Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-4Csr-3-2019.pdf
PDF · 88.44 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-4Csr/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: E. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XXX, XXX XX U., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 12.03.2019 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn.: 384/11/16 zo dňa 27.12.2017 (ďalej len: „Rozhodcovský rozsudok“).
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd je aj bez návrhu povinný skúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľných zmluvných podmienkach. Žalobca poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky a že nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa žalobcu predmetný rozhodcovský súd nepreskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní. Z uvedeného dôvodu žiada konajúci súd, aby napadnutý Rozhodcovský rozsudok bol všeobecným súdom zrušený.
3. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil kópiu Rozhodcovského rozsudku.
4. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu písomne vyjadril. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.07.2019 uviedol, že žalobu žalobcu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú a to na základe nižšie uvedených dôvodov. Žalovaný namieta zmeškanie prekluzívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca podanou žalobou domáha, bol vydaný dňa 27.12.2017,
nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2018 a vykonateľnosť dňa 08.05.2018. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhujeme pripojiť rozhodcovský spis Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. pod sp.zn. 384/11/16 a vykonať dokazovanie rovnopisom rozhodcovského rozsudku, listinami týkajúcimi sa doručovania rozhodcovského rozsudku žalobkyni (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného). Doručenku o prevzatí Rozhodcovského rozsudku žalobcom (v rozhodcovskom konaní ako žalovaná) pripájame k vyjadrenie k žalobe. Keďže Rozhodcovský rozsudok môže právoplatnosť nadobudnúť až márnym uplynutím lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a túto právoplatnosť nadobudol dňa 03.05.2018 a žaloba bola vyhotovená dňa 07.03.2019 a na súd podaná dňa 12.03.2019, žalovaný zastáva názor, že žaloba je podaná po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty pre podanie žaloby. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalovaný navrhuje, aby súd podanú žalobu zamietol, nakoľko právo na podanie žaloby o zrušenie Rozhodcovského rozsudku zaniklo preklúziou.
5. Žalovaný ďalej popiera tvrdenia žalobcu, že v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil žalobcovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Žalobca svoje argumenty nepodporuje žiadnymi bližšími skutočnosťami. Rozhodcovský rozsudok bol v rozhodcovskom konaní riadne právne a skutkovo zdôvodnený, čo potvrdzuje aj výrok a odôvodnenie Rozhodcovského rozsudku. V predmetnom rozsudku boli zohľadnené všetky relevantné právne predpisy vydané za účelom ochrany spotrebiteľa. Žalovaný popiera dôvodnosť tvrdení žalobcu a uvádza, že stály rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a podrobne sa nimi zaoberal. Žalovaný popiera dôvodnosť tvrdení žalobcu a uvádza, že stály rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil žiadne porušenie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva, pričom k danej veci sa podrobne vyjadril vo svojom odôvodnení.
6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení pripojil k svojmu vyjadreniu kópiu Rozhodcovského rozsudku s vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti, doručenku preukazujúcu doručenie Rozhodcovského rozsudku žalobcovi dňa 02.02.2018, ako aj zapožičaný spis vedený pred príslušným rozhodcovským súdom pod sp. zn.: 384/11/2016, ktorý bol založený do súdneho spisu vedeného pred Okresným súdom Trnava.
7. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“
8. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a ich podstatným obsahom v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku, ktoré boli v konaní predložené žalobcom a žalovaným. Súd vykonal dokazovanie prostredníctvom listín nachádzajúcich sa v spise vedenom pred rozhodcovským súdom pod sp. zn.: 384/11/2016, ktorý bol súčasťou spisu pred konajúcim Okresným súdom Trnava. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: V rámci rozhodcovského spotrebiteľského konania vedeného podľa zákona č. 335/2014 Z. z. zákon o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní (ďalej len: „zákon o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní“) bol v spore medzi žalobcom: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava a žalovaným: E. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XXX, XXX XX U., vydaný vyššie uvedený Rozhodcovský rozsudok. Z vykonaného dokazovania prostredníctvom doručenky preukazujúcej doručenie Rozhodcovského rozsudku žalobcovi mal konajúci súd za preukázané, že Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 02.02.2018. Uvedený Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť až dňom 03.05.2018. Súd má súčasne za preukázané, že žalobca podal žalobu na príslušný Okresný súd Piešťany až dňa 12.03.2019.
10. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní platí, že: „účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Podľa § 46 ods. 1 zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní platí, že: „žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.“
12. Podľa § 46 ods. 1 zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní platí, že: „doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.“
13. Na základe vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní platí, že žalobca sa môže domáhať pred všeobecným súdom zrušenia napadnutého rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku prostredníctvom žaloby, ktorá musí byť v súlade s § 46 ods. 1 zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní podaná v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Jedná sa o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu v zákone o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní, uplynutím ktorej právo na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku zanikne.
14. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne a nespochybniteľne za preukázané, že napadnutý Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 02.02.2018, pričom žalobkyňa podala na Okresný súd Piešťany žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku až dňa 12.03.2019, t.j. po uplynutí trojmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na podanie tejto žaloby v zmysle § 46 ods. 1 zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní. Z uvedeného dôvodu žalobca nestihol lehotu na podanie žaloby na zrušenie Rozhodcovského rozsudku, ktorá žalobcovi uplynula dňa 05.02.2018. Je tomu tak
preto, pretože žalobca podal na Okresný súd Trnava žalobu o zrušenie napadnutého Rozhodcovského rozsudku až 12.03.2019.
15. Nakoľko žaloba žalobcu o zrušenie napadnutého Rozhodcovského rozsudku nebola podaná včas v zmysle § 46 ods. 1 zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní, súd žalobu žalobcu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku vo výroku č. I. tohto rozsudku zamietol. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.
16. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“
17. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
19. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
20. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu priznal žalovanému v rozsahu 100,00 % voči žalobcovi, pretože žalovaný mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. V predmetnom spore mal žalovaný hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalobcu bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalovaného 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.
21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.