré popísal znalec (uskladnenie na voľnom priestranstve bez izolácie, bez ochrany pred zrážkami, bez príslušných technických zariadení a podobne). Rovnako neobstojí argumentácia obžalovaného ohľadom toho, či on niektoré z vecí, ktoré sa na predmetných parceliach nachádzali, považuje alebo nepovažuje za odpad, nakoľko to, čo je odpadom definuje v § 2 zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a v tomto prípade na určenie druhu a množstva odpadu boli vo veci vypracované znalecké posudky znalcami ako osobami odborne povolanými na zodpovedanie odborných otázok relevantných pre rozhodnutie v tejto veci.
Súhrnne teda možno konštatovať, že obžalovaný mohol a mať si byť vedomý, že koná v rozpore so zákonom a napriek tejto skutočnosti uskladnil resp. zhromažďoval odpad vyššie uvedených katalógových čísel v malom rozsahu na svojom pozemku bez toho, aby mal príslušné oprávnenie, resp. autorizáciu a aby bol na takúto činnosť vybavený. Konanie obžalovaného je teda závažné pre spoločnosť, pretože svojím nedbanlivostným konaním ohrozil životné prostredie a nerešpektoval všeobecne záväzné právne predpisy. Pokiaľ ide o množstvo odpadu s ktorým obžalovaný neoprávnene nakladal, množstvo bolo stanovené resp. vypočítané znalcom z odboru ochrana životného prostredia X.. K. A., ktorý v znaleckom posudku ako aj na hlavnom pojednávaní presne špecifikoval postup pri výpočte daného množstva odpadu ako aj ceny za uvedenie životného prostredia do predošlého stavu v predmetnej lokalite.
Vypracovaných znalecké posudky znalcov X.. A. ako aj X. W., považuje súd za preskúmateľné, keďže posudky obsahujú aj podrobné údaje ako sa znalci dopracovali k záverom, aké metódy použili, z akých dôkazov vychádzali.
Vzhľadom na námietky obžalovaného ohľadom zákonnosti rozhodnutí o pribratí znalcov resp. doručovania predmetných uznesení súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tdo 16/2014 zo dňa 23.07.2014, v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, že uznesenia vydané vyšetrovateľom v čase, keď bolo začaté trestné stíhanie vo veci, nie je potrebné doručovať obvinenému, nakoľko v čase ich vydania nemá ešte procesné postavenie obvineného. Znalecký posudok nemôže byť nezákonný len preto, že bol vypracovaný pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. V tomto smere postačí, ak k pribratiu znalca a k vypracovaniu znaleckého posudku došlo po začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku.
Pokiaľ ide o námietky obžalovaného ohľadom procesného postupu v prípravnom konaní, súd z obsahu vyšetrovacieho spisu, ani po výsluchu svedkov Z. a K.. D. nezistil porušenie práv obžalovaného pri vyšetrovaní predmetnej trestnej veci, naopak dospel k záveru, že obvinený mal možnosť v predmetnom trestnom konaní realizovať svoje práva ako to napokon vyplýva aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu (na ktorej sa zúčastnil, čo potvrdil svojím podpisom) ako aj zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z č.l. XXX.
Súd nevyhovel návrhom obžalovaného na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom znalcov, predložením fotografií od znalkyni X.. W. a od polície, ktoré podľa tvrdení obžalovaného, nie sú založené v spise, rovnako nevyhovel návrhu obžalovaného na vypočutie policajného technika H., ako dôkazom nadbytočným a nedôvodným v zmysle § 272 odsek 3 Trestného poriadku, nakoľko vykonaným dokazovaním opísaným vyššie, mal skutkový stav za dostatočne a jednoznačne preukázaný a ďalšie navrhované dôkazy by viedli len k neúčelnému predlžovaniu trestného konania. Vina obžalovaného je preukázaná čiastočne aj výpoveďou samotného obžalovaného, zápisnicou o obhliadke miesta činu vrátane fotodokumentácie k nej, vypracovanými znaleckými posudkami, vrátane výsluchu znalcov na hlavnom pojednávaní, ako aj výsluchom vyššie menovaných svedkov. Súhrn uvedených priamych a nepriamych dôkazov, vytvára jednoznačne ucelenú reťaz, z ktorej možno celkom jednoznačne vyvodiť záver o vine obžalovaného.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ má evidované jedno odsúdenie a to trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu pracovisko Banská Bystrica sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest, náhradný trest odňatia slobody na dva mesiace, pričom peňažný trest obžalovaný zaplatil 06.08.2020 a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
V evidencii priestupkov má evidovaných šesť priestupkov na úseku cestnej premávky a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré boli riešené blokovými pokutami resp. udelením pokarhania.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúci okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, preto mu ukladal trest postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona v zákonom stanovenej sadzbe do dvoch rokov trestu odňatia slobody.
Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov.
Po zohľadnení zistených skutočností mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je potrené mu aktuálne ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Takto uložený
trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je primeraný a schopný splniť ochrany spoločnosti prevencie (individuálnej i generálnej).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.